Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Podiel lesného hospodárstva na tvorbe HDP

Dátum poslednej aktualizácie17.12.2023

Značky

Les

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj podielu hrubého domáceho produktu (HDP) lesného hospodárstva na tvorbe HDP SR, ako aj jeho vývoj v bežných cenách a v stálych cenách roku 2015.
 

Jednotka indikátora

%, mil.eur

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Národný lesnícky program SR (2007)

Strategický cieľ 4: Zvyšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti

Priorita 9: Zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť a ekonomickú životaschopnosť multifunkčného lesníctva.

 

Kľúčová otázka

Aký je vývoj podielu lesného hospodárstva na tvorbe HDP SR?

Kľúčové zistenia

  • Podiel lesného hospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu v SR od roku 2005 kolísal medzi 0,6 – 0,8 % a v súčasnosti (2022) je na hodnote 0,83 %.
  • Medziročne sa tento podiel zvýšil o 0,09 p.b.
  • Dlhodobo sa pohybuje pod úrovňou 1 %, čo je pomerne nízky podiel. Ten by so zohľadnením prínosov verejnoprospešných funkcií lesov a drevospracujúceho priemyslu na HDP hospodárstva SR (čo sa v súčasnosti nezarátava) predstavoval okolo 3 %.

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Neutralny trend Neutralny trend Pozitivny trend
Dlhodobo podiel lesného hospodárstva na tvorbe HDP SR kolísal, pričom celkovo je stále pomerne nízky. Strednodobo podiel lesného hospodárstva na tvorbe HDP vzrástol, no celkovo je stále pomerne nízky. Medziročne došlo k nárastu podielu lesného hospodárstva na tvorbe HDP v SR.

 

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Hrubý domáci produkt (HDP) je základným makroekonomickým ukazovateľom. Podiel HDP vytvoreného LH na celkovom HDP SR dlhodobo kolíše, resp. s ohľadom na ich vývoj od roku 1990 je možné konštatovať jeho pokles. Pohybuje sa pod úrovňou 1 % (1990 – 0,97 %, 2000 – 0,7 %, 2010 – 0,7 %, 2015 – 0,7 % a 2020 – 0,6 %), čo je pomerne nízky podiel. Vyplýva to z výraznejšieho poklesu počtu pracovníkov, nižšej ceny práce, či nepriaz­nivého vývoja kapitálového vybavenia LH ako je to v hospodárstve SR.

Dané je to hlavne aj tým, že zahrňuje iba produkciu dreva a ostatných produktov lesa. Nezapočítavajú sa sem verejnoprospešné úžitky lesa, ktoré sú ocenené cca trojnásobkom úžitkov produkčných, no nie sú zatiaľ predmetom trhu (kúpy a predaja). Na LH sú závislé ďalšie výrobné odvetvia (drevospracujúci priemysel – na HDP participuje viac ako 7 %, ďalej vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo).
Jednorázovo by bolo možné zvýšiť tento podiel iba započítaním prínosov verejnoprospešných funkcií lesov a služieb do HDP, ďalej tiež prehodnotením ukazovateľov únosnej ťažby, lepším ocenením faktora práce, zvýšením cien komerčnej produkcie, resp. zmenou metodiky výpočtu HDP. Avšak ani po týchto zmenách by nebolo možné vyhnúť sa tendencii klesania podielu HDP LH (ohraničenosť základného prírodného faktora lesných pozemkov, medze potenciálnej produktívnosti lesných ekosystémov, obmedzená konkurencieschopnosť produktov LH v európskom priestore).
Zohľadnením prínosov verejnoprospešných funkcií lesov a služieb LH iným odvetviam a verejnosti by podiel LH na HDP hospodárstva SR predstavoval okolo 3 %.

 

 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Hrubý domáci produkt je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorý je z hľadiska významu porovnateľný s hrubým národným produktom. Hrubý domáci produkt predstavuje ročnú finálnu produkciu tovarov a služieb, ktorá bola vytvorená, a to bez ohľadu na to, či sa na jej vytvorení podieľal domáci alebo cudzí kapitál. Hrubý domáci produkt vyjadrujeme v bežných alebo v stálych cenách. Hrubý domáci produkt je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov a služieb v danej krajine. Finálny statok (finálna produkcia tovarov a služieb) je taký produkt, ktorý spotrebitelia, podnikatelia, štát a cudzinci vyrábajú a predávajú (kupujú) na konečnú spotrebu alebo investovanie. Hrubý domáci produkt neobsahuje medziprodukty (medzispotrebu), t.j. také statky, ktoré sa používajú na výrobu ďalších statkov.
 

