Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva

  • Téma : Ochrana prírody
  • Gestor : Organizácia spojených národov
  • Miesto prijatia : Paríž
  • Dátum prijatia : 16.11.1972
  • Dátum prijatia na Slovensku : 15.11.1990
  • Dátum platnosti : 17.12.1975
  • Dokument na stiahnutie : Pdf

logo DohovoruV snahe napraviť a zabezpečiť náležitú identifikáciu, ochranu, zachovanie a prezentáciu svetového dedičstva sa konala v Paríži 17.10. až 21.11. 1972 Generálna konferencia UNESCO, ktorá na svojom 17. zasadaní, majúc na pamäti, že kultúrnemu dedičstvu a prírodnému dedičstvu v stále väčšej miere hrozí zničenie nielen v dôsledku tradičných príčin rozkladu, ale aj na základe meniacich sa sociálnych a ekonomických podmienok, ktoré situáciu vyhrocujú ešte hrozivejšími javmi poškodenia alebo zničenia a berúc do úvahy ďalšie okolnosti, prijala 16. novembra 1972 Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (Convention concerning the Protection of the World Cultural and Natural Heritage), známy tiež pod skratkou World Heritage. Dohovor nadobudol platnosť tri mesiace po uložení dvadsiatej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo pristúpení u Generálneho riaditeľa UNESCO, a to 17. decembra 1975.

Účelom a predmetom Dohovoru je ochrana najvýznamnejších objektov kultúrneho a prírodného dedičstva, ktorých svetový význam po posúdení a odporúčaní Medzinárodnou radou pre pamiatky a sídla (ICOMOS) a Medzinárodnou úniou ochrany prírody (IUCN) schvaľuje uvedený medzivládny výbor po predchádzajúcom prerokovaní v jeho Predsedníctve.

Za svetové prírodné dedičstvo sa považujú (článok 2):

  • prírodné javy tvorené fyzickými a biologickými útvarmi alebo skupinami takýchto útvarov, ktoré majú výnimočnú svetovú hodnotu z estetického alebo vedeckého hľadiska,
  • geologické a fyziografické útvary a presne vymedzené oblasti, ktoré tvoria miesto prirodzeného výskytu ohrozených druhov živočíchov a rastlín výnimočnej svetovej hodnoty z hľadiska vedy alebo starostlivosti o zachovanie prírody,
  • prírodné lokality alebo presne vymedzené prírodné oblasti svetovej hodnoty z hľadiska vedy, starostlivosti o zachovanie prírody alebo prírodnej krásy.

Dohovor dopĺňa programy ochrany dedičstva na úrovni štátov a umožnil založenie "Výboru svetového dedičstva" a "Fondu svetového dedičstva", ktoré pôsobia od roku 1976.
Výbor svetového dedičstva stanovuje na základe nominácií predložených členskými štátmi, kultúrne a prírodné dedičstvo s výnimočnou univerzálnou hodnotou, ktoré má byť chránené na základe Dohovoru a zapísať ho do Zoznamu svetového dedičstva. Výbor monitoruje stav ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva zapísaného v tomto Zozname a v prípade naliehavej potreby rozhoduje, ktoré zo zapísaných budú preradené do Zoznamu svetového dedičstva v ohrození. Výbor ďalej stanovuje, akým spôsobom a za akých podmienok budú môcť byť čo najúčelnejšie využité zdroje Fondu svetového dedičstva na pomoc členským štátom pri ochrane ich kultúrneho a prírodného dedičstva.

Činnosť Výboru pre svetové dedičstvo zabezpečuje osobitný sekretariát v Paríži (World Heritage Centre), ktorý tiež vydáva rôzne materiály, publikácie a časopis The World Heritage Newsletter. Výbor a jeho sekretariát úzko spolupracujú aj s ďalšími zložkami UNESCO a OSN, najmä s Programom OSN pre životné prostredie (UNEP) a s Programom OSN pre rozvoj (UNDP), so Svetovou turistickou organizáciou (World Tourism Organization), s viacerými vládnymi a mimovládnymi organizáciami, hlavne s ICOMOS, IUCN a Medzinárodným strediskom pre výskum zachovania a ochrany kultúrneho vlastníctva (Rímske stredisko).

Objekty Svetového dedičstva sú zapísané v Zozname svetového dedičstva (The World Heritage List). Lokality, ktoré sú vážne ohrozené, sú ešte navyše zapísané do Zoznamu svetového dedičstva v nebezpečenstve (List of World Heritage in Danger). Týmto lokalitám je potom venovaná zo strany orgánov Dohovoru osobitná pozornosť a sú uskutočňované opatrenia na ich záchranu.

