Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2017
Zložky ŽP a ich ochrana
OVZDUŠIE
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je vývoj v produkcii znečisťujúcich látok na území SR?
- Emisie základných znečisťujúcich látok v dlhodobom horizonte (1990 – 2016) výrazne poklesli. V roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 došlo k poklesu emisií SO2, NOX a CO a tiež v prípade emisií PM10 a PM2,5.
- Z dlhodobého hľadiska je vývoj celkového množstva emisií NH3 po ich výraznejšom poklese v rokoch 1990 – 2000 naďalej klesajúci.
- Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) v dlhodobom horizonte (1990 – 2016) trvalo klesali.
- Pri porovnaní rokov 2000 a 2016 bol zaznamenaný pokles emisií Pb, Cd aj Hg, dokonca v prípade emisií Cd a Hg pomerne výrazný pokles. V roku 2016 medziročne mierne stúpli emisie Cd, Hg a Pb.
- Emisie perzistentných organických látok (POPs) v období 1990 – 2000 výrazne poklesli. Neskôr v rozmedzí rokov 2000 – 2016 došlo k poklesu emisií dioxínov a furánov (PCDD/PCDF) a emisií polychlórovaných bifenylov (PCB) a výraznejšiemu nárastu v prípade polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH). Medziročne bol u emisií PCB a PAH zaznamenaný pokles, a naopak nárast zaznamenali emisie PCDD/PCDF.
Plní SR záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov v ochrane ovzdušia?
- SR plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov v ochrane ovzdušia bez nedostatkov.
Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu zdravia ľudí?
- V roku 2017 došlo k prekročeniam limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 hodinové koncentrácie na 12 monitorovacích staniciach pre PM10 a na 2 monitorovacích staniciach pre PM2,5. Vyskytli sa tiež prekročenia cieľovej hodnoty na ochranu zdravia pre BaP na 3 monitorovacích staniciach.
- Masívne zníženie národných emisií prekurzorov ozónu za posledné roky neprinieslo zníženie koncentrácií prízemného ozónu na území SR. Niektoré charakteristiky koncentrácií prízemného ozónu v roku 2017 zotrvali na relatívne vysokej úrovni z predchádzajúcich rokov.
Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu vegetácie?
- Limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší stanovené na ochranu vegetácie (SO2, NOX) neboli prekročené. Prekročenie bolo zaznamenané v prípade prízemného ozónu.
Aký je vývoj stavu ozónovej vrstvy a intenzity slnečného žiarenia nad územím SR?
- Celkový atmosférický ozón bol pod dlhodobým priemerom -2,9 %, celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia oproti roku 2016 mierne vzrástla.
Dodržiava SR medzinárodné záväzky v ochrane ozónovej vrstvy Zeme?
- SR plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov v ochrane ozónovej vrstvy.
Emisná situácia
Ciele definované v prijatých dokumentoch a právnych predpisoch
SR je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. K tomuto dohovoru boli postupne prijímané vykonávacie protokoly, ktorými boli okrem iného určené stranám dohovoru záväzky na redukciu jednotlivých antropogénnych emisií znečisťujúcich látok, ktoré sa podieľajú na globálnych environmentálnych problémoch.Prehľad záväzného zníženia emisií v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005
| Znečisťujúca látka | SO2 | NOX | NM VOC | NH3 | PM2,5 |
| % zníženia | 57 | 36 | 18 | 15 | 36 |
Vývoj emisií vybraných znečisťujúcich látok
V dlhodobom časovom horizonte (1990 – 2016) bol zaznamenaný výrazný pokles emisií základných znečisťujúcich látok (ZZL). Porovnaním rokov 2000 – 2016 bol zistený pokles u emisií SO2 78,5 %, NOX 40,9 % a CO 36 %. Trend emisií pevných častíc v porovnaní rokov 2000 – 2016 bol klesajúci o 23 % v prípade PM10 a 14,8 % v prípade PM2,5.
Markantný rozdiel množstiev emisií SO2 medzi 2014 – 2015 (nárast z 45 354,9 t na 67 664,3 t) spôsobil jediný zdroj Slovenské elektrárne a.s. 0023 ENO B-blok 3 a 4 vyšším nasadením neekologizovaných blokov ENO B3,4 počas rozsiahlej rekonštrukcie blokov ENO B1,2. Bol využitý posledný rok špeciálneho režimu na dožitie (max.20000 hodín prevádzky od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2015), počas ktorého neboli uplatňované žiadne emisné limity. Od 1.1.2016 je možné takéto zariadenia prevádzkovať už len v tom prípade, že si uplatňujú emisné limity pre nové zariadenia. Z tohto dôvodu nastal v roku 2016 výrazný pokles emisií SO2.
Tento pozitívny trend vývoja bol zaznamenaný v dôsledku legislatívneho i technologického pokroku a zmenou palivovej základne. Na vývoj mala vplyv aj zmena štruktúry a objemu priemyselnej produkcie.
Tabuľka Celkové emisie základných znečisťujúcich látok, PM, NMVOC a NH3 (kt)| 2000 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | |
| SO2 | 125,98 | 69,39 | 68,49 | 58,41 | 53,30 | 45,35 | 67,66 | 27,15 |
| NOX | 113,23 | 93,74 | 85,11 | 82,93 | 80,65 | 79,99 | 74,51 | 66,97 |
| CO | 375,84 | 277,15 | 259,88 | 254,98 | 247,14 | 254,39 | 247,41 | 240,41 |
| PM2,5 | 31,38 | 27,78 | 29,16 | 29,38 | 29,74 | 28,60 | 29,51 | 26,75 |
| PM10 | 43,72 | 34,63 | 35,98 | 36,33 | 36,60 | 35,77 | 36,61 | 33,66 |
| NMVOC | 121,03 | 89,58 | 87,81 | 80,42 | 70,61 | 65,88 | 69,23 | 63,96 |
| NH3 | 40,01 | 31,03 | 29,56 | 30,65 | 30,26 | 31,37 | 31,25 | 30,45 |
V kapitolách Ovzdušie a Vplyvy hospodárskych činností na ŽP sú emisie hodnotené na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov. Hodnoty sa môžu líšiť od hodnôt vypočítaných pre Účty emisií do ovzdušia (nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch podľa Prílohy I - Modul pre účty emisií do ovzdušia), ktoré boli použité pre hodnotenie v predchádzajúcich správach.
Graf Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok
Graf Podiel emisií PM10 podľa sektorov (2016)
Graf Podiel emisií PM2,5 podľa sektorov (2016)
Graf Podiel emisií SO2 podľa sektorov (2016)
Graf Podiel emisií NOX podľa sektorov (2016)
Graf Podiel emisií CO podľa sektorov (2016)
Graf Vývoj emisií PM2,5 z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Vývoj emisií SO2 z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Vývoj emisií NOX z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Medzinárodné porovnanie emisií SO2 (2016)
Graf Medzinárodné porovnanie emisií NOX (2016)
Produkcia emisií amoniaku (NH3) v roku 2016 predstavovala množstvo 30 452 ton. V porovnaní s rokom 2015 zaznamenala mierny pokles.
Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja emisie amoniaku v roku 2016 poklesli oproti roku 2000 o 23,9 %.
Graf Vývoj emisií amoniaku z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií NH3 podľa sektorov (2016)
Graf Medzinárodné porovnanie emisií NH3 (2016)
Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja emisie amoniaku v roku 2016 poklesli oproti roku 2000 o 23,9 %.
Graf Vývoj emisií amoniaku z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií NH3 podľa sektorov (2016)
Graf Medzinárodné porovnanie emisií NH3 (2016)
V dlhodobom časovom horizonte bol zaznamenaný pokles emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC). Pri porovnaní rokov 2000 a 2016 bol tento pokles o 47,2 %. Po roku 2000 je trend emisií NMVOC mierne klesajúci a ich objem sa udržuje zhruba na rovnakej úrovni s miernymi výkyvmi v jednotlivých rokoch, s miernym nárastom v roku 2015. K tomuto vývoju prispel hlavne pokles spotreby náterových látok, zavádzanie nízkorozpúšťadlových typov náterov, zavádzanie opatrení v sektore spracovania ropy, plynofikácia spaľovacích zariadení, zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom. Pozitívny vplyv malo taktiež prijatie novej prísnejšej legislatívy zameranej na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín.
Graf Vývoj emisií NMVOC z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií NMVOC podľa sektorov (2016)
Graf Medzinárodné porovnanie emisií NMVOC (2016)
Graf Vývoj emisií NMVOC z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií NMVOC podľa sektorov (2016)
Graf Medzinárodné porovnanie emisií NMVOC (2016)
Emisie ťažkých kovov výrazne poklesli oproti hodnotám z roku 1990. V posledných rokoch sú pre emisie ťažkých kovov charakteristické mierne výkyvy. Pri porovnaní rokov 2000 a 2016 bol zaznamenaný pokles emisií Pb o 9,5 % a v prípade emisií Cd pokles o 79,7 % a Hg o 69,4 %. V roku 2016 oproti roku 2015 bol zaznamenaný nárast v prípade emisií Cd, Hg a Pb. Na uvedený vývoj okrem sprísnenia príslušnej legislatívy malo vplyv odstavenie zastaralých výrob, pokles priemyselnej produkcie a prechod na používanie bezolovnatého benzínu.
Graf Vývoj emisií kadmia v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií Cd podľa sektorov (2016)
Graf Vývoj emisií ortuti v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií Hg podľa sektorov (2016)
Graf Vývoj emisií olova v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií Pb podľa sektorov (2016)
Graf Vývoj emisií kadmia v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií Cd podľa sektorov (2016)
Graf Vývoj emisií ortuti v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií Hg podľa sektorov (2016)
Graf Vývoj emisií olova v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov
Graf Podiel emisií Pb podľa sektorov (2016)
Emisie perzistentných organických látok (POPs) v období 1990 – 2000 výrazne poklesli. Neskôr v rozmedzí rokov 2000 – 2016 došlo k poklesu emisií dioxínov a furánov (PCDD/PCDF) o 34,9 % a emisií polychlórovaných bifenylov (PCB) o 29,4 % a výraznejšiemu nárastu o 38,3 % v prípade polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH). Medziročne bol u emisií PCB a PAH zaznamenaný pokles, a naopak nárast zaznamenali emisie PCDD/PCDF.
Graf Vývoj emisií perzistentných organických látok
Graf Podiel emisií PAH podľa sektorov (2016)
Tabuľka Bilancia emisií POPs
|
|
Emisie POPs
|
||||||
|
|
|
PAH
|
|||||
|
PCDD/PCDF*
|
PCB
|
suma PAH
|
Benzo(a)pyrén
|
Benzo(k)fluorantén
|
Benzo(b)fluorantén
|
Indeno(1,2,3-cd)pyrén
|
|
|
(g/rok)
|
(kg/rok)
|
(kg/rok)
|
(t/rok)
|
(kg/rok)
|
(t/rok)
|
(kg/rok)
|
|
|
2000
|
126,86
|
25,29
|
13,28
|
3,71
|
4,45
|
2,04
|
3,08
|
|
2016
|
82,58
|
17,85
|
18,6
|
5,13
|
6,62
|
2,77
|
3,79
|
* Vyjadrené ako I-TEQ; I-TEQ je vypočítaný z hodnôt pre 2,3,7,8 – substituované kongenéry PCDD a PCDF za použitia I-TEF podľa NATO/CCMC (1988)
Zdroj: SHMÚ
V roku 1998 bol v Aarhuse podpísaný Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku. Cieľ sa doposiaľ plní.
Zdroj: SHMÚ
V roku 1998 bol v Aarhuse podpísaný Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku. Cieľ sa doposiaľ plní.
Imisná situácia
Ciele definované v prijatých dokumentoch a právnych predpisoch
Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá kvalita ovzdušia, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Limitné hodnoty vybraných znečisťujúcich látok, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia stanovuje vyhláška MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia.
Vývoj a stav kvality ovzdušia
Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).
Mapa Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia
Zdroj: SHMÚ
Zdroj: SHMÚ
V súlade s požiadavkami zákona o ochrane ovzdušia bolo územie SR rozdelené do 8 zón a 2 aglomerácií a v rámci nich 12 oblastí riadenia kvality ovzdušia.
Mapa Oblasti riadenia kvality ovzdušia
Zdroj: SHMÚ
Oblasťou riadenia kvality ovzdušia je aglomerácia alebo vymedzená časť zóny, kde je prekročená:
- limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok zvýšená o medzu tolerancie,
-
limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok, ak nie je určená medza tolerancie,
-
cieľová hodnota pre ozón, častice PM2,5, arzén, kadmium, nikel alebo benzo(a)pyrén.
Mapa Oblasti riadenia kvality ovzdušia
Zdroj: SHMÚ
Oxid siričitý
V roku 2017 nebola v žiadnej aglomerácii a zóne prekročená úroveň znečistenia pre hodinové a ani pre denné hodnoty. Príslušné limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí neboli prekročené vo väčšom počte, ako stanovuje vyhláška č. 360/ 2010 Z. z. o kvalite ovzdušia. V roku 2017 sa nevyskytol žiaden prípad prekročenia výstražného prahu.
Kritická hodnota na ochranu vegetácie je 20 µg.m–3 za kalendárny rok a zimné obdobie. Táto limitná hodnota nebola prekročená v priebehu roku 2017 na žiadnej z EMEP staníc, ani za kalendárny rok, ani za zimné obdobie. Všetky hodnoty boli pod dolnou medzou pre hodnotenie (DMH) na ochranu vegetácie.
Kritická hodnota na ochranu vegetácie je 20 µg.m–3 za kalendárny rok a zimné obdobie. Táto limitná hodnota nebola prekročená v priebehu roku 2017 na žiadnej z EMEP staníc, ani za kalendárny rok, ani za zimné obdobie. Všetky hodnoty boli pod dolnou medzou pre hodnotenie (DMH) na ochranu vegetácie.
Oxid dusičitý
V roku 2017 nebola prekročená ročná limitná hodnota ani na jednej monitorovacej stanici. Prekročenie limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre hodinové koncentrácie sa nevyskytlo prekročené na žiadnej monitorovacej stanici. V roku 2017 nenastal žiaden prípad prekročenia výstražného prahu.
Kritická úroveň na ochranu vegetácie (30 µg.m–3 za kalendárny rok vyjadrená ako NOX) nebola v roku 2017 prekročená na žiadnej z EMEP staníc. Hodnoty boli hlboko pod DMH na ochranu vegetácie.
Kritická úroveň na ochranu vegetácie (30 µg.m–3 za kalendárny rok vyjadrená ako NOX) nebola v roku 2017 prekročená na žiadnej z EMEP staníc. Hodnoty boli hlboko pod DMH na ochranu vegetácie.
PM10
V roku 2017 sa vyskytli prekročenia limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24-hodinové koncentrácie na 12 staniciach, najviac na stanici Jelšava 82 krát, Banská Bystrica Štefánikova nábr. 67 krát a Veľká Ida 62 krát. Priemerná ročná hodnota nebola prekročená na žiadnej monitorovacej stanici. Monitorovanie PM10 dostatočne pokrýva územie Slovenska.
PM2,5
Pre častice PM2,5 je stanovený len ročný limit 25 µg.m–3, ktorý vstúpil do platnosti 1. 1. 2015. V roku 2017 táto hodnota bola prekročená na dvoch monitorovacích staniciach, a to na stanici Žilina Obežná a Jelšava Jesenského.
Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia závisia od veľkosti aj zloženia častíc a sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska a po implementácii aj slovenská legislatíva preto presúva ťažisko pozornosti na PM2,5. Jedným z ukazovateľov, ktorý má charakterizovať zaťaženie obyvateľstva zvýšenými koncentráciami PM2,5 je indikátor priemernej expozície (IPE), ktorý je pre daný rok definovaný ako nepretržitá stredná hodnota koncentrácie spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta za posledné 3 roky. Podľa prílohy č. 11 k vyhláške 360/2010 Z. z. má byť v roku 2020 dosiahnutá limitná hodnota 20 µg.m–3.
Oxid uhoľnatý
Na žiadnej z monitorovacích staníc nebola prekročená limitná hodnota a úroveň znečistenia ovzdušia za predchádzajúce obdobie rokov 2012 – 2017 je pod DMH.
Benzén
Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2017 namerala na stanici Krompachy, SNP 2,6 µg.m–3, čo je pod limitnou hodnotou 5 µg.m–3.
Pb, As, Ni, Cd
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2017 prekročené.
Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom cieľovej, resp. limitnej hodnoty.
BaP
Priemerná hodnota koncentrácie BaP na staniciach Veľká Ida, Letná; Nitra, Štúrova a Banská Bystrica, Štefánikovo nábr. prekročila cieľovú hodnotu 1 ng.m-3, čo môžeme na AMS vo Veľkej Ide pripísať priemyselnej činnosti (najmä výroba koksu) a čiastočnej aj vykurovaniu domácností a na ostatných monitorovacích staniciach vplyvu vykurovaniu domácností pevným palivom a cestnej doprave, najmä dieselovým motorom.
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2017 prekročené.
Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom cieľovej, resp. limitnej hodnoty.
BaP
Priemerná hodnota koncentrácie BaP na staniciach Veľká Ida, Letná; Nitra, Štúrova a Banská Bystrica, Štefánikovo nábr. prekročila cieľovú hodnotu 1 ng.m-3, čo môžeme na AMS vo Veľkej Ide pripísať priemyselnej činnosti (najmä výroba koksu) a čiastočnej aj vykurovaniu domácností a na ostatných monitorovacích staniciach vplyvu vykurovaniu domácností pevným palivom a cestnej doprave, najmä dieselovým motorom.
Tabuľka Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia (2017)
|
AGLOMERÁCIA
Zóna |
|
Ochrana zdravia
|
VP 2)
|
|||||||||
|
Znečisťujúca látka
|
SO2
|
NO2
|
PM10
|
PM2.5
|
CO
|
Benzén
|
SO2
|
NO2
|
||||
|
Doba
spriemerovania |
1 hod
|
24 hod
|
1 hod
|
1 rok
|
24 hod
|
1 rok
|
1 rok
|
8 hod 1)
|
1 rok
|
3 hod po sebe
|
3 hod po sebe
|
|
|
Limitná hodnota (µg.m–3)
|
350
|
125
|
200
|
40
|
50
|
40
|
25
|
10 000
|
5
|
500
|
400
|
|
|
(počet prekročení)
|
(24)
|
(3)
|
(18)
|
(35)
|
||||||||
|
Bratislava
|
Bratislava, Kamenné nám.
|
|
|
|
|
0 |
19
|
11
|
|
|
|
|
|
Bratislava, Trnavské Mýto
|
|
|
0
|
39
|
24
|
25
|
|
1 004
|
0,5
|
|
0
|
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
|
|
0
|
14
|
25
|
20
|
14
|
|
|
|
0
|
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
2
|
0
|
0
|
24
|
25
|
23
|
15
|
|
|
0
|
0
|
|
|
Košice
|
Košice, Štefánikova
|
0
|
0
|
0
|
31
|
55
|
33 | 23 |
2 148
|
1,6
|
|
0
|
|
Košice, Amurská
|
|
|
|
|
36
|
28 |
19
|
|
|
|
|
|
|
Banskobystrický
kraj |
Banská Bystrica,Štefánik. náb.
|
0
|
0
|
0
|
38
|
67
|
33
|
23
|
2 238
|
1,4
|
0
|
0
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
|
|
0
|
13
|
19
|
20
|
16
|
|
|
|
0
|
|
|
Jelšava, Jesenského
|
|
|
0
|
10
|
82
|
37
|
27
|
|
|
|
|
|
|
Hnúšta, Hlavná
|
|
|
|
|
42
|
27
|
19
|
|
|
|
|
|
|
Zvolen, J. Alexyho
|
|
|
|
|
32
|
24
|
18
|
|
|
|
|
|
|
Žiar nad Hronom, Jilemnického
|
|
|
|
|
20
|
19
|
15
|
|
|
|
|
|
|
Bratislavský kraj
|
Malacky, Mierové nám.
|
0
|
0
|
0
|
29
|
20
|
23
|
17
|
1 601
|
1,2
|
0
|
0
|
|
Košický
kraj |
Kojšovská hola | 0 | 3 | |||||||||
|
Veľká Ida, Letná
|
|
|
|
|
62
|
36
|
25
|
2 470
|
|
|
|
|
|
Strážske, Mierová
|
|
|
|
|
30
|
27
|
22
|
|
|
|
|
|
|
Krompachy, SNP
|
0
|
0
|
0
|
18
|
38
|
27
|
21
|
2 033
|
2,6
|
0 |
0
|
|
|
Nitriansky kraj
|
Nitra, Janíkovce
|
|
|
0
|
14
|
25
|
24
|
19
|
|
|
|
0
|
|
Nitra, Štúrova
|
0
|
0
|
0
|
35
|
27
|
28
|
14
|
1 466
|
0,5
|
0
|
0
|
|
|
Prešovský
kraj |
Gánovce Meteo. st. | 0 | 9 | |||||||||
|
Humenné, Nám. slobody
|
|
|
0
|
11
|
36
|
26
|
22
|
|
|
|
|
|
|
Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu
|
|
|
0
|
38
|
51
|
34
|
24
|
2 214
|
2,5
|
|
0
|
|
|
Vranov nad Top., M.R.Štefánika
|
0
|
0
|
|
|
29
|
26
|
20
|
|
|
0
|
|
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP 3)
|
|
|
0
|
4
|
2
|
13
|
11
|
|
|
|
|
|
| Starina Vodná nádrž, EMEP | 0 | 3 | ||||||||||
|
Kolonické sedlo 3)
|
|
|
|
|
13
|
18
|
11
|
|
|
|
|
|
|
Trenčiansky
kraj |
Prievidza, Malonecpalská
|
0
|
0
|
0
|
19
|
24
|
26
|
18
|
|
|
0
|
|
|
Bystričany, Rozvodňa SSE
|
0
|
0
|
|
|
30
|
27
|
19
|
|
|
0
|
|
|
|
Handlová, Morovianska cesta
|
0
|
0
|
|
|
25
|
23
|
18
|
|
|
0
|
|
|
|
Trenčín, Hasičská
|
0
|
0
|
0
|
31
|
41
|
30
|
13
|
3 686
|
1,1
|
0
|
0
|
|
|
Trnavský
kraj |
Senica, Hviezdoslavova
|
0
|
0
|
|
|
25
|
25
|
16
|
|
|
0
|
|
|
Trnava, Kollárova
|
|
|
0
|
37
|
29
|
24
|
17
|
1 584
|
1,1
|
|
0
|
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP 3)
|
0
|
0
|
0
|
8
|
27
|
24
|
16
|
|
|
|
|
|
|
Žilinský
kraj |
Chopok, EMEP | 0 | 3 | |||||||||
|
Martin, Jesenského
|
|
|
0
|
26
|
29
|
28
|
22
|
2 136
|
1,5
|
|
0
|
|
|
Ružomberok, Riadok
|
0
|
0
|
0
|
21
|
44
|
30
|
24
|
3 091
|
0,8
|
0
|
|
|
|
Žilina, Obežná
|
|
|
0
|
25
|
44
|
30
|
26
|
2 156
|
|
|
0
|
|
1) maximálna osemhodinová koncentrácia
2) limitné hodnoty pre výstražné prahy
3) stanice indikujú regionálnu pozaďovú úroveň
Znečisťujúce látky, ktoré prekročili limitnú hodnotu, sú zvýraznené červeným hrubým písmom
Označenie výťažnosti: > = 85 % platných meraní
Zdroj: SHMÚ
Matematické modelovanie je metódou, ktorá poskytuje informácie o kvalite ovzdušia na miestach, kde nie je dostupné meranie. Taktiež poskytuje, v závislosti od druhu modelu, odpovede alebo indície k otázkam, ktoré meranie nemôže vyčerpávajúco zodpovedať - napr. aký je podiel zdrojov na nameraných koncentráciách, aký je vplyv jednotlivých parametrov zdrojov a procesov v atmosfére. S použitím matematického modelovania počíta aj legislatíva EÚ – v oblastiach, kde koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú dolný prah pre hodnotenie, je postačujúce použiť na hodnotenie kvality ovzdušia matematické modelovanie, v ostatných oblastiach sa táto metóda používa ako doplnková.
SHMÚ v súčasnosti spracováva celoročné hodnotenie kvality ovzdušia týmito modelmi:
SHMÚ v súčasnosti spracováva celoročné hodnotenie kvality ovzdušia týmito modelmi:
- CEMOD – modelovanie základných znečisťujúcich látok (SO2, NOx, NO2, benzén a CO) na celom území Slovenska. Model CEMOD môže byť využitý aj pre riešenie lokálnych problémov ochrany ovzdušia (priemyselný zdroj, mesto, ulica a pod.).
- IDWA – je matematickým modelom založeným na interpolačnej metóde s inverzným vážením vzdialeností. Je to teda priestorová interpolácia koncentrácií vybraných látok (PM10, PM2,5, ťažké kovy a ozón) na celom území Slovenska.
Mapa Počet dní s prekročením limitnej hodnoty pre 24-hodinovú koncentráciu PM10 (2017)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ
Mapa Priemerná ročná koncentrácia PM2,5 (µg.m-3), (2017)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ
-
Prízemný ozón
Mapa Sieť monitorovacích staníc prízemného ozónu
Zdroj: SHMÚ
Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR sa v roku 2017 pohybovali v intervale 37 – 98 µg.m-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2017 mala stanica Chopok (98 µg.m-3).
Tabuľka Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu 2017 (µg.m-3)
|
Stanica
|
Koncentrácie
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
64
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
51
|
|
Košice, Ďumbierska
|
55
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
57
|
|
Jelšava, Jesenského
|
49
|
|
Kojšovská hoľa
|
80
|
|
Nitra, Janíkovce
|
60
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
52
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
63
|
|
Gánovce, Meteo. st.
|
53
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
60
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
51
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
47
|
|
Chopok, EMEP
|
98
|
|
Žilina, Obežná
|
38
|
|
Ružomberok, Riadok
|
37 |
Zdroj: SHMÚ
Mapa Priemerné ročné koncentrácie (µg.m-3) prízemného ozónu (2017)
Pozn. výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia 120 µg.m-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky. Prehľad prekročení tejto cieľovej hodnoty za obdobie 2015 – 2017 uvádza nasledujúca tabuľka. Výstražný hraničný prah (240 µg.m-3) a ani informačný hraničný prah (180 µg.m-3) pre upozornenie verejnosti pre varovanie verejnosti neboli v roku 2017 prekročené.
Tabuľka Počet dní s prekročením cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí
|
Stanica
|
2015
|
2016
|
2017 |
Priemer 2015 – 2017
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
60
|
11 | 38 |
36
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
38
|
6 | 22 | 22 |
|
Košice, Ďumbierska
|
24
|
8 | 10 |
14
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
*6
|
2 | 17 |
10
|
|
Jelšava, Jesenského
|
2
|
9 | 11 | 7 |
|
Kojšovská hoľa
|
*2
|
20 | 23 |
22
|
|
Nitra, Janíkovce
|
39
|
17 | 42 |
33
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
0
|
3 | 7 | 3 |
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
15
|
4 | 3 | 7 |
|
Gánovce, Meteo. st.
|
*1
|
0 | 0 |
0
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
*4
|
5 | 3 |
4
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
24
|
*0 | 19 |
22
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
7
|
7 | 8 |
7
|
|
Chopok, EMEP
|
27
|
28 | *31 |
28
|
|
Žilina, Obežná
|
0
|
6 | 3 |
3
|
| Ružomberok, Riadok | NA | 0 | 0 | 0 |
* rok sa nezapočítal do priemeru, z dôvodu nedostatku údajov v letnom období
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ
Mapa Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2015 – 2017)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
Mapa Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2015 – 2017)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
Cieľová hodnota expozičného indexu pre ochranu vegetácie AOT40 je 18 000 µg.m-3.h. Táto hodnota sa vzťahuje na koncentrácie, ktoré sú počítané ako priemer za obdobie piatich rokov. Priemer za roky 2013 – 2017 bol prekročený na staniciach Bratislava-Jeséniova, Banská Bystrica-Zelená, Nitra-Janíkovce a Chopok.
Tabuľka Hodnoty AOT 40 pre ochranu vegetácie (µg.m-3.h)
|
Stanica
|
Priemer 2013 – 2017
|
2017
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
21 677
|
25 042
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
15 932
|
21 525
|
|
Košice, Ďumbierska
|
14 025
|
11 557
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
21 263
|
17 198
|
|
Jelšava, Jesenského
|
9 434
|
12 756
|
|
Kojšovská hoľa
|
14 750 |
13 056
|
|
Nitra, Janíkovce
|
21 315
|
25 925
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
10 580
|
14 209
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
11 360
|
13 197
|
|
Gánovce, Meteo. st.
|
7 766
|
7 020
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
11 627
|
12 154
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
16 976
|
16 167
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
14 060
|
9 334
|
|
Chopok, EMEP
|
19 286
|
29 820
|
|
Žilina, Obežná
|
11 387
|
10 956
|
| Ružomberok, Riadok | 3 338 | 2 801 |
Poznámka: 1. 1. 2013 vstúpilo do platnosti nariadenie 2011/850/ES, ktorým sa zmenil prepočítavací
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými koncentráciami z hodnoty 1.996 na 2
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými koncentráciami z hodnoty 1.996 na 2
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ
Mapa Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2013 – 2017) pre ochranu vegetácie
Zdroj: SHMÚ
Mapa Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2013 – 2017) pre ochranu vegetácie
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA, žltá čiara ohraničuje územie s prekročenou limitnou hodnotou
Zdroj:SHMÚ
Referenčná úroveň hodnoty AOT40 na ochranu lesov je 20 000 µg.m-3.h. Dané hodnoty sú každoročne prekračované, na niektorých staniciach vo fotochemicky aktívnych rokoch dokonca viac ako dvojnásobne.
Tabuľka Hodnoty AOT40 pre ochranu lesov (µg.m-3.h)
|
Stanica
|
2017
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
39 083
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
30 841
|
|
Košice, Ďumbierska
|
21 759
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
29 211
|
|
Jelšava, Jesenského
|
22 695
|
|
Kojšovská hoľa
|
26 794
|
|
Nitra, Janíkovce
|
44 411
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
22 710
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
20 953
|
|
Gánovce, Meteo. st.
|
12 938
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
20 400
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
28 210
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
15 243
|
|
Chopok, EMEP
|
53 766
|
|
Žilina, Obežná
|
18 843
|
| Ružomberok, Riadok | 5 689 |
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie referenčnej úrovne
Zdroj: SHMÚ
Zdroj: SHMÚ
Stratosférický ozón
Poškodzovanie ozónovej vrstvy Zeme, spôsobené antropogénnymi emisiami niektorých halogénovaných uhľovodíkov, je jedným z najvýznamnejších environmentálnych problémov v doterajšej histórii ľudstva. Ozón v stratosfére zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie a tým umožňuje život na našej planéte. Vzhľadom na neustále stenčovanie ozónovej vrstvy a vážne dôsledky úbytku ozónu svetové spoločenstvo začalo prijímať rad opatrení na odvrátenie hroziacej ekologickej katastrofy. Medznárodná ochrana je tvorená Viedenským dohovorom o ochrane ozónovej vrstvy prijatým v roku 1985. Nadväzne naň bol v septembri 1987 podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. K Montrealskému protokolu je prijatých formou zmien a úprav niekoľko dodatkov – Londýnsky, Kodanský, Montrealský a Pekinský. Posledným dodatkom je Kigalský dodatok, ktorý bol prijatý na 28. stretnutí strán Montrealského protokolu 15. októbra 2016. Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru aj Montrealského protokolu a všetkých jeho dodatkov a plní všetky záväzky vyplývajúce pre ňu z týchto medzinárodných zmlúv. Podľa úprav Montrealského protokolu a jeho dodatkov spotreba kontrolovaných látok skupiny I prílohy A, skupiny II prílohy A, skupiny I prílohy B, skupiny II prílohy B, skupiny III prílohy B musí byť v SR od roku 1996 nulová. Výnimka je možná len pre použitie týchto látok na laboratórne a analytické účely. Výroba a spotreba látok skupiny I prílohy C má byť vylúčená do roku 2020 s tým, že na ďalších 10 rokov sa tieto látky môžu vyrábať a spotrebovávať len pre servisné účely v množstve 0,5 % vypočítanej úrovne východiskového roku 1989. Spotreba metylbromidu zo skupiny E má byť do roku 2005 úplne vylúčená Slovenská republika vylúčila používanie metylbromidu od roku 1999. Od 1. januára 1996 bola zakázaná výroba a spotreba látok skupiny II prílohy C Protokolu.
