Tlačiť   PDF

Spotreba priemyselných hnojív a pesticídov

Dátum poslednej aktualizácie 01.02.2017

Značky

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí vývoj spotreby priemyselných hnojív - dusíkatých (N), fosforečných (P2O5) a draselných (K2O) v kilogramoch čistých živín na hektár poľnohospodárskej pôdy  ako aj  vývoj spotreby pesticídov - insekticídov, herbicídov, fungicídov a ostatných pesticídov používaných v poľnohospodárstve.

Jednotka indikátora

t, kg č.ž./ha

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky SR (1993)
Priority :
III. Ochrana pôdy pred degradáciou a zabezpečenie nezávadnosti potravín a ostatných výrobkov.
 V. Zachovanie biologickej rôznorodosti, ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov a optimalizácia priestorovej štruktúry a využívania krajiny.
Zásady :
9. Zavedenie prístupu k lesom ako k hlavnému ekostabilizačnému faktoru v krajine a k pôde ako k zložke životného prostredia, podmieňujúcej biologickú rôznorodosť, výživu a existenciu života; presunutie ťažiska z ochrany výmery pôdneho fondu na ochranu kvality pôdy a lesa, pričom produkčnú funkciu pôdy a lesa chápať ako súčasť ich environmentálnej funkcie.
Ciele:
Sektor F – Ochrana a racionálne využívanie horninového prostredia, pôdy a lesa
1. Zníženie výmery silne až veľmi silne ohrozených pôd (eróziou) pozemkovými úpravami, revitalizácia životného prostredia narušeného poľnohospodárskou a lesohospodárskou výrobou a vytvorenie optimálnej štruktúry pôdneho fondu a krajiny.
3. Dotvorenie uceleného systému právnych predpisov o ochrane horninového prostredia, pôdy a lesa, racionálnom využívaní týchto zdrojov podľa ich environmentálnej a verejnoprospešnej funkcie.
6. Zosúladenie ekonomických a environmentálnych hľadísk poľnohospodárskej výroby, zníženie intenzity produkčného využívania poľnohospodárskych pôd v najnákladnejších výrobných podmienkach, dosiahnutie environmentálne priaznivejšej štruktúry poľnohospodárstva a celoplošného územného systému ekologickej stability.
9. Znižovanie znečistenia pôdy a lesa na prípustnú mieru, minimalizácia chemizácie, zavedenie biotechnológie a alternatívneho spôsobu hospodárenia na poľnohospodárskej pôde; zmenšenie množstva a druhov karcinogénnych a ďalších škodlivých látok, predovšetkým v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov minerálnych vôd stolových.
 
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)
Potenciál produkčných, ekologických a environmentálnych funkcií pôdy, lesa a vody je v súčasnosti na hranici dostatočnosti. To znamená, že kvantita a kvalita prírodných zdrojov musia byť starostlivo chránené a nesmú sa pripustiť ich citeľné zmeny. Naopak potrebné sú opatrenia (odborné, právne, podporné) umožňujúce nielen trvalú udržateľnosť všetkých funkcií pôdy, lesa a vody, ale v mnohých oblastiach aj ich rozšírenú reprodukciu.
Ciele:
26.  Zníženie environmentálneho zaťaženia prostredia.
28.  Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch.
 
Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom  občanov štátu a dedičstvom  budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a  sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
 
Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 (2014)
Cieľ: Udržateľný manažment prírodných zdrojov a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám.
Priorita 4: Obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom.
13. Zabezpečenie ochrany pôdy pred degradáciou.
14: Zachovanie poľnohospodárstva v menej priaznivých oblastiach a efektívne využívanie pôdneho fondu SR.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 2020 (2016)
Pre výkon svojho mandátu sa vláda zaviazala plynule pokračovať v podpore, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny.
  • Vláda bude podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vytvorí podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity.
  • Pre zachovanie celkového priaznivého stavu krajiny, ekosystémov, biodiverzity, prírodných zdrojov a produkčnej schopnosti krajiny, bude vláda presadzovať integrovaný prístup k manažmentu krajiny, ochrany prírody a racionálnemu a efektívnemu využívaniu prírodných zdrojov.
  • Vláda bude podporovať prijatie EÚ rámca na ochranu pôdy a podporí opatrenia smerujúce k zachovaniu kvality pôdy a lesov  aj prostredníctvom zníženia nepriaznivých dopadov znečistenia vôd a ovzdušia na pôdu.
 

Kľúčová otázka

Znižuje sa množstvo agrochemikálií používaných v poľnohospodárstve?

Kľúčové zistenia



  • So zmenami po roku 1989 v sektore poľnohospodárstva (reštitúcie pôdy, nárast cien, zníženie intenzifikácie, legislatívne opatrenia) došlo k výraznému poklesu spotrebovaných priemyselných hnojív v poľnohospodárstve. V období rokov 1990 až 2015 klesla spotreba dusíkatých hnojív o 23 %, spotreba fosforečných hnojív o 80,2 % a draselných hnojív o 87 %.
  • Spotreba priemyselných hnojív v poľnohospodárskej produkcii v roku 2015 predstavovala 94,53 kg čistých živín na hektár (kg č.ž./ha) poľnohospodárskej pôdy, čo je o 4,51 kg na ha menej ako v roku 2014. Medzi rokmi 2000 až 2015 mala spotreba priemyselných hnojív s menšími odchýlkami rastúci trend.
  • Od roku 1993 až po súčasnosť mala spotreba pesticídov kolísavý priebeh. V jednotlivých skupinách pesticídov došlo v porovnaní rokov 2000 a 2015 k nárastu, pričom celková spotreba pesticídov za dané obdobie vzrástla o 55,25 %. Spotreba pesticídov v roku 2015 zaznamenala medziročný pokles a predstavovala hodnotu 4 773,2 ton.

Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_sad emo_smile
Najväčšie zmeny v spotrebe priemyselných hnojív nastali pred rokom 1993, kedy ich spotreba prudko klesla. Od roku 1993 je ich vývoj ako aj vývoj spotreby pesticídov viac menej vyrovnaný. Od roku 2000 spotreba priemyselných hnojív a pesticídov zaznamenala kolísavý mierne rastúci  trend. Medziročne došlo k poklesu ich spotreby.

Sumárne zhodnotenie

 


 

 
 

Podrobné zhodnotenie

Hnojenie patrí medzi významné agrotechnické opatrenia, najmä v období intenzifikácie, kedy  priemyselné hnojivá predstavujú jednu z foriem živín prichádzajúcich do agroekosystému. Požiadavky rastlín na živiny sa navzájom odlišujú, pričom sú ovplyvnené aj ďalšími faktormi ako napríklad: spôsobom obhospodarovania pôdy, pôdnym typom, klimatickými podmienkami.
Nadmerná a nesprávna aplikácia priemyselných hnojív ovplyvňuje negatívne nielen pôdu, ale aj ostatné zložky životného prostredia. Môže dôjsť k vyplavovaniu živín z pôdy do podzemných a povrchových vôd, kde pri prehnojení dusíkom sú ohrozené kontamináciou dusičnanmi zdroje pitnej vody. 
Podmienky skladovania a uvádzania hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok na úpravu vlastností pôdy do obehu, ako aj používanie hnojív  ustanovuje zákon č.136/2000 Z. z. o hnojivách.

Za účelom ochrany poľnohospodárskych plodín sa aplikujú  pesticídy, čo sú prípravky na ochranu rastlín pred hubami, rastlinnými a živočíšnymi škodcami.
Pesticídy sa do pôdy dostávajú jednak priamou aplikáciou a aj zmývaním z listov ošetrených rastlín a v dôsledku strhávania vetrom pri aplikácii. Pretrvávanie pesticídov v pôde ovplyvňujú viaceré faktory, ako napríklad: chemická štruktúra pesticídu, typ pôdy, na ktorej sa pesticíd aplikuje (najmä obsah organickej hmoty, vodné zrážky a vlhkosť pôdy), pôdna mikroflóra v ošetrenej pôde, hĺbka, do ktorej sa pesticíd zapracuje, priemerná teplota pôdy, obsah minerálnych látok a pôdna reakcia ošetrenej pôdy, hustota rastlinného porastu, forma úpravy a koncentrácia použitého pesticídu.
Racionálna aplikácia  a dobrý technický stav aplikačnej techniky priaznivo ovplyvňujú využitie a spotrebu pesticídov ako aj zníženie ich reziduálnych účinkov.
Dozor nad technickým stavom aplikačnej techniky rieši zákon č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Najväčšie potenciálne riziko pre životné prostredie predstavujú perzistentné pesticídy. Ľahko degradovateľné pesticídy môžu byť zase príčinou závažných havárií. Medzi perzistentné pesticídy sa zaraďujú chlórované insekticídy ako aj množstvo anorganických chemikálií, niektoré herbicídy, najmä triazínové, niektoré fungicídy, najmä ortuťové. Riziko požívania pesticídov spočíva jednak v zásahu aj tých organizmov, ktorým pesticíd pôvodne nebol určený, v priamom ohrození pôdnych i vodných organizmov a v ohrození i ostatných organizmov a človeka prostredníctvom potravinového reťazca.

