Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Kvalita pitnej vody

Dátum poslednej aktualizácie28.11.2023

Téma

Voda

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje podiel analýz vyhovujúcich hygienickým limitom a percentulány podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody.

Jednotka indikátora

%, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 
Na základe analýzy a stanovenej vízie bolo navrhnutých 5 špecifických cieľov vrátane opatrení ku každému cieľu. Pri jednotlivých opatreniach sú uvedené ukazovatele, ktoré budú podkladom hodnotenia plnenia Akčného plánu. Časový rámec Akčného plánu je členený na krátkodobé opatrenia (do jedného roku od prijatia Akčného plánu) a strednodobé opatrenia (do roku 2027).
 
Špecifické ciele Akčného plánu ochrany vody v CHVO Žitný ostrov:
 
Špecifický cieľ 1: Udržateľné využívanie územia a jeho rozvoj,
Špecifický cieľ 2: Bezpečná pitná voda odoberaná v CHVO Žitný ostrov,
Špecifický cieľ 3: Znižovanie ohrozenia kvality podzemnej vody z lokálnych zdrojov znečistenia,
Špecifický cieľ 4: Spoľahlivý monitorovací a informačný systém,
Špecifický cieľ 5: Environmentálne zodpovedný prístup k ochrane a využívaniu vody.
 
 

Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2022)

Koncepcia formuluje opatrenia v desiatich oblastiach intervencie a k nim sú priradené ukazovatele a časový rámec plnenia jednotlivých opatrení. Dosiahnutie cieľovej hodnoty je vo všeobecnosti uvažované pre rok 2030, ak nie je uvedený iný časový rámec. V prípade ukazovateľov, kde nie je známa východisková hodnota, je uvedený očakávaný trend vývoja (stúpajúci/klesajúci).
 
Koncepcia vodnej politiky sa zameriava na desať prioritných oblastí, ktorú sú vzájomne prepojené a na oblasť využívania vôd je zameraná kapitola:
 
4. Voda pre všetkých obyvateľov
Dostupná a zdravotne bezpečná pitná voda pre všetkých obyvateľov a domácnosti, vrátane sociálne vylúčených, znevýhodnených a marginalizovaných skupín.
Cieľ 4.1.Zabezpečenie dodávky zdravotne bezpečnej pitnej vody pe všetkých obyvateľov  
Ukazovateľom priritnej osi je - Podiel obyvateľov s prístupom ku zdravotne bezpečnej pitnej vode
Cieľ: 100 %
 
 
 
ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA
 
V oblasti ochrany vôd:
  • prírodné bohatstvo, biodiverzita, zdravá voda, pôda a vzduch sú jedinečným bohatstvom Slovenska, ktorý sa vláda zaväzuje chrániť a sprístupniť každému občanovi Slovenska
  • technická obnova Vodného diela Gabčíkovo je nevyhnutným predpokladom pre stabilitu dodávok elektrickej energie z vodného zdroja a predstavuje aj významný zdroj príjmov Slovenskej republiky. Vláda urýchlene príjme rozhodnutie o modernizácii a výmene turbín, ktoré sú po životnosti
  • prioritou vo vzťahu k samosprávam bude predovšetkým odkanalizovanie miest a obcí, výstavba vodovodov, ako aj podpora transformácie osvetlenia samospráv na LED technológie
  • považuje za svoju prioritu stabilizovať systém vodného hospodárstva a zadržiavania vody v krajine. Stav a ekonomická situácia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. zodpovedného za údržbu tokov riek, stavu priehrad a protipovodňových opatrení je v súčasnej neustálej deficitnej ekonomickej podobe neudržateľný a musí prejsť transformáciou v záujme odstránenia prevádzkového a investičného dlhu
  • rovnako podporí rozvoj PPP projektov na úseku lodnej dopravy a využitia slovenských prístavov
  • v rámci reformy hospodárenia s vodou v krajine bude neodkladne zavedený národný projekt zadržiavania vody v krajine od pramenísk, ktorý bude financovaný z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
 
 
Vodný plán Slovenska na roky 2022 - 2027 (2022)

Environmentálnym cieľom pre útvary povrchovej vody je vykonanie opatrení na:
  • zabránenie zhoršenia stavu útvarov povrchovej vody;
  • ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody, aby sa dosiahol dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu;
  • ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd, aby sa dosiahol dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu.;
  • postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.
 
Environmentálnym cieľom pre útvary podzemnej vody je vykonanie opatrení na:
  • zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu útvarov podzemných vôd;
  • ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu.;
  • zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody.
 