Od 1. januára 2010 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia bol v roku 2012 prijatý zákon č. 321/2012 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Slovenská republika nevyrábala a ani nevyrába žiadne látky poškodzujúce ozónovú vrstvu. Celá spotreba týchto látok bola zabezpečená dovozom. Slovenská republika v súlade s medzinárodnými záväzkami ako aj nariadením (ES) č. 1005/2009 vylúčila používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V súčasnosti sa v SR používajú len kontrolované látky na laboratórne a analytické účely v zmysle schválenej výnimky a halóny (hasiace látky) na kritické použitie v súlade s nariadením.
Tabuľka Vývoj spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (tony)
|
1986/
1989# |
2010
|
2011
|
2012
|
2013
|
2014
|
2015
|
2016
|
2017 | |
|
AI - freóny
|
1 710,5
|
0,49
|
0,19
|
0,067
|
0,0016
|
0,044
|
0,119
|
0 | 0 |
|
AII - halóny
|
8,1
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
0 | 0 |
|
BI* - freóny
|
0,1
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
0 | 0 |
|
BII* - CCl4
|
91
|
0,119
|
0,039
|
0,072
|
-
|
-
|
-
|
0 | 0 |
|
BIII* - 1,1,1 trichlóretán
|
200,1
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
0 | 0 |
|
CI*
|
49,7
|
0,578
|
-
|
0,496
|
0,057
|
-
|
-
|
0 | 0 |
|
CII - HBFC22B1
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
0 | 0 |
|
E** - CH3Br
|
10,0
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
-
|
0 | 0 |
|
Spolu
|
2 019,5
|
1,187
|
1,229
|
0,635
|
0,0586
|
0,044
|
0,119
|
0 | 0 |
#východisková spotreba
* východiskový rok 1989** východiskový rok 1991
Poznámka: Spotreba látok skupiny CI v roku 2010 a v rokoch 2012 a 2013 predstavuje dovoz regenerovaného R22. Od 1. januára 2010 sa v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES smú uvádzať na trh a používať len recyklované alebo regenerované látky na údržbu a servis zariadení. Od 1. januára 2015 je v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES uvedenie na trh a použitie recyklovaných alebo regenerovaných látok skupiny CI zakázaný;
Zdroj: MŽP SR
* východiskový rok 1989** východiskový rok 1991
Poznámka: Spotreba látok skupiny CI v roku 2010 a v rokoch 2012 a 2013 predstavuje dovoz regenerovaného R22. Od 1. januára 2010 sa v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES smú uvádzať na trh a používať len recyklované alebo regenerované látky na údržbu a servis zariadení. Od 1. januára 2015 je v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES uvedenie na trh a použitie recyklovaných alebo regenerovaných látok skupiny CI zakázaný;
Zdroj: MŽP SR
Celkový atmosférický ozón nad územím SR sa meria v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ v Gánovciach pri Poprade od augusta 1993.
Priemerná ročná hodnota celkového atmosférického ozónu v roku 2017 bola 326,9 Dobsonových jednotiek (DU), čo je -2,9 % pod dlhodobým priemerom vypočítaným z meraní v Hradci Králové v rokoch 1962 – 1990, ktorý sa používa aj pre SR ako dlhodobý normál.Tabuľka Priemerné mesačné odchýlky celkového atmosférického ozónu (2017)
| Mesiac | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | Rok |
| Priemer (DU) | 353 | 338 | 358 | 361 | 348 | 326 | 322 | 298 | 300 | 285 | 310 | 324 | 326,9 |
| Odchýlka (%) | +4 | -6 | -2 | -1 | -1 | -3 | -1 | -3 | +1 | +1 | +7 | +5 | -2,9 |
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Bratislave bola 483 260 J/m2, čo je o 0,95 % menšia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2016.
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Gánovciach bola 477 166 J/m2, čo je o 3,9 % vyššia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2016.
VODA
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a vývoj vo využívaní vody z pohľadu zachovania vodných zdrojov?
- Percento celkových odberov z odtoku z územia SR po roku 2000 nedosahuje ani 10 %, s výnimkou rokov 2002 – 2004.
- Odbery povrchovej vody po roku 1997 zaznamenali významný pokles, napriek minimálnym medziročným nárastom a poklesom. V roku 2017 odbery poklesli oproti roku 1997 o 69,9 % a oproti roku 2000 o 66,8 %. Medziročne 2016 – 2017 odbery narástli o 5,2 %.
- Odbery podzemných vôd tiež zaznamenali po roku 1996 pokles, ale od roku 2000 majú vyrovnaný charakter s minimálnymi medziročnými nárastmi a poklesmi. V roku 2017 odbery poklesli o 32,9 % oproti roku 1997 a o 25,9 % oproti roku 2000. Medziročný nárast predstavoval 3,75 %.
Znižuje sa znečisťovanie povrchových vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd?
- Od roku 1994 klesá objem vypúšťaných odpadových vôd do povrchových vôd aj napriek medziročným výkyvom. V roku 2017 klesla produkcia odpadových vôd oproti roku 1997 o 44,8 %, oproti roku 2000 o 43,2 % a oproti roku 2016 klesla o 1,3 %. V roku 2017 množstvá znečistenia charakterizovaného parametrami BSK5, CHSKCr, Ncelk. poklesli, Pcelk. bol približne na rovnakej úrovni predchádzajúceho roku.
- Napojenie obyvateľstva na verejné kanalizácie výrazne zaostáva za verejnými vodovodmi. V roku 1993 bolo napojených na verejné kanalizácie 51,5 % obyvateľov, v roku 2000bol zaznamenaný nárast na 54,7 % a v roku 2017 to bolo 67,72 %.
Darí sa plniť požiadavky na kvalitu povrchových vôd?
- Kvalita povrchových vôd v roku 2017 vo všetkých monitorovaných miestach splnila limity pre vybrané všeobecné ukazovatele a ukazovatele rádioaktivity. Prekračované limity boli hlavne pre syntetické a nesyntetické látky, hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele a vo všeobecných ukazovateľoch hlavne dusitanový dusík. Do roku 2007 bola kvalita povrchových vôd hodnotená STN 75 7221 v 5 triedach kvality a 8 skupinách ukazovateľov. V rokoch 1995 – 2007 nevyhovujúcu IV. a V. triedu kvality vykazovalo 40 – 60 % miest odberov pre skupiny F – mikropolutanty a E – biologické a mikrobiologické ukazovatele.
- V zmysle požiadaviek rámcovej smernice o vode je kvalita vody vyjadrovaná ekologickým a chemických stavom útvarov povrchových vôd. V tomto období bol zlý a veľmi zlý ekologický stav útvarov povrchových vôd zaznamenaný v 8,94 % z celkového počtu vodných útvarov, čo predstavuje dĺžku 2 159,41 km. Dobrý chemický stav nedosahovalo 37 (2,4 %) vodných útvarov povrchových vôd.
Darí sa plniť požiadavky na kvalitu podzemných vôd?
- V rámci základného monitorovania a prevádzkového monitorovania aj v roku 2017 boli zaznamenané prekročenia stanovených limitov znečistenia podzemných vôd.
- Za účelom hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd boli pokryté monitorovacími objektmi všetky kvartérne a predkvartérne útvary podzemných vôd okrem geotermálnych útvarov podzemných vôd, ktoré neboli hodnotené. V zlom chemickom stave sa nachádzalo 11 útvarov podzemných vôd (14 %).
Aká je kvalita pitnej vody?
- Kvalita pitnej vody v SR dlhodobo vykazuje vysokú úroveň. V roku 2017 podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich limitom dosiahol hodnotu 99,72 %, zatiaľ čo v roku 2000 to bolo 98,64 %.
- Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2017 dosiahol 88,94 %. V roku 1993 bolo zásobovaných 4 138 tis. obyvateľov (77,8 %) a v roku 2000 to bolo už 4 479 tis. obyvateľov (82,9 %).
Aká je kvalita vôd prírodných kúpalísk?
- V roku 2017 klasifikácia vôd vhodných na kúpanie v zmysle smernice 2006/7/ES bola vykonaná v 29 prírodných lokalitách. 19 lokalít vôd určených na kúpanie bolo klasifikovaných ako lokality s výbornou kvalitou vody na kúpanie, 9 lokalít malo dobrú kvalitu vody na kúpanie a jedna lokalita mala nedostatočnú kvalitu vody na kúpanie. Počas kúpacej sezóny došlo jednorázovo k prekročeniu medznej hodnoty v ukazovateli E. coli a črevné enterokoky na Vindšachtskom jazere.
Aký je vývoj v počte udalostí súvisiacich s vodou negatívne ovplyvňujúcich životné prostredie?
- Počet udalostí mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV) má kolísavý charakter a v sledovanom období rokov 1993 – 2017 bolo evidovaných 2 988 udalostí. V období rokov 2000 – 2017 najmenej evidovaných MZV bolo v roku 2001 (71) a najviac v roku 2003 (176). V roku 2017 sa zvýšil počet MZV oproti roku 2016 o 9 udalostí.
- Celkové výdavky a škody súvisiace s povodňami v roku 2017 dosiahli 11,02 mil. eur. V období rokov 1998 – 2017 boli celkové výdavky a škody vyčíslené na hodnotu 1 217,5 mil. eur, pričom najnižšie škody boli spôsobené v roku 2003 a najhoršie povodne boli zaznamenané v roku 2010.
Bilancia vodných zdrojov
Vodná bilancia
Ročný prítok na územie SR v roku 2017 predstavoval 61 099 mil. m3, čo je oproti roku 2016 menej o 2 299 mil. m3. Odtok z územia sa oproti predchádzajúcemu roku znížil o 4 037 mil. m3, pokles odtoku z územia SR predstavoval 98 mil. m3.
Celkové zásoby vody k 1. 1. 2017 v akumulačných nádržiach predstavovali 926,60 mil. m3, čo reprezentovalo 80 % využiteľného objemu vody v akumulačných nádržiach. K 1. 1. 2018 celkový využiteľný objem hodnotených akumulačných nádrží oproti stavu k 1. 1. 2017 vzrástol na 1 032,66 mil. m3, čo reprezentuje 89 % využiteľného objemu vody.
Tabuľka Celková vodná bilancia vodných zdrojov Celkové zásoby vody k 1. 1. 2017 v akumulačných nádržiach predstavovali 926,60 mil. m3, čo reprezentovalo 80 % využiteľného objemu vody v akumulačných nádržiach. K 1. 1. 2018 celkový využiteľný objem hodnotených akumulačných nádrží oproti stavu k 1. 1. 2017 vzrástol na 1 032,66 mil. m3, čo reprezentuje 89 % využiteľného objemu vody.
|
|
Objem (mil. m3) | ||
| 1996 | 2000 | 2017 | |
| Hydrologická bilancia | |||
| Zrážky | 41 127 | 37 500 | 40 535 |
| Ročný prítok do SR | 65 465 | 77 999 | 61 099 |
| Ročný odtok | 79 996 | 90 629 | 73 777 |
| Ročný odtok z územia SR | 12 842 | 12 842 | 11 126 |
| Vodohospodárska bilancia | |||
| Celkové odbery SR | 1 336,80 | 1 172 | 578,63 |
| Výpar z vodných nádrží | 46,89 | 60,00 | 54,14 |
| Vypúšťanie do povrchových vôd | 1 160,31 | 989,80 | 611,88 |
| Vplyv vodných nádrží (VN) | 144,87 | 32,98 | 104,60 |
| Akumulácia | Nadlepšovanie | Akumulácia | |
|
Celkové zásoby vo VN k 1. 1. nasl. roka |
857,3 | 757,0 | 1 032,6 |
| % zásobného objemu v akumulačných VN SR | 69 | 65 | 89 |
| % celkových odberov z odtoku z územia SR | 10,4 | 9,1 | 5,2 |
Povrchové vody
Zrážkové a odtokové pomery
Zrážkový úhrn na území SR dosiahol v roku 2017 hodnotu 827 mm, čo predstavuje 109 % normálu a bol hodnotený ako zrážkovo normálny rok. Celkový nadbytok zrážok dosiahol hodnotu 65 mm. Podľa charakteru zrážkového obdobia rok 2017 bol normálny v povodí Moravy, Dunaja, Váhu, Nitry, Ipľa, Bodvy, Slanej, vlhký bol v povodí Hrona a Hornádu a v ostatných povodiach SR bol veľmi vlhký.
Tabuľka Priemerné mesačné úhrny zrážok (2017) | Mesiac | I. | II. | III. | IV. | V. | VI. | VII. | VIII. | IX. | X. | XI. | XII. | Rok | ||
| mm | 27 | 36 | 36 | 87 | 63 | 65 | 92 | 66 | 126 | 84 | 76 | 69 | 827 | ||
| % normálu | 59 | 86 | 77 | 158 | 83 | 76 | 102 | 81 | 200 | 138 | 123 | 130 | 109 | ||
| Nadbytok (+)/ Deficit (-) | -19 | -6 | -11 | 32 | -13 | -21 | 2 | -15 | 63 | 23 | 14 | 16 | 65 | ||
| Charakter zrážkového obdobia | S | N | S | VV | N | S | N | N | MV | V | V | V | N | ||
Zdroj: SHMÚ
Mapa Priemerný ročný úhrn zrážok v jednotlivých povodiach (2017, mm)
Zdroj: SHMÚ
Ročné odtečené množstvo v SR v roku 2017 dosiahlo 97 % dlhodobého priemeru. Odtečené množstvo predstavovalo viac ako 100 % dlhodobého priemeru v povodí Váhu, Bodrogu a Popradu (108 – 114 % normálu), v ostatných povodiach sa hodnoty pohybovali v rozpätí 58 až 88 % normálu.
Užívanie povrchovej vody
V roku 2017 sa celkové odbery povrchových vôd oproti predchádzajúcemu roku zvýšili o 5,2 %. Odbery pre priemysel zaznamenali nárast o 1,4 %, nárast o 3,0 % bol zaznamenaný v odberoch povrchových vôd pre vodovody. Odbery povrchových vôd pre závlahy vzrásli na hodnotu 17,62 mil.m3, čo predstavovalo nárast o 96,0 %.
Graf Vývoj v odberoch povrchových vôd Tabuľka Užívanie povrchovej vody (mil. m3)
|
Rok |
Vodovody |
Priemysel |
Závlahy |
Ostatné poľnohospodárstvo |
Odbery spolu |
Vypúšťanie |
| 1997 | 73,826 | 690,733 | 46,894 | 0,0360 | 811,484 | 1 114,608 |
| 2016 | 46,140 | 176,470 | 8,990 | 0,0900 | 231,700 | 620,160 |
| 2017 | 47,510 | 178,980 | 17,620 | 0,0100 | 244,120 | 611,880 |
Hodnotenie kvality povrchových vôd
Kvalitatívne ukazovatele povrchových vôd v roku 2017 boli monitorované podľa schváleného Programu monitorovania stavu vôd na rok 2017. Monitorovaných bolo 438 miest v základnom a prevádzkovom režime.
Výsledky monitoringu boli zhodnotené podľa nariadenia vlády SR č. 398/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Pre prioritné látky a niektoré ďalšie látky bolo hodnotené dodržanie environmentálnej normy kvality (ENK) podľa nariadenia vlády SR č. 167/2015 Z. z.
Kvalita povrchových vôd v roku 2017 vo všetkých monitorovaných miestach splnila limity pre vybrané všeobecné ukazovatele a ukazovatele rádioaktivity. Najviac prekročení limitných hodnôt vo všeobecných ukazovateľoch (časť A nariadenia vlády) bolo v ukazovateli dusitanový dusík vo všetkých čiastkových povodiach. Požiadavky na kvalitu povrchových vôd pre skupinu syntetických a nesyntetických látok (časť B a C nariadenia vlády) neboli splnené v ukazovateľoch: As, Zn, Cu, kyanidy celkové, 4-metyl-2,6-di-terc butylfenol, anilín a benztiazol. Ročný priemer environmentálnej normy kvality (ENK) bol prekročený pre Cd, Hg, Pb, alachlór, di(2-etylhexyl)ftalát (DEHP),fluorantén, 4-nonylfenol, 4-terc-oktylfenol. Zo skupiny hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľov (časť E) neboli splnené požiadavky v nasledovných ukazovateľoch: sapróbny index biosestónu, abundancia fytoplanktónu, chlorofyl-a, koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, črevné enterokoky a kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 °C.
Tabuľka Počet monitorovaných miest a ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody v ukazovateľoch A a E (2017)Výsledky monitoringu boli zhodnotené podľa nariadenia vlády SR č. 398/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Pre prioritné látky a niektoré ďalšie látky bolo hodnotené dodržanie environmentálnej normy kvality (ENK) podľa nariadenia vlády SR č. 167/2015 Z. z.
Kvalita povrchových vôd v roku 2017 vo všetkých monitorovaných miestach splnila limity pre vybrané všeobecné ukazovatele a ukazovatele rádioaktivity. Najviac prekročení limitných hodnôt vo všeobecných ukazovateľoch (časť A nariadenia vlády) bolo v ukazovateli dusitanový dusík vo všetkých čiastkových povodiach. Požiadavky na kvalitu povrchových vôd pre skupinu syntetických a nesyntetických látok (časť B a C nariadenia vlády) neboli splnené v ukazovateľoch: As, Zn, Cu, kyanidy celkové, 4-metyl-2,6-di-terc butylfenol, anilín a benztiazol. Ročný priemer environmentálnej normy kvality (ENK) bol prekročený pre Cd, Hg, Pb, alachlór, di(2-etylhexyl)ftalát (DEHP),fluorantén, 4-nonylfenol, 4-terc-oktylfenol. Zo skupiny hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľov (časť E) neboli splnené požiadavky v nasledovných ukazovateľoch: sapróbny index biosestónu, abundancia fytoplanktónu, chlorofyl-a, koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, črevné enterokoky a kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 °C.
| Medzinárodné povodie | Čiastkové povodie | Počet monitorovaných miest v čiastkovom povodí | Ukazovatele, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1 | ||
| sledované | nespĺňajúce požiadavky | všeobecné ukazovatele (A) | hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele (E) | ||
| Dunaj | Morava | 32 | 26 | O2,CHSKCr,BSK5,EK (vodivosť),pH,N-NH4,N-NO2,N-NO3, Ncelk., Pcelk., Ca,Al, AOX,TOC, Mn |
abudancia fytoplankónu, koliformné baktérie, termotolerantné kol. baktérie, chorofyl-a, sapróbny index biosestónu, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Dunaj | 20 | 19 | O2,CHSKCr,BSK5,EK (vodivosť),pH,N-NH4,N-NO2,N-NO3, Ncelk., Pcelk., Ca,Al, AOX |
kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Váh | 144 | 122 |
O2,BSK5,CHSKCr,pH,EK (vodivosť),N-NH4, N-NO2, N-NO3, Pcelk.,Fe,Mn, Ncelk.,Cl-,SO42-,Ca, AOX,Al |
abudancia fytoplankónu, črevné enterokoky, termotolerantné kol. baktérie, sapróbny index biosestónu, koliformné baktérie, chorofyl-a, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Hron | 35 | 20 | BSK5,CHSKCr,N-NO2,N-NO3,N-NH4,Ncelk., Pcelk., Ca,AOX |
sapróbny index biosestónu, koliformné baktérie,termotolerantné kol. baktérie, chorofyl-a, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Ipeľ | 23 | 18 | O2,CHSKCr, BSK5,pH,EK (vodivosť),N-NH4,N-NO2, Pcelk.,Ca, AOX |
chorofyl-a, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Slaná | 19 | 9 | BSK5,CHSKCr,pH,N-NO2, N-NH4,Ncelk.,Pcelk.,Ca,AOX |
koliformné baktérie, termotolerantné kol.baktérie, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Bodrog | 50 | 46 | O2,BSK5,CHSKCr,EK (vodivosť),Fe,N-NH4,N-NO2, N-NO3, Ncelk., Pcelk., Ca, Al,AOX,NELUV |
abudancia fytoplankónu, sapróbny index biosestónu, termotolerantné kol.baktérie, črevné enterokoky, chorofyl-a, koliformné baktérie, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Hornád | 22 | 20 | CHSKCr,RL550,EK (vodivosť),Ca,Cl-, N-NO2, N-NO3, AOX,NELUV |
abudancia fytoplankónu,črevné enterokoky, termotolerantné kol.baktérie, koliformné baktérie, chorofyl-a, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Bodva | 8 | 8 |
O2,CHSKCr,EK (vodivosť), N-NO2, N-NO3, Ca,AOX, |
abudancia fytoplankónu, črevné enterokoky, chorofyl-a, koliformné baktérie, termotolerantné kol. baktérie, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Visla | Dunajec a Poprad | 13 | 11 | pH, EK (vodivosť),N-NH4,N-NO2,Ca,AOX |
koliformné baktérie,termotolerantné kol. baktérie |
Tabuľka Ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody v ukazovateľoch B a C (2017)
| Medzinárodné povodie | Čiastkové povodie | Ukazovatele, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1 | |
| nesyntetické látky (B) | syntetické látky (C) | ||
| Dunaj | Morava | Ni (RP,NPK),Zn (RP) | FLU (RP),B(a)P (RP) *,B(b)fluórantén (RP)*,B(k)fluórantén (RP)*,B(ghi)perylén (RP)*,Indenopyrén (RP)*,TBT (RP)* |
| Dunaj | Dunaj | FLU (RP/RP*),Endosulfán (NPK),B(a)P (RP)*,B(b)fluórantén (RP)*,B(k)fluórantén (RP)*,B(ghi)perylén (RP)*,Indenopyrén (RP)*,TBT (RP)* | |
| Dunaj | Váh | As (RP), Hg (RP, NPK), Ni (RP) | Anilín (RP, NPK),Alachlór (RP),Benztiazol (RP), CN celkové (RP), Oktylfenol (RP),FLU (RP/RP*), B(a)P (RP)*,B(b)fluórantén (RP*, NPK),B(k)fluórantén (RP*),B(ghi)perylén (RP*),Indenopyrén (RP*),TBT (RP*) |
| Dunaj | Hron | As (RP),Cu (RP),Zn (RP),Cd (RP, NPK),Pb (RP) | 4-m-2,6-tBTP (RP),Antracén (NPK),Oktylfenol (RP/RP*),FLU (RP/RP*, NPK/NPK*),B(a)P (RP*),B(b)fluórantén (RP*, NPK),B(k)fluórantén (RP*, NPK),B(ghi)perylén (RP*),Indenopyrén (RP*), TBT (RP*) |
| Dunaj | Ipeľ | Zn (RP),Cd (RP, NPK),Pb (RP) | FLU (RP),B(a)P (RP*),B(b)fluórantén (RP*) |
| Dunaj | Slaná |
CN (RP),FLU (RP, NPK),B(a)P (RP*),B(b)fluórantén (RP*), B(k)fluórantén (RP*),B(ghi)perylén (RP*, NPK),Indenopyrén (RP*) |
|
| Dunaj | Bodrog | Zn (RP), Pb (RP) | CN (RP), 4-nonylfenol,TBT (RP)*, B(a)P (RP)*, FLU (RP), B(b)fluórantén (RP)*, B(k)fluórantén (RP)*, B(ghi)perylén (RP)*, Indenopyrén (RP)* |
| Dunaj | Hornád | Cu (RP), Ni (RP), Zn (RP) |
CN (RP),DEHP (RP),TBT (RP)*,B(a)P (RP)*,B(ghi)perylén (RP)*, Indenopyrén (RP)* |
| Dunaj | Bodva | CN (RP),TBT (RP)* | |
| Visla | Dunajec a Poprad | Cu (RP), Zn (RP) | CN (RP),B(b)fluórantén (RP)*,B(ghi)perylén (RP)*,Indenopyrén (RP)* |
RP – prekročenie ročného priemeru
NPK – prekročenie najvyššej prípustnej koncentrácie
Zdroj: SHMÚ
Hodnotenie stavu útvarov povrchových vôd
Hodnotenie ekologického stavu útvarov povrchových vôd za referenčné obdobie 2009 – 2012 bolo vykonané v 1 510 prirodzených vodných útvaroch povrchových vôd. Najlepšia situácia z pohľadu ekologického stavu bola zaznamenaná v čiastkových povodiach Poprad a Dunajec, Bodrog, Hornád, Slaná, Hron a Váh.
Graf Podiel počtu vodných útvarov povrchových vôd v jednotlivých triedach ekologického stavu v období rokov 2009 – 2012
Veľmi dobrý a dobrý ekologický stav bol zaznamenaný v 56,2 % z celkového počtu vodných útvarov s dĺžkou 8 073,43 km. V priemernom ekologickom stave sa nachádzalo 34,8 % vodných útvarov, čo predstavuje dĺžku 7 565,46 km. Zlý a veľmi zlý stav bol stanovený v cca 9 % z počtu vodných útvarov s dĺžkou 2 159,41 km.
Hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd v období rokov 2009 – 2012 bolo vykonané v 1 510 vodných útvaroch. Dobrý chemický stav dosahovalo 1 473 (97,6 %) vodných útvarov SR a 37 (2,4 %) vodných útvarov nedosahovalo dobrý chemický stav.
Hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd pozostávalo z posúdenia výskytu 41 prioritných látok a ďalších znečisťujúcich látok v súlade s nariadením vlády SR č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky. Súlad výsledkov monitorovania s ročnými priemermi a najvyššími prípustnými koncentráciami environmentálnych noriem kvality predstavuje súlad s požiadavkami pre dobrý chemický stav.
Nedosiahnutie dobrého chemického stavu v dôsledku prekročenia noriem kvality bolo spôsobené nesyntetickými látkami (12 vodných útvarov) a syntetickými látkami. Syntetické látky boli indikované v 24 vodných útvaroch, z toho agregované priemyselné znečisťujúce látky boli zistené v 14 vodných útvaroch, pesticídy v 5 vodných útvaroch a ostatné znečisťujúce látky tiež v 5 vodných útvaroch.
Najväčší podiel vodných útvarov s dobrým chemickým stavom k celkovému počtu vodných útvarov v povodí je v povodí Moravy, Dunaja a Popradu a Dunajca. V absolútnom vyjadrení je najviac vodných útvarov (počet aj dĺžky) dosahujúcich dobrý chemický stav, ale aj nedosahujúcich dobrý chemický stav v čiastkovom povodí Váhu a Bodrogu vzhľadom na ich väčšiu rozlohu.
Hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd pozostávalo z posúdenia výskytu 41 prioritných látok a ďalších znečisťujúcich látok v súlade s nariadením vlády SR č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky. Súlad výsledkov monitorovania s ročnými priemermi a najvyššími prípustnými koncentráciami environmentálnych noriem kvality predstavuje súlad s požiadavkami pre dobrý chemický stav.
Nedosiahnutie dobrého chemického stavu v dôsledku prekročenia noriem kvality bolo spôsobené nesyntetickými látkami (12 vodných útvarov) a syntetickými látkami. Syntetické látky boli indikované v 24 vodných útvaroch, z toho agregované priemyselné znečisťujúce látky boli zistené v 14 vodných útvaroch, pesticídy v 5 vodných útvaroch a ostatné znečisťujúce látky tiež v 5 vodných útvaroch.
Najväčší podiel vodných útvarov s dobrým chemickým stavom k celkovému počtu vodných útvarov v povodí je v povodí Moravy, Dunaja a Popradu a Dunajca. V absolútnom vyjadrení je najviac vodných útvarov (počet aj dĺžky) dosahujúcich dobrý chemický stav, ale aj nedosahujúcich dobrý chemický stav v čiastkovom povodí Váhu a Bodrogu vzhľadom na ich väčšiu rozlohu.
Graf Podiel počtu vodných útvarov povrchových vôd podľa chemického stavu v období rokov 2009 – 2012
Podzemné vody
Vodné zdroje
V roku 2017 bolo v SR 76 508,1 l.s-1 využiteľných množstiev podzemných vôd, čo v porovnaní s predošlým rokom 2016 predstavuje minimálny nárast o 0,03 %. V dlhodobom hodnotení nárast využiteľných množstiev oproti roku 1990 predstavuje 2,3 %. Pomer využiteľných množstiev podzemných vôd k odberným množstvám bol približne na úrovni roku 2016 a dosiahol hodnotu 7,21.
Na základe hodnotenia vodohospodárskej bilancie, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi existujúcimi využiteľnými zdrojmi podzemných vôd a požiadavkami na vodu v danom roku, vyjadreným v podobe bilančného stavu, ktorý je ukazovateľom miery (optimálnosti) využívania vodných zdrojov v hodnotenom roku je možné konštatovať, že v roku 2017 z celkového počtu 141 hydrogeologických rajónov SR je hodnotený bilančný stav ako dobrý v 127 rajónoch, uspokojivý v 14 rajónoch. Napätý, havarijný ani kritický bilančný stav sa nevyskytol v žiadnom hydrogeologickom rajóne ako celku.
Na základe hodnotenia vodohospodárskej bilancie, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi existujúcimi využiteľnými zdrojmi podzemných vôd a požiadavkami na vodu v danom roku, vyjadreným v podobe bilančného stavu, ktorý je ukazovateľom miery (optimálnosti) využívania vodných zdrojov v hodnotenom roku je možné konštatovať, že v roku 2017 z celkového počtu 141 hydrogeologických rajónov SR je hodnotený bilančný stav ako dobrý v 127 rajónoch, uspokojivý v 14 rajónoch. Napätý, havarijný ani kritický bilančný stav sa nevyskytol v žiadnom hydrogeologickom rajóne ako celku.
Hladiny podzemných vôd
Priemerné ročné hladiny v roku 2017 oproti roku 2016 na území Slovenska jenoznačne poklesli (do -40 cm). Výnimkou je povodie stredného a horného Váhu a celý východoslovenský región, kde hladiny prevažne vzrástli do +50 cm.
Výdatnosti prameňov
Pri priemerných ročných výdatnostiach prameňov v porovnaní s minulým rokom bol zaznamenaný v niektorých povodiach (Morava, dolný Váh, Nitra, Hron, Slaná a Bodva) takmer jednoznačný pokles výdatností prevažne na úroveň 60 % – 95 %. Vzostupy dominovali v povodí horného Váhu, Oravy a Bodrogu kde dosiahli 105 – 150 % minuloročných priemerných výdatností. vo zvyšných povodiach kolísali okolo 95 – 110 % minuloročných hodnôt.
