Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva

  • Téma : Ochrana prírody
  • Gestor : Organizácia spojených národov
  • Miesto prijatia : Paríž
  • Dátum prijatia : 16.11.1972
  • Dátum prijatia na Slovensku : 15.11.1990
  • Dátum platnosti : 17.12.1975
  • Dokument na stiahnutie : Pdf

VlkolínecV snahe napraviť a zabezpečiť náležitú identifikáciu, ochranu, zachovanie a prezentáciu svetového dedičstva sa konala v Paríži 17.10. až 21.11. 1972 Generálna konferencia UNESCO, ktorá na svojom 17. zasadaní, majúc na pamäti, že kultúrnemu dedičstvu a prírodnému dedičstvu v stále väčšej miere hrozí zničenie nielen v dôsledku tradičných príčin rozkladu, ale aj na základe meniacich sa sociálnych a ekonomických podmienok, ktoré situáciu vyhrocujú ešte hrozivejšími javmi poškodenia alebo zničenia a berúc do úvahy ďalšie okolnosti, prijala 16. novembra 1972 Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (Convention concerning the Protection of the World Cultural and Natural Heritage), známy tiež pod skratkou World Heritage. Dohovor nadobudol platnosť tri mesiace po uložení dvadsiatej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo pristúpení u Generálneho riaditeľa UNESCO, a to 17. decembra 1975.

Účelom a predmetom Dohovoru je ochrana najvýznamnejších objektov kultúrneho a prírodného dedičstva, ktorých svetový význam po posúdení a odporúčaní Medzinárodnou radou pre pamiatky a sídla (ICOMOS) a Medzinárodnou úniou ochrany prírody (IUCN) schvaľuje uvedený medzivládny výbor po predchádzajúcom prerokovaní v jeho Predsedníctve.

Spišský hrad s podhradímZa svetové prírodné dedičstvo sa považujú (článok 2):

  • prírodné javy tvorené fyzickými a biologickými útvarmi alebo skupinami takýchto útvarov, ktoré majú výnimočnú svetovú hodnotu z estetického alebo vedeckého hľadiska,
  • geologické a fyziografické útvary a presne vymedzené oblasti, ktoré tvoria miesto prirodzeného výskytu ohrozených druhov živočíchov a rastlín výnimočnej svetovej hodnoty z hľadiska vedy alebo starostlivosti o zachovanie prírody,
  • prírodné lokality alebo presne vymedzené prírodné oblasti svetovej hodnoty z hľadiska vedy, starostlivosti o zachovanie prírody alebo prírodnej krásy.

Banská ŠtiavnicaDohovor dopĺňa programy ochrany dedičstva na úrovni štátov a umožnil založenie "Výboru svetového dedičstva" a "Fondu svetového dedičstva", ktoré pôsobia od roku 1976.
Výbor svetového dedičstva stanovuje na základe nominácií predložených členskými štátmi, kultúrne a prírodné dedičstvo s výnimočnou univerzálnou hodnotou, ktoré má byť chránené na základe Dohovoru a zapísať ho do Zoznamu svetového dedičstva. Výbor monitoruje stav ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva zapísaného v tomto Zozname a v prípade naliehavej potreby rozhoduje, ktoré zo zapísaných budú preradené do Zoznamu svetového dedičstva v ohrození. Výbor ďalej stanovuje, akým spôsobom a za akých podmienok budú môcť byť čo najúčelnejšie využité zdroje Fondu svetového dedičstva na pomoc členským štátom pri ochrane ich kultúrneho a prírodného dedičstva.

Činnosť Výboru pre svetové dedičstvo zabezpečuje osobitný sekretariát v Paríži (World Heritage Centre), ktorý tiež vydáva rôzne materiály, publikácie a časopis The World Heritage Newsletter. Výbor a jeho sekretariát úzko spolupracujú aj s ďalšími zložkami UNESCO a OSN, najmä s Programom OSN pre životné prostredie (UNEP) a s Programom OSN pre rozvoj (UNDP), so Svetovou turistickou organizáciou (World Tourism Organization), s viacerými vládnymi a mimovládnymi organizáciami, hlavne s ICOMOS, IUCN a Medzinárodným strediskom pre výskum zachovania a ochrany kultúrneho vlastníctva (Rímske stredisko).

Objekty Svetového dedičstva sú zapísané v Zozname svetového dedičstva (The World Heritage List). Lokality, ktoré sú vážne ohrozené, sú ešte navyše zapísané do Zoznamu svetového dedičstva v nebezpečenstve (List of World Heritage in Danger). Týmto lokalitám je potom venovaná zo strany orgánov Dohovoru osobitná pozornosť a sú uskutočňované opatrenia na ich záchranu.

logo DohovoruNa označenie objektov Svetového dedičstva sa používa znak (logo) Dohovoru - štvorec (znázorňuje kultúrne dedičstvo) v kruhu (symbol prírody).

Zoznam svetového dedičstva k roku 2014 obsahoval 1 007 lokalít celého sveta (z toho 779 kultúrnych, 197 prírodných a 31 zmiešaných lokalít zo 161 členských štátov Dohovoru).

Výkonným orgánom Dohovoru je Medzivládny výbor na ochranu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (The Intergovernmental Committee for the Protection of the World Cultural and Natural Heritage), ktorý má podľa článku 8 Dohovoru 21 členov, volených zmluvnými štátmi, ktoré sa zídu na valnom zhromaždení v priebehu riadneho zasadnutia generálnej konferencie UNESCO.

Povinnosti zmluvných strán
V článkoch 4 až 7 sú uvedené povinnosti a práva zmluvných štátov. Základnou povinnosťou každého zmluvného štátu je zabezpečiť označenie, ochranu, zachovanie, prezentovanie a odovzdanie budúcim generáciám kultúrneho a prírodného dedičstva definovaného v Dohovore a nachádzajúceho sa na jeho území. Ak štát, na ktorého území sa dedičstvo nachádza, požiada iný zmluvný štát o pomoc pri identifikácii, ochrane a zachovaní kultúrneho a prírodného dedičstva, tento sa prístupom k Dohovoru zaväzuje ju poskytnúť.

BardejovUplatňovanie Dohovoru v Slovenskej Republike
Pre Slovenskú republiku v rámci bývalej ČSFR nadobudol Dohovor platnosť 15. februára 1991, teda tri mesiace po uložení listiny o prijatí Dohovoru ČSFR 15. novembra 1990 u depozitára, generálneho riaditeľa UNESCO. Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o prijatí Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bolo publikované v Zbierke zákonov ČSFR zo 6. mája 1991, čiastka 32, pod číslom 159/1991.

Do zániku ČSFR zabezpečoval uplatňovanie Dohovoru Česko-Slovenský koordinačný výbor pre ochranu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Začiatkom roku 1993 bol pre tento účel vytvorený Slovenský výbor pre ochranu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva.


Zo Slovenskej republiky je k roku 2014 zapísaných v zozname Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva 7 objektov:

v rámci kultúrneho dedičstva

  • Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, miestna časť Ružomberka, aj s ochranným pásmom (Cartagena, 1993)
  • Levoča, Spišský hrad a súvisiace kultúrne pamiatky okolia (Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, kostol sv. Ducha v Žehre), (Cartagena, 1993); rozšírenie o územie pamiatkovej rezervácie Levoča - historické jadro Levoče a dielo Majstra Pavla v roku 2009, vrátane ochranného pásma
  • Banská Štiavnica s technickými pamiatkami jej okolia (Banská Štiavnica, Hodruša –Hámre, Štiavnické Bane, Banská Belá, Voznica, Vyhne, Banský Studenec, Počúvadlo, Kopanica, Kysihýbel, Antol, Ilija; najmä 23 vodných nádrží - tajchov), (Cartagena, 1993)
  • Bardejov - mestská pamiatková rezervácia aj s ochranným pásmom, vrátane židovského suburbia (Cairns, 2000)
  • Drevené kostoly slovenskej časti Karpatského oblúka (drevené kostoly - Hervartov, Tvrdošín, Leštiny, Kežmarok, Hronsek - vrátane zvonice, Bodružal, Ladomírová, Ruská Bystrá) a ich ochranné pásma (Quebec, 2008).

v rámci prírodného dedičstva

  • Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (Berlín, 1995), ku ktorým v roku 2000 pribudla Dobšinská ľadová jaskyňa vrátane Stratenskej jaskyne a jaskyne Psie diery ako jedného jaskynného systému vo vrchu Duča (Cairns, 2000),
  • Karpatské bukové pralesy  (10 pralesov; Christchurch, 2007) a staré bukové lesy Nemecka (5 pralesov; rozšírenie v roku 2011), spoločná lokalita s Ukrajinou a Nemeckom. Zo SR ide o 4 lokality: Stužica – Bukovské vrchy, Havešová, Rožok a Vihorlat.
     
Medzi navrhované lokality SR, príp. zaradené do výberu na nomináciu do svetového dedičstva patria:

v rámci kultúrneho dedičstva
  1. Pamiatky Veľkej Moravy: Slovanské hradisko v Mikulčiciach – Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch (spoločne s Českom)
  2. Pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárome (spoločne s Maďarskom)
  3. Pamätník Chatama Sófera (Bratislava)
  4. Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji - Dunajský Limes na Slovensku (rozšírenie územia svetového dedičstva Hranice Rímskej ríše o Rímsky vojenský tábor v Iži a Bratislave – Rusovciach) (predpokladaný spoločný návrh s Rakúskom a Maďarskom)
  5. Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami (predpokladaný spoločný návrh s Maďarskom)
  6. Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice
  7. Tokajská vinohradnícka oblasť, súbor vinohradníckych pivníc (Černov, Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Černochov, Bara, Viničky; pričlenenie k schválenej Tokajskej vinohradníckej oblasti v Maďarsku).
v rámci prírodného dedičstva
  1. Gejzír v Herľanoch
  2. Prírodná a kultúrna krajina v Dunajskom regióne (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom)
  3. Krasové doliny Slovenska (doplnenie návrhu Rokliny Slovenského raja)
  4. Mykoflóra Bukovských vrchov
  5. Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom)
  6. Originálne lúčne pasienky na Slovensku


Bližšie informácie:

 

Spracoval: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk
Aktualizované: júl 2016