6.1.3. Ciele pre chránené územia
Oblasti určené na odber vody určenej na ľudskú spotrebu
Ochranné pásma vodárenských zdrojov v zmysle § 32 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov určuje orgán štátnej vodnej správy na základe záväzného posudku orgánu verejného zdravotníctva. Ochranné pásma sa členia na:
  • ochranné pásmo I. stupňa - slúži na ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd, alebo záchytného zariadenia,
  • ochranné pásmo II. stupňa slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest.
Každé ochranné pásmo má určený režim hospodárenia za účelom ochrany pitných vôd. Ciele podľa čl. 7(3) RSV sú v súčasnosti dosiahnuté, nevyžadujú sa žiadne opatrenia.
 
 
 
Materiál vychádza z Národných priorít implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a z participatívneho procesu tvorby návrhu Vízie a stratégie rozvoja SR do roku 2030.
Medzi ciele v oblasti vodnej politiky patrí:
 
I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov
  • Znížiť úroveň znečistenia povrchových vôd prioritnými a prioritne nebezpečnými látkami a úroveň znečistenia podzemných vôd nebezpečnými a ostatnými znečisťujúcimi látkami, najmä dusíkatými a pesticídnymi látkami tak, aby do roku 2027 bol dosiahnutý dobrý stav/potenciál vo všetkých vodných útvaroch;
  • Vypracovať a implementovať vodnú politiku, ktorá zabezpečí postupné obnovenie vodných útvarov, ochranu a obnovu prirodzených záplavových území, rašelinísk, mokradí a malých vodných nádrží, ktorá bude predchádzať znečisťovaniu vôd, poklesu množstva podzemných vôd a zabezpečí dostatok pitnej vody v regiónoch;
  • Vytvoriť a implementovať ucelený plán integrovaného riadenia povodí, vrátane posilnenia vodozádržnej schopnosti krajiny, ktorého predmetom bude aj prevencia povodní, sucha a nedostatku vody v súlade s adaptačnými opatreniami na zmiernenie negatívnych dôsledkov zmeny klímy;
 
 
Akčný plán pre ŽP a zdravie obyvateľov SR V. (2018)

Priority Ostravskej deklarácie a ich reflektovanie v podmienkach Slovenskej republiky
4 Priorita (b) zabezpečenie všeobecného, ​​spravodlivého a trvalo udržateľného prístupu k bezpečnej pitnej vode, sanitácii a hygiene pre všetkých a vo všetkých oblastiach, pričom sa podporí integrované riadenie vodných zdrojov a bezpečné používanie odpadových vôd;

4.1.4. navrhované ciele:
- Zvýšiť zdravotnú bezpečnosť pitnej vody uplatňovaním princípov rizikovej analýzy pri zásobovaní pitnou vodou.
- Posilniť záujem verejnosti o používanie pitnej vody.
- Znížiť expozíciu a riziko závažných ochorení spôsobených mikroorganizmami rodu Legionella v zariadeniach s pobytom osôb s oslabenou imunitou.
 
 
 
  1. Plán rozvoja verejných vodovodov
Plán rozvoja VV predstavuje východiskový dokument vypracovaný v súlade s požiadavkami stanovenými Európskou úniou pre splnenie základnej podmienky pre financovanie opatrení v oblasti vodného hospodárstva v programovom období 2021 – 2027.
 
Cieľom Plánu rozvoja verejných vodovodov je analyzovať podmienky na zaistenie potrebnej úrovne zásobovania pitnou vodou, stanoviť priority a podmienky na jeho realizáciu.
 
Strategickým cieľom rozvoja verejných vodovodov je zvýšenie počtu zásobovaných obyvateľov z verejných vodovodov a zaistenie dodávky zdravotne bezpečnej pitnej vody.
Plánom rozvoja verejných vodovodov sa navrhuje realizovať:
  • výstavbu verejných vodovodov v obciach bez vodovodu,
  • zvýšenie počtu obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov
  • a zabezpečiť bezproblémové zásobovanie obyvateľov bezpečnou pitnou vodou bez negatívnych dopadov na zdravie obyvateľov a životné prostredie.
Strategickým cieľom je zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky zdravotnej bezpečnosti a limity ukazovateľov kvality pitnej vody pre všetkých obyvateľov SR. Obce v dosahu vybudovaných vodárenských systémov budú postupne na nich napájané a obyvatelia budú zásobovaní pitnou vodou dodávanou zo zdrojov kvalitnej vody. Do obcí, ktoré sú mimo dosahu terajších prívodov vody a veľkokapacitných zdrojov by postupne mali byť budované prívody vody. Pri obciach, ktoré sú v súčasnosti bez verejného vodovodu je uvedený návrh na riešenie zásobovania do roku 2027, resp. nasledujúce roky v závislosti od dostupných verejných finančných zdrojov. Ak pri obci nie je navrhnutý žiadny spôsob riešenia, táto obec bude riešená po roku 2027.
 
 
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky do roku 2030 (2019)

Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov


Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov

1.4 Nastaviť udržateľné ceny vody
Cenový model vody bude zahŕňať náklady na ochranu životného prostredia, ako aj náklady na zdroje v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Doteraz boli náklady na ochranu životného prostredia zohľadnené len čiastočne, rast cien bol spôsobovaný najmä nákladmi na výrobu a dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi a za odvedenie a čistenie odpadovej vody. Cena vody využívanej v poľnohospodárstve zaručí environmentálne udržateľnú produkciu poľnohospodárstva aj v časoch sucha.
 
 
Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
 
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
 
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
 
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach.  Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred povodňami a prispievanie k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj.  Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.

Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné
 
 
 
Hlavným cieľom národného akčného plánu (NAP) je prostredníctvom implementácie prierezových a špecifických adaptačných opatrení a úloh zvýšiť pripravenosť Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Jadrom NAP je 7 špecifických oblastí: ochrana, manažment a využívanie vôd, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia. Spolu bolo identifikovaných 45 špecifických opatrení a v ich rámci 169 úloh pre obdobie platnosti NAP do roku 2027.
 
II.7. Špecifický cieľ 7: Technické, ekonomické a sociálne opatrenia
 
Špecifickým cieľom v tejto oblasti je posilnenie chápania adaptácie ako ekonomickej a sociálnej výzvy, zapojenie ďalších dotknutých sektorov hospodárstva a zlepšenie implementačného rámca pre prierezové a špecifické opatrenia.
Pre naplnenie hlavného cieľa NAS a špecifického cieľa v oblasti technických, ekonomických a sociálnych opatrení bude implementovaných 5 prioritných opatrení a nadväzujúcich 10 úloh.
 
Špecifické opatrenie 7.1: Podpora adaptácie v oblasti horninového prostredia a geológie
 
Úlohy pre naplnenie cieľa prioritného opatrenia: Hlavné úlohy v období implementácie NAP sa budú sústreďovať na investície do zníženia ohrozenia zdrojov pitnej vody, stability územia a riešenia problematiky starých záťaží. Pre zlepšenie adaptačnej schopnosti SR budú potrebné investície do geologického prieskumu zamerané na vymedzenie deficitných oblastí z hľadiska zdrojov pitnej vody a overenie výdatnosti týchto zdrojov, vrátane posilnenia ich ochrany, ako aj na opatrenia zamerané na prevenciu a manažment zosuvných rizík.

Kľúčová otázka

Je vyhovujúco zabezpečený prístup k bezpečnej pitnej vode?

Kľúčové zistenia

  • Kvalita pitnej vody v SR dlhodobo vykazuje vysokú úroveň. V roku 2022 podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich limitným hodnotám dosiahol hodnotu 99,81 %, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo 99,32 %
  • Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol hodnotu 96,14 %. V týchto podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend emo_smile
Kvalita pitnej vody distribuovaná verejnými vodovodmi je dlhodobo vo veľmi vysokej kvalite.
Pretrvával pozitívny stav a vývoj kvality pitnej vody.
Podiel analýz vyhovujúcich hygienickým limitom sa pohyboval na úrovni roku 2021.
Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch na kvalitu pitnej vody sa zvýšil.

Sumárne zhodnotenie

 
Prekročenie limitných hodnôt vo vzorkách pitnej vody
 Rok
2005
2015
2022
Podiel analýz vyhovujúcich hygienickým limitom * 99,32 % 99,70 % 99,81 %
Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody 89,59 % 94,52 % 96,14 %
* V podieloch nie je zahrnutý voľný chlór
Zdroj: VÚVH
 

Celkový počet analýz a počet nadlimitných analýz ukazovateľov s najčastejšie prekročenou limitnou hodnotou biologických a mikrobiologických ukazovateľov (2022)
Zdroj: VÚVH
 
 

Celkový počet analýz a počet nadlimitných analýz ukazovateľov s najčastejšie prekročenou limitnou hodnotou, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť senzorickú kvalitu pitnej vody (2022)