Využívanie podzemnej vody
V roku 2017 bolo na Slovenku využívané priemerne 10 607,3 l.s-1 podzemnej vody, čo predstavovalo 13,86 % z dokumentovaných využiteľných množstiev. V priebehu roka 2017 zaznamenali odbery podzemnej vody nárast o 3,75 % oproti roku 2016.
Graf Vývoj využívania podzemných vôd
Graf Vývoj využívania podzemných vôd
K nárastu spotreby vody došlo vo väčšine odvetví s výnimkou oblastí potravinársky priemysel a sociálne účely, kde nastal pokles využívania podzemnej vody v porovnaní s rokom 2016. Najviac vzrástli odbery podzemnej vody v kategórii vodárenské účely o 227,9 l.s-1.
Tabuľka Využívanie podzemnej vody (l.s-1)
| Rok | Vodárenské účely | Potravinársky priemysel | Ostatný priemysel | Poľn. a živoč. výroba | Rastl. výroba a závlahy | Sociálne účely | Iné využitie | Spolu |
| 1997 | 13 219,80 | 362,70 | 1 924,00 | 630,90 | 26,50 | 360,70 | 235,90 | 16 760,50 |
| 2016 | 7 626,70 | 243,70 | 788,50 | 211,80 | 103,70 | 242,80 | 1 006,40 | 10 223,60 |
| 2017 | 7 854,60 | 232,70 | 809,70 | 226,30 | 183,90 | 236,20 | 1 063,90 | 10 607,30 |
Monitorovanie kvality podzemných vôd
Monitorovanie chemického stavu podzemnej vody bolo rozdelené na:
Graf Početnosť prekročených vybraných ukazovateľov kvality podzemných vôd v objektoch základného monitorovania (2017)- základné monitorovanie,
- prevádzkové monitorovanie.
Zdroj: SHMÚ
Prevádzkové monitorovanie bolo vykonávané vo všetkých útvaroch podzemných vôd, ktoré boli vyhodnotené ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia dobrého chemického stavu. V roku 2017 sa v rámci prevádzkového monitorovania na Slovensku sledovalo 220 objektov, u ktorých je predpoklad zachytenia prípadného prieniku znečistenia do podzemných vôd od potenciálneho zdroja znečistenia alebo ich skupiny.
Zdroj: SHMÚ
Graf Početnosť prekročených vybraných ukazovateľov kvality podzemných vôd v objektoch prevádzkového monitorovania (2017)
Zdroj: SHMÚ
Hodnotenie stavu útvarov podzemnej vody
Hodnotenie stavu útvarov podzemných vôd je vykonávané hodnotením ich chemického stavu a kvantitatívneho stavu.
Z celkového počtu 75 útvarov podzemných vôd bolo vyhodnotených:
Z celkového počtu 75 útvarov podzemných vôd bolo vyhodnotených:
- 11 útvarov podzemných vôd v zlom chemickom stave – 7 kvartérnych a 4 predkvartérnych
- 64 útvarov podzemných vôd v dobrom chemickom stave
Graf Podiel plochy kvartérnych útvarov podzemných vôd podľa chemickéhého stavu (2009 – 2012)
Graf Podiel plochy predkvartérnych útvarov podzemných vôd podľa chemického stavu (2009 – 2012)
Dobrý chemický stav bol indikovaný v 85,7 % útvarov podzemných vôd, čo predstavuje plochu 46 507 km2 (77,9 % z celkovej plochy útvarov). Zlý stav bol indikovaný v 14,3 % útvarov podzemnej vody, čo predstavuje plochu 13 215 km2 (22,1 % z celkovej plochy útvarov).
Hodnotením kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd je posúdenie dopadu dokumentovaných vplyvov na útvar podzemnej vody ako celku. Základným ukazovateľom kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd bol stanovený ustálený režim hladiny podzemných vôd (resp. výdatnosti prameňov), medzi ďalšie patrili bilančné hodnotenie množstiev podzemných vôd a zmeny režimu podzemných vôd na základe výsledkov programu monitorovania. V rámci SR boli do zlého kvantitatívneho stavu zaradené 3 útvary podzemných vôd.
Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou
Zásobovanie obyvateľstva vodou z verejných vodovodov
Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2017 dosiahol 4 836,13 tis., čo predstavovalo 88,94 % z celkového počtu obyvateľov SR. V roku 2017 bolo v SR 2 413 samostatných obcí, ktoré boli zásobované vodou z verejných vodovodov a ich podiel z celkového počtu obcí v SR tvoril 83,49 %.
Množstvo vyrobenej pitnej vody v roku 2017 dosiahlo hodnotu 292,55 mil. m3, čo oproti roku 2016 predstavuje nárast o 7,45 mil. m3. Z podzemných vodných zdrojov bolo vyrobených 247,57 mil. m3 (nárast o 6,13 mil. m3) a z povrchových vodných zdrojov 44,98 mil.m3 (nárast o 1,32 mil. m3) pitnej vody. Z celkovej vody vyrobenej vo vodohospodárskych zariadeniach straty vody v potrubnej sieti predstavovali v roku 2017 25,1 %. Špecifická spotreba vody v domácnostiach mierne poklesla na hodnotu 77,84 l.obyv-1.deň-1.
Mapa Podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov (2017)
Zdroj: VÚVH
Graf Medzinárodné porovanie zásobovania obyvateľov z verejných vodovodov (2015)
Graf Vývoj špecifickej spotreby vody v domácnostiach
Monitorovanie a hodnotenie kvality pitnej vody
Kontrola kvality vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Ukazovatele kvality pitnej vody sú definované nariadením vlády SR č. 354/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (NV SR č. 496/2010 Z. z. a č. 8/2016 Z. z.), ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Kontrola kvality vody z rádiologického hľadiska je zabezpečená vo vyhláške MZ SR č. 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia.
Okrem úplného rozboru vody sa na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite vodného zdroja a účinnosti úpravy vody, najmä dezinfekcie, o biologickej kvalite a senzorických vlastnostiach pitnej vody vykonáva minimálny rozbor – t.j. vyšetrenie 28 ukazovateľov kvality vody.
V roku 2017 sa v prevádzkových laboratóriách vodárenských spoločností analyzovalo 20 337 vzoriek pitnej vody, v ktorých sa urobilo 581 688 analýz na jednotlivé ukazovatele pitnej vody. Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v roku 2017 hodnotu 99,74 %. Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol hodnotu 95,31 %. V týchto podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór, ktorého hodnotenie vo vzťahu k mikrobiologickej kvalite pitnej vody bolo urobené osobitne.
Mikrobiologické a biologické ukazovateleOkrem úplného rozboru vody sa na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite vodného zdroja a účinnosti úpravy vody, najmä dezinfekcie, o biologickej kvalite a senzorických vlastnostiach pitnej vody vykonáva minimálny rozbor – t.j. vyšetrenie 28 ukazovateľov kvality vody.
V roku 2017 sa v prevádzkových laboratóriách vodárenských spoločností analyzovalo 20 337 vzoriek pitnej vody, v ktorých sa urobilo 581 688 analýz na jednotlivé ukazovatele pitnej vody. Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v roku 2017 hodnotu 99,74 %. Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol hodnotu 95,31 %. V týchto podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór, ktorého hodnotenie vo vzťahu k mikrobiologickej kvalite pitnej vody bolo urobené osobitne.
V roku 2017 bolo najvyššie percento prekročených analýz hygienických limitov v pitnej vode v rozvodných sieťach u týchto ukazovateľov: Escherichia coli, koliformné baktérie, enterokoky, kultivované mikroorganizmy pri 22 °C a pri 37 °C a Clostridium perfringens. Prítomnosť Escherichie coli, koliformných baktérií a enterokokov indikuje fekálne znečistenie z tráviaceho traktu teplokrvných živočíchov vrátane človeka a ukazuje na nedostatočnú ochranu vodného zdroja a na nedostatky v úprave a zdravotnom zabezpečení pitnej vody.
Nadlimitný výskyt kultivovateľných mikroorganizmov pri 22 °C a pri 37 °C je indikátorom všeobecnej kontaminácie vody.
Tabuľka Vyhodnotenie mikrobiologických a biologických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach
| Ukazovateľ | Počet analýz | % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 | % analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z. | % analýz vyhovujúcich NV SR 354/2006 Z. z. | ||
| 2000 | 2005 | 2017 | 2000 | 2005 | 2017 | |
| Escherichia coli | - | 9 834 | 18 398 | - | 99,34 | 99,51 |
| Koliformné baktérie | 13 161 | 10 511 | 18 403 | 98,64 | 96,48 | 98,61 |
| Enterokoky | - | 10 494 | 18 398 | - | 98,38 | 99,45 |
| Kultivovateľné mikroorganizmy pri 22°C | - | 8 685 | 18 290 | - | 99,17 | 99,34 |
| Kultivovateľné mikroorganizmy pri 37°C | - | - | 18 029 | - | - | 99,18 |
| Bezfarebné bičíkovce | 9 389 | - | 17 956 | 99,31 | - | 99,88 |
| Živé organizmy (okrem bezfarebných bičíkovcov) | 9 422 | 9 751 | 18 171 | 98,92 | 99,64 | 99,86 |
| Mikromycéty stanoviteľné mikroskopicky | - | - | 18 222 | - | - | 99,85 |
| Abiosestón | 9 421 | - | 17 591 | 99,65 | - | 99,86 |
Fyzikálno – chemické ukazovatele
Z ukazovateľov, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť senzorickú kvalitu pitnej vody, nevyhovovali limitom ukazovatele: železo, mangán a sírany. Najčastejšie prekračovaným ukazovateľom na Slovensku je každoročne železo, ktoré sa do pitnej vody môže dostať z geologického podložia, z použitia železitých koalgulantov v procese úpravy pitnej vody alebo z korózie materiálov použitých v rozvodnej sieti. Zvýšené koncentrácie železa nepredstavujú riziko pre zdravie ľudí.
Tabuľka Vyhodnotenie fyzikálno-chemických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach – anorganické ukazovatele
| Anorganické ukazovatele | Počet analýz | % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 | % analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z. | % analýz vyhovujúcich NV SR 354/2006 Z. z. | ||
| 2000 | 2005 | 2017 | 2000 | 2005 | 2017 | |
| Antimón | 509 | 1 501 | 3 010 | 95,09 | 99,67 | 99,83 |
| Arzén | 553 | 1 466 | 3 004 | 98,55 | 98,91 | 100,00 |
| Dusičnany | 12 347 | 9 388 | 17 192 | 99,50 | 99,77 | 99,95 |
| Dusitany | 12 276 | 9 494 | 18 109 | 99,85 | 99,83 | 100,00 |
| Fluoridy | 742 | 1 665 | 2 962 | 100,00 | 100,00 | 100,00 |
| Kadmium | 769 | 1 406 | 3 004 | 100,00 | 99,86 | 100,00 |
| Nikel | 647 | 1 412 | 2 998 | 98,92 | 98,94 | 100,00 |
| Olovo | 769 | 1 408 | 3 005 | 99,35 | 99,57 | 99,97 |
Tabuľka Vyhodnotenie fyzikálno-chemických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach – ukazovatele, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť senzorickú kvalitu pitnej vody
| Ukazovatele ovplyvňujúce senzorickú kvalitu vody | Počet analýz | % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 | % analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z. | % analýz vyhovujúcich NV SR 354/2006 Z. z. | ||
| 2000 | 2005 | 2017 | 2000 | 2005 | 2017 | |
| Amónne ióny | 11 767 | - | 17 958 | 99,84 | 99,87 | 99,97 |
| ChSK-Mn | 12 362 | - | 18 629 | 99,94 | - | 99,95 |
| Mangán | 11 196 | - | 18 471 | 99,06 | 98,98 | 99,34 |
| Reakcia vody | 12 289 | - | 18 645 | 99,48 | 99,06 | 99,91 |
| Železo | 12 319 | - | 18 481 | 98,26 | 94,84 | 98,72 |
| Farba | 11 768 | - | 18 529 | 99,69 | - | 99,82 |
| Sírany | 2 103 | - | 2 990 | 99,86 | - | 99,50 |
| Zákal | 11 261 | - | 18 607 | 99,87 | - | 99,79 |
V rámci organických ukazovateľov kvality vody sa nevyskytol žiadny prípad prekročenia limitných hodnôt, okrem ukazovateľov dichlórbenzén, ktorý vyhovoval v 99,90 % z 2 881 vykonaných analýz a pesticídy, ktoré vyhovovali v 99,92 % z 2 599 vykonaných analýz.
Rádiologické ukazovatele
Na výskyte analýz nevyhovujúcich požiadavkám vyhlášky MZ SR č. 528/2007 Z. z. sa podieľali ukazovatele celková objemová aktivita alfa a objemová aktivita 222Rn. Zvýšenie počtu nadlimitných analýz u ukazovateľa celková objemová aktivita alfa spôsobilo zníženie limitnej hodnoty pre daný ukazovateľ z 0,2 na 0,1 Bq/l.
Tabuľka Vyhodnotenie rádiologických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach | Rádiologické ukazovatele | Počet analýz | % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 | % analýz vyhovujúcich vyhláške 12/2001 Z. z. | % analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR 528/2007 Z. z | ||
| 2000 | 2005 | 2017 | 2000 | 2005 | 2017 | |
| Celková objemová aktivita alfa | 554 | 1 116 | 1 853 | 90,61 | 98,03 | 94,55 |
| Celková objemová aktivita beta | 458 | 1 104 | 1 843 | 100,00 | 100,00 | 100,00 |
| Objemová aktivita radónu 222 | 223 | 853 | 1 471 | 97,96 | 98,59 | 99,93 |
Dezinfekcia vody
Pitná voda dodávaná spotrebiteľom systémom hromadného zásobovania nemusí byť zdravotne zabezpečená dezinfekciou, ak nehrozí jej kontaminácia vo vodárenskom zdroji a v rozvodnej sieti a voda vo vodárenskom zdroji dlhodobo spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody.
Dezinfekcia pitnej vody sa prevažne vykonáva chemickým procesom chloráciou. Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. stanovuje pre obsah voľného chlóru v pitnej vode limitnú medznú hodnotu 0,3 mg.l-1. Ak sa voda dezinfikuje chlórom, minimálna hodnota voľného chlóru v distribučnej sieti nemusí byť 0,05 mg.l-1, keďže novela č. 8/2016 Z. z. nariadenia vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. odstránila požiadavku na minimálny obsah voľného chlóru.
Podiel analýz nevyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody z dôvodu prekročenia hodnoty 0,3 mg.l-1 predstavoval v roku 2017 2,00 %. Požiadavku pôvodného nariadenia vlády na minimálny obsah voľného chlóru 0,05 mg/l nedosiahlo 9,07 % vzoriek pitnej vody.
Dezinfekcia pitnej vody sa prevažne vykonáva chemickým procesom chloráciou. Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. stanovuje pre obsah voľného chlóru v pitnej vode limitnú medznú hodnotu 0,3 mg.l-1. Ak sa voda dezinfikuje chlórom, minimálna hodnota voľného chlóru v distribučnej sieti nemusí byť 0,05 mg.l-1, keďže novela č. 8/2016 Z. z. nariadenia vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. odstránila požiadavku na minimálny obsah voľného chlóru.
Podiel analýz nevyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody z dôvodu prekročenia hodnoty 0,3 mg.l-1 predstavoval v roku 2017 2,00 %. Požiadavku pôvodného nariadenia vlády na minimálny obsah voľného chlóru 0,05 mg/l nedosiahlo 9,07 % vzoriek pitnej vody.
Tabuľka Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty v rozvodných sieťach pitnej vody
| Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty | Počet analýz | % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 | % analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z. | % analýz vyhovujúcich NV SR 354/2006 Z. z. | ||
| 2000 | 2005 | 2017 | 2000 | 2005 | 2017 | |
| Voľný chlór | 13 466 | 1 496 | 13 325 | 82,61 | 85,27 | 98,00 |
| Bromdichlórmetán | 1 009 | 1 296 | 3 044 | 99,90 | 100,00 | 100,00 |
| Chlórdioxid | 1 746 | 891 | 544 | 92,84 | 99,10 | 99,26 |
| Chloroform | 1 187 | 1 299 | 3 043 | 98,74 | 99,92 | 99,74 |
Tabuľka Vzorky pitnej vody z rozvodnej siete s nevyhovujúcou koncentráciou aktívneho chlóru
| Ukazovateľ | % analýz nevyhovujúcich NV SR 354/2006 Z. z. |
| 2017 | |
| Koncentrácia aktívneho chlóru pod 0,05 mg/l | 9,07 |
| Koncentrácia aktívneho chlóru nad 0,3 mg/l | 2,00 |
Odvádzanie a čistenie odpadových vôd
Produkcia odpadových vôd
V roku 2017 celkové množstvo odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd predstavovalo 611 890 tis. m3, čo oproti predchádzajúcemu roku znamenalo pokles o 1,3 %, v porovnaní s rokom 2000 je to menej o 43,2 %.
Oproti predchádzajúcemu roku bol zaznamenaný pokles v ukazovateľoch znečistenia odpadových vôd – chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSKCr) o 1 351 t.rok-1, nerozpustné látky (NL) o 1 112 t.rok-1, biochemická spotreba kyslíka (BSK5) o 284 t.rok-1 a celkový dusík (Ncelk.) o 216 t.rok-1. Celkový fosfor (Pcelk.) bol približne úrovni roku 2016 a nárast bol len v ukazovateli nepolárne extrahovateľné látky NELuv o 1,2 t.rok-1.
Podiel vypúšťaných čistených odpadových vôd k celkovému množstvu odpadových vôd vypúšťaných do tokov roku 2017 predstavoval 93,09 %.
Graf Objem odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd
Graf Vývoj vo vypúšťaní čistených a nečistených odpadových vôd do vodných tokov
Graf Znečistenie odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd
Mapa Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu (2017)
Zdroj: VÚVH
Graf Medzinárodné porovnanie napojenia obyvateľstva na verejnú kanalizáciu (2015)
Graf Vývoj v kapacite ČOV
Graf Vývoj v počte ČOV
V roku 2017 bolo do tokov verejnou kanalizáciou (v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov) vypustených približne 427 mil. m3 odpadových vôd, čo predstavovalo oproti predchádzajúcemu roku pokles o 5 mil. m3 a množstvo čistených odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie dosiahlo hodnotu 424 mil. m3.
Zdroj: VÚVH
Čistiarenský kal je nutný vedľajší produkt procesu čistenia odpadových vôd. V roku 2017 predstavovala celková produkcia kalu z čistiarní komunálnych odpadových vôd 54 517 t sušiny kalu, pričom sa zhodnotilo 46 654 t sušiny kalu (85,58 %).
Tabuľka Kaly produkované v čistiarňach odpadových vôd (t)
Zdroj: VÚVH
Počas sezóny 2017 bolo do podrobného vyhodnotenia zaradených 79 prírodných vodných plôch, pričom organizovaná rekreácia prebiehala na 17 lokalitách t. j. tieto vodné plochy boli prevádzkované ako prírodné kúpaliská. Odobratých bolo celkove 456 vzoriek vôd, z ktorých sa vykonalo 3 879 vyšetrení ukazovateľov kvality vody. Medzná hodnota (MH) stanovených ukazovateľov bola prekročená v 25,44 % z celkového počtu vzoriek (v roku 2016 to bolo 25,95 %) a 4,78 % z celkového počtu ukazovateľov (v roku 2016 to bolo 5,15 %). Zistené výsledky naznačili mierne zlepšenie kvality vody na prírodných kúpaliskách a nevyhovujúca kvalita vody vo väčšine prípadov súvisela s výkyvmi počasia. 72,06 % z celkového počtu nevyhovujúcich ukazovateľov predstavovali zdravotne nevýznamné fyzikálno-chemické ukazovatele (priehľadnosť, farba, nasýtenie vody kyslíkom). Z nevyhovujúcich mikrobiologických ukazovateľov kvality vody predstavovali najväčší počet črevné enterokoky, menej Escherichia coli a koliformné baktérie. Vo väčšine prípadov sa jednalo len o krátkodobé znečistenie. I v tomto roku bolo zaznamenané premnoženie cyanobaktérií a to najmä v lokalitách, ktoré boli problematické už aj v minulosti.
V roku 2017 SR vyhodnotila a klasifikovala kvalitu vôd určených na kúpanie aj podľa požiadaviek smernice 2006/7/ES. V kúpacej sezóne 2017 bolo hodnotených a monitorovaných 29 prírodných vodných lokalít, ktoré boli všeobecne záväznými vyhláškami krajských úradov životného prostredia vyhlásené za tzv. vody určené na kúpanie. 19 lokalít vôd určených na kúpanie bolo Európskou komisiou klasifikovaných ako lokality s výbornou kvalitou vody na kúpanie, 9 lokalít malo dobrú kvalitu vody na kúpanie a jedna lokalita mala nedostatočnú kvalitu vody na kúpanie. Z dôvodu rekonštrukcie a vypustenia vody z vodných nádrží nebolo možné v roku 2017 klasifikovať tri lokality - Kunovská priehrada, Dolno Hodrušské jazero a Veľké Richnavské jazero.
Počas kúpacej sezóny 2017 neboli zaznamenané ochorenia resp. zdravotné komplikácie, ktoré by súviseli s kúpaním sa na prírodnom kúpalisku.
Mapa Kvalita vody určenej na kúpanie počas letnej turistickej sezóny 2017
Zdroj: ÚVZ SR, SAŽP
Oproti predchádzajúcemu roku bol zaznamenaný pokles v ukazovateľoch znečistenia odpadových vôd – chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSKCr) o 1 351 t.rok-1, nerozpustné látky (NL) o 1 112 t.rok-1, biochemická spotreba kyslíka (BSK5) o 284 t.rok-1 a celkový dusík (Ncelk.) o 216 t.rok-1. Celkový fosfor (Pcelk.) bol približne úrovni roku 2016 a nárast bol len v ukazovateli nepolárne extrahovateľné látky NELuv o 1,2 t.rok-1.
Podiel vypúšťaných čistených odpadových vôd k celkovému množstvu odpadových vôd vypúšťaných do tokov roku 2017 predstavoval 93,09 %.
Graf Objem odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd
Graf Vývoj vo vypúšťaní čistených a nečistených odpadových vôd do vodných tokov
Graf Znečistenie odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd
Odvádzanie odpadových vôd
Počet obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2017 dosiahol počet 3 682,23 tis. obyvateľov, čo predstavuje 67,72 % z celkového počtu obyvateľov. Vybudovanú verejnú kanalizáciu malo 1 108 obcí (38,34 % z celkového počtu obcí SR).Mapa Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu (2017)
Zdroj: VÚVH
Graf Medzinárodné porovnanie napojenia obyvateľstva na verejnú kanalizáciu (2015)
Čistenie odpadových vôd
V roku 2017 v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov bolo 697 čistiarní odpadových vôd, z ktorých najväčší podiel predstavovali mechanicko-biologické ČOV. Celková kapacita čistiarní odpadových vôd (ČOV) v roku 2017 bola 1 675,5 tis. m3.deň-1.Graf Vývoj v kapacite ČOV
Graf Vývoj v počte ČOV
V roku 2017 bolo do tokov verejnou kanalizáciou (v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov) vypustených približne 427 mil. m3 odpadových vôd, čo predstavovalo oproti predchádzajúcemu roku pokles o 5 mil. m3 a množstvo čistených odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie dosiahlo hodnotu 424 mil. m3.
Tabuľka Vody vypúšťané verejnou kanalizáciou (v správe VS a v správe obcí) v roku 2017
| Vody vypúšťané verejnou kanalizáciou | Splaškové | Priemyselné a ostatné | Zrážkové | Cudzie | Spolu |
| (tis. m3) | |||||
| Čistené | 118 603 | 84 757 | 48 173 | 172 736 | 424 269 |
| Nečistené | 649 | 297 | 1 218 | 1 080 | 3 244 |
| Spolu | 119 252 | 85 054 | 49 391 | 173 816 | 427 513 |
Čistiarenský kal je nutný vedľajší produkt procesu čistenia odpadových vôd. V roku 2017 predstavovala celková produkcia kalu z čistiarní komunálnych odpadových vôd 54 517 t sušiny kalu, pričom sa zhodnotilo 46 654 t sušiny kalu (85,58 %).
Tabuľka Kaly produkované v čistiarňach odpadových vôd (t)
|
Rok |
Množstvo kalov (tony sušiny) | |||||||
|
Spolu |
Zhodnocované | Zneškodňované | Dočasne uskladnené | |||||
| aplikácia do poľnohosp. pôdy | aplikácia do lesnej pôdy | kompostovanie a iné zhodnotenie |
energetické zhodnotenie |
spaľovanie | skládkovanie | |||
| 2014 | 56 883 | 8 | 0 | 36 524 | 16 038 | 0 | 1 073 | 3 240 |
| 2016 | 53 054 | 0 | 0 | 34 695 | 10 975 | 68 | 2 359 | 4 957 |
| 2017 | 54 517 | 0 | 0 | 34 416 | 12 238 | 0 | 2 636 | 5 227 |
Kvalita vody na kúpanie
Hygienická situácia bola počas kúpacej sezóny 2017 sledovaná orgánmi verejného zdravotníctva na prírodných vodných plochách a umelých kúpaliskách v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj vyhláškou MZ SR č. 308/2012 Z. z. o požiadavkách na kvalitu vody, kontrolu kvality vody a o požiadavkách na prevádzku, vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení na prírodnom kúpalisku a na umelom kúpalisku a vyhláškou MZ SR č. 309/2012 Z. z. o požiadavkách na vodu určenú na kúpanie.Počas sezóny 2017 bolo do podrobného vyhodnotenia zaradených 79 prírodných vodných plôch, pričom organizovaná rekreácia prebiehala na 17 lokalitách t. j. tieto vodné plochy boli prevádzkované ako prírodné kúpaliská. Odobratých bolo celkove 456 vzoriek vôd, z ktorých sa vykonalo 3 879 vyšetrení ukazovateľov kvality vody. Medzná hodnota (MH) stanovených ukazovateľov bola prekročená v 25,44 % z celkového počtu vzoriek (v roku 2016 to bolo 25,95 %) a 4,78 % z celkového počtu ukazovateľov (v roku 2016 to bolo 5,15 %). Zistené výsledky naznačili mierne zlepšenie kvality vody na prírodných kúpaliskách a nevyhovujúca kvalita vody vo väčšine prípadov súvisela s výkyvmi počasia. 72,06 % z celkového počtu nevyhovujúcich ukazovateľov predstavovali zdravotne nevýznamné fyzikálno-chemické ukazovatele (priehľadnosť, farba, nasýtenie vody kyslíkom). Z nevyhovujúcich mikrobiologických ukazovateľov kvality vody predstavovali najväčší počet črevné enterokoky, menej Escherichia coli a koliformné baktérie. Vo väčšine prípadov sa jednalo len o krátkodobé znečistenie. I v tomto roku bolo zaznamenané premnoženie cyanobaktérií a to najmä v lokalitách, ktoré boli problematické už aj v minulosti.
V roku 2017 SR vyhodnotila a klasifikovala kvalitu vôd určených na kúpanie aj podľa požiadaviek smernice 2006/7/ES. V kúpacej sezóne 2017 bolo hodnotených a monitorovaných 29 prírodných vodných lokalít, ktoré boli všeobecne záväznými vyhláškami krajských úradov životného prostredia vyhlásené za tzv. vody určené na kúpanie. 19 lokalít vôd určených na kúpanie bolo Európskou komisiou klasifikovaných ako lokality s výbornou kvalitou vody na kúpanie, 9 lokalít malo dobrú kvalitu vody na kúpanie a jedna lokalita mala nedostatočnú kvalitu vody na kúpanie. Z dôvodu rekonštrukcie a vypustenia vody z vodných nádrží nebolo možné v roku 2017 klasifikovať tri lokality - Kunovská priehrada, Dolno Hodrušské jazero a Veľké Richnavské jazero.
Počas kúpacej sezóny 2017 neboli zaznamenané ochorenia resp. zdravotné komplikácie, ktoré by súviseli s kúpaním sa na prírodnom kúpalisku.
Mapa Kvalita vody určenej na kúpanie počas letnej turistickej sezóny 2017
Zdroj: ÚVZ SR, SAŽP
Havarijné zhoršenie kvality vôd
V roku 2017 podľa štatistík SIŽP bolo zaevidovaných 111 mimoriadnych zhoršení vôd (MZV), čo oproti predchádzajúcemu roku prestavuje nárast o 9 udalostí. Z evidovaných udalostí bolo 43 prípadov na povrchových vodách a v 68 prípadoch boli znečistené alebo ohrozené podzemné vody.
Graf Vývoj v počte MZV
V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu počtu MZV zapríčinených exkrementami hospodárskych zvierat, odpadovými vodami a látkami, u ktorých sa nepodarilo zistiť druh škodlivej látky alebo obzvlášť škodlivej látky. V roku 2017 neboli zaevidované žiadne MZV spôsobené pesticídmi, priemyselnými hnojivami a nerozpustnými látkami. Nárast počtu prípadov znečistenia zaznamenali ropné látky, silážne šťavy, iné toxické látky a iné látky.
Tabuľka Vývoj v počte MZV podľa druhu látok škodiacich vodám (LŠV)
| Druh látok škodiacich vodám | 1993 | 2016 | 2017 |
| Ropné látky | 70 | 52 | 68 |
| Žieraviny | 5 | 1 | 1 |
| Pesticídy | 2 | 0 | 0 |
| Exkrementy hospodárskych zvierat | 8 | 11 | 5 |
| Silážne šťavy | 0 | 0 | 5 |
| Priemyselné hnojivá | 0 | 1 | 0 |
| Iné toxické látky | 5 | 0 | 1 |
| Nerozpustné látky | 11 | 4 | 0 |
| Odpadové vody | 8 | 14 | 12 |
| Iné látky | 4 | 6 | 8 |
| Látky škodiace vodám u ktorých sa šetrením nepodarilo zistiť druh škodlivej látky | 29 | 13 | 11 |
V roku 2017 najviac MZV bolo spôsobených dopravou a prepravou znečisťujúcich látok. Ďalším významným faktorom bol nevyhovujúci technický stav zariadení alebo objektov, v ktorých sa zaobchádza so škodlivými látkami alebo obzvlášť škodlivými látkami a ľudský faktor.
Tabuľka Prehľad o príčinách vzniku MZV evidovaných SIŽP
| Havárie podľa príčin ich vzniku | 1993 | 2016 | 2017 |
| Ľudský faktor | 23 | 16 | 14 |
| Nevyhovujúci stav zariadenia (nedostatečná údržba, nevhodné technické riešenie, nedostatočná kapacita sklad. objektu a havarijnej nádrže) | 27 | 23 | 16 |
| Mimoriadna udalosť (požiar, výbuch, poveternostné vplyvy) | 3 | 12 | 12 |
| Doprava a preprava znečisťujúcich látok | 29 | 24 | 32 |
| MZV vzniklo mimo územia SR | 7 | 0 | 1 |
| Iná | 11 | 10 | 11 |
| Nezistená | 44 | 17 | 17 |
| Krádeže | 0 | 0 | 8 |
Povodne
Celkove bolo v roku 2017 povodňami postihnutých 137 obcí a miest, kde bolo zaplavených 786 bytových budov, 174 nebytových budov, 307,63 ha poľnohospodárskej pôdy, 718,5 ha lesnej pôdy a 399,09 ha intravilánov obcí a miest. Následkami povodní bolo postihnutých celkom 56 obyvateľov, usmrtené boli dve osoby.
Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami v roku 2017 boli vyčíslené na 11,02 mil. eur, z toho výdavky na povodňové zabezpečovacie práce boli vyčíslené na 2,27 mil. eur, výdavky na povodňové záchranné práce na 0,875 mil. eur a povodňové škody vo výške 7,87 mil. eur.
Povodňové škody na majetku štátu boli vo výške 5,98 mil. eur, na majetku obyvateľov 0,075 mil. eur, na majetku obcí 0,33 mil. eur a vyšších územných celkov 0,51 mil. eur. Na majetku právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov boli škody 0,98 mil. eur.
Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami v roku 2017 boli vyčíslené na 11,02 mil. eur, z toho výdavky na povodňové zabezpečovacie práce boli vyčíslené na 2,27 mil. eur, výdavky na povodňové záchranné práce na 0,875 mil. eur a povodňové škody vo výške 7,87 mil. eur.
Povodňové škody na majetku štátu boli vo výške 5,98 mil. eur, na majetku obyvateľov 0,075 mil. eur, na majetku obcí 0,33 mil. eur a vyšších územných celkov 0,51 mil. eur. Na majetku právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov boli škody 0,98 mil. eur.
Graf Výdavky a škody spôsobené povodňami
HORNINY
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aké geologické hazardy najviac ohrozujú prírodné prostredie a v konečnom dôsledku aj človeka?
- Svahové pohyby predstavujú jeden z najvýznamnejších geodynamických procesov. V SR bolo na základe Atlasu máp stability svahov Slovenskej republiky (2006) zaregistrovaných 21 192 svahových deformácií s rozlohou 257,5 tis. ha, čo predstavuje 5,25 % rozlohy územia SR. Najväčšie zastúpenie v rámci svahových deformácií mali zosuvy (19 104). V roku 2017 bola vykonaná registrácia 11 svahových deformácií.
- V roku 2017 bolo zo záznamov seizmických staníc národnej siete interpretovaných 10 719 teleseizmických, regionálnych alebo lokálnych seizmických javov. Lokalizovaných bolo cca 70 - 80 zemetrasení s epicentrom na území SR. Makroseizmicky bolo na území Slovenska pozorovaných päť zemetrasení, všetky s epicentrom na území Slovenska. Okrem toho bola na území Slovenska makroseizmicky pozorovaná aj explózia plynovej prečerpávacej stanice v Rakúsku v blízkosti hraníc so Slovenskom.
Aký je stav vo využívaní geotermálnej energie v SR?
- Geotermálna energia predstavuje značný tepelno-energetický potenciál SR. V súčasnosti sa vyžívajú geotermálne vody na 48 lokalitách najmä na rekreáciu, ako i na vykurovanie.
Geologické faktory životného prostredia
V roku 2017 sa pokračovalo v monitorovacích meraniach v rámci ČMS – Geologické faktory (ČMS GF) v nasledujúcich podsystémoch:
- Zosuvy a iné svahové deformácie,
- Tektonická a seizmická aktivita územia,
- Vplyv ťažby na životné prostredie,
- Monitoring objemovej aktivity radónu v geologickom prostredí,
- Stabilita horninových masívov pod historickými objektmi,
- Monitorovanie riečnych sedimentov.
Zosuvy a iné svahové deformácie
V rámci podsystému „Zosuvy a iné svahové deformácie“ sa v roku 2017 monitorovalo celkovo 39 lokalít. Vykonávalo sa monitorovanie troch základných typov svahových pohybov – zosúvanie (26 lokalít), plazenie (4 lokality) a náznaky aktivizácie rútivých pohybov (8 lokalít).
Okrem priamo vykonávaných a zabezpečovaných monitorovacích meraní bola zabezpečená analýza klimatologických údajov (zo siete staníc SHMÚ) vo vzťahu k stabilite zosuvných území. Analyzovaný bol najmä ich vplyv na zmeny hladiny podzemnej vody a výdatnosti odvodňovacích zariadení.
Na základe meraní pohybovej aktivity bol najväčší nameraný pohyb na zosuvných územiach v obciach Prievidza-Hradec, Prešov-Horárska ul. a Nižná Myšľa. Mimoriadne vysoké hodnoty pohybovej aktivity boli zaznamenané aj na lokalite Handlová-Morovnianske sídlisko.
Do špecifickej skupiny lokalít hodnotenia stability prostredia je zaradený objekt Stabilizačného násypu v Handlovej. Ide o vodohospodárske dielo, ktoré rozopiera dva zosuvné svahy, stabilizuje štátnu cestu I. triedy I/50 a zabezpečuje stabilitu obytnej zástavby v južnej časti mesta.
Bola vykonaná registrácia 11 svahových deformácií (Hažlín, Banská Hodruša, Lietava, Podhorie, Prusy, Richnava, Terchová, Zázrivá, Zlaté, Regetovka, Vranov-Dubník). Pri aktivizácii uvedených svahových deformácií sa dominantne uplatňovali klimatické pomery v kombinácii s nevhodnými antropogénnymi aktivitami.
Mapa svahových deformácií
Okrem priamo vykonávaných a zabezpečovaných monitorovacích meraní bola zabezpečená analýza klimatologických údajov (zo siete staníc SHMÚ) vo vzťahu k stabilite zosuvných území. Analyzovaný bol najmä ich vplyv na zmeny hladiny podzemnej vody a výdatnosti odvodňovacích zariadení.
Na základe meraní pohybovej aktivity bol najväčší nameraný pohyb na zosuvných územiach v obciach Prievidza-Hradec, Prešov-Horárska ul. a Nižná Myšľa. Mimoriadne vysoké hodnoty pohybovej aktivity boli zaznamenané aj na lokalite Handlová-Morovnianske sídlisko.
Do špecifickej skupiny lokalít hodnotenia stability prostredia je zaradený objekt Stabilizačného násypu v Handlovej. Ide o vodohospodárske dielo, ktoré rozopiera dva zosuvné svahy, stabilizuje štátnu cestu I. triedy I/50 a zabezpečuje stabilitu obytnej zástavby v južnej časti mesta.
Bola vykonaná registrácia 11 svahových deformácií (Hažlín, Banská Hodruša, Lietava, Podhorie, Prusy, Richnava, Terchová, Zázrivá, Zlaté, Regetovka, Vranov-Dubník). Pri aktivizácii uvedených svahových deformácií sa dominantne uplatňovali klimatické pomery v kombinácii s nevhodnými antropogénnymi aktivitami.
Mapa svahových deformácií
Zdroj: ŠGÚDŠ
Tektonická a seizmická aktivita územia
V roku 2017 prebiehali merania pohybu na 6 lokalitách: Branisko – prieskumná štôlňa, Demänovská jaskyňa Slobody – v spolupráci s jaskyniarmi zo Slovenskej správy jaskýň v Liptovskom Mikuláši, Ipeľ – prieskumná štôlňa Izabela, Dobrá Voda – v spolupráci s pracovníkmi Ústavu struktury a mechaniky hornín AV ČR v Prahe, Banská Hodruša-Hámre – štôlňa Starovšechsvätých a Vyhne – štôlňa sv. A. Paduánsky v spolupráci s pracovníkmi Geofyzikálneho odboru ÚVZ SAV v Bratislave.
Nepretržitá registrácia seizmických javov prebiehala na staniciach Národnej siete 13 seizmických staníc. V roku 2017 bolo zo záznamov seizmických staníc národnej siete interpretovaných 10 719 teleseizmických, regionálnych alebo lokálnych seizmických javov. Lokalizovaných bolo cca 70-80 zemetrasení s epicentrom na území SR. Makroseizmicky bolo na území Slovenska pozorovaných päť zemetrasení, všetky s epicentrom na území Slovenska. Okrem toho bola na území Slovenska makroseizmicky pozorovaná aj explózia plynovej prečerpávacej stanice v Rakúsku v blízkosti hraníc so Slovenskom.
Nepretržitá registrácia seizmických javov prebiehala na staniciach Národnej siete 13 seizmických staníc. V roku 2017 bolo zo záznamov seizmických staníc národnej siete interpretovaných 10 719 teleseizmických, regionálnych alebo lokálnych seizmických javov. Lokalizovaných bolo cca 70-80 zemetrasení s epicentrom na území SR. Makroseizmicky bolo na území Slovenska pozorovaných päť zemetrasení, všetky s epicentrom na území Slovenska. Okrem toho bola na území Slovenska makroseizmicky pozorovaná aj explózia plynovej prečerpávacej stanice v Rakúsku v blízkosti hraníc so Slovenskom.
Vplyv ťažby na životné prostredie
Monitoring vplyvov ťažby na životné prostredie v roku 2017 pokračoval na rizikových banských lokalitách na rizikových lokalitách ťažby rúd: Pezinok, Štiavnicko-hodrušský rudný obvod, Kremnický rudný obvod, Špania Dolina, Liptovská Dúbrava, Rožňava, Nižná Slaná, Smolník, Slovinky, Rudňany, Novoveská Huta. Na týchto lokalitách sa monitorujú inžinierskogeologické, hydrogeologické a geochemické aspekty vplyvov ťažby na životné prostredie v účelových pozorovacích sieťach monitorovaných objektov. Inžinierskogeologické a hydrogeologické aspekty vplyvov ťažby na rizikových lokalitách s prebiehajúcou ťažbou uhlia, magnezitu a mastenca sú náplňou prevádzkového monitoringu ťažobných organizácií, preto v rámci štátneho monitoringu ČMS GF nie sú aktívne monitorované.Monitoring geochemických aspektov vplyvov ťažby na životné prostredie v roku 2017 dokumentoval v sledovaných oblastiach na celkovom počte 85 monitorovacích objektov pretrvávajúci stav negatívneho ovplyvnenia kvality miestnych povrchových tokov banskými vodami, drenážnymi vodami odkalísk a priesakovými vodami háld a prírodných ložiskových (geochemických) anomálií. Najnepriaznivejšia situácia je naďalej v oblastiach s výskytom rudných ložísk hlavne Smolníku, Liptovskej Dúbrave, Španej Doline, Pezinku, Slovinkách a Rudňanoch. Z pohľadu kontaminácie vodných tokov sú dlhodobo znečistené toky Nitra, Štiavnica, Hron, Hornád a Hnilec. Z organických látok sa javia ako závažné vysoké koncentrácie PCB v riečnych sedimentoch Laborca.
Monitoring objemovej aktivity radónu v geologickom prostredí
Súbor geofyzikálnych prác a činností v tomto podsystéme v sezóne 2017 predstavoval opakované vzorkovania a merania objemovej aktivity radónu (OAR) v terénnych aj laboratórnych podmienkach na celkom 12 lokalitách (šesť lokalít pre pôdny radón – z toho jedna nad tektonickou dislokáciou a šesť objektov pre radón v podzemných vodách) v rámci územia Slovenska.Monitorovanie OAR v pôdnom vzduchu na referenčných plochách bolo v roku 2017 robené s rôznou frekvenciou (2 až 7 x v priebehu sezóny) na piatich lokalitách v strednom a vysokom (Novoveská Huta, Teplička, Vajnory, Podlavice), na lokalite Hnilec až v extrémnom radónovom riziku.
Realizované boli detailné merania OAR nad tektonickou dislokáciou lokality Dobrá Voda, kde pokračovanie tektonickej dislokácie južným smerom nebolo indikované.
Monitorovanie OAR v podzemných vodách bolo zrealizované s rôznou frekvenciou (2 až 12 x v priebehu roka) na šiestich lokalitách (prameň Mária (Malé Karpaty), prameň Zbojníčka (Malé Karpaty), prameň Himligárka (Malé Karpaty), prameň Boženy Němcovej (Bacúch), prameň sv. Ondreja (Spišské Podhradie) a výver Jašterčie (Oravice)).
Monitorovaním získavané poznatky majú ďalekosiahly praktický význam, pretože poukazujú napr. aj na možnosť významného podhodnotenia radónového rizika stavebného pozemku pri meraniach realizovaných za nevhodných podmienok (dlhodobé sucho, výrazné teplotné rozdiely medzi atmosférou a pokryvnými sedimentmi hlavne skoro na jar, neskoro na jeseň, prípadne v zime).
Mapa prognózy radónového rizika
Zdroj: ŠGÚDŠ
Stabilita horninových masívov pod historickými objektmi
V roku 2017 bolo monitorovaných sedem hradov (Spišský hrad, Oravský hrad, hrad Strečno, Uhrovský hrad, Pajštúnsky hrad, Plavecký hrad a Trenčiansky hrad) – ich skalné bralá, vrátane porúch v stavebných objektoch. Na monitorovanie sú používané dilatometre, ktorými je pozorovaná zmena šírky poruchy v meranom profile, zaznamenáva priestorovú zmenu polohy uvoľnených horninových blokov v masíve a aj ich rotáciu.
Pohyb travertínových blokov v podzákladí Spišského hradu je monitorovaný oboma typmi dilatometrov a v roku 2017 výsledky meraní spravidla zaznamenali dlhodobé trendy pohybu. Na Oravskom hrade dilatometer preukázal v roku 2017 stagnáciu posunov. Dvadsať rokov meraní na hrade Strečno potvrdilo dlhodobý trend rozširovania trhliny a iba minimálny šmykový pohyb pozdĺž trhliny. Počas realizácie sanačných prác 2016/2017 merania neprebiehali. Vzhľadom na ukončené sanačné práce na hrade Strečno a neporušené konzoly sa uvažuje s opätovnou inštaláciou dilatometra a pokračovaním monitorovacích prác. Tieto merania okrem overenia stability hradného brala preukážu aj účinnosť realizovaných sanačných opatrení. Tri meracie profily dilatometra sú situované na Uhrovskom hrade pozdĺž zvislej pukliny. V roku 2017 bolo skalné bralo Pajštúnskeho hradu monitorované piatimi profilmi. Z dlhodobého hľadiska nie je pozorovaný významný trend rozvoľňovania podzákladia vyššie uvedených troch hradov. V roku 2017 boli na Trenčianskom hrade pozorované dilatometrom 3 profily na výrazných diskontinuitách hradného brala a 1 na poruche muriva v južnom opevnení hradu.
Monitorovanie riečnych sedimentov
Analyzovaná asociácia ukazovateľov chemického zloženia v 42 vzorkách predstavovala v roku 2017 stopové prvky, stanovenia organických ukazovateľov a organochlórovaných pesticídov.Z pohľadu kontaminácie sú dlhodobo znečistené toky Nitra, Štiavnica, Hron, Hornád a Hnilec. Zo zisťovaných obsahov organických látok sa javia závažné predovšetkým pretrvávajúce vysoké koncentrácie PCB v riečnych sedimentoch Laborca. Opakovane boli zistené vysoké koncentrácie polycyklických aromatických uhľovodíkov v riečnych sedimentoch Kysuce, Turca a Latorice.
Geotermálna energia
V súčasnosti je na území Slovenska vymedzených 27 geotermálnych oblastí, resp. štruktúr. Ide najmä o terciérne panvy, prípadne vnútrohorské depresie, ktoré sú rozložené v pásme vnútorných Západných Karpát. Médiom na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia sú geotermálne vody, ktoré sa vyskytujú hlavne v triasových dolomitoch a vápencoch vnútrokarpatských tektonických jednotiek, ako i v neogénnych pieskoch, pieskovcoch a zlepencoch, resp. v neogénnych andezitoch a ich pyroklastikách. Uvedené kolektory geotermálnych vôd sa nachádzajú v hĺbke od 200 do 5 000 m s teplotou geotermálnych vôd od 20 do 240 °C.
Celkový tepelno-energetický potenciál geotermálnej energie vo vymedzených geotermálnych oblastiach je vyčíslený na 6 234 MWt.
