Historické extrémy počasia na Slovensku

V súčasnosti je jednou z najdiskutovanejších tém klimatická zmena a s ňou súvisiaci častejší a nepredvídateľný výskyt extrémnych javov počasia. V lete sa teploty šplhajú k 40 °C, v apríli nasnežilo, v decembri je 10 °C  nad nulou. Ak je kľúčom k pochopeniu toho čo je a bude minulosť, mali by sme sa jej obzvlášť venovať. Príroda sa s ľudstvom nemaznala ani pred stovkami rokov. Množstvo zaujímavých informácií súvisiacich s extrémnym počasím môžeme nájsť najmä v starých kronikách. Napríklad:

  • Rok 1135 – pre dlhotrvajúce sucho vyschol Dunaj tak, že sa dal prebrodiť.
  • Rok 1186 – po celej strednej Európe panovalo príjemné blaho, neslýchaná mierna zima. Vo februári bolo možné nájsť jablká veľké ako lieskové orechy. V máji dozrievalo ovocie a obilie.
  • Rok 1258 – v januári rozkvitli stromy, v máji sa už žalo a na konci júla bolo vinobranie.
  • Rok 1473 – v júni až novembri bolo v okolí Levoče také sucho, že sa od slnečnej páľavy lesy zapaľovali, na poliach sa aj korene vypálili.
  • Rok 1549 – v noci po Petrovi a Pavlovi sa Levočou prehnala búrka a padal ľadovec veľkosti slepačích vajec, ba aj väčšie kusy.
  • Rok 1616 – v Trnave bol nedostatok vody, tráva sa na niektorých miestach zapálila a pre veľké sucho vyhorela.
  • Rok 1641 – v auguste sa na Spiši vyskytla neslýchaná zima. Úroda sa úplne zničila, zamrzlo 150 koní a dvaja pastieri. Padal sneh a na konároch sa tvorili „ciagle“.
  • Rok 1642 – v júni v okolí Spišského Podhradia napadlo na 2 rífy (118 cm) ľadovca veľkosti až ľudskej päste. Ľudia nemohli po hradskej (ceste) poriadne chodiť ani na druhý deň.

 
Jeden z najpozoruhodnejších záznamov, ktoré opisuje Štefan Petrovič v knihe Zaujímavosti slovenskej prírody, je záznam o vyčíňaní prírodných živlov v Tatrách:

  • Rok 1662 – v Tatrách bolo také veľké „zemetrasenie“, že sa veľká skala zrútila a rozbila na balvany. Mnohé vrcholy to porušilo a vzniklo aj nové jazero. Zjavil sa živý šarkan. Sedel v opustenom štrbskom kostole, kde ho bolo vídať po niekoľko dní. Nikto sa mu neopovážil priblížiť a nakoniec zahynul. Pri povodni, čo vtedy vznikla, zahynulo mnoho ľudí. Vo Veľkej (mestská časť Popradu), tiež v Starej Lesnej a Veľkej Lomnici neostal ani jeden dom neporušený. Na (Veľký) Slavkov sa zosypali z vrcholov veľké skaly.
  • Rok 1708 – v Bratislave nastala na konci septembra krutá zima. Rozpustili uhorský snem a vojaci stojaci na stráži zamrzli vo svojich postoch.
  • Rok 1716 – v auguste na Spiši napadlo veľa snehu.
  • Rok 1718 – Po jarnej rovnodennosti nastali v Banskej Bystrici horúčavy a sucho. Trvali do jesennej rovnodennosti. Mnohé rieky a jazerá úplne vyschli. Vody z teplých prameňov a kyseliek boli napriek tomu výdatnejšie.
  • Rok 1726 – v júni sa v okolí Banskej Bystrice pre horúčavy a sucho rozmnožili húsenice tak, že obžrali skoro všetko lístie zo stromov. Po čase sa z húseníc vyliahli motýle v miliónovom množstve a viseli na konároch v strapcoch.
  • Rok 1726 – v Kežmarku, Chrasti nad Hornádom a Markušovciach padali v októbri snehové vločky veľké ako dvojitá dlaň.
  • Rok 1987 – podľa údajov vtedajších meteorológov napadlo v Bratislave až 65 cm snehu, miestami však výšky závejov dosahovala až dva metre!

Zaujímavosti boli čerpané z publikácie maďarského profesora meteorológie Dr. Antala Réthlyho Időjárási események és elemi csapások Magyarországon, 1701-1800-ig, ktorý opisuje niekoľko udalostí týkajúcich sa extrémov počasia na severnom Slovensku. Tiež z knihy Š. Petroviča - Zaujímavosti slovenskej prírody a z článku Jozefa Kurtyho, Globálne otepľovanie a extrémy počasia – Mýtus, či fakt?
Foto: Vrútky, rok 1925
Zdroj: http://nasenovinky.sk/