Uplynulo 50 rokov od vyhlásenia Pieninského národného parku

10.11 2017, TASR

Bratislava, 9. novembra – Pri príležitosti 50. výročia vyhlásenia Pieninského národného parku (PIENAP) a 85. výročia vyhlásenia Slovenskej prírodnej rezervácie v Pieninách sa uskutočnil brífing ministra životného prostredia SR Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) a ochranárov zo Štátnej ochrany prírody SR a Správy Pieninského národného parku.


Pieninský národný park (PIENAP) bol zriadený 16. januára 1967 nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR). Predtým bola v oblasti dnešného Pieninského národného parku zriadená Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách, ktorú s účinnosťou od 12. júla 1932 vyhlásilo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva v bývalej Československej republike (ČSR).

Základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia parku vytvorila rôzna odolnosť hornín zložitého geologického podložia územia. Modelovala ho rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predierala cestu pomedzi odolné vápencové bralá. Ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún dosahuje až 520 metrov.

K najhodnotnejším častiam PIENAP-u patrí štátna prírodná rezervácia Prielom Dunajca, na ktorú nadväzuje chránený prírodný výtvor Prielom Lesnického potoka. Ďalším chráneným výtvorom sú Haligovské skaly, komplex skál a bradiel vystupujúcich vplyvom erózie vody a vzduchu z flyšového obalu pohoria. Chránené sú aj prírodné výtvory Jezerské jazero, Jarabinský prielom a travertínové jazierko - Kráter.

V národnom parku prevládajú jedľovo-bukové porasty, horské jelšiny a na skalách borovicové porasty. V druhovo bohatej vegetácii sa darí aj teplomilným a vysokohorským rastlinám. Živočíchov reprezentujú západokarpatské druhy lesných a skalných biotopov - kobylka pieninská, jašterica živorodá, piskor horský, plch hôrny, červenák karmínový, skaliar pestrý, vydra riečna či vzácny netopier sťahovavý.

Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka.

Prielomom Dunajca vedie trasa náučného chodníka, ktorý bol prvým náučným chodníkom v bývalom Československu. Je aj jediným bezbariérovým turistickým chodníkom v PIENAP-e. V roku 1999 na ňom odhalili pamätnú tabuľu zakladateľovi PIENAP-u Ing. Milanovi Pacanovskému.

Atraktívnosť územia zvyšuje aj národná kultúrna pamiatka - pôvodne gotický Kláštor kartuziánov založený v roku 1319, ktorý sa nachádza v obci Červený Kláštor. Pôsobil v ňom zostavovateľ najstaršieho zachovaného herbára na Slovensku mních Cyprián.

Bobria hrádza objavená v roku 2008 svedčí o tom, že sa bobry udomácnili na slovenskom brehu Dunajca. Malé vodné toky v Pieninskom národnom parku sa každoročne zarybňujú, keďže každý rok narastá počet vydier, bocianov a volaviek, pre ktoré sú ryby súčasťou potravy.

Na území PIENAP-u žije ohrozený motýľ jasoň červenooký. Jeho záchrane sa venujú vedeckí pracovníci spolu s ochranármi už niekoľko desaťročí. Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom. Štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom, ktorú tvorí Dunajec, migrujúci jasoň totiž neberie na vedomie.

Pre označenie národného parku sa spočiatku používala skratka PNP, ktorú po odsúhlasením jazykovedným ústavom v Bratislave v roku 1974 nahradila skratka PIENAP. Rozloha PIENAP-u sa v januári 1997 rozšírila z pôvodných 2125 na 3750 hektárov.

Zdroje: www.minzp.sk, http://www.pieninypn.pl

 

Copyright © TASR 2017
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Rezort MŽP SR Významné osobnosti, profily, medzinárodné dni