Dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky
EMAS – schéma Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit
predstavuje aktívny prístup podniku k sledovaniu, riadeniu a postupnému znižovaniu dopadov svojich činností na životné prostredie.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 ako právny základ schémy bolo v roku 2009 revidované prijatím nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit s účinnosťou od januára 2010. Právnym rámcom schémy EMAS v podmienkach Slovenskej republiky je zákon č. 491/2005 Z. z. o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vykonávacia vyhláška MŽP SR č. 606/2006 Z. z. k tomuto zákonu.
Výhodou zavedenia schémy EMAS v podniku je zvýšenie kreditu a konkurencieschopnosti, úspora nákladov, zvýšenie dôveryhodnosti, zlepšenie komunikácie a zvýšenie povedomia zamestnancov a partnerských organizácii v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov.
Prioritným cieľom schémy EMAS je „zabezpečovať priebežné zlepšovanie environmentálneho správania sa organizácií v súlade s environmentálnym právom, využívajúc zaangažovanosť zamestnancov a ostatných účastníkov procesu.“
Environmentálne označovanie produktov
Environmentálne označovanie patrí medzi dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky podporujúce výrobu a spotrebu produktov, ktoré sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu počas celého svojho životného cyklu, a ktoré poskytujú zákazníkom presné, nezavádzajúce a vedecky podložené informácie o vplyve produktov na životné prostredie.
Environmentálne označovanie produktov sa v Slovenskej republike realizuje od roku 1996 prostredníctvom národnej schémy na udeľovanie environmentálnej značky Environmentálne vhodný produkt (upravené zákonom č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov).
Ešte väčší význam nadobudlo environmentálne označovanie vstupom Slovenska do EÚ, kedy hneď priamo začalo platiť nariadenie ES č. 1980/2000 Európskeho parlamentu a Rady o schéme Spoločenstva na udeľovanie environmentálnej značky Európsky kvet. Toto nariadenie bolo revidované a v novembri 2009 schválené Európskym parlamentom a Radou.
Doteraz sa národná environmentálna značka udelila viac ako dvesto produktom a európska environmentálna značka piatim produktom.
Environmentálna značka, ktorou je označený produkt (výrobok alebo služba), je zárukou, že produkt je v priebehu celého svojho životného cyklu priaznivejší nielen k životnému prostrediu, ale aj k zdraviu spotrebiteľa, pričom jeho kvalita je na veľmi vysokej úrovni.
Environmentálne označovanie je jedným z nástrojov, ktorý usmerňuje a podporuje environmentálne vhodný spotrebiteľský výber počas nakupovania. Vznik trhu s environmentálne vhodnými produktmi zvyšuje ich ponuku a dopyt po nich a znižuje spotrebu alternatívnych (environmentálne menej vhodných) produktov. Celkovým efektom je potom zníženie negatívneho vplyvu výroby a spotreby na životné prostredie.
ET- environmentálne technológie
Európska únia si v roku 2000 vytýčila ambiciózny plán pod názvom Lisabonská stratégia. Na jej podporu v roku 2004 vypracovala dokument v oblasti ochrany životného prostredia Akčný plán pre environmentálne technológie (COM(2004) 38 final). Environmentálne technológie sú podľa definície v Akčnom pláne pre environmentálne technológie všetky technológie, ktorých použitie je menej škodlivé pre životné prostredie ako využívanie zodpovedajúcich alternatívnych technológií.
V dokumentoch Európskej komisie sa kladie dôraz na problematiku ekoinovácií v oblastiach, akými sú napr. vodíkové a palivové články, čisté výrobné postupy, alternatívne zdroje energie, sekvestrácia CO2, biopalivá a biorafinérie, energetická účinnosť, informačné technológie zamerané na trvalo udržateľný rozvoj, čistá a účinná doprava, technológie vo vodnom hospodárstve, hospodárení s pôdou a odpadovom hospodárstve.
V súlade s požiadavkou Európskej komisie (EK) MŽP SR vypracovalo a vláda SR svojím uznesením č. 1046 z 21. decembra 2005 schválila Postupnosť (Roadmap) implementácie Akčného plánu pre environmentálne technológie (ETAP) v SR . Keďže ďalšou požiadavkou EK je pravidelné dvojročné preskúmavanie a vyhodnotenie implementácie ETAP na národných úrovniach, ako aj aktualizácia na ďalšie obdobie, bol následne vypracovaný návrh Aktualizácie postupnosti (Roadmap) implementácie Akčného plánu pre environmentálne technológie (ETAP) v Slovenskej republike, ktorý bol vládou schválený uznesením č. 19 z 9. januára 2008. Vyhodnotenie plnenia aktivít súvisiacich s uznesením č. 19/2008 prebehlo v Slovenskej republike koncom roku 2009 a bolo následne postúpené Európskej komisii.
ETAP v súčasnosti predstavuje reálny podporný prostriedok na realizáciu Lisabonskej stratégie pričom jeho cieľom je rozvoj ekonomiky zavádzaním modernejších technológií a ekoinovácií. Prioritným cieľom stratégie pre ETAP je „podporovať implementáciu environmentálnych technológií do praxe uprednostňovaním zavádzania a využívania vhodných postupov a technológií.“
GPP - zelené verejné obstarávanie (Green Public Procurement)
Zelené verejné obstarávanie je spôsob, ktorým orgány verejnej správy integrujú environmentálne požiadavky do procesu obstarávania, a to v rámci technických požiadaviek alebo výberových kritérií. Prvým krokom k jeho uplatneniu v praxi bol príkaz ministra životného prostredia SR č. 6/2001–7.1., ktorým uložil, aby sa v rezorte životného prostredia medzi kritériá pre uchádzačov o verejné obstarávanie zaradili výrobky, ktoré majú právo používať značku environmentálne vhodný produkt (EVP), a aby sa pri priamom nákupe výrobkov na zabezpečenie prevádzky ministerstva a organizácií, ktorých je ministerstvo zriaďovateľom, preferovali výrobky, označené značkou EVP. Vláda SR schválila uznesením č. 944 zo 7. novembra 2007 Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie v SR na roky 2007 – 2010, v ktorom ukladá ministrom a predsedom ostatných ústredných orgánov v rámci svojej pôsobnosti povinnosť uplatňovať princípy zeleného verejného obstarávania. Prioritným cieľom stratégie pre GPP je „podporovať politiku GPP, ktorá umožní zohľadnenie environmentálnych charakteristík v postupoch verejného obstarávania pri rešpektovaní pravidiel hospodárskej súťaže, vnútorného trhu a usmernení o najlepšej praxi.“ Tento prioritný cieľ je napĺňaný inštitucionálnou podporou GPP – napr. poskytovaním podrobných informácií verejným obstarávateľom a obstarávateľom o výrobkoch, službách a technológiách na trhu; vydaním metodickej príručky k uplatňovaniu GPP v podmienkach SR; vytvorením informačného systému pre GPP.
Výhodou a prínosom GPP je vytvorenie dopytu po EVP na trhu a zároveň podpora ponuky týchto produktov. Zaradenie environmentálneho hľadiska do verejných zákaziek motivuje výrobcov, aby vyvíjali nové produkty a technológie s menšími nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie a tiež motivuje dodávateľov, aby zavádzali systémy environmentálneho manažérstva.
Nevýhodou a rizikom z hľadiska podniku sú vyššie náklady, spojené s prípravou ponuky, u ktorej nie je záruka, že napriek tomu, že bude ponúkať environmentálne vhodné produkty, bude vo výberovom konaní aj úspešná.
Kontaktné adresy
|
Slovenská agentúra životného prostredia CEM - Centrum environmentálneho manažérstva Pažitná 84 917 01 Trnava Telefón: 033/590 78 11 Fax: 033/553 68 17 Email:c-cem@sazp.sk |