Dohovor o biologickej diverzite

  • Téma : Ochrana prírody
  • Gestor : Organizácia spojených národov
  • Miesto prijatia : Rio de Janeiro
  • Dátum prijatia : 05.06.1992
  • Dátum ratifikácie na Slovensku : 23.08.1994
  • Dátum platnosti : 29.12.1993
  • Dokument na stiahnutie : Pdf

Hlavný impulz na prípravu medzinárodného dokumentu o problematike biodiverzity vyšiel zo Svetovej únie ochrany prírody (IUCN). Pripravila štúdiu zameranú na ochranu biologickej diverzity in-situ, pojednávajúcu zároveň o právach krajín, ktoré poskytujú biologické zdroje. Tieto by mali mať zabezpečený rovnocenný podiel na prínosoch, ktoré sú získavané z ich využívania. Štúdia bola predložená na posúdenie Riadiacej rade Programu OSN pre životné prostredie (UNEP - United Nations Environment Program), ktorá na jej základe na zasadaní v roku 1987 oficiálne uznala potrebu medzinárodne záväzného dohovoru a prevzala zodpovednosť za jeho prípravu.

Dňa 22. mája 1992 bol v Nairobi prijatý text Dohovoru o biologickej diverzite. Dohovor bol otvorený na podpis na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji UNCED 1992 v Rio de Janeiro a nadobudol platnosť 29. decembra 1993.

Prijatím Dohovoru na konferencii OSN ako dokumentu medzinárodného práva sa dovŕšil proces vytvorenia konvencie, ktorá vytvára právne zastrešenie obdobným dohovorom orientovaným na ochranu prírody vcelku, ochranu voľne žijúcich druhov rastlín a živočíchov a ochranu prírodných zdrojov. Dohovor však žiadnym ustanovením neruší tieto dohovory, ani sa s nimi neprekrýva, ani nevyjadruje nadradenosť. Svojím významom a postavením však zastrešuje mnohé problémové okruhy a vyjadruje k nim nový prístup najmä z hľadiska ich globálneho - celosvetového významu. Súčasne dopĺňa tie problémové okruhy, ktoré sú mimoriadne citlivé a doteraz neriešené z hľadiska medzinárodného práva (a častokrát nie sú riešené ani na národnej úrovni). Z týchto dôvodov sa Dohovor chápe ako vrcholový dokument a jeho jednotlivé vecné a právne ciele vypĺňajú "voľný" priestor v starších konvenciách. Ich riešením umožňujú v plnom rozsahu uskutočniť ich pôvodný zámer.

Dohovor pokrýva široký rozsah problémov, je však možné rozlíšiť jeho tri hlavné ciele tak, ako sú definované v jeho prvom článku:

  1. ochrana biologickej diverzity,
  2. trvalo udržateľné využívanie jej zložiek,
  3. spravodlivé a rovnocenné rozdeľovanie prínosov z využívania genetických zdrojov vrátane primeraného prístupu ku genetickým zdrojom, vhodný prevod dôležitých technológií a zohľadňovanie všetkých práv na tieto zdroje a technológie s primeraným financovaním.

Dohovor je založený na princípe, že každý štát má právo využívať svoje vlastné biologické zdroje, pričom nesmie spôsobovať škody na životnom prostredí iných štátov. Dohovor stanovuje tiež rámcové pravidlá (finančný mechanizmus) pre poskytovanie finančných zdrojov rozvojovým krajinám na pokrytie aspoň časti nákladov potrebných na plnenie záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru. Práve v rozvojových krajinách je totiž najväčšia rozmanitosť živej prírody a súčasne najväčší nedostatok financií na jej ochranu.

Pre dosiahnutie uvedených cieľov sa krajiny a medzinárodné spoločnosti, ktoré sú členskými stranami zaviazali, že buď samostatne alebo v spolupráci uskutočnia najmä nasledovné opatrenia:

  • vypracujú národné programy a stratégie ochrany a trvalo udržateľného využívania biodiverzity (biologických zdrojov) a súčasne zabezpečia ich integráciu do odvetvových politík a koncepcií,
  • budú podporovať výskum a monitoring biologických a genetických zdrojov a podporovať takéto programy v rozvojových krajinách,
  • zabezpečia ochranu "in situ" pôvodných a domestikovaných druhov, ekosystémov a prírodných stanovíšť, najmä pomocou účinnej sústavy chránených území a legislatívy,
  • vybudujú podľa potreby zariadenia na ochranu a výskum rastlín, živočíchov a mikroorganizmov "ex situ" so zameraním na záchranu a prípadnú reštitúciu ohrozených druhov,
  • budú podporovať rozvoj metód trvalo udržateľného využívania biologických zdrojov a naopak obmedzovať deštruktívne spôsoby využívania živej prírody, a to politickými a hospodárskymi opatreniami, podporou vedeckého a technického vzdelávania, propagáciou a výchovou obyvateľstva k ochrane biodiverzity,
  • zabezpečia, aby programy a projekty hospodárskeho rozvoja boli posudzované z hľadiska vplyvu na životné prostredie s cieľom minimalizovať nepriaznivé účinky na biodiverzitu a so zreteľom na životné prostredie iných štátov, ktoré budú o možných vplyvoch informované,
  • poskytnú finančné zdroje, odborníkov a technológie ako pomoc rozvojovým štátom na ochranu ich biodiverzity,
  • uľahčia prístup k svojim biologickým zdrojom pre environmentálne vhodné využívanie i iným zmluvným stranám, pričom bude zaistené rovnoprávne rozdelenie zisku medzi krajiny pôvodu genetických zdrojov a užívateľov príslušných technológií,
  • uznajú právo krajín na regulovanie prístupu k vlastným genetickým zdrojom a zaručia právo na prístup ostatných zmluvných strán ku svojim genetickým zdrojom pre ich environmentálne vhodné využívanie,
  • zavedú bezpečnostné pravidlá na obmedzenie rizík z vývoja nových biotechnológií,
  • budú si navzájom vymieňať informácie, týkajúce sa ochrany a trvalo udržateľného využívania biodiverzity a podporovať nevyhnutnú medzinárodnú technickú a vedeckú spoluprácu v tejto oblasti,
  • budú podporovať vzdelávanie verejnosti v ochrane biodiverzity a využívaní jej komponentov,
  • budú podporovať technickú a vedeckú spoluprácu medzi zmluvnými stranami pri implementácii Dohovoru,
  • zabezpečia, aby krajiny, ktoré poskytujú genetické zdroje, mali prístup k prínosom, vyplývajúcim z využívania biologických zdrojov.

Význam a výnimočnosť Dohovoru nespočíva len v jeho rozsahu a komplexnosti. Obhajuje tiež potenciálne (doposiaľ nepoznané a nevyužívané) hodnoty biologickej diverzity, ktoré sú zdrojom možného budúceho blahobytu a ďalšieho rozvoja ľudstva. Nezanedbateľné je jeho posolstvo človeku o nevyhnutnosti ochrany prírody a biologických zdrojov z etických dôvodov, z úcty ku všetkým formám života a zodpovednosti voči nasledujúcim generáciám. Jeho medzinárodný význam potvrdzuje i fakt, že 51. zasadanie Valného zhromaždenia OSN ho zaradilo medzi stále body svojho rokovania.

Rámcovým dokumentom Dohovoru o biodiverzite je Strategický plán pre biodiverzitu, ktorý sa prerokúva a prijíma na zasadnutiach zmluvných strán.

Súčasťou Dohovoru o biodiverzite je:
Sekretariát Dohovoru o biodiverzite vydáva od roku 2001 správy o stave biodiverzity - Global Biodiversity Outlook (GBO). Zatiaľ poslednou aktuálnou je správa GBO4 z roku 2014.

Slovenská republika sa prihlásila k záverom Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji a dňa 20. apríla 1993 vláda SR prerokovala návrh na pristúpenie k Dohovoru. Svojim uznesením č. 272/1993 vyslovila súhlas s pristúpením a odporučila prezidentovi SR, aby po vyslovení súhlasu Národnej rady SR Dohovor ratifikoval. Dohovor v mene SR podpísal stály predstaviteľ SR v OSN v máji 1993. V auguste 1994 NR SR prijala uznesenie č. 556/1994, na základe ktorého prezident republiky Dohovor ratifikoval 23. augusta 1994. Ratifikačné listiny boli uložené v New Yorku, v sídle OSN 25. augusta 1994. O 90 dní, 23. novembra 1994 sa Slovensko v zmysle článku 36 stalo 79. zmluvnou stranou Dohovoru.

Dohovor je v SR implementovaný prostredníctvom dokumentov:

Bližšie informácie:
 
Spracoval: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk
Aktualizované: júl 2016