enviroportál - životné prostredie OnLine

Monitoring životného prostredia SR

Znečisťovanie zložiek životného prostredia zapríčinené rôznymi aktivitami človeka prebieha už veľmi dlho. Stupňovanie týchto procesov v posledných desaťročiach ohrozuje a viditeľne ničí najmä najcitlivejšie - biologické zložky krajiny a negatívne ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva.

Do akej miery možno zaťažiť krajinný systém bez toho, aby v ňom nevznikali nezvratné negatívne zmeny? Na riešenie týchto problémov je nevyhnutné získať množstvo rýchlo dostupných, objektívnych a porovnateľných ekologických informácií, ktoré prispejú k efektívnejším rozhodnutiam a opatreniam na zlepšenie životného prostredia a zachovanie trvalo udržateľného rozvoja.

Poskytovanie informácií o stave a vývoji jednotlivých zložiek životného prostredia je cieľom Informačného systému monitoringu životného prostredia. Informačný systém spolu s monitorovacím systémom životného prostredia je prostriedok, zabezpečujúci informácie o stave a trendoch v životnom prostredí pre viaceré úrovne používateľov. Ich realizáciou sa napĺňa právo každého občana na včasné a úplné informácie o stave ŽP a o príčinách a následkoch tohto stavu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky a Zákone o prístupe k informáciám o životnom prostredí.

Uznesením č. 449 z 26. mája 1992 vláda SR schválila Koncepciu monitoringu životného prostredia a Koncepciu integrovaného informačného systému o životnom prostredí územia SR. Všetkým zainteresovaným ministrom uložila realizovať čiastkové monitorovacie systémy (ČMS), ako súčasť celoplošného monitorovacieho systému a v nadväznosti na monitorovací systém tiež parciálne informačné systémy jednotlivých ČMS. Od roku 1993 začali fungovať strediská ČMS a budovať svoje parciálne informačné systémy (PIS).

Predmetom monitoringu ŽP SR sú nasledovné zložky životného prostredia a naň pôsobiace vplyvy:

• ovzdušie
• voda
• pôda
• biota (fauna, flóra)
• lesy
• geologické faktory
• odpady
• cudzorodé látky v potravinách a krmivách
• meteorológia a klimatológia
• radioaktivita v ŽP

Monitoring životného prostredia Slovenskej republiky je systematické, dôsledne v čase a priestore definované pozorovanie presne určených charakteristík jednotlivých zložiek životného prostredia, alebo vplyvov naň pôsobiacich (spravidla v bodoch tvoriacich monitorovaciu sieť), ktoré s určitou mierou výpovednej schopnosti reprezentujú sledovanú oblasť a v súhrnne potom väčší územný celok. Zabezpečuje objektívne informácie nevyhnutné pre rozhodovaciu, riadiacu, kontrolnú a vedecko-výskumnú oblasť a verejnosť.

Monitoring životného prostredia má tri základné, navzájom sa doplňujúce úrovne.

Úrovne monitoringu životného prostredia:

• celoplošný monitoring životného prostredia - založený na relatívne stabilnom monitorovacom systéme pokrývajúcom územie SR. Je zameraný na zisťovanie globálneho stavu ŽP SR. Je založený na systematickom, stálom a pravidelnom sledovaní rozhodujúcich charakteristík ŽP. Cieľovo je orientovaný na rozhodovaciu úroveň vrcholných riadiacich republikových a regionálnych orgánov, na globálnu informáciu pre verejnosť a pod.
  
  
• regionálny monitoring životného prostredia - je trvalý, prípadne len časovo obmedzený, priestorovo ohraničený monitorovací systém zameraný na konkrétny región. Hlbšie sleduje vybrané, pre daný región významné charakteristiky (napr. z dôvodu sledovania ľudských aktivít a ich dopadu na ŽP). Garantom Regionálneho monitoringu môže byť inštitúcia s regionálnou pôsobnosťou.
  
  
• účelový (lokálny) monitoring životného prostredia - predstavuje časovo ohraničený monitoring, zameraný na sledovanie významného javu, prvku, alebo dopadov ľudských aktivít na ŽP. Realizujú ho odborné a vedecko-výskumné pracoviská, ale tiež výrobné organizácie v rámci svojich povinností, vyplývajúcich im zo zákona.
  
  

Informačný systém monitoringu ŽP

Monitoring životného prostredia, spolu s informačným systémom tvoria jeden prostriedok nevyhnutný v procese rozhodovania sa v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Dosiaľ bol zabezpečovaný vzájomne nedostatočne previazanými čiastkovými monitorovacími systémami.

Cieľom Informačného systému monitoringu je vytvoriť homogénny, previazaný celok informačných zdrojov jednotlivých ČMS, schopný podať čo najobjektívnejšiu výpoveď o stave zložiek životného prostredia a naň pôsobiacich vplyvov.

ISM umožňuje prepojenie dátových údajov a geografických digitálnych údajov o ich lokalizácii v prostredí geografického informačného systému - GIS, ako prostriedku pre integráciu informácií potrebných k adresnému riešeniu problémov v území. ISM je teda budovaný ako geografický informačný systém, integrujúci existujúce parciálne informačné systémy. Rieši prepojenie účastníkov IS a prístup k vzdialeným údajovým základniam prevádzkovateľov ČMS cez navzájom prepojené Web servery.

---

Kontaktné adresy