Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Emisie znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia z poľnohospodárstva

Dátum poslednej aktualizácie12.12.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj emisií znečisťujúcich látok NOx, NMVOC, NH3, prachových častíc PM10, PM2,5 v rámci sektora poľnohospodárstva.
 

Jednotka indikátora

kt, %

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a prihlásila sa k záväzkom, ktoré pre ňu vyplývajú z nasledovných protokolov:

 

Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)
Záväzkom SR je zredukovať emisie SO2 do roku 2010 o 80%, emisie NO2 do roku 2010 o 42%, emisie NH3 do roku 2010 o 37% a emisie NMVOC do roku 2010 o 6% - v porovnaní s rokom 1990. V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, znížiť emisie v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:

Znečisťujúca látka SO2 NOX NM VOC NH3 PM2,5
% zníženia 57 36 18 15 36


Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu stanovuje nasledovné opatrenia pre splnenie cieľov:

  • vypracovať nové projekcie emisií znečisťujúcich látok ktoré sú obsahom tohto protokolu do roku 2010,
  • na základe týchto projekcií pripraviť analýzu možnosti zavedenia kvót pre jednotlivé znečisťujúce látky (pre SO2 sú už emisné kvóty zavedené),
  • implementovať smernice 94/63 EC, 1999/13/EC o prchavých organických zlúčeninách a smernicu 2001/80/EC o obmedzovaní emisií niektorých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení.

Národné redukčné záväzky

Národné záväzky znižovania emisií pre jednotlivé členské štáty sú ustanovené v Prílohe II smernice NEC. Sú vyjadrené ako percentuálne zníženie emisií sledovaných znečisťujúcich látok v porovnaní s východiskovým rokom 2005. Záväzky redukcie emisií sú stanovené v dvoch fázach:
a) záväzky platné na rok 2020 a pre nasledujúce roky až do 2029 (v súlade so záväzkami ustanovenými v dodatku k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (dodatok  ku Göteborskmu protokolu) a
b) prísnejšie záväzky platné od roku 2030 a pre nasledujúce roky.
Záväzky znižovania emisií ustanovené pre Slovenskú republiku uvádza tabuľka č 1.
 

Národné záväzky znižovania emisií podľa smernice NEC pre Slovenskú republiku

Národné redukčné záväzky SR
v porovnaní s východiskovým rokom 2005
(v %)
SO2 NOX NMVOC NH3 PM2,5
Záväzky platné pre rok 2020 a nasledujúce roky až do roku 2029 57 36 18 15 36
 
Záväzky platné pre rok 2030 a  nasledujúce roky
82 50 32 30 49










Smernica NEC bola do slovenskej legislatívy transponovaná zákonom č. 194/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. júla 2018. Zavedené boli aj ustanovenia týkajúce sa národných záväzkov znižovania emisií pre roky 2020 až 2029 a od roku 2030 a ďalej a požiadavky týkajúce sa vypracovania Národného programu znižovania emisií. V súlade s čl. 6 smernice NEC je potrebné NAPCP vypracovať, prijať a vykonávať s cieľom obmedziť ročné antropogénne emisie, pre ktoré boli stanovené národné záväzky znižovania emisií podľa čl. 4 a prílohy II smernice NEC a tým prispieť k dosiahnutiu cieľov smernice podľa článku 1 ods. 1.

Protokol o ťažkých kovoch k Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (1998)
stanovuje ciele znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku, kedy bol zároveň podpísaný

Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok (1998)
k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. Slovenská republika podpísala tento protokol ešte v tom istom roku.
 
Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (Agenda 2030) bola schválená Valným zhromaždením OSN  (vrátane SR) v septembri 2015 („Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“) a predstavuje doposiaľ najkomplexnejší súbor globálnych priorít pre dosiahnutie udržateľného rozvoja. Agenda 2030 nadväzuje na Miléniovú deklaráciu OSN z roku 2000 a vyzýva štáty k spoločnému koordinovanému postupu pri riešení globálnych výziev. Ciele udržateľného rozvoja, ktoré stanovuje, sa týkajú všetkých krajín sveta bez ohľadu na ich stupeň ekonomického a sociálneho rozvoja.
Jej kľúčovými princípmitransformácia, integrácia a univerzálnosť. Obsahuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs Sustainable Development Goals) rozpracovaných do 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré majú za ambíciu usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí. Prepája všetky tri dimenzie udržateľného rozvoja: ekonomickú, sociálnu a environmentálnu. Agenda 2030 nie je právne záväzná. Vyjadruje zámer krajín viesť ich rozvoj smerom k udržateľnosti a nastaviť ich národné politiky, stratégie a plánovanie tak, aby prispievali k dosiahnutiu globálnych cieľov.
Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“ schválenom uznesením vlády č. 95/2016, pričom ju  vníma v prvom rade ako príležitosť a prostriedok určiť dlhodobé priority pre rozvoj našej krajiny. Rozpracovanie cieľov Agendy 2030 na podmienky SR do veľkej časti bude prebiehať formou aktualizácie existujúcich odvetvových plánov a koncepcií. V tejto súvislosti vznikla uznesením vlády SR č. 350 z 24. júla 2017 Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá zabezpečí, že otázka udržateľného rozvoja sa stane integrálnou súčasťou všetkých verejných politík.
 
Európska zelená dohoda
Forma: Oznámenie Európskej komisie (COM(2019) 640 final)
Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že sa do roku 2050 EÚ transformuje na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.
 
Klimatický a energetický rámec do roku 2030
Klimatický a energetický rámec do roku 2030 zahŕňa ciele a politické ciele celej EÚ na obdobie od roku 2021 do roku 2030.
Rámec bol prijatý Európskou radou v októbri 2014. Ciele týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti boli v roku 2018 revidované smerom nahor. Záväzný cieľ znížiť do roku 2030 emisie v EÚ najmenej o 40 % pod úroveň v roku 1990. To umožní EÚ prejsť k ekonomike neutrálnej voči klíme a plniť svoje záväzky podľa Parížskej dohody.
Na dosiahnutie cieľa:
Odvetvia systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) budú musieť znížiť emisie o 43 % (v porovnaní s rokom 2005) - na tento účel sa ETS po roku 2020 revidoval.  Odvetvia, ktoré nie sú členmi ETS, budú musieť znížiť emisie o 30% (v porovnaní s rokom 2005) - to sa premietlo do individuálnych záväzných cieľov pre členské štáty.
 
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.
 
Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy – aktualizácia (2018)
Hlavným cieľom aktualizovanej adaptačnej stratégie je zvýšenie odolnosti a zlepšenie pripravenosti Slovenskej republiky čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a ustanovenie inštitucionálneho rámca a koordinačného mechanizmu na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach.
K dosiahnutiu hlavného cieľa adaptácie by malo prispieť napĺňanie čiastkových cieľov, ktorými sú: zabezpečenie aktívnej tvorby národnej adaptačnej politiky, implementácia adaptačných opatrení a monitoring ich účinnosti, posilnenie premietnutia cieľov a odporúčaní adaptačnej stratégie v rámci viacúrovňovej správy vecí verejných a podpory podnikania, zvyšovanie verejného povedomia o problematike zmene klímy, podpora synergie medzi adaptačnými a mitigačnými opatreniami a využívanie ekosystémového prístupu pri realizácii adaptačných opatrení a podpora premietnutia cieľov a odporúčaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody.
Stratégia sa snaží v čo najširšom rozsahu oblastí a sektorov prepojiť scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných adaptačných opatrení. Z hľadiska adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa za kľúčové oblasti a sektory považujú: horninové prostredie a geológia, pôdne prostredie, prírodné prostredie a biodiverzita, vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo, sídelné prostredie, zdravie obyvateľstva, poľnohospodárstvo, lesníctvo, doprava, cestovný ruch, priemysel, energetika a ďalšie oblasti podnikania a oblasť manažovania rizík.
 
Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Slovenská republika si plne uvedomuje závažnosť a rozsah hrozby, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Aj z tohto dôvodu sa Slovensko ako aj celá EÚ a desiatky iných štátov na celom svete zaviazalo dosiahnuť klimatickú neutralitu už v roku 2050.
Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (ďalej stratégia) si dáva za cieľ vybrať a analyzovať opatrenia nákladovo efektívnym spôsobom, pričom pre realizáciu bude nevyhnutná podpora zo strany relevantných rezortov a orgánov štátnej a verejnej správy a čo je dôležité, aby boli tieto politiky a iné nesúvisiace politiky vzájomné prierezovo prepojené a konzistentné či už medzi jednotlivými rezortmi ale aj v rámci jednotlivých rezortov.
Stratégia predstavuje prierezový dokument naprieč všetkými sektormi hospodárstva, ktoré musia robiť jednotlivé politiky tak, aby sa navzájom dopĺňali smerom splniť spoločný cieľ, ktorým je kompletne dekarbonizovať celé Slovensko do polovice tohto storočia. Tento ambiciózny cieľ si Slovensko určilo až v poslednom štádiu prípravy tejto stratégie (keď už bolo modelovanie ukončené), a preto sú podrobne analyzované len menej ambiciózne scenáre redukcií emisií (a zvyšovania záchytov), ktoré nás nedostanú ku klimatickej neutralite.

Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.

 

Kľúčová otázka

Znižujú sa emisie hlavných znečisťujúcich látok z poľnohospodárstva?

Kľúčové zistenia

  • Poľnohospodárstvo je najväčším producentom amoniaku (NH3) zo všetkých sektorov hospodárstva. V roku 2021 bolo ním vyprodukovaných 22 185 t amoniaku, čo predstavovalo približne 88,5 % z celkových emisií amoniaku vyprodukovaných v SR. V období rokov 2005 – 2021 mali emisie amoniaku z poľnohospodárstva viac-menej vyrovnaný priebeh, s medziročným poklesom o 8 % v roku 2021.
  • Emisie NOx z poľnohospodárstva v roku 2021 tvorili 12,1 % podiel na celkových emisiách NOx a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný ich nárast o 10,4 %.
  • Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) z poľnohospodárstva v roku 2021 tvorili 6,8 % podiel na celkových emisiách NMVOC a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný ich pokles o 40,6 %.
  • Emisie PM10 z poľnohospodárstva v roku 2021 tvorili 13,3 % podiel na celkových emisiách PM10 a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný ich pokles o 25,4 %.
  • Emisie PM2,5 z poľnohospodárstva v roku 2021 tvorili 1,4 % podiel na celkových emisiách PM2,5 a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný ich pokles o 26.2 %.

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral Pozitivny trend
Z dlhodobého hľadiska klesli emisie NH3, PM10, PM2,5, NMVOC a narástli emisie NOx.

Od roku 2015 emisie všetkých sledovaných látok klesli okrem emisií NOx, ktorých množstvo sa mierne zvýšilo.

Medziročne došlo k poklesu emisií všetkých sledovaných látok.

Sumárne zhodnotenie


 



 

Podrobné zhodnotenie

Poľnohospodárstvo je najväčším producentom amoniaku (NH3) zo všetkých sektorov. Podiel emisií NH3 z poľnohospodárstva predstavoval v roku 2021 približne 88,5 % z celkových emisií amoniaku vyprodukovaných v SR.

 
Celkové emisie amoniaku v poľnohospodárstve pozostávajú z emisií zo živočíšnej výroby a používania priemyselných hnojív a hnoja hospodárskych zvierat v rámci rastlinnej výroby. Podiel amoniaku emitovaného z poľnohospodárskej pôdy z celkového objemu emisií amoniaku z poľnohospodárstva predstavoval 75,3 %. Podiel amoniaku vyprodukovaného zo živočíšnej výroby predstavoval 24,7 %.

 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

 

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K znečisťujúcim látkam patria tuhé znečisťujúce látky (tuhé emisie - TZL), oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOX) a oxid uhoľnatý (CO). Emisie základných znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Tuhé znečisťujúce látky sa podľa veľkosti delia na dve hlavné skupiny:
PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxidy dusíka (NOx) vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme,  okysľovaní dažďových zrážok a  tvorbe smogu.

Prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Ozón je mimoriadne toxická látka, ktorá už vo veľmi nízkych koncentráciách negatívne vplýva na ľudské zdravie, vegetáciu. K hlavným zdrojom emisií prchavých organických látok patria: používanie náterov a lepidiel, chemické čistenie a odmasťovanie, spracovanie ropy a doprava.

Amoniak (NH3)  v čistej forme sa za normálnych podmienok vyskytuje ako bezfarebný plyn. Má zásaditú povahu, je žieravý a dráždivý. Väčšina amoniaku, ktorý je uvoľňovaný do atmosféry pochádza z rozkladu živočíšnych a ľudských odpadov. Menšie, ľudskou činnosťou spôsobené úniky amoniaku, zahŕňajú používanie hnojív a rozklad vegetácie i odpadov, ako aj niektoré priemyselné procesy. Ľudia, ktorí prichádzajú s amoniakom dlhodobo do styku môžu mať chronické dýchacie potiaže, zelený zákal nebo ochorenie rohovky.

 

Metodika:

V rámci Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (Convention on Long Range Transboundary Air Pollution, 1979) a jeho vykonávacích protokolov je Slovenská republika povinná poskytovať výsledky inventarizácie emisií vybraných znečisťujúcich látok do ovzdušia. Inventarizácia emisií sa spracováva  v súlade  s medzinárodne odporúčanými metodikami v zmysle kategorizácie sektorov NFR09 a tiež s ohľadom na odporúčania medzinárodných pracovných skupín pre emisné inventarizácie (UNECE TF on Emission Inventory).
Emisie sa spracovávajú na celonárodnej úrovni v spolupráci s externými riešiteľmi a bilancujú sa na základe emisných faktorov vztiahnutých k danej aktivite. Stanovené emisie sú prepočítané do medzinárodne navrhnutého systému sektorov a kategórií (NFR) podľa požiadaviek na reportovanie.
Koordinátorom plnenia povinností Slovenskej republiky nahlasovať účty emisií do ovzdušia pre potreby nariadenia 691/2011/ES za skleníkové plyny (CO2, CH4, N2O, PFCs, HFCs a SF6), základné znečisťujúce látky (CO, SO2, NOx, PM10 a PM2,5), prchavé organické látky (NMVOC) a amoniak (NH3) podľa klasifikácie NACE rev.2 je Odbor monitorovania emisií a kvality ovzdušia Slovenského hydrometeorologického ústavu - SHMÚ, pričom túto aktivitu vykonáva v spolupráci so Štatistickým úradom SR.
 

Zdroj dát:

SHMÚ

 

Súvisiace indikátory:


Odkazy k problematike: