Výroba a spotreba elektriny
Dátum poslednej aktualizácie13.11.2023
Definícia indikátora
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu.
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia.
Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %
Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska.
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.
Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Kľúčová otázka
Aký je trend výroby a spotreby elektrickej energie?Kľúčové zistenia
- V roku 2022 bolo v SR vyrobených 26 916 GWh elektriny, čo predstavuje výrazný 10,6 % medziročný pokles (3 177 GWh) v porovnaní s objemom vyrobenej elektriny v roku 2021. V období rokov 2005 – 2022 bol zaznamenaný pokles výroby elektriny o 14 %.
- SR má nízkouhlíkový mix zdrojov elektriny, podiel bezuhlíkovej výroby elektriny sa v roku 2022 pohyboval na úrovni 80 %. Najvyšší podiel na výrobe elektriny mali v roku 2022 jadrové elektrárne (59,1 %). Za nimi nasledovali elektrárne na fosílne palivá (17,7 %), vodné elektrárne (14,8 %), zdroje využívajúce OZE (7,9 %) a ostatné elektrárne (0,4 %). Z dlhodobého hľadiska v SR postupne klesá výroba elektriny z fosílnych palív a rastie význam jadrovej energie a energie z OZE.
- Spotreba elektriny bola v roku 2022 tiež výraznejšie nižšia v porovnaní s rokom 2021. Objem spotreby elektriny bol v roku 2022 na úrovni 28 328 GWh, čo je oproti roku 2021 pokles o 8,2 % (2 539 GWh). V porovnaní s rokom 2005 bola spotreba v roku 2022 vyššia len o 0,9 %.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| V období rokov 2005 – 2022 došlo k poklesu výroby elektriny za súčasného minimálneho nárastu jej spotreby. | V období rokov 2015 – 2022 došlo k minimálnemu poklesu výroby elektriny ako aj jej spotreby. | Medziročne v porovnaní rokov 2021 – 2022 výrazne klesla výroba elektriny aj jej spotreba. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Na životnú úroveň obyvateľstva v SR, ako aj na dosiahnutie jej porovnateľnej úrovne s vyspelými krajinami EÚ, má vplyv okrem iného aj dostatočné množstvo elektriny za cenu, ktorá zabezpečí nielen konkurencieschopnosť ekonomiky, ale aj jej dostupnosť pre občanov.
Elektrina má špecifické postavenie v rámci energetických zdrojov. Toto postavenie vyplýva z toho, že rast jej výroby a spotreby nemusí byť sprevádzaný negatívnym dopadom na životné prostredie, ako je to u ostatných druhov palív a energie. Elektrickú energiu je možné považovať za čistú, ak je vyrábaná a spotrebovávaná s vysokou účinnosťou, ak nahrádza výrobu energie zo spaľovania nízkoenergetických palív, alebo ak je vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie.
Zásobovanie elektrickou energiou v SR v období rokov 2005 – 2021 bolo vzhľadom na dlhodobo budovanú optimálnu štruktúru výrobnej základne a dobre vybudovanú rozvodnú sústavu spoľahlivé, s minimálnym výskytom výpadkov, ktoré by ohrozili bezpečnosť zásobovania elektrinou. Rok 2022 bol poznamenaný dopadom pandémie Covid-19 a invázie Ruska na Ukrajinu čo viedlo k prehĺbeniu energetickej krízy v Európe. Európske burzy s elektrinou zaznamenali bezprecedentné ceny a nestabilitu. Dodávka do siete bola nižšia ako plánovaná. Dôvody boli rôzne: nepriaznivá hydrologická situácia, neplánované odstávky v Jaslovských Bohuniciach a Vojanoch, nedostatok uhlia v Novákoch, ako aj oneskorené spustenie 3. bloku Mochoviec a uzavretie memoranda s vládou na dodávky elektriny pre domácnosti za zvýhodnené ceny. V roku 2022 sa začal spúšťať tretí blok Mochoviec s výkonom 471 MW. Prvá palivová kazeta bola do reaktora vložená 9. septembra. Minimálny výkon dosiahol tretí blok koncom októbra 2022.
V roku 2022 sa v SR vyrobilo 26 916 GWh elektriny, čo predstavuje pomerne výrazný pokles o 3 177 GWh oproti roku 2021. Spotreba elektriny v SR v roku 2022 oproti roku 2021 tiež významne klesla. Objem spotreby elektriny bol v roku 2022 na úrovni 28 328 GWh, čo je oproti roku 2021 pokles o 2 539 GWh. V tejto spotrebe je započítaná spotreba z prečerpávania prečerpávacích vodných elektrární (392 GWh, 1,4 % spotreby SR). Taký výrazný medziročný pokles výroby a spotreby elektriny na Slovensku bol naposledy v roku 2009 oproti roku 2008. V roku 2022 objem dovezenej elektriny zo zahraničia sa oproti roku 2021 takmer zdvojnásobil (nárast o 82,5 %). Podiel elektriny zo zahraničia na celkovej spotrebe stúpol na 5,0 % (v roku 2021 bol 2,5 %).
V roku 2022 sa v SR vyrobilo 26 916 GWh elektriny, čo predstavuje pomerne výrazný pokles o 3 177 GWh oproti roku 2021. V roku 2022, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, bol vysoký podiel vyrobenej elektriny z jadrového paliva (59,1 %). Tento podiel sa oproti roku 2021 dokonca zvýšil o 6,8 percentuálnych bodov. Najvýraznejší pokles vo výrobe elektriny v roku 2022 mala výroba elektriny z fosílnych palív (34,4 %). Najviac sa pod tým podpísala výroba elektriny zo zemného plynu, ktorá medziročne klesla až o polovicu. Podiel vyrobenej elektriny zo zemného plynu na celkovej výrobe elektriny SR klesol v roku 2022 na hodnotu 8,1 %, v roku 2021 bol tento podiel až 15,0 %. Napriek tomu aj v roku 2022 mal zemný plyn najväčší podiel na vyrobenej elektrine z fosílnych palív, v roku 2022 to bolo 45,7 %, rok predtým dokonca 62,3 %. Elektráreň Malženice, ktorá vyrába elektrinu zo zemného plynu, bola od 19. 5. 2022 do 1. 2. 2023 v odstávke. V roku 2022 nastal aj pokles vo výrobe elektriny z hutného plynu a naďalej pokračoval pokles vo výrobe elektriny z hnedého
Hodnotenie z pohľadu ES 2030
Cieľ
Postupne utlmiť výrobu elektriny z uhlia
Hodnotenie
-
V roku 2019 bolo z fosílnych palív vyrobených 6 221 GWh elektriny, čo predstavovalo 21,7 % podiel z celkovo vyrobenej elektriny.
-
Pre obdobie rokov 2019 – 2022 je charekteristický pozitívny trend poklesu výroby elektriny z fosílnych palív o 23,3 %, podiel elektriny z hnedého a čierného uhlia v roku 2022 bol na úrovni 5,8 %. Toto obdobie však bolo poznamenané pandémiou COVID-19, kedy došlo najprv k utlmeniu hospodárstva SR a následne k jeho oživeniu. V roku 2022 naďalej pokračoval pokles vo výrobe elektriny z hnedého uhlia. Z fosílnych palív mal najväčší podiel na výrobe eletriny zemný plyn.
-
Najväčším výrobcom uhoľnej elektriny je Elektráreň Nováky, ktorú na prelome rokov 2023 / 2024 čaká odstavenie. Na svoju výrobu používa hnedé uhlie z Hornonitrianskych baní Prievidza. Súčasťou energetického mixu sú však aj ďalšie zdroje, ktoré využívajú uhlie na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET), tzv. kogeneráciu. V praxi ide hlavne o teplárne, ktoré technológiou KVET „ozeleňujú“ svoju výrobu. Touto technológiou sa vyrába zhruba polovica tepla dodávaného do sústav centrálneho zásobovania teplom (CZT).
Medzinárodné porovnanie
Eurostat: Dodávka, transformácia a spotreba elektriny (Supply, transformation and consumption of electricity)