Zdroj: VÚVH

 

Podrobné zhodnotenie

Ukazovatele kvality pitnej vody sú definované vyhláškou MZ SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení neskorších predpisov (vyhláška MZ SR č. 97/2018 Z. z.) a vyhlášky MZ SR č. 100/2018 Z. z. o obmedzovaní ožiarenia obyvateľov z pitnej vody, z prírodnej minerálnej vody a z pramenitej vody.
Kontrola kvality pitnej vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Okrem úplného rozboru vody sa na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite vodného zdroja a účinnosti úpravy vody, najmä dezinfekcie, o biologickej kvalite a senzorických vlastnostiach pitnej vody vykonáva minimálny rozbor – t. j. vyšetrenie 26 ukazovateľov kvality vody a voľný chlór, resp. oxid chloričitý.
 
V roku 2022 sa v prevádzkových laboratóriách vodárenských spoločností analyzovalo 18 272 vzoriek pitnej vody, v ktorých sa urobilo 538 907 analýz na jednotlivé ukazovatele pitnej vody. Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v roku 2022 hodnotu 99,81 %. Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol hodnotu 96,14 %. V týchto podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór.
 
 
Mikrobiologické a biologické ukazovatele

V roku 2022 bolo najvyššie percento prekročených analýz hygienických limitov v pitnej vode v rozvodných sieťach u týchto ukazovateľov: Escherichia coli, koliformné baktérie, enterokoky, kultivované mikroorganizmy pri 22 °C a pri 36 °C a Clostridium perfringens. Prítomnosť Escherichie coli, koliformných baktérií a enterokokov indikuje fekálne znečistenie z tráviaceho traktu teplokrvných živočíchov vrátane človeka a ukazuje na nedostatočnú ochranu vodného zdroja a na nedostatky v úprave a zdravotnom zabezpečení pitnej vody.

Nadlimitný výskyt kultivovateľných mikroorganizmov pri 22 °C a pri 36 °C je indikátorom všeobecnej kontaminácie vody.
 
Mikrobiologické a biologické ukazovatele pitnej vody v rozvodných sieťach v SR
Ukazovateľ Počet analýz % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2006 2010 2022 2006 2010 2022
Escherichia coli 11 036 7 559 16 902 99,43 98,82 99,76
Koliformné baktérie 11 901 7 565 16 901 97,82 97,24 99,24
Enterokoky 11 889 7 543 16 900 99,11 98,55 99,50
Kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC 11 299 7 765 16 844 99,67 99,32 99,59
Kultivovateľné mikroorganizmy pri 36 oC - 6 575 16 894 - 99,04 99,46
Clostridium perfringens -   4 379 - - 99,68
Živé organizmy (okrem bezfarebných bičíkovcov) 10 610 7 765 16 697 99.68 99,68 99,92
Mikromycéty stanoviteľné mikroskopicky -   16 697 - - 99,94
Abiosestón -   16 697 - - 99,92
Zdroj: VÚVH
 
 
Fyzikálno – chemické ukazovatele

anorganických ukazovateľov kvality pitnej vody nevyhovovali limitom ukazovatele antimón, arzén a dusičnany.

V rámci organických ukazovateľov kvality vody sa prekročenie limitnej hodnoty zaznamenalo u ukazovateľov dichlórbenzény (0,20 %) a celkový organický uhlík (1,03 %). V ukazovateli „pesticídy spolu“ nedošlo k prekročeniu limitnej hodnoty, pri hodnotení jednotlivých pesticídov bolo zaznamenané prekročenie len pri ukazovateli heptachlór (1 vzorka – t. j. 0,07 %).

Fyzikálno-chemické ukazovatele pitnej vody v rozvodných sieťach v SR
Anorganické ukazovatele Počet analýz % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2006 2010 2022 2006 2010 2022
Antimón 1 680 1 263 2 499 99,70 99,92 99,88
Arzén 1 655 1 232 2 498 99,58 98,92 100,00
Dusičnany 11 029 7 674 16 525 99,96 99,91 99,99
Dusitany 11 080 7 673 16 539 99,87 100,00 99,99
Fluoridy 1 906 1 304 2 501 100,00 100,00 100,00
Kadmium 1 583 1 262 2 499 100,00 100,00 100,00
Nikel 1 580 1 232 2 498 99,94 100,00 100,00
Olovo 1 584 1 261 2 500 100,00 100,00 100,00
Zdroj: VÚVH
 
Organické ukazovatele Počet analýz % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2000 2005 2022 2000 2005 2022
Benzén 566 1 368 2 500 100,00 100,00 100,00
Dichlórbenzén 437 1 297 2 500 100,00 99,85 99,80
1,2 dichlóretán 568 1 368 2 500 100,00 100,00
 
100,00
Vinylchlorid 451   1 111 100,00 - 100,00
Benzo(a)pyrén 1 101   2 434 99,91 - 100,00
Pesticídy spolu 307 1 297 2 482 100,00 100,00 100,00
Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) - 1 229 2 498 - 99,84 100,00
Zdroj: VÚVH
 
Z ukazovateľov, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť senzorickú kvalitu pitnej vody, sa najviac podieľali na percente nevyhovujúcich analýz železo (1,26 %) a mangán (0,35 %).
 
Ukazovatele ovplyvňujúce senzorickú kvalitu  vody Počet analýz % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2006 2010 2022 2006 2010 2022
Amónne ióny 11 086 7 671 16 752 99,93 99,99 99,97
ChSK-Mn 11 104 7 686 16 845 99,92 99,90 99,95
Mangán 11 153 7 694 16 772 99,08 98,91 99,65
Reakcia vody 10 354 7 709 17 047 99,37 99,74 99,84
Železo 11 227 7 731 17 014 95,27 95,12 98,74
Farba 10 970 7 680 16 953 98,24 98,15 99,88
Sírany 2 086 1 557 2 497 99,42 99,87 99,88
Zákal 10 755 7 724 17 013 99,76 99,24 99,76
Zdroj: VÚVH
 
Rádiologické ukazovatele

Na výskyte analýz nevyhovujúcich požiadavkám vyhlášky MZ SR č. 100/2018 Z. z. sa podieľal ukazovateľ celková objemová aktivita alfa. Vyššie percento nevyhovujúcich analýz od roku 2016 u ukazovateľa celková objemová aktivita alfa spôsobilo zníženie limitnej hodnoty pre daný ukazovateľ z hodnoty 0,2 na 0,1 Bq/l (podľa požiadavky pôvodného nariadenia vlády SR č. 8/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z).


Výsledky sledovania rádiologických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach v SR
Rádiologické ukazovatele Počet analýz % analýz vyhovujúcich vyhláške  12/2001 Z. z. % analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR č. 528/2007 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 100/2018 Z. z.
2006 2010 2022 2006 2010 2022
celková objemová aktivita alfa 1 286 1 005 2 075 98,76 99,80 96,34
celková objemová aktivita beta 1 288 1 004 2 054 99,84 100,00 100,00
objemová aktivita radónu 222 864 769 1 707 99,54 99,74 100,00
Zdroj VÚVH

Dezinfekcia vody

Pitná voda dodávaná spotrebiteľom systémom hromadného zásobovania musí byť zdravotne zabezpečená dezinfekciou. Dezinfekcia pitnej vody sa prevažne vykonáva chemickým procesom chloráciou. Vyhláška MZ SR č. 247/2017 Z. z. stanovuje pre obsah voľného chlóru v pitnej vode limitnú medznú hodnotu 0,3 mg.l-1. Ak sa voda dezinfikuje chlórom, minimálna hodnota voľného chlóru v distribučnej sieti nemusí byť 0,05 mg.l-1.
Podiel analýz nevyhovujúcich vyhláške č. 247/2017 Z. z. z dôvodu prekročenia hodnoty 0,3 mg.l-1 predstavoval v roku 2022 1,13 %. Požiadavku pôvodného nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z.z. na minimálny obsah voľného chlóru 0,05 mg/l nedosiahlo 13,36 % vzoriek pitnej vody.
 
Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty v rozvodných sieťach pitnej vody
Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty Počet analýz % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2006 2010 2022 2006 2010 2022
Voľný chlór 10 743 7 658 13 759 85,52 91,01 98,87
Oxid chloričitý (pôvodne Chlórdioxid) 1 671 98 1 713 99,82 96,94 99,77
Trihalometány spolu 1 163 1 187 2 415 100,00 100,00 100,00
 Zdroj: VÚVH
 
Pitná voda z rozvodnej siete s nevyhovujúcou koncentráciou aktívneho chlóru
Ukazovateľ % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2022
koncentrácia aktívneho chlóru pod 0,05 mg/l* 13,36
koncentrácia aktívneho chlóru nad 0,3 mg/l 1,13
 *Požiadavka pôvodného nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z. na minimálny obsah voľného chlóru
Zdroj: VÚVH

Hodnotenie z pohľadu ES 2030

Cieľ

Zabezpečenie dostatku čistej vody pre všetkých
 

Hodnotenie

  • V roku 2019 podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich limitom dosiahol hodnotu 99,76 %. Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol hodnotu 95,63 % (v týchto podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór).
  • V rokoch 2019 - 2022 podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich limitom bol na rovnakej úrovni, k nárastu o 0,51 percentuláneho bodu došlo pri podieli vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody. 
  • Kvalita pitnej vody je dlhodobo na vysokej úrovni a je reálny predpoklad, že  cieľ ES 2030 - zabezpečenia dostatku čistej vody pre všetkých bude splnený.

Medzinárodné porovnanie


 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Pitná voda je voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.
 
Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak:
a) neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu, a
b) spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody podľa vyhlášky MZ SR č. 247/2017 Z.z.
 
Verejným vodovodom je súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou.
 
Indikačná hodnota je hodnota ukazovateľa kvality pitnej vody nešpecifického alebo skupinového charakteru používaná na posúdenie potreby podrobnejších skúšok kvality pitnej vody.
 
Najvyššia medzná hodnota je hodnota zdravotne významného ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorej prekročenie vylučuje použitie vody ako pitnej.
 
Medzná hodnota je hodnota ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorej prekročením stráca pitná voda vyhovujúcu kvalitu v ukazovateli, ktorého hodnota bola prekročená.
 
Pitné vody – iné dôležité pojmy
 

Metodika:


Kontrola kvality vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Ukazovatele kvality pitnej vody sú definované vyhláškou MZ SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení neskorších predpisov (vyhláška MZ SR č. 97/2018 Z. z.) a vyhláškou MZ SR č. 100/2018 Z. z. o obmedzovaní ožiarenia obyvateľov z pitnej vody, z prírodnej minerálnej vody a z pramenitej vody.

Kontrolu kvality surovej vody v zdrojoch a kontrolu kvality vody v rozvodných sieťach zabezpečujú vlastníci verejných vodovodov alebo prevádzkovatelia verejných vodovodov. Prevádzkovateľmi verejných vodovodov môžu byť vodárenské spoločnosti, obce alebo iné právnické a fyzické osoby.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) a regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) v rámci monitorovania sledujú kvalitu pitnej vody u spotrebiteľa. Monitoring prebieha priebežne aj trvale a miesta odberov vzoriek sa vyberajú v priestoroch alebo budovách, kde voda vyteká z kohútikov bežne slúžiacich pre ľudskú spotrebu.
Okrem toho úrady sledujú aj kvalitu surovej vody prostredníctvom kontroly výsledkov z prevádzkovej kontroly, ktorú vykonávajú prevádzkovatelia verejných vodovodov.    
 
Kontrola kvality pitnej vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Okrem úplného rozboru vody (82 ukazovateľov) (príloha č. 1 vyhlášky č. 247/2017 Z.z.) sa na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite vodného zdroja a účinnosti úpravy vody, najmä dezinfekcie, o biologickej kvalite a senzorických vlastnostiach pitnej vody vykonáva aj  minimálny rozbor – t.j. vyšetrenie 26 ukazovateľov kvality vody (príloha č.1 vyhlášky č. 247/2017 Z.z.).
 
Vlastník verejného vodovodu je podľa § 12, ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách povinný zabezpečiť sledovanie kvality surovej vody, vykonávanie odberu vzoriek takejto vody v mieste odberu a vykonávanie ich rozboru. Vlastník je  povinný zistené hodnoty ukazovateľov surovej vody odovzdávať ministerstvom poverenej právnickej osobe, ktorou je Výskumný ústav vodného hospodárstva a ten zverejňuje ich úplné rozbory do 30 dní od ich doručenia na svojom webovom sídle.

Údaje týkajúce sa počtu obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov a spotreby vody sú zbierané v databáze ZBERVAK. Na základe vyhlášky MŽP SR č. 605/2005 Z.z o podrobnostiach poskytovania údajov z majetkovej evidencie a prevádzkovej evidencie o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu a verejnej kanalizácie sú vlastníci verejného vodovodu raz ročne povinní zasielať predpísané údaje vrátane počtu obyvateľov zásobovaných z verejného vodovodu a odberov vôd. Údaje za kvalitu vôd sa zasielajú v štvrťročných intervaloch.

Zdroj dát:

VÚVH

 

Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

---

Odkazy k problematike: