Tlačiť   PDF

Udržateľné hospodárenie v lesoch

Dátum poslednej aktualizácie 24.11.2016

Definícia indikátora

Indikátor charakterizuje kvantitatívne i kvalitatívne aspekty lesných zdrojov. Zabezpečenie ich trvalo udržateľného manažmentu zahŕňa zabránenie ich nadmerného využívania a degradácie (podiel ťažby dreva a celkového bežného prírastku), zachovanie dostatočných zásob dreva pre produkčnú činnosť, zvýšenie podielu prirodzenej obnovy lesných porastov, ako aj zabezpečenie optimálneho zastúpenia drevín z dôvodu plnenia všetkých funkcií lesov a zachovania ich stability.

Jednotka indikátora

m3/ha, %, ha, mil.m3

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020 (2013)
 
Strategický cieľ: Zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov
 
Prioritné úlohy v rámci ekologického aspektu trvalo udržateľného obhospodarovania lesov:
  • Obnova funkcií lesov na plochách postihnutých kalamitou a zvýšenie stability lesných porastov (zabezpečiť rozsah obnovy lesa vo výmere 120 000 ha primeraným objemom mladého lesného porastu a realizovať prečistky a prebierky na rozlohe 100 000 ha lesa).
 
Národný lesnícky program Slovenskej republiky (2007)
 
Strategický cieľ 1: Podpora ekologického obhospodarovania lesov
Priorita 1: Podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch
Rámcové ciele:
  • Vytváranie zdravých, ekologicky stabilných a biologicky diverzifikovaných lesných ekosystémov ako základný predpoklad trvalo udržateľného hospodárenia v podmienkach synergického pôsobenia škodlivých činiteľov a predpokladanej klimatickej zmeny.
Priorita 3: Podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity
Rámcové ciele:
  • Zachovať a v odôvodnených prípadoch primerane zlepšovať biologickú diverzitu v lesoch s prevládajúcimi ekologickými a sociálnymi funkciami.
  • Zachovať biologické zdroje lesov, ich genetickú druhovú a ekosystémovú diverzitu, ako aj ich trvalo udržateľné využívanie na zakladanie nových lesných porastov, zachovávať všetky súčasti a zložky lesných ekosystémov v pomere, ktorý prispeje k zachovaniu, zlepšovaniu a zvyšovaniu biodiverzity.
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 4: Zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny
Rámcové ciele:
  • Prispôsobovanie štruktúry lesov predpokladaným dosahom klimatickej zmeny realizáciou adaptačných opatrení.

 

Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)
 
Kľúčový cieľ do roku 2020
Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010).
 
Oblasť D Boj proti rozširovaniu inváznych druhov
Cieľ D.7 Zabezpečiť, aby sa zmiernil negatívny vplyv inváznych druhov na biodiverzitu a ekosystémy na Slovensku do roku 2020.

 

 
Oblasť C, Cieľ C.5
Opatrenie C5.1:
Zabezpečiť zachovanie výmery pralesov a prírodných lesov, zabrániť ďalšej fragmentácii a podporiť regeneráciu lesov, pritom zabezpečiť kompenzačné mechanizmy na vykrytie straty za obhospodarovanie a preferovať alternatívne spôsoby využívania lesov s vysokou prírodnou hodnotou.
 
Oblasť D, Cieľ D.7
Opatrenie D.7.5:
Priebežne identifikovať a kontrolovať novo šíriace sa invázne druhy, trasy a spôsoby šírenia, po ktorých sa dostávajú na územie Slovenska.
  • Úloha 143. Zabezpečiť monitoring inváznych organizmov v lesoch Slovenska a výskum ciest šírenia biotických inváznych organizmov v lesných biotopoch.
 

Kľúčová otázka

Je obhospodarovanie lesov trvalo udržateľné a priaznivé z pohľadu životného prostredia?

Kľúčové zistenia

  • Využívanie lesov na Slovensku, resp. podiel ťažby dreva na prírastku, môžeme síce hodnotiť stále ako trvalo udržateľné, keďže je ťažba dreva nižšia ako jeho ročný celkový bežný prírastok (CBP), nemalo by sa však ťažiť viac ako 60 % objemu CBP. Podiel ťažby dreva na CBP v dlhodobom horizonte narástol z 39,3 % (1990) na súčasných 76,5 % (2015). Strednodobo oproti roku 2000 vzrástol o 21 %, medziročne poklesol o 1,5 %. Vysoký podiel súvisí hlavne s realizáciou nadmerných náhodných ťažieb spôsobených kalamitami.
  • Zásoba dreva v lesoch SR sa kontinuálne zvyšuje a k roku 2015 dosiahla 478,12 mil. m3 hrubiny bez kôry. V porovnaní s rokom 2000 došlo k jej zvýšeniu o 16,6 % a oproti predchádzajúcemu roku o 1,5 mil. m3 (0,3 %). Od roku 1994 zásoba listnatého dreva prevyšuje zásobu ihličnanov. Vykazované zvyšovanie zásob dreva súvisí hlavne s vyšším zastúpením lesov v 7. a vyššom vekovom stupni.
  • Podiel prirodzenej obnovy lesných porastov na ich celkovej obnove v súčasnosti činí 35,5 %, čo predstavuje z dlhodobého hľadiska nárast o 17,3 % (od roku 1990) a oproti roku 2000 o 21,3 %, pričom už od roku 2004 kolísavo stagnuje. Medziročne narástol o 3 % (reálne narástla jej výmera o 461 ha).
  • V lesoch SR prevláda zo stanovištne ekologického hľadiska vhodné drevinové zloženie, teda priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Pozitívne je postupné znižovanie plošného zastúpenia ihličnatých drevín (37,8 % k roku 2015) oproti listnatým (62,2 %), čím sa postupne približujeme k cieľovému drevinovému zloženiu (63 % listnatých drevín). Oproti roku 1990 poklesol podiel ihličnanov o 4,5 %, strednodobo (v porovnaní s rokom 2000) poklesol o 4,1 % a medziročne o 0,35 %. Najvyššie zastúpenie majú dlhodobo buk (33,2 %), smrek (23,4 %), dub (10,6 %) a borovica (6,8 %).
 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_smile emo_smile
Z dlhodobého hľadiska je vývoj v zmysle trvalo udržateľného (TU) hospodárenia v lesoch priaznivý vo všetkých hodnotených ukazovateľoch, až na využívanie lesov, ktoré sa zvýšilo (hlavne v dôsledku nárastu náhodných ťažieb). Od roku 2000 je vývoj v  udržateľnom hospodárení v lesoch naďalej priaznivý, až na využívanie lesov, ktoré po nastúpení pozitívnejšieho trendu po roku 2010 opäť posledný rok vzrástlo. Medziročne dosiahli priaznivý vývoj z pohľadu TU obhospodarovania lesov všetky predmetné ukazovatele, aj keď podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (využívanie lesov) poklesol len minimálne.

Sumárne zhodnotenie







 

Podrobné zhodnotenie

Využívanie lesných zdrojov
 
Pomocou ukazovateľa Využívanie lesných zdrojov, resp. Intenzita ťažby dreva možno v dlhších časových intervaloch posúdiť využívanie lesov vzhľadom k ich skutočnej produktivite. Súvisí s trvalo udržateľnou výťažnosťou a skutočnou ťažbou z hľadiska relatívnej rovnováhy medzi rastom lesov a ťažbou v nich.
 
Pre hodnotenie produkcie lesov a bilancie ťažbových možností sú významné aj ich prírastky. Skutočnú ročnú objemovú produkciu dreva, resp. zásobu dreva, ktorá v lese skutočne prirastie napr. za jeden rok, vyjadruje celkový bežný prírastok (CBP). Najvyšší je pri vysokom zastúpení vekových stupňov s vysokým prírastkom - čo sú prevažne predrubné vekové stupne (3. až 6.). Keďže jeho výška závisí od usporiadania vekových stupňov, nemožno ho použiť ako ukazovateľ ťažby dreva. V súčasnosti možno ťažiť len približne do 60 % objemu CBP.

CBP sa po roku 1990 zvyšoval a k roku 2015 dosiahol 12 092 tis.m3 (nárast od roku 1993 o 20,8 % a oproti roku 2000 o 7,9 %). Medziročne narástol o 13 tis. ha. Zvyšovanie prírastku lesov vyplýva z existujúceho vekového zloženia lesov Slovenska. V súčasnosti u nás ešte prevládajú (a hlavne donedávna prevládali) predrubné 50 až 100-ročné porasty, v ktorých je vysoký objemový prírastok a ktoré sa ešte neťažia, resp. sa len začínajú ťažiť.



Informácie ohľadne ťažby dreva sú dostupné v rámci indikátora Ťažba dreva.

Zásoba dreva

Spolu s nárastom porastových zásob dreva rovnako rastie aj priemerná zásoba na ha. V súčasnosti činí 247 m3 hr.b.k. na hektár porastovej pôdy, čo je nárast oproti roku 2000 o 32 m3/ha (14,9 %), medziročne narástla o 1 m3/ha.
Nárast celkových a hektárových zásob dreva spôsobujú predovšetkým vyššie (nadnormálne) plošné zastúpenie starších lesov s vekom nad 70 rokov, a teda ktoré ešte nedosiahli vek rubnej zrelosti, tzn. neuskutočňuje sa v nich obnovná ťažba.
 
Vývoj celkovej porastovej a priemernej zásoby dreva
Rok Celková porastová zásoba (tis. m3) m3 na 1 ha
1990 348 485 181
2000 410 028 215
2001 415,596 217
2002 423,185 221
2003 428,281 223
2004 434,400 226
2005 438,905 229
2006 443,780 231
2007 445,864 232
2008 452,100 235
2009 456,400 237
2010 461,950 239
2011 466,074 241
2012 472,184 244
2013 475,454 246
2014 476,614 246
2015 478,120 247
Zdroj: NLC, ŠÚ SR

Podľa prognózy by doterajšie zvyšovanie zásob dreva v lesných porastoch malo pokračovať až do rokov 2020 – 2030, kedy sa predpokladá ich kulminácia. Vplyvom postupnej zmeny vekového zloženia lesov sa potom očakáva obrat v ich vývoji a následné znižovanie zásob dreva.

Obnova lesných porastov

Dôležitou činnosťou pestovania a vývoja lesov je ich obnova. Realizuje sa dvomi spôsobmi, a síce umelým (sejba, sadba) a prirodzeným (zo semena či výmladkov). Odvodeným druhom je kombinovaná obnova, keď sa používa umelá obnova na doplnenie prirodzeného zmladenia porastu.
Prirodzená obnova sa chápe ako prírodný jav v procese vývoja lesa (autoreprodukcia lesného spoločenstva), ale aj ako ucelený systém cieľavedomej pestovnej činnosti i ako výsledok zámerného pôsobenia lesného hospodára. Prispieva k zachovaniu genotypovej biodiverzity, udržiava prirodzené drevinové zloženie lesov, ich štruktúru a ekologickú dynamiku.
 
V súčasnosti sa pri presadzovaní trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch kladie osobitný dôraz na zvýšenie podielu prirodzenej obnovy. Tento sa síce zvyšuje, no zatiaľ ešte nedosahuje úroveň lesnícky vyspelých štátov s porovnateľnými ortografickými podmienkami (40 – 88 %). Okrem zvyšovania podielu prirodzenej obnovy lesa, je potrebné znižovať rozsah strát na umelom zalesňovaní, hlavne využívaním progresívnejších technologických postupov (používanie vyššieho percenta krytokorenného sadbového materiálu, meliorácie pôdneho prostredia, dôsledná ochrana a ošetrovanie kultúr).



Vývoj celkového rozsahu obnovy lesných porastov bol po roku 1990 kolísavý, avšak s nižším rozsahom obnovy. Po roku 2000 ho možno hodnotiť ako kolísavo rastúci, pričom až v roku 2012 dosiahol približne úroveň z roku 1990 (aj keď s vyšším zastúpením prirodzenej obnovy). Následné roky bol zaznamenaný opätovný pokles celkovej obnovy lesov.
Podiel prirodzenej obnovy lesných porastov na ich celkovej obnove predstavuje z dlhodobého hľadiska nárast (napriek jeho priebežnému poklesu v rokoch 2009 - 2014). Toto zvyšovanie má priaznivý vplyv pri presadzovaní trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch.
 
Z dôvodu vysokého podielu ťažbových plôch (hlavne z  náhodných ťažieb) narastá a aj sa predpokladá nárast umelej obnovy lesa.

Drevinové zloženie lesov

Drevinové zloženie lesných porastov a jeho blízkosť k prirodzenému, resp. cieľovému stavu je dlhodobým ukazovateľom miery ovplyvnenia lesa hospodárskou činnosťou. Zastúpenie drevín sa musí prispôsobovať konkrétnym stanovištným podmienkam (v súčasnosti aj predpokladanej globálnej zmene klímy) i spoločenským požiadavkám tak, aby sa optimálne plnili všetky funkcie lesov. Preto sa dlhodobo presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. Primeraná biodiverzita podstatne zvyšuje ako statickú, tak aj ekologickú stabilitu lesov, čo vytvára predpoklady na ich zachovanie aj v prípade podstatných zmien stanovištných podmienok v dôsledku antropogénnych, či prírodných vplyvov. Zmeny druhového zloženia lesov sú však dlhodobým procesom.
 
V lesoch SR prevláda zo stanovištne ekologického hľadiska vhodné drevinové zloženie, čiže vcelku priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Pozitívne je aj postupné znižovanie plošného zastúpenia ihličnatých drevín, najmä smreka, oproti listnatým, čím sa postupne približujeme k cieľovému drevinovému zloženiu.



pôvodnom (historickom) zložení lesa na území Slovenska výrazne prevládali listnaté dreviny (79,3 %) nad ihličnatými (20,7 %). V cieľovom (výhľadovom) drevinovom zložení sa ráta so zvýšením listnatých drevín. NLC odvodil výhľadové drevinové zloženie na 63 % listnatých drevín a 37 % ihličnanov, k čomu sa postupne približujeme.

Porovnanie skutočného zastúpenia vybraných drevín v lesoch SR (2015) s pôvodným a cieľovým (výhľadovým)

Zdroj: NLC


  % zastúpenie drevín
pôvodné cieľové skutočné
Jedľa 14,1 6,7 4,1
Smrek 4,9 18,2 23,4
Duby 19,9 17,7 13,1
Buk 48,0 35,9 33,2
Borovica 0,7 4,2 6,8
Smrekovec 0,1 6,7 2,5
Hrab 2,6 0,93 5,9
Listnaté spolu 79,3 63,0 62,2
Ihličnaté spolu 20,7 37,0 37,8
Zdroj: NLC

V lesoch Slovenska sa vyskytujú aj dreviny introdukované (napr. agát biely, euroamerické topole, borovica čierna, ako aj duglaska tisolistá, jedľa obrovská, borovica vejmutovka, či dub červený, gaštan jedlý, pagaštan konský a javor jaseňolistý). Jedná sa spolu o 25 druhov a ich podiel predstavuje cca 2,9 %. Ich výmera sa dlhodobejšie nezvyšuje, s výnimkou expanzívneho agáta bieleho, ktorý je najrozšírenejšou inváznou drevinou a šíri sa aj na nelesných pozemkoch. Problémom sa stavajú aj javorovec jaseňolistý a pajaseň žliazkatý.

Zastúpenie introdukovaných drevín na lesných pozemkoch (%)
Introdukované dreviny %
Agát biely 1,71
Euroamerické topole 0,38
Borovica čierna 0,50
Ostatné ihličnaté: duglaska tisolistá, jedľa obrovská, borovica vejmutovka 0,07
Ostatné listnaté: dub červený, gaštan jedlý, pagaštan konský, javor jaseňolistý 0,14
Zdroj: NLC

 

Medzinárodné porovnanie


Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Trvalo udržateľným hospodárením v lesoch (podľa § 2 písm. i) zákona NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch) je hospodárenie v lesoch takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť plniť funkcie lesov.

 

Metodika:

Jedná sa o agregovaný indikátor hodnotiaci udržateľné hospodárenie v lesoch na základe vybraných subindikátorov:
  • využívanie lesných zdrojov (podiel ťažby dreva a celkového bežného prírastku),
  • zásoba dreva,
  • obnova lesa,
  • drevinové zloženie lesov.

Ukazovateľ „Využívanie lesných zdrojov, resp. Intenzita ťažby dreva“ sa definuje ako podiel ťažby dreva a jeho prírastku. Ak je pomer nižší alebo rovný jednej, znamená to, že ťažba je menšia alebo rovnaká, ako je ročný prírastok. Toto predstavuje princíp trvalo udržateľného výťažku. Pri pomere vyššom ako jedna sa ťaží viac dreva, alebo iných lesných produktov, než je únosné.
 

Ťažbovú úpravu lesa upravuje § 29 vyhlášky MP SR č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa.
 

Porastové zásoby dreva sa zisťujú v m3 hrubiny bez kôry (hr.b.k.) na pni. Spôsob ich zisťovania ovplyvňuje kategória lesov, hospodársky tvar lesa, hospodársky spôsob, stav lesného porastu, požadovaná presnosť a hospodárnosť.

Obnova lesa sa (podľa § 20 ods.1 zákona NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch) vykonáva ako
  1. prirodzená obnova, pri ktorej vzniká lesný porast zo semena alebo výmladkov stromov,
  2. umelá obnova, pri ktorej vzniká lesný porast sadbou semenáčikov a sadeníc alebo sejbou semien,
  3. kombinovaná obnova, pri ktorej vzniká lesný porast kombináciou prirodzenej obnovy a umelej obnovy.

 

Zdroj dát:

NLC

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: