X
Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016
Zložky ŽP a ich ochrana
Voda
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a vývoj vo využívaní vody z pohľadu zachovania vodných zdrojov?
Percento celkových odberov z odtoku z územia SR po roku 2000 nedosahuje ani 10 %, s výnimkou rokov 2002 – 2004.
Odbery povrchovej vody po roku 1996 zaznamenali významný pokles, napriek minimálnym medziročným nárastom a poklesom. V roku 2016 odbery poklesli oproti roku 1996 o 72,1 % a oproti roku 2000 o 68,6 %. Medziročne 2015 – 2016 odbery poklesli o 6,4 %.
Odbery podzemných vôd tiež zaznamenali po roku 1996 pokles, ale od roku 2000 majú vyrovnaný charakter s minimálnymi medziročnými nárastmi a poklesmi. V roku 2016 odbery poklesli o 39,1 % oproti roku 1996 a o 28,1 % oproti roku 2000. Medziročný pokles predstavoval 1,03 %.
Znižuje sa znečisťovanie povrchových vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd?
Od roku 1994 klesá objem vypúšťaných odpadových vôd do povrchových vôd aj napriek medziročným výkyvom. V roku 2016 klesla produkcia odpadových vôd oproti roku 1994 o 49,3 %, oproti roku 2000 o 40,8 % a oproti roku 2015 nárastla o 4,2 %. V roku 2016 množstvá organického znečistenia charakterizovaného parametrami BSK5, Ncelk., Pcelk. mierne poklesli, CHSKCr bola približne na rovnakej úrovni predchádzajúceho roku.
Napojenie obyvateľstva na verejné kanalizácie výrazne zaostáva za vodovodmi. V roku 1993 bolo napojených na verejné kanalizácie 51,5 % obyvateľov, v roku 2000 nárast predstavoval na 54,7 % a v roku 2016 to bolo 66,36 %.
Darí sa plniť požiadavky na kvalitu povrchových vôd?
Kvalita povrchových vôd v roku 2016 vo všetkých monitorovaných miestach splnila limity pre vybrané všeobecné ukazovatele a ukazovatele rádioaktivity. Prekračované limity boli hlavne pre syntetické a nesyntetické látky, hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele a vo všeobecných ukazovateľoch hlavne dusitanový dusík. Do roku 2007 bola kvalita povrchových vôd hodnotená STN 75 7221 v 5 triedach kvality a 8 skupinách ukazovateľov. V rokoch 1995 – 2007 nevyhovujúcu IV. a V. triedu kvality vykazovalo 40 – 60 % miest odberov pre skupiny F – mikropolutanty a E – biologické a mikrobiologické ukazovatele.
V zmysle požiadaviek rámcovej smernice o vode je kvalita vody vyjadrovaná ekologickým a chemických stavom útvarov povrchových vôd. V tomto období bol zlý a veľmi zlý ekologický stav útvarov povrchových vôd zaznamenaný v 8,94 % vodných útvarov, čo predstavuje dĺžku 2 159,41 km. Dobrý chemický stav nedosahovalo 37 (2,4 %) vodných útvarov povrchových vôd.
Darí sa plniť požiadavky na kvalitu podzemných vôd?
V rámci základného monitorovania a prevádzkového monitorovania aj v roku 2016 boli zaznamenané prekročenia stanovených limitov znečistenia podzemných vôd.
Za účelom hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd boli pokryté monitorovacími objektmi všetky kvartérne a predkvartérne útvary podzemných vôd okrem geotermálnych útvarov podzemných vôd, ktoré neboli hodnotené. V zlom chemickom stave sa nachádzalo 11 útvarov podzemných vôd (14 %).
Aká je kvalita pitnej vody?
Kvalita pitnej vody v SR dlhodobo vykazuje vysokú úroveň. V roku 2016 podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich limitom dosiahol hodnotu 99,64 %, zatiaľ čo v roku 2000 to bolo 98,64 %.
Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2016 dosiahol 88,66 %. V roku 1993 bolo zásobovaných 4 138 tis. obyvateľov (77,8 %) a v roku 2000 to bolo už 4 479 tis. obyvateľov (82,9 %).
Aká je kvalita vôd prírodných kúpalísk?
V roku 2016 klasifikácia vôd vhodných na kúpanie v zmysle smernice 2006/7/ES bola vykonaná v 30 prírodných lokalitách. 21 lokalít vôd určených na kúpanie bolo klasifikovaných ako lokality s výbornou kvalitou vody na kúpanie, 8 lokalít malo dobrú kvalitu vody na kúpanie a jedna lokalita mala nedostatočnú kvalitu vody na kúpanie. V roku 2016 bolo zaznamenané premnoženie cyanobaktérií najmä v lokalite Gazarka, ale aj v strediskách Zemplínskej Šíravy, Vinianske jazero, VN Duchonka, a Kunovská priehrada.
Aký je vývoj v počte udalostí súvisiacich s vodou negatívne ovplyvňujúcich životné prostredie?
Počet udalostí mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV) má kolísavý charakter a v sledovanom období rokov 1993 – 2016 bolo evidovaných 2 877 udalostí. V období rokov 2000 – 2016 najmenej evidovaných MZV bolo v roku 2001 (71) a najviac v roku 2003 (176). V roku 2016 sa znížil počet MZV oproti roku 2015 o 20 udalostí.
Celkové výdavky a škody súvisiace s povodňami v roku 2016 dosiahli 14,78 mil. eur. V období rokov 1998 – 2016 boli celkové výdavky a škody vyčíslené na hodnotu 1 206,5 mil. eur, pričom najnižšie škody boli spôsobené v roku 2003 a najhoršie povodne boli zaznamenané v roku 2010.
Vzťah vody a ľudského zdravia
Najväčší význam pre zdravie človeka má pitná voda, ktorá je najdôležitejšou súčasťou potravinového reťazca a je nenahraditeľnou zložkou pitného režimu. Človek je priamo závislý na dostatku kvalitnej pitnej vody. Kontrola kvality pitnej vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, mikrobiologické a biologické vlastnosti vody. S kvalitou vody môžu súvisieť mnohé ochorenia ľudí, pretože pitná voda môže byť faktorom prenosu infekčných ochorení. Voda sa na zdraví ľudí podieľa svojim chemickým zložením, kedy chemická kontaminácia pitnej vody môže spôsobiť akútne poškodenie organizmu, alebo vznik chronických ochorení pri dlhodobom príjme zvýšených koncentrácií chemických látok v pitnej vode. Klesajúci trend vo výrobe a dopyte po pitnej vode z verejných vodovodov nahrádza zvýšený trend využívania vody z individuálnych zdrojov. Pri využívaní vody z domových studní s neoverenou kvalitou sa môžu šíriť rôzne nákazy ako gastroenteritída, bacilárna úplavica (dyzentéria), infekčná žltačka typu A a iné hnačkové ochorenia. Kontrola pitnej vody prostredníctvom vybraných ukazovateľov má zabezpečiť komplexnú informáciu o jej kvalite a tým aj o možnom pozitívnom aj negatívnom vplyve na zdravie človeka.
Kvalita vody na prírodných vodných plochách závisí najmä od počasia a od samočistiacich schopností jednotlivých lokalít. Na prírodných vodných plochách môže kontaminácia pochádzať z odpadových komunálnych vôd, zvierat ale aj nekontrolovaného hromadenia odpadov a využívania lokalít. Tieto faktory majú vplyv na mikrobiologickú, chemickú aj senzorickú kvalitu vody na kúpanie a preto je nevyhnutná jej pravidelná kontrola. Pri kúpaní vo voľnej prírode (štrkoviská, jazerá), ale aj na verejných kúpaliskách sa deti aj dospelí môžu dostať do kontaktu s rôznymi druhmi mikroorganizmov (vírusmi, baktériami, črevnými parazitmi, hubami a pod.), ktoré môžu ohroziť ich zdravie. Na rozdiel od bazénov, pri kúpaní v prírodných lokalitách sa môžu premnožiť toxické sinice, ktoré sa hromadia na vodnej hladine v podobe kaše (vodný kvet). Tieto zelené organizmy obsahujú látky, ktoré môžu najmä u detí vyvolávať alergické reakcie, ako sú dýchacie problémy, kožné vyrážky, či zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí takejto vody môžu vyvolať nevoľnosť, zvracanie a hnačky. Z vody do ktorej sa dostali výlučky hlodavcov sa na kúpajúcich ľudí môžu preniesť leptospiry. Vyvolávajú ochorenie, ktoré sa prejavuje ako chrípka, alebo prebieha s príznakmi CNS (zápal mozgu a mozgových blán), s postihnutím pečene a obličiek. Prírodné vodné plochy s neorganizovanou rekreáciou sú častým prostredím aj vzniku úrazov. Sú to najmä odreniny, drobné rezné rany, pomliaždeniny, podvrtnutia príp. zlomeniny v dôsledku pokĺznutia, pádov, ale aj vstupu do neznámej vody. Mnohé úrazy počas kúpacej sezóny však majú vážnejší charakter, vedú k trvalým zdravotným následkom a nezriedka končia až smrťou. Aj napriek krátkodobým kontamináciám, neboli na Slovensku za posledné roky zaznamenané prenosné ochorenia, kde by faktorom prenosu boli prírodné vodné plochy.
Bilancia vodných zdrojov
Vodná bilancia
Ročný prítok na územie SR v roku 2016 predstavoval 63 398 mil. m3, čo je oproti roku 2015 viac o 8 346 mil. m3. Odtok z územia sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil o 11 109 mil. m3, nárast odtoku z územia SR predstavoval 1 372 mil. m3. Celkové zásoby vody k 1. 1. 2016 v akumulačných nádržiach predstavovali 730,70 mil. m3, čo reprezentovalo 63 % využiteľného objemu vody v akumulačných nádržiach. K 1. 1. 2017 celkový využiteľný objem hodnotených akumulačných nádrží oproti minulému roku 1. 1. 2016 vzrástol na 926,60 mil. m3, čo reprezentuje 80 % využiteľného objemu vody.
Tabuľka Celková vodná bilancia vodných zdrojov
Objem (mil. m3)
1996
2000
2016
Hydrologická bilancia
Zrážky
41 127
37 500
45 289
Ročný prítok do SR
65 465
77 999
63 398
Ročný odtok
79 996
90 629
77 814
Ročný odtok z územia SR
12 842
12 842
11 028
Vodohospodárska bilancia
Celkové odbery SR
1 336,80
1 172
555,00
Výpar z vodných nádrží
46,89
60,00
54,33
Vypúšťanie do povrchových vôd
1 160,31
989,80
620,16
Vplyv vodných nádrží (VN)
144,87
32,98
203,30
Akumulácia
Nadlepšovanie
Akumulácia
Celkové zásoby vo VN k 1. 1. nasl. roka
857,3
757,0
926,6
% zásobného objemu v akumulačných VN SR
69,0
65,0
80,0
% celkových odberov z odtoku z územia SR
10,4
9,1
5,0
Zdroj: SHMÚ
Povrchové vody
Striedanie extrémov počasia môže spôsobovať negatívny dopad na kvalitu a množstvo zásob vody vo vodných útvaroch, zvýšenie variability prietokov a prehĺbenie extrémov v časovom rozdelení odtoku vody z povodí
Zrážkové a odtokové pomery
Zrážkový úhrn na území SR dosiahol v roku 2016 hodnotu 924 mm, čo predstavuje 121 % normálu a bol hodnotený ako zrážkovo veľmi vlhký rok. Celkový nadbytok zrážok dosiahol hodnotu 162 mm. Podľa charakteru zrážkového obdobia rok 2016 bol normálny v povodí Moravy, vlhký v povodí Dunaja, Váhu, Ipľa a Slanej, v ostatných povodiach SR bol veľmi vlhký.
Tabuľka Priemerné mesačné úhrny zrážok (2016)
Mesiac
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
VIII.
IX.
X.
XI.
XII.
Rok
mm
51
135
29
53
81
62
156
94
51
113
66
33
924
% normálu
111
321
62
96
107
72
173
116
81
185
106
62
121
Nadbytok (+)/ Deficit (-)
5
93
-18
-2
5
-24
66
13
-12
52
4
-20
162
Charakter zrážkového obdobia
N
MV
S
N
N
S
VV
N
N
VV
N
S
VV
N - normálny, S - suchý, VV - veľmi vlhký, MV - mimoriadne vlhký Zdroj: SHMÚ
Mapa Priemerný ročný úhrn zrážok v jednotlivých povodiach (2016, mm)
Zdroj: SHMÚ
Ročné odtečené množstvo v SR v roku 2016 dosiahlo 96 % dlhodobého priemeru. Odtečené množstvo predstavovalo viac ako 100 % dlhodobého priemeru v povodí Slanej, Bodvy, Hornádu a Popradu (102 – 135 % normálu), v ostatných povodiach sa hodnoty pohybovali v rozpätí 79 až 99 % normálu.
Užívanie povrchovej vody
Odbery vody by mali rešpektovať dobrý stav vôd a aj ekologické limity tak, aby ich nadmerným využívaním nedochádzalo k poškodzovaniu vodných zdrojov a ani priľahlých vodných ekosystémov.
V roku 2016 odbery povrchových vôd oproti predchádzajúcemu roku poklesli celkovo o 6,4 % vo všetkých užívateľských skupinách. Odbery pre priemysel zaznamenali pokles o 3,7 %, pokles o 1,9 % bol zaznamenaný v odberoch povrchových vôd pre vodovody. Odbery povrchových vôd pre závlahy poklesli o 47,9 %.
Kvalitatívne ukazovatele povrchových vôd v roku 2016 boli monitorované podľa schváleného Programu monitorovania stavu vôd na rok 2016. Monitorovaných bolo 413 miest v základnom a prevádzkovom režime.
Výsledky monitoringu boli zhodnotené podľa nariadenia vlády SR č. 398/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Pre prioritné látky a niektoré ďalšie látky bolo hodnotené dodržanie environmentálnej normy kvality (ENK) podľa nariadenia vlády SR č. 167/2015 Z. z.
Kvalita povrchových vôd v roku 2016 vo všetkých monitorovaných miestach splnila limity pre vybrané všeobecné ukazovatele a ukazovatele rádioaktivity. Najviac prekročení limitných hodnôt vo všeobecných ukazovateľoch (časť A nariadenia vlády) bolo v ukazovateli dusitanový dusík vo všetkých čiastkových povodiach. Požiadavky na kvalitu povrchových vôd pre skupinu syntetických a nesyntetických látok (časť B a C nariadenia vlády) neboli splnené v ukazovateľoch: As, Zn, Cu a kyanidy celkové. Ročný priemer environmentálnej normy kvality (ENK) bol prekročený pre alachlór, fluorantén, izoproturon. Zo skupiny hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľov (časť E) neboli splnené požiadavky v nasledovných ukazovateľoch: sapróbny index biosestónu, abundancia fytoplanktónu, chlorofyl-a, koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, črevné enterokoky a kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 °C.
Tabuľka Počet monitorovaných miest a ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody v ukazovateľoch A a E(2016)
Medzinárodné povodie
Čiastkové povodie
Počet monitorovaných miest v čiastkovom povodí
Ukazovatele, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1
* - potenciálne nevyhovuje požiadavkám na kvalitu vody podľa nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z. a 167/2015 Z.z. (< 12 meraní za rok)
RP – prekročenie ročného priemeru
NPK – prekročenie najvyššej prípustnej koncentrácie
Zdroj: SHMÚ
Hodnotenie stavu útvarov povrchových vôd
Hodnotenie ekologického stavu útvarov povrchových vôd za referenčné obdobie 2009 – 2012 bolo vykonané v 1 510 prirodzených vodných útvaroch povrchových vôd. Najlepšia situácia z pohľadu ekologického stavu bola zaznamenaná v čiastkových povodiach Poprad a Dunajec, Bodrog, Hornád, Slaná, Hron a Váh.
Graf Podiel počtu vodných útvarov povrchových vôd v jednotlivých triedach ekologického stavu v období rokov 2009 – 2012
Veľmi dobrý a dobrý ekologický stav bol zaznamenaný v 56,2 % z celkového počtu vodných útvarov s dĺžkou 8 073,43 km. V priemernom ekologickom stave sa nachádzalo 34,8 % vodných útvarov, čo predstavuje dĺžku 7 565,46 km. Zlý a veľmi zlý stav bol stanovený v cca 9 % z počtu vodných útvarov s dĺžkou 2 159,41 km.
Hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd v období rokov 2009 – 2012 bolo vykonané v 1 510 vodných útvaroch. Dobrý chemický stav dosahovalo 1 473 (97,6 %) vodných útvarov SR a 37 (2,4 %) vodných útvarov nedosahovalo dobrý chemický stav.
Hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd pozostávalo z posúdenia výskytu 41 prioritných látok a ďalších znečisťujúcich látok v súlade s nariadením vlády SR č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky. Súlad výsledkov monitorovania s ročnými priemermi a najvyššími prípustnými koncentráciami environmentálnych noriem kvality predstavuje súlad s požiadavkami pre dobrý chemický stav.
Nedosiahnutie dobrého chemického stavu v dôsledku prekročenia noriem kvality bolo spôsobené nesyntetickými látkami (12 vodných útvarov) a syntetickými látkami. Syntetické látky boli indikované v 24 vodných útvaroch, z toho agregované priemyselné znečisťujúce látky boli zistené v 14 vodných útvaroch, pesticídy v 5 vodných útvaroch a ostatné znečisťujúce látky tiež v 5 vodných útvaroch.
Najväčší podiel vodných útvarov s dobrým chemickým stavom k celkovému počtu vodných útvarov v povodí je v povodí Moravy, Dunaja a Popradu a Dunajca. V absolútnom vyjadrení je najviac vodných útvarov (počet aj dĺžky) dosahujúcich dobrý chemický stav, ale aj nedosahujúcich dobrý chemický stav v čiastkovom povodí Váhu a Bodrogu vzhľadom na ich väčšiu rozlohu.
Graf Podiel počtu vodných útvarov povrchových vôd podľa chemického stavu v období rokov 2009 – 2012
V roku 2016 bolo v SR 76 488,5 l.s-1 využiteľných množstiev podzemných vôd, čo v porovnaní s predošlým rokom 2015 predstavuje minimálny nárast o 0,05 %. V dlhodobom hodnotení nárast využiteľných množstiev oproti roku 1990 predstavuje 2,3 %. Pomer využiteľných množstiev podzemných vôd k odberným množstvám bol približne na úrovni roku 2015 a dosiahol hodnotu 7,48.
Na základe hodnotenia vodohospodárskej bilancie, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi existujúcimi využiteľnými zdrojmi podzemných vôd a požiadavkami na vodu v danom roku, vyjadreným v podobe bilančného stavu, ktorý je ukazovateľom miery (optimálnosti) využívania vodných zdrojov v hodnotenom roku je možné konštatovať, že v roku 2016 z celkového počtu 141 hydrogeologických rajónov SR je hodnotený bilančný stav ako dobrý v 128 rajónoch, uspokojivý v 12 rajónoch a v jednom rajóne bol bilančný stav napätý. Havarijný ani kritický bilančný stav sa nevyskytol v žiadnom hydrogeologickom rajóne ako celku.
Hladiny podzemných vôd
Priemerné ročné hladiny v roku 2016 oproti roku 2015 na území Slovenska prevažne poklesli, v povodí Moravy, Dunaja, dolného Váhu, Nitry a Ipľa takmer jednoznačne (do -25 cm). Naopak, jednoznačne vzrástli v povodí Slanej do +20 cm. Vo zvyšných povodiach sa vyskytli vzostupy aj poklesy hladiny podzemnej vody od -50 cm do +40 cm.
Výdatnosti prameňov
Pri priemerných ročných výdatnostiach prameňov v porovnaní s minulým rokom bol zaznamenaný v niektorých povodiach (stredný a dolný Váh, Turiec, Bodrog) takmer jednoznačný pokles výdatností prevažne na úroveň 75 % – 95 %. Vzostupy dominovali v povodí horného Váhu, Slanej a Bodvy kde dosiahli 110 – 170 % minuloročných priemerných výdatností.
Využívanie podzemnej vody
V roku 2016 bolo na Slovenku využívané priemerne10 223,6l.s-1 podzemnej vody, čo predstavovalo 13,37 % z dokumentovaných využiteľných množstiev. V priebehu roka 2016 zaznamenali odbery podzemnej vody pokles o 1,03 % oproti roku 2015.
K miernemu poklesu spotreby vody došlo vo všetkých odvetviach s výnimkou oblasti sociálne účely, kde nastal nárast využívania v porovnaní s rokom 2015. Najviac klesli odbery podzemnej vody v kategórii vodárenské účely o 75,0 l.s-1.
Tabuľka Využívanie podzemnej vody (l.s-1)
Rok
Vodárenské účely
Potravinársky priemysel
Ostatný priemysel
Poľn. a živoč. výroba
Rastl. výroba a závlahy
Sociálne účely
Iné využitie
Spolu
1996
13 219,80
362,70
1 924,00
630,90
26,50
360,70
235,90
16 760,50
2015
7 701,70
258,50
787,10
200,10
134,40
200,50
1 048,10
10 330,40
2016
7 626,70
243,70
788,50
211,80
103,70
242,80
1 006,40
10 223,60
Zdroj: SHMÚ
Monitorovanie kvality podzemných vôd
Monitorovanie chemického stavu podzemnej vody bolo rozdelené na:
základné monitorovanie,
prevádzkové monitorovanie.
V roku 2016 sa kvalita podzemných vôd monitorovala v 175 objektoch základného monitorovania. Jedná sa o objekty štátnej monitorovacej siete SHMÚ alebo pramene, ktoré nie sú ovplyvnené bodovými zdrojmi znečistenia.
Graf Početnosť prekročených vybraných ukazovateľov kvality podzemných vôd v objektoch základného monitorovania (2016)
Zdroj: SHMÚ
Prevádzkové monitorovanie bolo vykonávané vo všetkých útvaroch podzemných vôd, ktoré boli vyhodnotené ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia dobrého chemického stavu. V roku 2016 sa v rámci prevádzkového monitorovania na Slovensku sledovalo 220 objektov, u ktorých je predpoklad zachytenia prípadného prieniku znečistenia do podzemných vôd od potenciálneho zdroja znečistenia alebo ich skupiny.
Graf Početnosť prekročených vybraných ukazovateľov kvality podzemných vôd v objektoch prevádzkového monitorovania (2016)
Zdroj: SHMÚ
Graf Početnosť prekročených vybraných ukazovateľov kvality podzemných vôd v objektoch prevádzkového monitorovania (2016)
Zdroj: SHMÚ
Hodnotenie stavu útvarov podzemnej vody
Hodnotenie stavu útvarov podzemných vôd je vykonávané hodnotením ich chemického stavu a kvantitatívneho stavu.
Z celkového počtu 75 útvarov podzemných vôd bolo vyhodnotených:
11 útvarov podzemných vôd v zlom chemickom stave – 7 kvartérnych a 4 predkvartérnych
64 útvarov podzemných vôd v dobrom chemickom stave
Tabuľka Súhrn vyhodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd v SR (2009 – 2012)
Útvary SR
Klasifikácia chemického stavu
Plocha
celkove
dobrý
zlý
km2
%
km2
%
Kvartérne
6 081
57,1
4 565
42,9
10 646
Predkvartérne
40 426
82,4
8 650
17,6
49 076
Spolu
46 507
77,9
13 215
22,1
59 722
Zdroj: MŽP SR
Dobrý chemický stav bol indikovaný v 85,7 % útvarov podzemných vôd, t.j. 77,9 % z celkovej plochy útvarov. Zlý stav bol indikovaný v 14,3 % útvarov podzemnej vody t.j. 22,1 % z celkovej plochy útvarov.
Hodnotením kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd je posúdenie dopadu dokumentovaných vplyvov na útvar podzemnej vody ako celku. Základným ukazovateľom kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd bol stanovený ustálený režim hladiny podzemných vôd (resp. výdatnosti prameňov), medzi ďalšie patrili bilančné hodnotenie množstiev podzemných vôd a zmeny režimu podzemných vôd na základe výsledkov programu monitorovania. V rámci SR boli do zlého kvantitatívneho stavu zaradené 3 útvary podzemných vôd.
Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou
Spotreba vody dodávanej verejnými vodovodmi dlhodobo klesá, a to aj napriek budovaniu a rozširovaniu verejných sietí a nárastu počtu obyvateľov pripojených na verejný vodovod, pričom kvalita pitnej vody vykazuje dlhodobo vysokú úroveň.
Zásobovanie obyvateľstva vodou z verejných vodovodov
Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2016 dosiahol 4 813,8 tis., čo predstavovalo 88,66 % z celkového počtu obyvateľov SR. V roku 2016 bolo v SR 2 393 samostatných obcí, ktoré boli zásobované vodou z verejných vodovodov a ich podiel z celkového počtu obcí v SR tvoril 82,8 %.
Množstvo vyrobenej pitnej vody v roku 2016 dosiahlo hodnotu 285,10 mil. m3 pitnej vody, čo oproti roku 2015 predstavuje pokles o 1,6 mil. m3. Z podzemných vodných zdrojov bolo vyrobených 241,44 mil. m3 (pokles o 0,5 mil. m3) a z povrchových vodných zdrojov 43,66 mil.m3 (čo predstavovalo pokles o 1,1 mil. m3) pitnej vody. Z celkovej vody vyrobenej vo vodohospodárskych zariadeniach straty vody v potrubnej sieti predstavovali v roku 2016 24,6 %. Špecifická spotreba vody v domácnostiach narástla na hodnotu 77,9 l.obyv-1.deň-1.
Mapa Podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov (2016)
Zdroj: VÚVH
Graf Medzinárodné porovanie zásobovania obyvateľov z verejných vodovodov (2014)
Kontrola kvality vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Ukazovatele kvality pitnej vody sú definované nariadením vlády SR č. 354/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (NV SR č. 496/2010 Z. z. a č. 8/2016 Z. z.), ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Kontrola kvality vody z rádiologického hľadiska je zabezpečená vo vyhláške MZ SR č. 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia.
Okrem úplného rozboru vody sa na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite vodného zdroja a účinnosti úpravy vody, najmä dezinfekcie, o biologickej kvalite a senzorických vlastnostiach pitnej vody vykonáva minimálny rozbor – t.j. vyšetrenie 28 ukazovateľov kvality vody.
V roku 2016 sa v prevádzkových laboratóriách vodárenských spoločností analyzovalo 20 414 vzoriek pitnej vody, v ktorých sa urobilo 580 129 analýz na jednotlivé ukazovatele pitnej vody. Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v roku 2016 hodnotu 99,64 %. Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol hodnotu 93,47 %. V týchto podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór, ktorého hodnotenie vo vzťahu k mikrobiologickej kvalite pitnej vody bolo urobené osobitne.
Mikrobiologické a biologické ukazovatele
V roku 2016 bolo najvyššie percento prekročených analýz hygienických limitov v pitnej vode v rozvodných sieťach u týchto ukazovateľov: Escherichia coli, koliformné baktérie, enterokoky, kultivované mikroorganizmy pri 22 °C a pri 37 °C, bezfarebné bičíkovce a Clostridium perfringens. Prítomnosť Escherichie coli, koliformných baktérií a enterokokov indikuje fekálne znečistenie z tráviaceho traktu teplokrvných živočíchov vrátane človeka a ukazuje na nedostatočnú ochranu vodného zdroja a na nedostatky v úprave a zdravotnom zabezpečení pitnej vody.
Nadlimitný výskyt kultivovateľných mikroorganizmov pri 22 °C a pri 37 °C je indikátorom všeobecnej kontaminácie vody.
Tabuľka Vyhodnotenie mikrobiologických a biologických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach
Ukazovateľ
Počet analýz
% analýz vyhovujúcich STN 75 7111
% analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z.
% analýz vyhovujúcich NV SR 354/2006 Z. z.
2000
2005
2016
2000
2005
2016
Escherichia coli
-
9 834
18 613
-
99,34
99,37
Koliformné baktérie
13 161
10 511
18 586
98,64
96,48
98,40
Enterokoky
-
10 494
18 574
-
98,38
99,24
Kultivovateľné mikroorganizmy pri 22°C
-
8 685
18 467
-
99,17
99,13
Kultivovateľné mikroorganizmy pri 37°C
-
-
18 293
-
-
98,73
Bezfarebné bičíkovce
9 389
-
18 215
99,31
-
99,69
Živé organizmy (okrem bezfarebných bičíkovcov)
9 422
9 751
18 211
98,92
99,64
99,81
Mikromycéty stanoviteľné mikroskopicky
-
-
18 216
-
-
99,71
Abiosestón
9 421
-
18 216
99,65
-
99,75
Zdroj: VÚVH
Fyzikálno – chemické ukazovatele
Z ukazovateľov, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť senzorickú kvalitu pitnej vody, nevyhovovali limitom ukazovatele: železo, mangán a sírany.
Tabuľka Vyhodnotenie fyzikálno-chemických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach – anorganické ukazovatele
Anorganické ukazovatele
Počet analýz
% analýz vyhovujúcich STN 75 7111
% analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z.
% analýz vyhovujúcich NV SR 354/2006 Z. z.
2000
2005
2016
2000
2005
2016
Antimón
509
1 501
2 907
95,09
99,67
100,00
Arzén
553
1 466
3 033
98,55
98,91
100,00
Dusičnany
12 347
9 388
17 568
99,50
99,77
99,83
Dusitany
12 276
9 494
17 733
99,85
99,83
99,99
Fluoridy
742
1 665
2 962
100,00
100,00
100,00
Kadmium
769
1 406
2 908
100,00
99,86
100,00
Nikel
647
1 412
3 020
98,92
98,94
100,00
Olovo
769
1 408
2 928
99,35
99,57
99,83
Zdroj: VÚVH
Tabuľka Vyhodnotenie fyzikálno-chemických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach – ukazovatele, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť senzorickú kvalitu pitnej vody
Ukazovatele ovplyvňujúce senzorickú kvalitu vody
Počet analýz
% analýz vyhovujúcich STN 75 7111
% analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z.
% analýz vyhovujúcich NV SR 354/2006 Z. z.
2000
2005
2016
2000
2005
2016
Amónne ióny
11 767
-
17 628
99,84
99,87
99,97
ChSK-Mn
12 362
-
18 338
99,94
-
99,98
Mangán
11 196
-
18 216
99,06
98,98
98,94
Reakcia vody
12 289
-
18 681
99,48
99,06
99,87
Železo
12 319
-
18 477
98,26
94,84
98,20
Farba
11 768
-
18 261
99,69
-
99,82
Sírany
2 103
-
3 148
99,86
-
98,79
Zákal
11 261
-
18 327
99,87
-
99,77
Zdroj: VÚVH
V rámci organických ukazovateľov kvality vody sa nevyskytol žiadny prípad prekročenia limitných hodnôt, okrem ukazovateľa dichlórbenzén, ktorý vyhovoval v 99,96 % z 2 851 vykonaných analýz.
Rádiologické ukazovatele
Na výskyte analýz nevyhovujúcich požiadavkám vyhlášky MZ SR č. 528/2007 Z. z. sa podieľali ukazovatele celková objemová aktivita alfa a objemová aktivita 222Rn. Zvýšenie počtu nadlimitných analýz u ukazovateľa celková objemová aktivita alfa spôsobilo zníženie limitnej hodnoty pre daný ukazovateľ z 0,2 na 0,1 Bq/l.
Tabuľka Vyhodnotenie rádiologických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach
Rádiologické ukazovatele
Počet analýz
% analýz vyhovujúcich STN 75 7111
% analýz vyhovujúcich vyhláške 12/2001 Z. z.
% analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR 528/2007 Z. z
2000
2005
2016
2000
2005
2016
Celková objemová aktivita alfa
554
1 116
1 759
90,61
98,03
95,63
Celková objemová aktivita beta
458
1 104
1 745
100,00
100,00
100,00
Objemová aktivita radónu 222
223
853
1 614
97,96
98,59
99,75
Zdroj: VÚVH
Dezinfekcia vody
Pitná voda dodávaná spotrebiteľom systémom hromadného zásobovania nemusí byť zdravotne zabezpečená dezinfekciou, ak nehrozí jej kontaminácia vo vodárenskom zdroji a v rozvodnej sieti a voda vo vodárenskom zdroji dlhodobo spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody.
Dezinfekcia pitnej vody sa prevažne vykonáva chemickým procesom chloráciou. Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. stanovuje pre obsah voľného chlóru v pitnej vode limitnú medznú hodnotu 0,3 mg.l-1. Ak sa voda dezinfikuje chlórom, minimálna hodnota voľného chlóru v distribučnej sieti nemusí byť 0,05 mg.l-1, keďže novela č. 8/2016 Z. z. nariadenia vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. odstránila požiadavku na minimálny obsah voľného chlóru.
Podiel analýz nevyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody z dôvodu prekročenia hodnoty 0,3 mg.l-1 predstavoval v roku 2016 1,68 %. Požiadavku pôvodného nariadenia vlády na minimálny obsah voľného chlóru 0,05 mg/l nedosiahlo 10,22 % vzoriek pitnej vody.
Tabuľka Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty v rozvodných sieťach pitnej vody
Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty
Počet analýz
% analýz vyhovujúcich STN 75 7111
% analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z.
% analýz vyhovujúcich NV SR 354/2006 Z. z.
2000
2005
2016
2000
2005
2016
Voľný chlór
13 466
1 496
13 566
82,61
85,27
88,10
Bromdichlórmetán
1 009
1 296
3 034
99,90
100,00
100,00
Chlórdioxid
1 746
891
148
92,84
99,10
96,62
Chloroform
1 187
1 299
3 035
98,74
99,92
99,93
Zdroj: VÚVH
Tabuľka Vzorky pitnej vody z rozvodnej siete s nevyhovujúcou koncentráciou aktívneho chlóru
Ukazovateľ
% analýz nevyhovujúcich NV SR 354/2006 Z. z.
2016
Koncentrácia aktívneho chlóru pod 0,05 mg/l
10,22
Koncentrácia aktívneho chlóru nad 0,3 mg/l
1,68
Zdroj: VÚVH
Odvádzanie a čistenie odpadových vôd
Budovanie verejných kanalizácií a zvýšenie efektívnosti čistiarní odpadových vôd sa prejavuje postupným nárastom obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejné kanalizácie, ale aj zlepšovaním parametrov vypúšťaných vyčistených odpadových vôd, resp. znižovaním vypúšťaného znečistenia do vodného prostredia
Produkcia odpadových vôd
V roku 2016 celkové množstvo odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd predstavovalo 620 067 tis. m3, čo oproti predchádzajúcemu roku znamenalo nárast o 4,2 %, v porovnaní s rokom 2000 je to menej o 40,8 %.
Oproti predchádzajúcemu roku bol zaznamenaný pokles v ukazovateľoch znečistenia odpadových vôd – biochemická spotreba kyslíka (BSK5) o 603 t.rok-1 , celkový dusík (Ncelk.) o 278 t.rok-1, celkový fosfor (Pcelk.) o 15 t.rok-1 a nepolárne extrahovateľné látky NELuv o 4 t.rok-1. Chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSKCr) bola približne úrovni roku 2015 a nárast bol len v ukazovateli nerozpustné látky (NL) o 404 t.rok-1. Podiel vypúšťaných čistených odpadových vôd k celkovému množstvu odpadových vôd vypúšťaných do tokov roku 2016 predstavoval 92,73 %.
Graf Objem odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd
Počet obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2016 dosiahol počet 3 603 tis. obyvateľov, čo predstavuje 66,36 % z celkového počtu obyvateľov. Vybudovanú verejnú kanalizáciu malo 1 081 obcí (37,4 % z celkového počtu obcí SR).
Mapa Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu (2016)
Zdroj: VÚVH
Graf Medzinárodné porovnanie napojenia obyvateľstva na verejnú kanalizáciu (2014)
V roku 2016 v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov bolo 690 čistiarní odpadových vôd, z ktorých najväčší podiel predstavovali mechanicko-biologické ČOV. Celková kapacita čistiarní odpadových vôd (ČOV) v roku 2016 bola 1 708,6 tis. m3.deň-1.
V roku 2016 bolo do tokov verejnou kanalizáciou (v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov) vypustených približne 432 mil. m3 odpadových vôd, čo predstavovalo oproti predchádzajúcemu roku nárast o 20 mil. m3 a množstvo čistených odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie dosiahlo hodnotu 428 mil. m3.
Tabuľka Vody vypúšťané verejnou kanalizáciou (v správe VS a v správe obcí) v roku 2016
Vody vypúšťané verejnou kanalizáciou
Splaškové
Priemyselné a ostatné
Zrážkové
Cudzie
Spolu
(tis. m3.rok-1)
Čistené
116 596
87 339
46 506
178 014
428 455
Nečistené
766
282
1 534
1 282
3 864
Spolu
117 362
87 621
48 040
179 296
432 319
Zdroj: VÚVH
Čistiarenský kal je nutný vedľajší produkt procesu čistenia odpadových vôd. V roku 2016 predstavovala produkcia kalu z čistiarní komunálnych odpadových vôd 53 054 t sušiny kalu, pričom sa zhodnotilo 45 670 t sušiny kalu (86,08 %).
Tabuľka Kaly produkované v čistiarňach odpadových vôd (t)
Rok
Množstvo kalov (tony sušiny)
Spolu
Zhodnocované
Zneškodňované
Dočasne uskladnené
aplikácia do poľnohosp. pôdy
aplikácia do lesnej pôdy
kompostovanie a iné zhodnotenie
energetické zhodnotenie
spaľovanie
skládkovanie
2014
56 883
8
0
36 524
16 038
0
1 073
3 240
2015
56 242
0
0
34 689
16 913
0
1 709
2 932
2016
53 054
0
0
34 695
10 975
68
2 359
4 957
Zdroj: VÚVH
Kvalita vody na kúpanie
Hygienická situácia bola počas kúpacej sezóny 2016 sledovaná orgánmi verejného zdravotníctva na prírodných vodných plochách a umelých kúpaliskách v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj vyhláškou MZ SR č. 308/2012 Z. z. o požiadavkách na kvalitu vody, kontrolu kvality vody a o požiadavkách na prevádzku, vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení na prírodnom kúpalisku a na umelom kúpalisku a vyhláškou MZ SR č. 309/2012 Z. z. o požiadavkách na vodu určenú na kúpanie.
Počas sezóny 2016 bolo do podrobného vyhodnotenia zaradených 70 prírodných vodných plôch, pričom organizovaná rekreácia prebiehala na 12 lokalitách t. j. tieto vodné plochy boli prevádzkované ako prírodné kúpaliská. Odobratých bolo celkove 447 vzoriek vôd, z ktorých sa vykonalo 3 860 vyšetrení ukazovateľov kvality vody. Medzná hodnota (MH) stanovených ukazovateľov bola prekročená v 25,95 % z celkového počtu vzoriek (v roku 2015 to bolo 29,46 %) a 5,15 % z celkového počtu ukazovateľov (v roku 2015 to bolo 5,03 %). Zistené výsledky boli zhruba na úrovni minulého roku a nevyhovujúca kvalita vody súvisela s výkyvmi počasia. Oproti minulému roku došlo k nárastu počtu nevyhovujúcich mikrobiologických ukazovateľov kvality vody, pričom najvyšší počet predstavovali črevné enterokoky, menej Escherichia coli a koliformné baktérie. Vo väčšine prípadov sa jednalo len o krátkodobé znečistenie. I v tomto roku bolo zaznamenané premnoženie cyanobaktérií a to najmä v lokalitách, ktoré boli problematické už aj v minulosti.
V roku 2016 SR vyhodnotila a klasifikovala kvalitu vôd určených na kúpanie aj podľa požiadaviek smernice 2006/7/ES. V kúpacej sezóne 2016 bolo hodnotených a monitorovaných 30 prírodných vodných lokalít, ktoré boli všeobecne záväznými vyhláškami krajských úradov životného prostredia vyhlásené za tzv. vody určené na kúpanie. 21 lokalít vôd určených na kúpanie bolo Európskou komisiou klasifikovaných ako lokality s výbornou kvalitou vody na kúpanie, 8 lokalít malo dobrú kvalitu vody na kúpanie a jedna lokalita mala nedostatočnú kvalitu vody na kúpanie. Z dôvodu rekonštrukcie a vypustenia vody z vodných nádrží nebolo možné v roku 2016 klasifikovať tri lokality - Kunovská priehrada, Dolno Hodrušské jazero a Veľké Richnavské jazero.
Zákaz kúpania boli vzhľadom na nevyhovujúcu kvalitu vody na kúpanie vydané v RO Šaštín Stráže – Gazarka a na prírodnom kúpalisku Kuchajda v Bratislave.
Počas kúpacej sezóny 2016 neboli zaznamenané ochorenia resp. zdravotné komplikácie, ktoré by súviseli s kúpaním sa na prírodnom kúpalisku.
Mapa Kvalita vody určenej na kúpanie počas letnej turistickej sezóny 2016
Zdroj: ÚVZ SR, SAŽP
Havarijné zhoršenie kvality vôd
V roku 2016 podľa štatistík SIŽP bolo zaevidovaných 102 mimoriadnych zhoršení vôd (MZV), čo oproti predchádzajúcemu roku prestavuje pokles o 20 udalostí. Z evidovaných udalostí bolo 53 prípadov na povrchových vodách a v 49 prípadoch boli znečistené alebo ohrozené podzemné vody.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k výraznému poklesu počtu MZV zapríčinených ropnými látkami, odpadovými vodami a inými látkami. V roku 2016 neboli zaevidované žiadne MZV spôsobené pesticídmi, silážnymi šťavami a iné toxické látky. Nárast počtu prípadov znečistenia zaznamenali žieraviny, exkrementy hospodárskych zvierat, priemyselné hnojivá, nerozpustné látky, a látky, u ktorých sa nepodarilo zistiť druh škodlivej látky alebo obzvlášť škodlivej látky.
Tabuľka Vývoj v počte MZV podľa druhu látok škodiacich vodám (LŠV)
Druh látok škodiacich vodám
1993
2015
2016
Ropné látky
70
78
52
Žieraviny
5
0
1
Pesticídy
2
0
0
Exkrementy hospodárskych zvierat
8
1
11
Silážne šťavy
0
0
0
Priemyselné hnojivá
0
0
1
Iné toxické látky
5
1
0
Nerozpustné látky
11
2
4
Odpadové vody
8
21
14
Iné látky
4
10
6
Látky škodiace vodám u ktorých sa šetrením nepodarilo zistiť druh škodlivej látky
29
9
13
Zdroj: SIŽP
V roku 2016 najviac MZV bolo spôsobených dopravou a prepravou znečisťujúcich látok. Ďalším významným faktorom bol nevyhovujúci technický stav zariadení alebo objektov, v ktorých sa zaobchádza so škodlivými látkami alebo obzvlášť škodlivými látkami a ľudský faktor.
Tabuľka Prehľad o príčinách vzniku MZV evidovaných SIŽP
MZV podľa príčiny ich vzniku
Rok
Ľudský faktor
Nevyhovujúci stav zariadenia v dôsledku
Mimoriadna udalosť
Poveternostné vplyvy
Doprava a preprava
MZV vzniklo mimo územia SR
Iná
Nezistená
nedostatočnej údržby a náhradných dielov
nevhodného technického riešenia
nedostatočnej kapacity skl. Objektu
požiar
výbuch
doprava
preprava LŠV
1993
23
14
12
1
1
0
2
29
0
7
11
44
2015
14
10
14
1
2
2
5
39
1
1
11
21
2016
16
9
11
3
2
2
8
23
1
0
10
17
Zdroj: SIŽP
Povodne
Celkove bolo v roku 2016 povodňami postihnutých 143 obcí a miest, kde bolo zaplavených 985 bytových budov, 174 nebytových budov, 896,74 ha poľnohospodárskej pôdy, 891,6 ha lesnej pôdy a 583,93 ha intravilánov obcí a miest. Následkami povodní bolo postihnutých celkom 188 obyvateľov, straty na životoch neboli zaznamenané.
Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami v roku 2016 boli vyčíslené na 14,78 mil. eur, z toho výdavky na povodňové zabezpečovacie práce boli vyčíslené na 1,27 mil. eur, výdavky na povodňové záchranné práce na 0,843 mil. eur a povodňové škody vo výške 12,67 mil. eur.
Povodňové škody na majetku štátu boli vo výške 10,63 mil. eur, na majetku obyvateľov 0,67 mil. eur, na majetku obcí 0,77 mil. eur a vyšších územných celkov 0,42 mil. eur. Na majetku právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov boli škody 0,18 mil. eur.