Na označenie objektov Svetového dedičstva sa používa znak (logo) Dohovoru - štvorec (znázorňuje kultúrne dedičstvo) v kruhu (symbol prírody).

Zoznam svetového dedičstva k roku 2016 obsahoval 1 052 lokalít celého sveta (z toho 814 kultúrnych, 203 prírodných a 35 zmiešaných lokalít zo 166 členských štátov Dohovoru).

Výkonným orgánom Dohovoru je Medzivládny výbor na ochranu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (The Intergovernmental Committee for the Protection of the World Cultural and Natural Heritage), ktorý má podľa článku 8 Dohovoru 21 členov, volených zmluvnými štátmi, ktoré sa zídu na valnom zhromaždení v priebehu riadneho zasadnutia generálnej konferencie UNESCO.

Povinnosti zmluvných strán
V článkoch 4 až 7 sú uvedené povinnosti a práva zmluvných štátov. Základnou povinnosťou každého zmluvného štátu je zabezpečiť označenie, ochranu, zachovanie, prezentovanie a odovzdanie budúcim generáciám kultúrneho a prírodného dedičstva definovaného v Dohovore a nachádzajúceho sa na jeho území. Ak štát, na ktorého území sa dedičstvo nachádza, požiada iný zmluvný štát o pomoc pri identifikácii, ochrane a zachovaní kultúrneho a prírodného dedičstva, tento sa prístupom k Dohovoru zaväzuje ju poskytnúť.

Uplatňovanie Dohovoru v Slovenskej Republike
Pre Slovenskú republiku v rámci bývalej ČSFR nadobudol Dohovor platnosť 15. februára 1991, teda tri mesiace po uložení listiny o prijatí Dohovoru ČSFR 15. novembra 1990 u depozitára, generálneho riaditeľa UNESCO. Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o prijatí Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bolo publikované v Zbierke zákonov ČSFR zo 6. mája 1991, čiastka 32, pod číslom 159/1991.

Do zániku ČSFR zabezpečoval uplatňovanie Dohovoru Česko-Slovenský koordinačný výbor pre ochranu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Začiatkom roku 1993 bol pre tento účel vytvorený Slovenský výbor pre ochranu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva.


Zo Slovenskej republiky je k roku 2016 zapísaných v zozname Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva 7 lokalít:
 
v rámci kultúrneho dedičstva

  • Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, miestna časť Ružomberka, aj s ochranným pásmom (Cartagena, 1993)
  • Levoča, Spišský hrad a súvisiace kultúrne pamiatky okolia (Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, kostol sv. Ducha v Žehre), (Cartagena, 1993); rozšírenie o územie pamiatkovej rezervácie Levoča - historické jadro Levoče a dielo Majstra Pavla v roku 2009, vrátane ochranného pásma
  • Banská Štiavnica s technickými pamiatkami jej okolia (Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre, Štiavnické Bane, Banská Belá, Voznica, Vyhne, Banský Studenec, Počúvadlo, Kopanica, Kysihýbel, Antol, Ilija; najmä 23 vodných nádrží – tajchov), (Cartagena, 1993)
  • Bardejov – mestská pamiatková rezervácia aj s ochranným pásmom, vrátane židovského suburbia (Cairns, 2000)
  • Drevené kostoly slovenskej časti Karpatského oblúka (drevené kostoly – Hervartov, Tvrdošín, Leštiny, Kežmarok, Hronsek – vrátane zvonice, Bodružal, Ladomírová, Ruská Bystrá) a ich ochranné pásma (Quebec, 2008).
 
v rámci prírodného dedičstva
  • Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (Berlín, 1995), ku ktorým v roku 2000 pribudla Dobšinská ľadová jaskyňa vrátane Stratenskej jaskyne a jaskyne Psie diery ako jedného jaskynného systému vo vrchu Duča (Cairns, 2000),
  • Karpatské bukové pralesy  (10 pralesov; Christchurch, 2007) a staré bukové lesy Nemecka (5 pralesov; rozšírenie v roku 2011), spoločná lokalita s Ukrajinou a Nemeckom. Zo SR ide o 4 lokality: Stužica – Bukovské vrchy, Havešová, Rožok a Vihorlat.
 
Medzi navrhované lokality, príp. zaradené do výberu na nomináciu do SD k roku 2016 patria:
 
v rámci kultúrneho dedičstva
  1. Pamiatky Veľkej Moravy – Slovanské hradisko v Mikulčiciach – Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch (spoločne s Českom)
  2. Pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne-Komárome (spoločne s Maďarskom)
  3. Pamätník Chatama Sófera (Bratislava)
  4. Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji – Dunajský Limes na Slovensku (rozšírenie územia svetového dedičstva Hranice Rímskej ríše o Rímsky vojenský tábor v Iži a Bratislave-Rusovciach) (predpokladaný spoločný návrh s Rakúskom a Maďarskom)
  5. Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami (predpokladaný spoločný návrh s Maďarskom)
  6. Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice
  7. Tokajská vinohradnícka oblasť – súbor vinohradníckych pivníc (Černov, Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Černochov, Bara, Viničky; pričlenenie k schválenej Tokajskej vinohradníckej oblasti v Maďarsku).

v rámci prírodného dedičstva
  1. Gejzír v Herľanoch
  2. Prírodná a kultúrna krajina v Dunajskom regióne (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom)
  3. Krasové doliny Slovenska (doplnenie návrhu Rokliny Slovenského raja)
  4. Mykoflóra Bukovských vrchov
  5. Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom)
  6. Originálne lúčne pasienky na Slovensku
 
 
Súvisiace dokumenty:

 
Lokalita svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy – informácia k aktuálnej situácii a návrh opatrení

Dátum schválenia: 16. 8. 2017
Forma: Uznesenie vlády SR č. 382/2017
Dokument na stiahnutie: SK
 
V júni 2007 bola lokalita Karpatské bukové pralesy zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny. V roku 2011 bola rozšírená o komponenty v Nemecku a v roku 2017 na 41. zasadnutí Výboru svetového dedičstva v Krakove o 63 nových komponentov ďalších 9 krajín Európy.
 
Výbor svetového dedičstva tu opätovne upozornil SR na viaceré pretrvávajúce problémy a uložil vykonať viaceré opatrenia a predložiť správu, vrátane návrhu úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón. Opatrenia je možné zhrnúť nasledovne:
 
  1. upraviť hranice lokality v súlade s odporúčaním monitorovacej misie IUCN najneskôr do konca roka 2017,
  2. legislatívne zabezpečiť ochranu pred ťažbou dreva a inými potenciálnymi hrozbami na celej lokalite,
  3. prijať Integrovaný plán manažmentu lokality svetového prírodného dedičstva,
  4. vyčleniť finančné prostriedky na podporu rozvoja cestovného ruchu a alternatívnych zdrojov príjmu v regióne s využitím značky UNESCO,
  5. koordinovať aktivity s ostatnými partnermi spoločnej nominácie v Európe,
  6. budovať kapacity pre výchovu a vzdelávanie k svetovému dedičstvu a k adekvátnemu environmentálnemu vedomiu.
 
Predkladaný materiál pozostáva zo stručnej informácie o dosiaľ vykonaných a ďalších potrebných krokoch, ako aj prílohy (závery zo 41. zasadnutia Výboru svetového dedičstva).
Uznesenie vlády Slovenskej republiky ukladá zodpovedným subjektom vypracovať komplexný návrh opatrení zameraných na splnenie odporúčaní Výboru svetového dedičstva UNESCO.
 

Lokalita svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy – komplexný návrh opatrení

Dátum schválenia: 15. 11. 2017
Forma: Uznesenie vlády SR č. 528/2017
Dokument na stiahnutie: SK
 
V nadväznosti na závery 41. zasadnutia prijaté Výborom svetového dedičstva UNESCO v Krakove schválila vláda SR dňa 16. 8. 2017 spoločný informatívny materiál, v ktorom sa uznesením č. 382/2017 dotknuté rezorty zaviazali k vypracovaniu komplexného návrhu opatrení na zabezpečenie odporúčaní predmetného Výboru.
 
Materiál obsahuje stručnú informáciu o súčasnom stave riešenia situácie a dosiahnutom pokroku, pričom jeho hlavnou časťou je komplexný súbor opatrení zameraných na zabezpečenie adekvátnej ochrany a starostlivosti o slovenské komponenty lokality prírodného dedičstva v súlade s odporúčaniami Výboru svetového dedičstva UNESCO a medzinárodnej organizácie IUCN, využitie prestížneho emblému UNESCO pre udržateľný rozvoj regiónu, podporu udržateľných foriem cestovného ruchu a mäkkých foriem turizmu, socioekonomický rozvoj, zvyšovanie environmentálneho povedomia,  podporu formálneho a neformálneho environmentálneho vzdelávania a medzinárodnú spoluprácu. Tieto opatrenia boli zároveň premietnuté aj do uznesenia vlády Slovenskej republiky a v rámci možností reflektujú tiež odporúčania a výstupy z historicky prvej návštevy riaditeľky Centra svetového dedičstva na Slovensku.
 
 
Bližšie informácie: World Heritage
 
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia
Aktualizované: december 2017