Metodika:

Indikátor popisuje vývoj podielu HDP sektora lesného hospodárstva - sekcia A 2:  Lesníctvo a ťažžba dreva podľa klasifikácie ekonomických činnosti SK NACE Rev. 2 a HDP SR.
Zostavovanie národných účtov SR je založené na metodike "Európsky systém národných a regionálnych účtov" (ESA 2010). Nová metodika zostavovania národných účtov ESA 2010 začala sa  aplikovať od septembra 2014 vo všetkých krajinách Európskej únie. ESA 2010 slúži ako ústredný referenčný rámec pre sociálne a ekonomické štatistiky EÚ a jej členských štátov.
Hrubý domáci produkt (HDP) v trhových cenách predstavuje konečný výsledok činnosti rezidentských jednotiek vyprodukovaný v sledovanom období. Hrubý domáci produkt v trhových cenách sa zostavuje troma metódami. Výrobnou (produkčnou) metódou, ako súčet pridanej hodnoty vytvorenej trhovou činnosťou, činnosťou vytvorenou pre vlastné použitie, netrhovou činnosťou a daní z produktov znížených o subvencie na produkty (vytvorený hrubý domáci produkt). Výdavkovou (spotrebnou) metódou, ako súčet konečnej spotreby domácností, konečnej spotreby neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam, konečnej spotreby verejnej správy, tvorby hrubého fixného kapitálu, zmeny stavu zásob, salda vývozu a dovozu výrobkov a služieb. Dôchodková metóda vypočítava HDP zo samostatných odhadov zložiek pridanej hodnoty, a to odmien zamestnancov, hrubého prevádzkového prebytku/zmiešaného dôchodku a daní z produkcie a dovozu znížených o subvencie.
 
Pri zostavovaní HDP sa používajú tieto klasifikácie zosúladené s medzinárodnými klasifikáciami:
  • štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE Rev. 2),
  • štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA 2008),
  • klasifikácia stavieb (KS),
  • klasifikácia inštitucionálnych sektorov a subsektorov podľa ESA 2010,
  • klasifikácia aktív, bilančných položiek, transakcií a ostatných tokov podľa ESA 2010,
  • klasifikácia individuálnej spotreby podľa účelu (COICOP),
  • klasifikácia tovarovej štruktúry podľa colného sadzobníka (HS),
  • klasifikácia výdavkov verejnej správy (SK - COFOG).
Okrem toho sa používajú národné klasifikácie na úsekoch, kde nie je zatiaľ medzinárodný štandard, alebo ktoré plne nezodpovedajú medzinárodným štandardom.
 
Základné údaje pre zostavenie HDP
 
Výrobná (produkčná) metóda: Zdroje údajov v bežných cenách sú zabezpečené štatistickými a účtovnými výkazmi, výberovými zisťovaniami alebo z administratívnych zdrojov údajov. Povinnosť predkladať štatistické a účtovné výkazy je stanovená zákonom. Zoznam štatistických výkazov je každý rok uverejnený v Zbierke zákonov NR a v Štatistickom spravodaji a zoznam účtovných výkazov vo Finančnom spravodaji. Ďalšími zdrojmi údajov sú: Platobná bilancia a bankové informácie o peňažnom prehľade poskytované NBS, Plnenie štátneho rozpočtu SR poskytované MF SR a informácie poskytované Asociáciou poisťovní. Štatistické zisťovanie v nefinančnom sektore sa uskutočňuje formou kombinácie plošného a výberového zisťovania. Návratnosť výkazov je za závody podnikov s 20 a viac zamestnancami 92 – 95 %. Za malé podniky do 19 zamestnancov okolo 60 %. Návratnosť výkazov za živnostníkov je do 40 %, preto sa používajú aj ďalšie informácie z ročných zdrojov údajov. Návratnosť výkazov za finančné organizácie a verejnú správu je 100 %.
 
Výdavková (spotrebná) metóda: Zdrojmi údajov v bežných cenách pre zistenie konečnej spotreby domácností sú výsledky štatistických zisťovaní za obchod (maloobchodný obrat), trhové služby, priemysel, dopravu, pošty a telekomunikácie, zahraničný obchod a finančný sektor. Ďalšie údaje získavame z iných štatistických a administratívnych zdrojov. Komplexné údaje za verejnú správu sú zo štvrťročných finančných a účtovných výkazov z Ministerstva financií SR. Údaje o nákupoch vlády a výdavkoch rozpočtov ministerstiev získavame z MF SR mesačne z hlásenia o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu. Údaje pre tvorbu hrubého fixného kapitálu a zásoby sú zo závodných a podnikových výkazov. Hlavným zdrojom údajov o zahraničnom obchode je Platobná bilancia, ktorej súčasťou sú údaje o obchodnej bilancii výrobkov a služieb. Podkladom pre Platobnú bilanciu sú štatistické údaje o zahraničnom obchode založené na colnej štatistike.
 
Dôchodková metóda: Hlavnými zdrojmi údajov sú štatistické zisťovania v podnikoch a administratívne zdroje dát (MF SR). HDP vypočítaný dôchodkovou metódou sa zostavuje v bežných cenách.
 
Rozdiel objemu HDP vypočítaného výrobnou, výdavkovou a dôchodkovou metódou vyplýva z rozdielnych zdrojov údajov využívaných pri zostavovaní HDP ako aj z nižšej dostupnosti údajov na štvrťročnej báze. Rozdiel medzi výrobnou a výdavkovou metódou HDP sa vyjadruje osobitne ako štatistická diskrepancia. Dôchodková metóda slúži na porovnanie výsledkov HDP zostavených výrobnou a výdavkovou metódou.

 

Zdroj dát:

ŠÚ SR

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: