Rádioaktívne odpady
Dátum poslednej aktualizácie15.12.2023
Téma
EnergetikaZnačky
Definícia indikátora
Indikátor popisuje vývoj množstva vyprodukovaných kvapalných a pevných rádioaktívnych odpadov (RAO) z prevádzky jadrových elektrární (JE) v SR.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu.
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.
Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018)
Strategický dokument dlhodobého charakteru. Hlavným cieľom je určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky Slovenska do roku 2030, ktoré má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva, založený na podpore znalostí, inovácií a konkurencieschopného hospodárstva. Stratégia je zameraná na dosiahnutie pozitívnych zmien najmä v socio-ekonomickej oblasti, ale má významný pozitívny dopad aj na environmentálne aspekty prírodného prostredia, kvality života a zdravia.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia.
Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Stratégia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie (2014)
Hlavný cieľ
Rozpracovanie štátnej politiky v oblasti záverečnej časti mierového využívania jadrovej energetiky do konkrétnych cieľov a činností, a tým aj ochrana životného prostredia pred dlhodobými dôsledkami využívania jadrovej energie pri výrobe elektriny a dôsledkami ostatných oblastí mierového využívania jadrovej energie.
Kľúčová otázka
Aký je vývoj v produkcii rádioaktívnych odpadov z JE v SR?Kľúčové zistenia
- Produkcia pevných RAO mala v období rokov 2005 – 2022 stúpajúci trend v JE Mochovce (JE EMO), kde stúpla z 14,6 t v roku 2005 na 23,5 t v roku 2022 (nárast o 61,2 %). Rovnako aj medziročne bol v JE EMO v roku 2022 oproti roku 2021 zaznamenaný nárast produkcie pevných RAO (o 50,1 %). Naopak v JE Jaslovské Bohunice (JE EBO) bol za rovnaké obdobie dosiahnutý výrazný klesajúci trend a produkcia pevných RAO klesla o 51,2 %, napriek veľkému medziročnému 53,6 % nárastu v roku 2022 oproti roku 2021.
- V období rokov 2005 – 2022 došlo k výraznému zníženiu produkcie kvapalných RAO v obidvoch elektrárňach. V JE EMO bol dosiahnutý 90,5 % pokles, kde klesla produkcia kvapalných RAO zo 127,5 m3 v roku 2005 na 12,1 m3 v roku 2022 a 46,5 % pokles v JE EBO s poklesom produkcie z 48,0 m3 v roku 2005 na 25,7 m3 v roku 2022. Naopak, v medziročnom porovnaní rokov 2021 – 2022 bol zaznamenaný nárast produkcie kvapalných odpadov v obidvoch elektrárňach (JE EMO 11,3 %, JE EBO 39,6 %).
- Znižovanie objemu odpadov znižuje nároky na ich skladovanie, dopravu a uloženie a tým minimalizuje vplyv jadrového zariadenia na životné prostredie.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| Do roku 2022 je sledovaný pozitívny klesajúci trend pri kvapalných RAO z obidvoch JE a pevných RAO z JE EBO, naopak nárast nastal pri pevných RAO z EMO. |
V období rokov 2015 – 2022 bol zaznamenaný rastúci trend v produkcii kvapalných aj pevných RAO v oboch JE. |
Medziročne v rokoch 2021 – 2022 došlo k nárastu pevných a kvapalných RAO z JE EBO aj JE EMO. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Rádioaktívne odpady vznikajú:
- pri výrobe elektrickej energie z jadrového paliva,
- pri činnostiach súvisiacich s výrobou elektrickej energie z jadrového paliva,
- pri vyraďovaní jadrových zariadení.
Produkcia pevných a kvapalných RAO zaznamenaná v jednotlivých jadrovoenergetických zariadeniach SR v sledovanom období je ovplyvnená odstavením 1. a 2. bloku JE V-1 v Jaslovských Bohuniciach ako aj modernizáciou zostávajúcich zariadení. Prvý blok V-1 na základe uznesenia vlády SR č. 801/1999 bol odstavený k 31. 12. 2006. Vyhorené jadrové palivo bolo prevezené do medziskladu vyhoreného paliva. Dňa 31. 12. 2008 bol i druhý blok V-1 odstavený a všetko vyhorené jadrové palivo bolo z reaktora vyvezené. Ako náhrada za odstavené jadrové zdroje bola v novembri 2008 začatá dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce s termínom uvedenia 3. bloku v roku 2012 a 4. bloku v roku 2013. Termín dostavby sa však predĺžil. V roku 2022 sa začal spúšťať tretí blok Mochoviec s výkonom 471 MW. Prvá palivová kazeta bola do reaktora vložená 9. septembra. Minimálny výkon dosiahol tretí blok koncom októbra 2022. Termín plánovaného zavážania jadrového paliva do štvrtého bloku mochovskej elektrárne ráta so začiatkom roka 2025.
Udržateľný rozvoj zabezpečenia potrieb obyvateľstva energiou v podmienkach SR, charakteristických v súčasnosti takmer 60 % výrobou elektrickej energie z jadrových elektrárni, vyžaduje trvalú podporu opatrení zameraných na udržanie jadrovej bezpečnosti pri energetickom využívaní jadrovej energie, ako aj opatrení na komplexné riešenie celého životného cyklu elektrárni. To znamená vynaloženie dostatočných investícií aj na likvidáciu jadrových zariadení a na uloženie produkovaného vyhoreného jadrového paliva a to tak, aby nedošlo k nepriaznivým dopadom na životné prostredie. Plnenie cieľov energetickej politiky v oblasti kontinuálneho zabezpečenia jadrovej bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti jadrových elektrární znamená využívanie jadrovej energie v SR na základe dlhodobej koncepcie, so zahrnutím všetkých fáz životného cyklu jadrovo-energetických zariadení. V SR sa nachádza republikové úložisko RAO v lokalite Mochovce. Úložisko je určené na konečné uloženie pevných a spevnených nízko a stredne aktívnych RAO, ktoré vznikajú pri prevádzke a vyraďovaní jadrových elektrárni v SR.