V snahe predchádzať negatívnemu vplyvu nesprávnej a nadmernej aplikácie hnojív a pesticídov je potrebné dodržiavať zásady Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe – Ochrana pôdy ako aj podmienky Správnej farmárskej praxe v zmysle Nariadenie vlády SR č. 389/2005 Z. z..

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Hnojivom je:
1. látka organického pôvodu alebo anorganického pôvodu, ktorá obsahuje živiny na výživu rastlín a lesných drevín na udržanie alebo zlepšenie pôdnej úrodnosti a priaznivého ovplyvnenia úrody alebo kvality produkcie,
2. pôdna pomocná látka na úpravu vlastností pôdy, ktorá bez účinného množstva rastlinných živín pôdu biologicky, chemicky alebo fyzikálne ovplyvňuje zlepšovaním jej vlastností alebo zvyšuje účinnosť a využitie živín z hnojív,
3. pestovateľský substrát slúžiaci na zakoreňovanie a pestovanie rastlín; substrátom je najmä rašelina, zemina alebo ich zmesi,
4. rastlinná pomocná látka na báze humátov, ktorá bez účinného množstva živín zvyšuje účinnosť a využitie živín z hnojív a z pôdy.

Spotreba priemyselných hnojív je celkové množstvo spotrebovaných hnojív v poľnohospodárskych podnikoch za hospodársky rok.

Pesticídy sú prípravky na ochranu rastlín, sú to aktívne látky alebo zmesi týchto látok chemického, biologického alebo biotechnologického pôvodu používané na ošetrovanie rastlín alebo ich produktov proti škodlivým činiteľom a na reguláciu biologických a fyziologických procesov v rastlinách.

Rozlišujeme ich na:
  • herbicídy – prípravky na ochranu rastlín proti burinám,
  • insekticídy – prípravky na ochranu rastlín proti hmyzu,
  • fungicídy – prípravky na ochranu rastlín proti hubám,
  • ostatné prípravky na ochranu rastlín predstavujú napr. fumiganty, rodenocídy a pod.


Metodika:

Zo zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike vyplýva podnikateľským subjektom v poľnohospodárstve spravodajská povinnosť vyplniť štatistický formulár (Ročný výkaz o rastlinnej výrobe) obsahujúci údaje o spotrebe priemyselných hnojív a pesticídov, ktorý doručia v stanovenom termíne ŠÚ SR - príslušnej krajskej správe. Dotknuté subjekty priebežne počas celého roku evidujú spotrebu pesticídov a raz ročne  formou vyplneného formulára a informačného listu poskytujú údaje.

Podľa vyhlášky č.338/2005 Z. z. zákona o hnojivách č.136/2000 Z. z.  v znení jeho novely č. 555/2004 Z. z. sú poľnohospodári povinní robiť evidenciu o hnojení pozemku, jeho vlastnostiach, striedaní plodín a agrotechnike v priebehu desiatich rokov na poľnohospodárskych pozemkoch podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 8. dannej vyhlášky. Z evidencie o spotrebe hnojív na poľnohospodárskych pozemkoch poľnohospodárske subjekty každoročne začiatkom kalendárneho roka poskytujú kontrolnému ústavu - ÚKSUPu prehľad o spotrebe hnojív v poľnohospodárskom podniku za predchádzajúci hospodársky rok podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 9 dannej vyhlášky.


Zdroj dát:

ÚKSUP, ŠÚSR


Súvisiace indikátory:


Odkazy k problematike: