Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016
Zložky ŽP a ich ochrana
Ovzdušie
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je vývoj v produkcii znečisťujúcich látok na území SR?
- Emisie základných znečisťujúcich látok v dlhodobom horizonte (1990 – 2015) poklesli, avšak rýchlosť poklesu sa po roku 2000 výrazne spomalila. V roku 2015 v porovnaní s rokom 2014 došlo k poklesu emisií NOX a CO, naopak miernemu nárastu v prípade emisií PM10 a PM2,5 a výraznému nárastu v prípade SO2.
- Z dlhodobého hľadiska je vývoj celkového množstva emisií NH3 po ich výraznejšom poklese v rokoch 1990 – 2000 naďalej klesajúci.
- Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) v dlhodobom horizonte (1990 – 2000) trvalo klesali. Po roku 2000 nastal nárast emisií, následne po roku 2007 začali znova klesať a ich objem sa udržuje zhruba na rovnakej úrovni s miernymi výkyvmi v jednotlivých rokoch. V roku 2015 emisie NMVOC mierne vzrástli.
- Emisie ťažkých kovov majú klesajúci trend, s výnimkou roku 2008, kedy výrazne stúpli v dôsledku nárastu objemu spáleného priemyselného odpadu a nárastu emisií v sektore priemyselná, komunálna a systémová energetika. Pri porovnaní rokov 2001 a 2015 bol zaznamenaný pokles emisií Pb, Cd aj Hg, dokonca v prípade emisií Cd a Hg pomerne výrazný pokles. V roku 2015 medziročne mierne stúpli emisie Cd.
- Emisie perzistentných organických látok (POPs) v období 1993 – 2000 výrazne poklesli. Porovnaním rokov 2001 a 2015 došlo k poklesu emisií dioxínov a furánov (PCDD/PCDF) a k nárastu emisií polychlórovaných bifenylov (PCB) a polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH). Medziročne bol u emisií PCDD/PCDF zaznamenaný mierny pokles, a naopak mierny nárast zaznamenali emisie PCB a PAH.
Plní SR záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov v ochrane ovzdušia?
- SR plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov v ochrane ovzdušia bez nedostatkov.
Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu zdravia ľudí?
- V roku 2016 došlo k prekročeniu limitných hodnôt vybraných znečisťujúcich látok v ovzduší (PM10) stanovených na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí len na jednej monitorovacej stanici. Vyskytli sa tiež prekročenia cieľovej hodnoty na ochranu zdravia pre BaP.
- Masívne zníženie národných emisií prekurzorov ozónu za posledné roky neprinieslo zníženie koncentrácií prízemného ozónu na území SR. Niektoré charakteristiky koncentrácií prízemného ozónu v roku 2016 zotrvali na relatívne vysokej úrovni z predchádzajúcich rokov.
Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu vegetácie?
- Limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší stanovené na ochranu vegetácie (SO2, NOX) neboli prekročené. Prekročenie bolo zaznamenané v prípade prízemného ozónu.
Aký je vývoj stavu ozónovej vrstvy a intenzity slnečného žiarenia nad územím SR?
- Celkový atmosférický ozón bol pod dlhodobým priemerom -2,6 %, celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia oproti roku 2015 mierne vzrástla.
Dodržiava SR medzinárodné záväzky v ochrane ozónovej vrstvy Zeme?
- SR plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov v ochrane ozónovej vrstvy.
Vzťah ovzdušia a ľudského zdravia
Dlhodobé vystavenie ľudskej populácie znečisťujúcim látkam v ovzduší môže viesť k rôznym zdravotným komplikáciám v každom veku, avšak osoby so srdcovými alebo dýchacími problémami sú obzvlášť ohrozené, a to v rozsahu od menších problémov s dýchacou sústavou až k predčasným úmrtiam.
Medzi najvýznamnejšie znečisťujúce látky z pohľadu ľudského zdravia dlhodobo patria suspendované častice frakcie PM10, PM2,5, vrátane ultrajemných častíc frakcie menšej než 0,1 μm. Ich najväčším producentom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane spaľovania dreva, lesné požiare, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava ako aj zvírený prach z ciest. Tieto častice môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Na suspendované častice sa viažu PAH, vyjadrené benzo(a)pyrénom, ktorý má preukázané karcinogénne účinky. Krátkodobý vplyv vysokých koncentrácií NOX spôsobuje dýchacie problémy, dlhodobá expozícia NOX je spojená so zvýšením celkovej, kardiovaskulárnej a respiračnej úmrtnosti a prehlbuje astmatické potiaže. Vplyv benzénu, arzénu, niklu a kadmia spočíva v ich toxických, mutagénnych a karcinogénnych vlastnostiach a v schopnosti akumulácie v jednotlivých zložkách prostredia a v živých organizmoch.
SO2 pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru.
CO sa objavuje pri spaľovacom procese, vždy ako produkt nedokonalého spaľovania fosílnych palív, ale aj biomasy. Najcitlivejšie naň reagujú tehotné ženy a ich plody, malé deti, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho aparátu a staré osoby. Otrava CO sa prejavuje najčastejšie bolesťami hlavy, závratmi, hučaním v ušiach, sčervenaním v tvári, bolesťami končatín, búšením srdca.
Opakom životu prospešného ozónu v stratosfére je prízemný ozón, vyskytujúci sa tesne nad zemským povrchom. Tento plyn je ľudskému zdraviu nebezpečný, spôsobuje dráždenie a choroby dýchacích ciest, zvyšuje riziko astmatických záchvatov, podráždenie očí a bolesti hlavy. Spôsobuje oslabenie organizmu a zvyšuje náchylnosť na infekcie dýchacích ciest.
Do životného prostredia sa NMVOC dostávajú hlavne zo spaľovacích procesov, cestnej dopravy, ich zdrojom sú aj rozpúšťadlá, farby, aerosóly. Prípadné zdravotné účinky závisia od jednotlivých špecifických zlúčenín, ktoré NMVOC obsahujú. Pri ich inhalácii môže dochádzať k poškodzovaniu zrakových a čuchových orgánov, hrdla, k zvracaniu, bolestiam hlavy. Pri veľmi vysokých koncentráciách môže dôjsť k poškodeniu obličiek a pečene.
Amoniak veľmi silno dráždi až ťažko leptá oči, sliznice dýchacích ciest, pľúca a pokožku. Je dôležitou súčasťou prírodného kolobehu dusíka, no využíva sa aj v mnohých priemyselných procesoch. Jeho hlavným producentom je poľnohospodárstvo.
Emisná situácia
|
Znečistenie ovzdušia emisiami je definované ako existencia určitých znečisťujúcich látok v atmosfére na úrovniach, ktoré majú škodlivý vplyv na ľudské zdravie, životné prostredie a naše kultúrne dedičstvo |
V dlhodobom časovom horizonte (1990 – 2015) bol zaznamenaný výrazný pokles emisií základných znečisťujúcich látok (ZZL). V horizonte rokov 2001 – 2015 sa pokles výrazne spomalil, pri medziročných porovnaniach v niektorých prípadoch bol zaznamenaný aj nárast. Porovnaním rokov 2001 – 2015 bol zistený pokles u emisií SO2 47 %, NOX 25,3 % a CO 25,1 %. Trend emisií pevných častíc v porovnaní rokov 2001 – 2015 bol klesajúci o 8,30% v prípade PM10 avšak v prípade PM2,5 narástol o 4,7 %.
Markantný rozdiel množstiev emisií SO2 medzi 2014 – 2015 (nárast z 48 625,18 t na 71 422,89 t) spôsobil jediný zdroj Slovenské elektrárne a.s. 0023 ENO B-blok 3 a 4 vyšším nasadzením neekologizovaných blokov ENO B3,4 počas rozsiahlej rekonštrukcie blokov ENO B1,2. Zrejme využili posledný rok špeciálneho režimu na dožitie (max.20000 hodín prevádzky od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2015), počas ktorého si neuplatňovali žiadne emisné limity. Od 1.1.2016 je možné takéto zariadenia prevádzkovať už len v tom prípade, že si uplatňujú emisné limity pre nové zariadenia, takže za 2016 očakávame naopak výrazný pokles emisií SO2.
Tento pozitívny trend vývoja bol zaznamenaný v dôsledku legislatívneho i technologického pokroku a zmenou palivovej základne. Na vývoj mala vplyv aj zmena štruktúry a objemu priemyselnej produkcie.
V kapitolách Ovzdušie a Vplyvy hospodárskych činností na ŽP sú emisie hodnotené podľa klasifikácie ekonomických činností NACE rev.2. (nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch podľa Prílohy I - Modul pre účty emisií do ovzdušia), ktoré vykonáva SHMÚ v spolupráci so ŠÚ SR. Hodnoty sa môžu mierne líšiť od hodnôt vypočítaných pre emisné inventúry vyplývajúce z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) podľa NFR kategorizácie zdrojov z dôvodu odlišnej metodiky použitej pre Účty emisií do ovzdušia.
V kapitolách Ovzdušie a Vplyvy hospodárskych činností na ŽP sú emisie hodnotené podľa klasifikácie ekonomických činností NACE rev.2. (nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch podľa Prílohy I - Modul pre účty emisií do ovzdušia), ktoré vykonáva SHMÚ v spolupráci so ŠÚ SR. Hodnoty sa môžu mierne líšiť od hodnôt vypočítaných pre emisné inventúry vyplývajúce z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) podľa NFR kategorizácie zdrojov z dôvodu odlišnej metodiky použitej pre Účty emisií do ovzdušia.
Tabuľka Celkové emisie základných znečisťujúcich látok, PM, NMVOC a NH3 (kt)
|
|
2001
|
2005 |
2010
|
2011
|
2012
|
2013
|
2014
|
2015
|
|
SO2
|
134,71
|
92,48 |
72,80
|
72,24
|
61,79
|
56,97
|
48,63
|
71,42
|
|
NO2
|
115,36
|
108,22 |
94,69
|
90,61
|
86,73
|
87,40
|
89,04
|
86,21
|
|
CO
|
307,69
|
277,14 |
226,17
|
232,32
|
227,97
|
224,08
|
230,92
|
230,60
|
|
PM10
|
40,67
|
46,13 |
34,34
|
36,24
|
36,51
|
36,81
|
35,95
|
37,28
|
|
PM2.5
|
28,73
|
37,42 |
27,32
|
29,28
|
29,43
|
29,90
|
28,75
|
30,08
|
|
NMVOC
|
115,71
|
104,87 |
99,74
|
100,95
|
91,87
|
85,80
|
81,39
|
89,30
|
|
NH3
|
40,23
|
34,31 |
29,88
|
28,00
|
29,19
|
29,40
|
30,44
|
30,36
|
Graf Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok
Graf Podiel emisií PM10 podľa sektorov (2015)
Graf Podiel emisií PM2,5 podľa sektorov (2015)
Graf Podiel emisií SO2 podľa sektorov (2015)
Graf Podiel emisií NOX podľa sektorov (2015)
Graf Podiel emisií CO podľa sektorov (2015)
SR je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. K tomuto dohovoru boli postupne prijímané vykonávacie protokoly, ktorými boli okrem iného určené stranám dohovoru záväzky na redukciu jednotlivých antropogénnych emisií znečisťujúcich látok, ktoré sa podieľajú na globálnych environmentálnych problémoch. Záväzkom SR je zredukovať emisie SO2 do roku 2010 o 80 %, emisie NO2 do roku 2010 o 42 %, emisie NH3 do roku 2010 o 37 % a emisie NMVOC do roku 2010 o 6 %, v porovnaní s rokom 1990. Tak ako je zrejmé z nasledujúcich grafov, SR plní stanovené záväzky.
V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, znížiť emisie v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:
| Znečisťujúca látka | SO2 | NOX | NM VOC | NH3 | PM2,5 |
| % zníženia | 57 | 36 | 18 | 15 | 36 |
Graf Vývoj emisií PM2,5 z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Vývoj emisií SO2 z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Vývoj emisií NOX z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Medzinárodné porovnanie emisií SO2 (2015)
Graf Medzinárodné porovnanie emisií NOX (2015)
Produkcia emisií amoniaku (NH3) v roku 2015 predstavovala množstvo 30 358 ton. V porovnaní s rokom 2014 zaznamenala mierny pokles.
Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja emisie amoniaku v roku 2015 poklesli oproti roku 2001 o 24,5 %.
Graf Vývoj emisií amoniaku z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií NH3 podľa sektorov (2015)
Graf Medzinárodné porovnanie emisií NH3 (2015)
Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja emisie amoniaku v roku 2015 poklesli oproti roku 2001 o 24,5 %.
Graf Vývoj emisií amoniaku z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií NH3 podľa sektorov (2015)
Graf Medzinárodné porovnanie emisií NH3 (2015)
V dlhodobom časovom horizonte bol zaznamenaný pokles emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC). Pri porovnaní rokov 2001 a 2015 bol tento pokles o 22,8 %. Po roku 2001 je trend emisií NMVOC mierne klesajúci, následne po roku 2011 začali znova klesať a ich objem sa udržuje zhruba na rovnakej úrovni s miernymi výkyvmi v jednotlivých rokoch, s miernym nárastom v roku 2015. K tomuto vývoju prispel hlavne pokles spotreby náterových látok, zavádzanie nízkorozpúšťadlových typov náterov, zavádzanie opatrení v sektore spracovania ropy, plynofikácia spaľovacích zariadení, zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom. Pozitívny vplyv malo taktiež prijatie novej prísnejšej legislatívy zameranej na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín.
Graf Vývoj emisií NMVOC z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií NMVOC podľa sektorov (2015)
Graf Medzinárodné porovnanie emisií NMVOC (2015)
Graf Vývoj emisií NMVOC z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií NMVOC podľa sektorov (2015)
Graf Medzinárodné porovnanie emisií NMVOC (2015)
Emisie ťažkých kovov výrazne poklesli oproti hodnotám z roku 1990. V posledných rokoch sú pre emisie ťažkých kovov charakteristické mierne výkyvy. Pri porovnaní rokov 2001 a 2015 bol zaznamenaný mierny nárast emisií Pb o 3,5 % a v prípade emisií Cd pokles o 82,9 % a Hg o 70 %. V roku 2015 oproti roku 2014 bol zaznamenaný mierny nárast emisií Pb a Cd. Na uvedený vývoj okrem sprísnenia príslušnej legislatívy malo vplyv odstavenie zastaralých výrob, pokles priemyselnej produkcie a prechod na používanie bezolovnatého benzínu.
Graf Vývoj emisií kadmia v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií Cd podľa sektorov (2015)
Graf Vývoj emisií ortuti v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií Hg podľa sektorov (2015)
Graf Vývoj emisií olova v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií Pb podľa sektorov (2015)
Graf Vývoj emisií kadmia v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií Cd podľa sektorov (2015)
Graf Vývoj emisií ortuti v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií Hg podľa sektorov (2015)
Graf Vývoj emisií olova v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií Pb podľa sektorov (2015)
Emisie perzistentných organických látok (POPs) v období 1990 – 2000 výrazne poklesli. Neskôr v rozmedzí rokov 2001 – 2015 došlo k poklesu emisií dioxínov a furánov (PCDD/PCDF) o 25,09 %, zároveň nárastu emisií polychlórovaných bifenylov (PCB) o 14,98 % a výraznejšiemu nárastu o 38,86 % v prípade polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH). Medziročne bol u emisií PCDD/PCDF zaznamenaný pokles, a naopak mierny nárast zaznamenali emisie PCB a PAH.
Graf Vývoj emisií perzistentných organických látok
Graf Podiel emisií PAH podľa sektorov (2015)
Tabuľka Bilancia emisií POPs
|
|
Emisie POPs
|
||||||
|
|
|
PAH
|
|||||
|
PCDD/PCDF*
|
PCB
|
suma PAH
|
Benzo(a)pyrén
|
Benzo(k)fluorantén
|
Benzo(b)fluorantén
|
Indeno(1,2,3-cd)pyrén
|
|
|
(g/rok)
|
(kg/rok)
|
(kg/rok)
|
(t/rok)
|
(kg/rok)
|
(t/rok)
|
(kg/rok)
|
|
|
2001
|
65,49
|
50,13
|
13,74
|
3,87
|
2,09
|
4,66
|
3,12
|
|
2015
|
49,06
|
58,33
|
19,75
|
5,51
|
2,97
|
7,20
|
4,07
|
* Vyjadrené ako I-TEQ; I-TEQ je vypočítaný z hodnôt pre 2,3,7,8 – substituované kongenéry PCDD a PCDF za použitia I-TEF podľa NATO/CCMC (1988)
Zdroj: SHMÚ
V roku 1998 bol v Aarhuse podpísaný Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku. Cieľ sa doposiaľ plní.
Zdroj: SHMÚ
V roku 1998 bol v Aarhuse podpísaný Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku. Cieľ sa doposiaľ plní.
Imisná situácia
|
Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá kvalita ovzdušia, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. |
Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. Kritériá kvality ovzdušia (limitné a cieľové hodnoty, medze tolerancie, horné a dolné medze na hodnotenie a ďalšie) sú uvedené vo vyhláške MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia. Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).
Mapa Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia
Zdroj: SHMÚ
Zdroj: SHMÚ
V súlade s požiadavkami zákona o ochrane ovzdušia bolo územie SR rozdelené do 8 zón a 2 aglomerácií a v rámci nich 12 oblastí riadenia kvality ovzdušia.
Mapa Oblasti riadenia kvality ovzdušia
Zdroj: SHMÚ
|
Oblasťou riadenia kvality ovzdušia je aglomerácia alebo vymedzená časť zóny, kde je prekročená:
|
Mapa Oblasti riadenia kvality ovzdušia
Zdroj: SHMÚ
Oxid siričitý
V roku 2016 nebola v žiadnej aglomerácii a zóne prekročená úroveň znečistenia pre hodinové a ani pre denné hodnoty. Príslušné limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí neboli prekročené vo väčšom počte, ako stanovuje vyhláška č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia. V roku 2016 sa nevyskytol žiaden prípad prekročenia výstražného prahu. Kritická hodnota na ochranu vegetácie je 20 µg.m-3 za kalendárny rok a zimné obdobie. Táto limitná hodnota nebola prekročená v priebehu roku 2016 na žiadnej z EMEP staníc, ani za kalendárny rok, ani za zimné obdobie. Všetky hodnoty boli pod DMH (dolná medza pre hodnotenie znečistenia ovzdušia) na ochranu vegetácie.
Oxid dusičitý
V roku 2016 nebola prekročená ročná limitná hodnota ani na jednej monitorovacej stanici. Prekročenie limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre hodinové koncentrácie sa nevyskytlo na žiadnej monitorovacej stanici. V roku 2016 nenastal žiaden prípad prekročenia výstražného prahu. Kritická úroveň na ochranu vegetácie (30 µg.m-3 za kalendárny rok vyjadrená ako NOx) nebola v roku 2016 prekročená na žiadnej z EMEP staníc. Hodnoty boli hlboko pod DMH na ochranu vegetácie.
PM10
V roku 2016 sa vyskytli prekročenia limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24-hodinové koncentrácie len na stanici Veľká Ida 38-krát. Na ostatných staniciach nebolo žiadne ďalšie prekročenie limitnej hodnoty PM10 a ani priemernej ročnej hodnoty. Monitorovanie PM10 dostatočne pokrýva územie Slovenska.
PM2,5
Pre častice PM2,5 je stanovený len ročný limit 25 µg.m-3, ktorý vstúpil do platnosti 1. 1. 2015. V roku 2016 táto hodnota nebola prekročená na žiadnej monitorovacej stanici.
Oxid uhoľnatý
Na žiadnej z monitorovacích staníc nebola prekročená limitná hodnota a úroveň znečistenia ovzdušia za predchádzajúce obdobie rokov 2010 – 2016 je pod DMH.
Benzén
Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2016 namerala na staniciach Bratislava-Trnavské mýto, Krompachy- SNP a Martin-Jesenského 1,0 µg.m-3, čo je hlboko pod limitnou hodnotou 5 µg.m-3.
Pb, As, Ni, Cd, BaP
Z dôvodu dokončovania prestavby monitorovacej siete v roku 2016 monitoring ťažkých kovov a BaP v sieti NMSKO nepokrýva celý rok pre všetky monitorovacie stanice.
Na základe nameraných koncentrácií ťažkých kovov je však možné predpokladať, že nebola v sieti NMSKO prekročená cieľová ani limitná hodnota.
Priemerná ročná hodnota koncentrácie BaP prekročila cieľovú hodnotu 1 ng.m-3, čo je možné na stanici, Veľká Ida pripísať najmä výrobe koksu a čiastočne aj vykurovaniu domácností a na ostatných monitorovacích staniciach vplyvu cestnej dopravy.
Priemerné ročné hodnoty koncentrácií ťažkých kovov aj BaP sú pravdepodobne o niečo vyššie, ako aritmetický priemer nameraných hodnôt (s výnimkou BaP v Banskej Bystrici)
Z dôvodu dokončovania prestavby monitorovacej siete v roku 2016 monitoring ťažkých kovov a BaP v sieti NMSKO nepokrýva celý rok pre všetky monitorovacie stanice.
Na základe nameraných koncentrácií ťažkých kovov je však možné predpokladať, že nebola v sieti NMSKO prekročená cieľová ani limitná hodnota.
Priemerná ročná hodnota koncentrácie BaP prekročila cieľovú hodnotu 1 ng.m-3, čo je možné na stanici, Veľká Ida pripísať najmä výrobe koksu a čiastočne aj vykurovaniu domácností a na ostatných monitorovacích staniciach vplyvu cestnej dopravy.
Priemerné ročné hodnoty koncentrácií ťažkých kovov aj BaP sú pravdepodobne o niečo vyššie, ako aritmetický priemer nameraných hodnôt (s výnimkou BaP v Banskej Bystrici)
Tabuľka Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia (2016)
|
AGLOMERÁCIA
Zóna |
|
Ochrana zdravia
|
VP 2)
|
|||||||||
|
Znečisťujúca látka
|
SO2
|
NO2
|
PM10
|
PM2.5
|
CO
|
Benzén
|
SO2
|
NO2
|
||||
|
Doba
spriemerovania |
1 hod
|
24 hod
|
1 hod
|
1 rok
|
24 hod
|
1 rok
|
1 rok
|
8 hod 1)
|
1 rok
|
3 hod po sebe
|
3 hod po sebe
|
|
|
Limitná hodnota (µg.m–3)
|
350
|
125
|
200
|
40
|
50
|
40
|
25
|
10 000
|
5
|
500
|
400
|
|
|
(počet prekročení)
|
(24)
|
(3)
|
(18)
|
(35)
|
||||||||
|
Bratislava
|
Bratislava, Kamenné nám.
|
|
|
|
|
0 |
17
|
|
|
|
|
|
|
Bratislava, Trnavské Mýto
|
|
|
0
|
40
|
23
|
29
|
|
2 093
|
1
|
|
0
|
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
|
|
0
|
14
|
9
|
20
|
13
|
|
|
|
0
|
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
1
|
0
|
0
|
22
|
7
|
21
|
15
|
|
|
0
|
0
|
|
|
Košice
|
Košice, Štefánikova
|
|
|
0
|
29
|
19
|
28
|
19
|
1 332
|
0,6
|
|
0
|
|
Košice, Amurská
|
|
|
|
|
12
|
22
|
16
|
|
|
|
|
|
|
Banskobystrický
kraj |
Banská Bystrica,Štefánik. náb.
|
0
|
0
|
0
|
33
|
28
|
29
|
19
|
1 877
|
0,9
|
0
|
0
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
|
|
0
|
10
|
10
|
22
|
14
|
|
|
|
0
|
|
|
Jelšava, Jesenského
|
|
|
0
|
8
|
35
|
28
|
19
|
|
|
|
|
|
|
Hnúšta, Hlavná
|
|
|
|
|
15
|
23
|
14
|
|
|
|
|
|
|
Zvolen, J. Alexyho
|
|
|
|
|
7
|
20
|
14
|
|
|
|
|
|
|
Žiar nad Hronom, Jilemnického
|
|
|
|
|
2
|
15
|
12
|
|
|
|
|
|
|
Bratislavský kraj
|
Malacky, Mierové nám.
|
0
|
0
|
0
|
26
|
5
|
19
|
18
|
1 535
|
0,4
|
0
|
0
|
|
Košický
kraj |
Kojšovská hola | 0 | 2 | |||||||||
|
Veľká Ida, Letná
|
|
|
|
|
38
|
34
|
21
|
1 426
|
|
|
|
|
|
Strážske, Mierová
|
|
|
|
|
10
|
22
|
19
|
|
|
|
|
|
|
Krompachy, SNP
|
0
|
0
|
0
|
11
|
14
|
23
|
12
|
1 613
|
1,0
|
0 |
0
|
|
|
Nitriansky kraj
|
Nitra, Janíkovce
|
|
|
0
|
11
|
9
|
22
|
17
|
|
|
|
0
|
|
Nitra, Štúrova
|
0
|
0
|
0
|
31
|
12
|
26
|
16
|
1 374
|
0,4
|
0
|
0
|
|
|
Prešovský
kraj |
Gánovce Meteo. st. | 0 | 6 | |||||||||
|
Humenné, Nám. slobody
|
|
|
0
|
10
|
7
|
22
|
18
|
|
|
|
|
|
|
Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu
|
|
|
0
|
37
|
18
|
24
|
13
|
1 173
|
0,9
|
|
0
|
|
|
Vranov nad Top., M.R.Štefánika
|
0
|
0
|
|
|
10
|
23
|
17
|
|
|
0
|
|
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP 3)
|
|
|
0
|
4
|
0
|
14
|
12
|
|
|
|
|
|
| Starina Vodná nádrž, EMEP | 0 | 3 | ||||||||||
|
Kolonické sedlo 3)
|
|
|
|
|
3
|
17
|
9
|
|
|
|
|
|
|
Trenčiansky
kraj |
Prievidza, Malonecpalská
|
0
|
0
|
0
|
16
|
7
|
23
|
21
|
|
|
0
|
|
|
Bystričany, Rozvodňa SSE
|
2
|
0
|
|
|
15
|
30
|
16
|
|
|
0
|
|
|
|
Handlová, Morovianska cesta
|
0
|
0
|
|
|
12
|
23
|
16
|
|
|
0
|
|
|
|
Trenčín, Hasičská
|
0
|
0
|
0
|
27
|
35
|
29
|
18
|
1 328
|
0,3
|
0
|
0
|
|
|
Trnavský
kraj |
Senica, Hviezdoslavova
|
0
|
0
|
|
|
13
|
25
|
15
|
|
|
0
|
|
|
Trnava, Kollárova
|
|
|
14
|
37
|
15
|
27
|
18
|
1 982
|
0,3
|
|
0
|
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP 3)
|
0
|
0
|
0
|
7
|
15
|
23
|
15
|
|
|
|
|
|
|
Žilinský
kraj |
Chopok, EMEP | 0 | 2 | |||||||||
|
Martin, Jesenského
|
|
|
0
|
24
|
15
|
24
|
16
|
1 847
|
1
|
|
0
|
|
|
Ružomberok, Riadok
|
0
|
0
|
0
|
20
|
16
|
25
|
20
|
2 499
|
0,4
|
0
|
|
|
|
Žilina, Obežná
|
|
|
0
|
20
|
17
|
30
|
23
|
1 987
|
|
|
0
|
|
1) maximálna osemhodinová koncentrácia
2) limitné hodnoty pre výstražné prahy
3) stanice indikujú regionálnu pozaďovú úroveň
Znečisťujúce látky, ktoré prekročili limitnú hodnotu, sú zvýraznené hrubým písmom
Označenie výťažnosti: > = 85 % platných meraní
Zdroj: SHMÚ
Matematické modelovanie je metódou, ktorá poskytuje informácie o kvalite ovzdušia na miestach, kde nie je dostupné meranie. Taktiež poskytuje, v závislosti od druhu modelu, odpovede, alebo indície k otázkam, ktoré meranie nemôže vyčerpávajúco zodpovedať - napr. aký je podiel zdrojov na nameraných koncentráciách, aký je vplyv jednotlivých parametrov zdrojov a procesov v atmosfére. S použitím matematického modelovania počíta aj legislatíva EÚ – v oblastiach, kde koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú dolný prah pre hodnotenie, je postačujúce použiť na hodnotenie kvality ovzdušia matematické modelovanie, v ostatných oblastiach sa táto metóda používa ako doplnková.
SHMÚ v súčasnosti spracováva celoročné hodnotenie kvality ovzdušia týmito modelmi:
SHMÚ v súčasnosti spracováva celoročné hodnotenie kvality ovzdušia týmito modelmi:
- CEMOD – modelovanie základných znečisťujúcich látok (SO2, NOx, NO2, benzén a CO) na celom území Slovenska. Model CEMOD môže byť využitý aj pre riešenie lokálnych problémov ochrany ovzdušia (priemyselný zdroj, mesto, ulica a pod.). Z dôvodu dostupnosti emisných údajov sú výstupy modelu CEMOD oproti interpolácii posunuté o 1 rok, posledné dostupné výstupy sú preto pre rok 2014.
- IDWA – je matematickým modelom založeným na interpolačnej metóde s inverzným vážením vzdialeností. Je to teda priestorová interpolácia koncentrácií vybraných látok (PM10, PM2,5, ťažké kovy a ozón) na celom území Slovenska.
Mapa Priemerná ročná koncentrácia PM10 (µg.m-3) (2015)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ
Mapa Priemerná ročná koncentrácia NO2 (µg.m-3) (2015)
Poznámka: výstup modelu CEMOD
Zdroj: SHMÚ
-
Prízemný ozón
Mapa Sieť monitorovacích staníc prízemného ozónu
Zdroj: SHMÚ
Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR sa v roku 2016 pohybovali v intervale 36 – 91 µg.m-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2016 mala stanica Chopok (91 µg.m-3).
Tabuľka Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu (µg.m-3)
|
Stanica
|
Koncentrácie
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
56
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
36
|
|
Košice, Ďumbierska
|
55
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
45
|
|
Jelšava, Jesenského
|
48
|
|
Kojšovská hoľa
|
81
|
|
Nitra, Janíkovce
|
43
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
50
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
58
|
|
Gánovce, Meteo. st.
|
38
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
58
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
39
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
49
|
|
Chopok, EMEP
|
91
|
|
Žilina, Obežná
|
43
|
|
Ružomberok, Riadok
|
37 |
Zdroj: SHMÚ
Mapa Priemerné ročné koncentrácie (µg.m-3) prízemného ozónu (2016)
Pozn. výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia 120 µg.m-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky. Prehľad prekročení tejto cieľovej hodnoty za obdobie 2014 – 2016 uvádza nasledujúca tabuľka. Výstražný hraničný prah (240 µg.m-3) a ani informačný hraničný prah (180 µg.m-3) pre upozornenie verejnosti pre varovanie verejnosti neboli v roku 2016 prekročené.
Tabuľka Počet dní s prekročením cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí
|
Stanica
|
2014
|
2015
|
2016
|
Priemer 2014 – 2016
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
20
|
60
|
11 |
30
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
16
|
38
|
6 |
20
|
|
Košice, Ďumbierska
|
11
|
24
|
8 |
14
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
30
|
*6
|
2 |
16
|
|
Jelšava, Jesenského *
|
0
|
2
|
9 |
4
|
|
Kojšovská hoľa
|
*3
|
*2
|
20 |
20
|
|
Nitra, Janíkovce
|
11
|
39
|
17 |
22
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
*0
|
0
|
3 |
2
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
0
|
15
|
4 |
6
|
|
Gánovce, Meteo. st.
|
5
|
*1
|
0 |
3
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
3
|
*4
|
5 |
4
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
12
|
24
|
*0 |
18
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
16
|
7
|
7 |
10
|
|
Chopok, EMEP
|
*7
|
27
|
28 |
28
|
|
Žilina, Obežná
|
8
|
0
|
6 |
5
|
| Ružomberok, Riadok | - | - | 0 | - |
Poznámka: 1. 1. 2013 vstúpilo do platnosti nariadenie 2011/850/ES, ktorým sa zmenil prepočítavací
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými koncentráciami z hodnoty 1,996 na 2
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými koncentráciami z hodnoty 1,996 na 2
* rok sa nezapočítal do priemeru, z dôvodu nedostatku údajov v letnom období
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ
Mapa Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2014 – 2016)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
Mapa Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2014 – 2016)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
Cieľová hodnota expozičného indexu pre ochranu vegetácie AOT40 je 18 000 µg.m-3.h. Táto hodnota sa vzťahuje na koncentrácie, ktoré sú počítané ako priemer za obdobie piatich rokov. Priemer za roky 2012 – 2016 bol prekročený na staniciach Bratislava-Jeséniova, Banská Bystrica-Zelená, Nitra-Janíkovce a Chopok.
Tabuľka Hodnoty AOT 40 pre ochranu vegetácie (µg.m-3.h)
|
Stanica
|
Priemer 2012 – 2016
|
2016
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
21 524
|
13 612
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
15 389
|
4 450
|
|
Košice, Ďumbierska
|
15 444
|
15 560
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
24 726
|
*2 526
|
|
Jelšava, Jesenského
|
6 111
|
*14 597
|
|
Kojšovská hoľa
|
17 186
|
18 259
|
|
Nitra, Janíkovce
|
19 779
|
18 684
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
10 365
|
13 008
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
11 268
|
13 151
|
|
Gánovce, Meteo. st.
|
9 412
|
2 678
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
10 946
|
10 235
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
16 972
|
*5 835
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
15 190
|
11 812
|
|
Chopok, EMEP
|
23 157
|
23 014
|
|
Žilina, Obežná
|
13 718
|
14 359
|
| Ružomberok, Riadok | - | 3875 |
Poznámka: 1. 1. 2013 vstúpilo do platnosti nariadenie 2011/850/ES, ktorým sa zmenil prepočítavací
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými koncentráciami z hodnoty 1.996 na 2
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými koncentráciami z hodnoty 1.996 na 2
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
* hodnota sa nezapočítala do priemeru z dôvodu nedostatku údajov v letnom období
* hodnota sa nezapočítala do priemeru z dôvodu nedostatku údajov v letnom období
Zdroj: SHMÚ
Mapa Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2012 – 2016) pre ochranu vegetácie korigované na chýbajúce obdobie
Mapa Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2012 – 2016) pre ochranu vegetácie korigované na chýbajúce obdobie
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA, žltá čiara ohraničuje územie s prekročenou limitnou hodnotou
Zdroj:SHMÚ
Referenčná úroveň hodnoty AOT40 na ochranu lesov je 20 000 µg.m-3.h. Dané hodnoty sú každoročne prekračované, na niektorých staniciach vo fotochemicky aktívnych rokoch dokonca viac ako dvojnásobne.
Tabuľka Hodnoty AOT40 pre ochranu lesov (µg.m-3.h)
|
Stanica
|
2016
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
22 057
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
12 646
|
|
Košice, Ďumbierska
|
25 389
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
14 376
|
|
Jelšava, Jesenského
|
25 611
|
|
Kojšovská hoľa
|
30 593
|
|
Nitra, Janíkovce
|
30 656
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
21 263
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
20 120
|
|
Gánovce, Meteo. st.
|
3 910
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
18 642
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
10 431
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
19 117
|
|
Chopok, EMEP
|
39 574
|
|
Žilina, Obežná
|
25 983
|
| Ružomberok, Riadok | 6 017 |
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie referenčnej úrovne
Zdroj: SHMÚ
Zdroj: SHMÚ
Stratosférický ozón
Medzinárodné spoločenstvo zmluvne pristúpilo na pôde OSN k určitým spoločným krokom, ktoré by viedli k eliminácii deštrukcie stratosferického ozónu a odvráteniu hroziacej ekologickej katastrofy.
Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru (Viedeň 1985) aj Montrealského protokolu a všetkých jeho dodatkov od od 28. mája 1993. Prvý vykonávací protokol dohovoru – Montrealsky protokol o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, bol prijatý v roku 1987. Podľa úprav Montrealského protokolu a zmien vyplývajúcich z Londýnskeho a Kodanského dodatku spotreba kontrolovaných látok skupiny I prílohy A, skupiny II prílohy A, skupiny I prílohy B, skupiny II prílohy B, skupiny II prílohy B, skupiny III prílohy B v SR od roku 1996 má byť nulová. Používať sa smú len látky zo zásob, recyklované a regenerované. Výnimka je možná len pre použitie týchto látok na laboratórne a analytické účely. Výroba a spotreba látok skupiny I prílohy C má byť vylúčená do roku 2020 s tým, že na ďalších 10 rokov sa tieto látky môžu vyrábať a spotrebovávať len pre servisné účely v množstve 0,5 % vypočítanej úrovne východiskového roku 1989. Spotreba metylbromidu zo skupiny E by sa mala do roku 2005 úplne vylúčiť. Východiskovým rokom bol rok 1991. Od 1. januára 1996 bola zakázaná výroba a spotreba látok skupiny II prílohy C Protokolu.
Od 1. januára 2010 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1005/2009/ES o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia bol v roku 2012 prijatý zákon č. 321/2012 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Od 1. januára 2010 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1005/2009/ES o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia bol v roku 2012 prijatý zákon č. 321/2012 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
SR nevyrába žiadne látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme. Celá spotreba týchto látok je zabezpečená z dovozu. Tieto importované látky sa používajú predovšetkým v chladivách a v detekčných plynoch, rozpúšťadlách a čistiacich prostriedkoch.
Tabuľka Vývoj spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (tony)
|
1986/
1989# |
2002
|
2005
|
2006
|
2007
|
2008
|
2009
|
2010
|
2011
|
2012
|
2013
|
2014
|
2015
|
2016
|
|
|
AI - freóny
|
1 710,5
|
0,996
|
0,758
|
0,29
|
0,43
|
0,46
|
0,34
|
0,49
|
0,19
|
0,067
|
0,0016
|
0,044
|
0,119
|
0 |
|
AII - halóny
|
8,1
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
0 |
|
BI* - freóny
|
0,1
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
0 |
|
BII* - CCl4
|
91
|
0,01
|
0,258
|
0,045
|
0
|
0,016
|
0,099
|
0,119
|
0,039
|
0,072
|
-
|
-
|
-
|
0 |
|
BIII* - 1,1,1 trichlóretán
|
200,1
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
0 |
|
CI*
|
49,7
|
71,5
|
48,76
|
43,94
|
41,32
|
34,35
|
31,12
|
0,578
|
-
|
0,496
|
0,057
|
-
|
-
|
0 |
|
CII - HBFC22B1
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
0 |
|
E** - CH3Br
|
10,0
|
0,48
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
0 |
|
Spolu
|
2 019,5
|
72,986
|
49,78
|
44,28
|
41,75
|
34,83
|
31,56
|
1,187
|
1,229
|
0,635
|
0,0586
|
0,044
|
0,119
|
0 |
#východisková spotreba
* východiskový rok 1989** východiskový rok 1991
Poznámka 1: V roku 2001 – 2004 bolo dovezených 0,48 tony metylbromidu pre Slovakofarmu ako surovina pri výrobe liečiv, čo sa nezapočítava podľa platnej metodiky do spotreby.
* východiskový rok 1989** východiskový rok 1991
Poznámka 1: V roku 2001 – 2004 bolo dovezených 0,48 tony metylbromidu pre Slovakofarmu ako surovina pri výrobe liečiv, čo sa nezapočítava podľa platnej metodiky do spotreby.
Poznámka 2: Spotreba látok skupiny CI v roku 2010 a v rokoch 2012 a 2013 predstavuje dovoz regenerovaného R22. Od 1. januára 2010 sa v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES smú uvádzať na trh a používať len recyklované alebo regenerované látky na údržbu a servis zariadení; dovoz, uvedenie na trh a použitie čistých látok skupiny CI je zakázané.
Zdroj: MŽP SR
Celkový atmosférický ozón nad územím SR sa meria v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ v Gánovciach pri Poprade od augusta 1993.
Priemerná ročná hodnota celkového atmosférického ozónu v roku 2016 bola 329,4 Dobsonových jednotiek (DU), čo je -2,6 % pod dlhodobým priemerom vypočítaným z meraní v Hradci Králové v rokoch 1962 – 1990, ktorý sa používa aj pre SR ako dlhodobý normál.Tabuľka Priemerné mesačné odchýlky celkového atmosférického ozónu (2016)
| Mesiac | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | Rok |
| Priemer (DU) | 366 | 346 | 362 | 369 | 369 | 331 | 318 | 303 | 290 | 292 | 292 | 315 | 329,4 |
| Odchýlka (%) | +7 | -7 | -5 | -4 | -1 | -7 | -6 | -6 | -4 | +1 | +1 | +2 | -2,6 |
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Bratislave bola 487 016 J/m2, čo je o 6,0 % vyššia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2015.
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Gánovciach bola 458 995 J/m2, čo je o 5,2 % vyššia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2015.
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|