Náklady na ochranu životného prostredia v energetike
Dátum poslednej aktualizácie11.12.2023
Téma
EnergetikaZnačky
Definícia indikátora
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu.
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.
Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018)
Strategický dokument dlhodobého charakteru. Hlavným cieľom je určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky Slovenska do roku 2030, ktoré má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva, založený na podpore znalostí, inovácií a konkurencieschopného hospodárstva. Stratégia je zameraná na dosiahnutie pozitívnych zmien najmä v socio-ekonomickej oblasti, ale má významný pozitívny dopad aj na environmentálne aspekty prírodného prostredia, kvality života a zdravia.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia.
Kľúčová otázka
Aký je vývoj nákladov na ochranu životného prostredia v energetike?Kľúčové zistenia
- Celkové náklady vynaložené na ochranu životného prostredia v energetike mali medzi rokmi 2009 – 2022 nejednoznačný trend, pričom najvyššie boli v roku 2015 (86 993 tis. eur). Naopak najnižšie celkové náklady boli v roku 2017 (20 563 tis. eur). V roku 2022 medziročne oproti roku 2021 stúpli náklady o 182,2 % a dosiahli úroveň 62 859 tis. eur.
- Podiel nákladov vynaložených v energetike na ochranu životného prostredia z celkových nákladov na ochranu životného prostredia v podnikoch spolu bol v roku 2022 na úrovni 5 %.
| Zmena od roku 2009 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
 |
| Náklady majú v období rokov 2009 – 2022 nejednoznačný priebeh. | V porovnaní s rokom 2015, kedy dosiahli náklady na ochranu ŽP v energetike najvyššiu úroveň, došlo v ďalších rokoch k nejednoznačnému trendu. | Medziročne v rokoch 2021 – 2022 došlo viac ako 1,5 násobnému nárastu nákladov. |
Sumárne zhodnotenie