V týchto vymedzených oblastiach bolo doteraz realizovaných 152 geotermálnych vrtov, ktorými bolo overených 2 100,4 l.s-1 vôd s teplotou na ústiach vrtov od 18 do 129°C. Geotermálne vody boli zistené vrtmi hlbokými 56 až 3 616 m. Výdatnosť voľného prelivu na ústiach vrtov bola v rozmedzí od 1,50 l.s-1 do 100 l.s-1. Prevažuje Na-HCO3, Ca-Mg-HCO3-SO4 a Na-Cl typ vôd s mineralizáciou od 0,4 do 90,0 g.l-1. Tepelný výkon geotermálnych vôd týchto vrtov pri využití po referenčnú teplotu 15 °C je 347,61 MWt.
V súlade s Koncepciou využitia geotermálnej energie v SR bol uskutočnený, resp. práve je realizovaný regionálny geologický výskum, resp. hydrogeologický prieskum v oblasti centrálnej depresie podunajskej panvy na lokalite Galanta, v komárňanskej vysokej kryhe, v Liptovskej kotline, v Košickej kotline na lokalite Ďurkov, v Levočskej panve v časti Popradskej kotliny, v Žiarskej kotline, v Skorušinskej panve, v Hornonitrianskej kotline, v topoľčianskom zálive a Bánovskej kotline, v humenskom chrbte, v Rudnianskej kotline a Handlovskej kotline.
Geotermálna energia na Slovensku je využívaná zo 62 geotermálnych vrtov na 48 lokalitách s tepelne využiteľným výkonom 181 MWt, čo predstavuje 1 126,1 l.s-1 overených geotermálnych vôd. Z overených množstiev je odoberaných v priemere 333,6 l.s-1 geotermálnej vody. Využitie geotermálnych vôd na Slovensku je orientované najmä na rekreáciu, ako i na vykurovanie.
V roku 2017 boli MŽP SR schválené štyri prírastky využiteľných množstiev geotermálnej vody. Ide o geotermálne vrty na lokalite Nesvady, Poľný Kesov, Senec a Sklené Teplice.
V týchto vymedzených oblastiach bolo doteraz realizovaných 152 geotermálnych vrtov, ktorými bolo overených 2 100,4 l.s-1 vôd s teplotou na ústiach vrtov od 18 do 129°C. Geotermálne vody boli zistené vrtmi hlbokými 56 až 3 616 m. Výdatnosť voľného prelivu na ústiach vrtov bola v rozmedzí od 1,50 l.s-1 do 100 l.s-1. Prevažuje Na-HCO3, Ca-Mg-HCO3-SO4 a Na-Cl typ vôd s mineralizáciou od 0,4 do 90,0 g.l-1. Tepelný výkon geotermálnych vôd týchto vrtov pri využití po referenčnú teplotu 15 °C je 347,61 MWt.
V súlade s Koncepciou využitia geotermálnej energie v SR bol uskutočnený, resp. práve je realizovaný regionálny geologický výskum, resp. hydrogeologický prieskum v oblasti centrálnej depresie podunajskej panvy na lokalite Galanta, v komárňanskej vysokej kryhe, v Liptovskej kotline, v Košickej kotline na lokalite Ďurkov, v Levočskej panve v časti Popradskej kotliny, v Žiarskej kotline, v Skorušinskej panve, v Hornonitrianskej kotline, v topoľčianskom zálive a Bánovskej kotline, v humenskom chrbte, v Rudnianskej kotline a Handlovskej kotline.
Geotermálna energia na Slovensku je využívaná zo 62 geotermálnych vrtov na 48 lokalitách s tepelne využiteľným výkonom 181 MWt, čo predstavuje 1 126,1 l.s-1 overených geotermálnych vôd. Z overených množstiev je odoberaných v priemere 333,6 l.s-1 geotermálnej vody. Využitie geotermálnych vôd na Slovensku je orientované najmä na rekreáciu, ako i na vykurovanie.
V roku 2017 boli MŽP SR schválené štyri prírastky využiteľných množstiev geotermálnej vody. Ide o geotermálne vrty na lokalite Nesvady, Poľný Kesov, Senec a Sklené Teplice.
Staré banské diela
V registri starých banských diel je evidovaných 17 832 starých banských diel. V priebehu roka 2017 v registri nepribudli žiadne staré banské diela.
Bilancia zásob ložísk nerastných surovín
MŽP SR podľa § 29 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov vedie súhrnnú evidenciu zásob výhradných ložísk a bilanciu zásob nerastov SR. Register ložísk je sprístupnený formou internetovej aplikácie na webovej stránke www.geology.sk.
Geologické zásoby nerastných surovín v roku 2017 dosiahli na výhradných ložiskách 18 499 mil. ton s podstatnou prevahou nerudných surovín. Geologické zásoby na ložiskách nevyhradených nerastov predstavovali 3 523 mil. ton.
Graf Zásoby ložísk vyhradených nerastov (2017)
Graf Zásoby ložísk nevyhradených nerastov (2017)
Geologické zásoby nerastných surovín v roku 2017 dosiahli na výhradných ložiskách 18 499 mil. ton s podstatnou prevahou nerudných surovín. Geologické zásoby na ložiskách nevyhradených nerastov predstavovali 3 523 mil. ton.
Graf Zásoby ložísk vyhradených nerastov (2017)
Graf Zásoby ložísk nevyhradených nerastov (2017)
PÔDA
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a trendy vo využívaní územia?
- Celková výmera SR v roku 2017 predstavovala 4 903 420 ha, z čoho podiel poľnohospodárskej pôdy činil 48,6 %, lesných pozemkov 41,3 % a nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov 10,1 %.
- V rokoch 2000 – 2017 došlo k poklesu výmery poľnohospodárskej pôdy o 2,4 % (-58 714 ha) na súčasných 2 381 953 ha. Nárast bol zaznamenaný u výmery vodných plôch o 2,3 % (+2 151 ha) a lesných pozemkov o 1,2 % (+23 121 ha), pričom najväčší percentuálny nárast oproti roku 2000 nastal u zastavaných plôch a nádvorí o 8 % (+17 641 ha).
- Výmera poľnohospodárskej pôdy od roku 1990 neustále klesá najmä na úkor zastavaných plôch a nádvorí.
Darí sa dodržiavať limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskych pôdach?
- Vývoj kontaminácie pôd po roku 1990 je veľmi pozvoľný, bez výrazných zmien. Pôdy, ktoré boli kontaminované v minulosti, sú kontaminované aj v súčasnosti. Avšak takmer 99 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu je hygienicky vyhovujúcich. Zostávajúca časť kontaminovanej pôdy je viazaná prevažne na oblasti priemyselnej činnosti a na oblasti vplyvu tzv. geochemických anomálií – horské a podhorské oblasti.
- Pri sledovaných rizikových prvkoch (As, Cd, Co, Cr, Cu, Hg, Ni, Pb, Zn) v poľnohospodárskych pôdach došlo síce v niektorých prípadoch k prekročeniu zákonom stanovených limitov, ale väčšina z posudzovaných vzoriek zaznamenala ich podlimitné hodnoty.
Narastá zastúpenie poľnohospodárskych pôd s kyslou pôdnou reakciou?
- Výsledky agrochemického skúšania pôd v období cyklov (1990 – 1994) až (2012 – 2017) poukázali na nárast zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou (+6,1 %), slabo kyslou (+9,1 %) a alkalickou (+1,4 %) pôdnou reakciou. Pokles bol zaznamenaný v zastúpení poľnohospodárskych pôd s neutrálnou (-16,6 %) pôdnou reakciou.
Aký je podiel poľnohospodárskej pôdy ohrozenej eróziou?
- V roku 2017 bolo na území SR potenciálne ohrozených vodnou eróziou 38,6 % a vetrovou eróziou 6,7 % poľnohospodárskych pôd.
- Na konci 3. monitorovacieho cyklu (rok 2006) až po súčasný stav mala potenciálna vodná erózia klesajúci priebeh. Výmery potenciálnej vetrovej erózie nie sú vysoké a v priebehu posledných rokov sa významne nemenili.
- Z dlhodobého hľadiska, porovnaním výmery na konci 1. monitorovacieho cyklu (rok 1996) a v roku 2017 klesla výmera pôd ovplyvnených vodnou eróziou o 364 041 ha a vetrovou o 19 924 ha, avšak toto zníženie je vo väčšej miere výsledkom detailizácie používaného erózneho modelu USLE.
Bilancia pôd
Celková výmera SR predstavuje 4 903 420 ha. V roku 2017 rozloha poľnohospodárskej pôdy predstavovala 2 381 953 ha, lesných pozemkov 2 024 374 ha a nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov 497 093 ha.
Antropogénny tlak na využívanie pôdy na iné účely ako na plnenie jej primárnych produkčných a environmentálnych funkcií spôsobuje jej pozvoľný úbytok. Vývoj pôdneho fondu v SR bol v roku 2017 poznačený ďalším ubúdaním poľnohospodárskej a ornej pôdy.
Kvalita pôd
Informácie o stave a vývoji vlastností pôd poskytuje Čiastkový monitorovací systém Pôda (ČMS – P), ktorý má celoplošný charakter, pomocou ktorého sa sleduje vývoj poľnohospodárskych pôd, lesných pôd a pôd nad hranicou lesa v rámci celej SR. ČMS-P je realizovaný Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom – Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy (NPPC – VÚPOP). ČMS – P prebieha v nadväznosti na Agrochemické skúšanie pôd (ASP), ktoré je prepojené s Plošným prieskumom kontaminácie pôd (PPKP) realizovaným Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSÚP). Informácie o stave a vývoji lesných pôd poskytuje Čiastkový monitorovací systém Lesy, ktorý je súčasťou celoeurópskeho programu monitoringu lesov a je vykonávaný Národným lesníckym centrom (NLC) – Lesníckym výskumným ústavom Zvolen.
Kontaminácia pôd rizikovými látkami
V roku 2017 boli spracovávané pôdne vzorky 5. odberového cyklu s odberom vzoriek v roku 2013, ktoré sú vyhodnocované v zmysle prílohy č. 7 k vyhláške č. 508/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorá stanovuje limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde. Tento posledný monitorovací cyklus, ktorého vzorky sú postupne vyhodnocované, bude ukončený v roku 2019. Výsledky stavu a vývoja pôd z celého jeho obdobia budú následne komplexnejšie zhodnotené.
Výsledky 4. odberového cyklu ČMS – P s odberom vzoriek v roku 2007 boli hodnotené podľa v súčasnosti už neplatnej prílohy č. 2 k zákonu č. 220/2004 Z. z.. Pri sledovaných rizikových prvkoch (As, Cd, Co, Cr, Cu, Hg, Ni, Pb, Zn) došlo síce v niektorých prípadoch k prekročeniu zákonom stanovených limitov, významnejšie zvýšený obsah bol zaznamenaný len u Cd a Pb v niektorých fluvizemiach, najmä na dolných tokoch riek, čo indikuje ich transport často zo vzdialenejších oblastí. Zvýšený obsah Cd bol zistený aj v niektorých rendzinách, pričom k jeho kumulácii napomáha organická hmota a neutrálna pôdna reakcia, pri ktorej je tento prvok menej pohyblivý.
Graf Podiel vzoriek prekračujúcich limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde v 4. monitorovacom cykle (rok odberu 2007)
Lokality, ktoré boli kontaminované v minulosti (v okolí priemyselných závodov, v oblasti vplyvu geochemických anomálií) sú kontaminované aj v súčasnosti, čo znamená, že pôdy si pomerne dobre a dlho udržujú tento nepriaznivý stav. Na príklade vývoja vodorozpustného fluóru v oblasti Žiarskej kotliny možno pozorovať po výraznom zlepšení obsahu fluóru v emisiách v danej oblasti najmä po roku 1998 v pôde len pozvoľný pokles, pričom ešte aj v súčasnosti hodnoty vodorozpustného fluóru prekračujú takmer 5-násobne platný hygienický limit (oproti hlinikárni na pseudoglejových pôdach). Takéto pôdy bude potrebné aj v budúcnosti neustále monitorovať.
Graf Podiel vzoriek prekračujúcich limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde v 4. monitorovacom cykle (rok odberu 2007)
Lokality, ktoré boli kontaminované v minulosti (v okolí priemyselných závodov, v oblasti vplyvu geochemických anomálií) sú kontaminované aj v súčasnosti, čo znamená, že pôdy si pomerne dobre a dlho udržujú tento nepriaznivý stav. Na príklade vývoja vodorozpustného fluóru v oblasti Žiarskej kotliny možno pozorovať po výraznom zlepšení obsahu fluóru v emisiách v danej oblasti najmä po roku 1998 v pôde len pozvoľný pokles, pričom ešte aj v súčasnosti hodnoty vodorozpustného fluóru prekračujú takmer 5-násobne platný hygienický limit (oproti hlinikárni na pseudoglejových pôdach). Takéto pôdy bude potrebné aj v budúcnosti neustále monitorovať.
Pôdna reakcia
Optimálna hodnota pôdnej reakcie patrí ku kľúčovým aspektom pri hodnotení pôdy. V posledných desaťročiach sa na zmenách pôdnej reakcie významne podieľali antropogénne činitele. Používanie fyziologicky kyslo pôsobiacich hnojív, ako aj kyslé atmosférické polutanty prispeli k zvýšenému okysľovaniu pôd.
Výsledky agrochemického skúšania pôd v období cyklov (1990 – 1994) až (2012 – 2017) poukázali na nárast zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou (+6,1 %), slabo kyslou (+9,1 %) a alkalickou (+1,4 %) pôdnou reakciou. Naopak pokles bol zaznamenaný v zastúpení poľnohospodárskych pôd s neutrálnou (-16,6 %) pôdnou reakciou.
Graf Vývoj pôdnej reakcie poľnohospodárskych pôd na základe výsledkov agrochemického skúšania pôd
Zdroj: ÚKSÚP
Acidifikácia, proces okyslenia pôdy, predstavuje jeden zo závažných procesov chemickej degradácie. U pôd s hodnotou pôdnej reakcie v slabo kyslej oblasti sa perspektívne môže odraziť vo zvýšenom prieniku rôznorodých polutantov, predovšetkým ťažkých kovov a hliníka, do potravového reťazca.
Stav aktívneho hliníka v poľnohospodárskych pôdach SR je výrazne nižší v orných pôdach oproti trávnym porastom, čo je dôsledkom vzťahu medzi kvalitou pôdy a jej využívaním. Napriek tomu boli namerané vysoké maximálne hodnoty aj na orných pôdach, ktoré priamo korelujú s nižšou hodnotou pôdnej reakcie.
Výsledky agrochemického skúšania pôd v období cyklov (1990 – 1994) až (2012 – 2017) poukázali na nárast zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou (+6,1 %), slabo kyslou (+9,1 %) a alkalickou (+1,4 %) pôdnou reakciou. Naopak pokles bol zaznamenaný v zastúpení poľnohospodárskych pôd s neutrálnou (-16,6 %) pôdnou reakciou.
Graf Vývoj pôdnej reakcie poľnohospodárskych pôd na základe výsledkov agrochemického skúšania pôd
Zdroj: ÚKSÚP
Acidifikácia, proces okyslenia pôdy, predstavuje jeden zo závažných procesov chemickej degradácie. U pôd s hodnotou pôdnej reakcie v slabo kyslej oblasti sa perspektívne môže odraziť vo zvýšenom prieniku rôznorodých polutantov, predovšetkým ťažkých kovov a hliníka, do potravového reťazca.
Stav aktívneho hliníka v poľnohospodárskych pôdach SR je výrazne nižší v orných pôdach oproti trávnym porastom, čo je dôsledkom vzťahu medzi kvalitou pôdy a jej využívaním. Napriek tomu boli namerané vysoké maximálne hodnoty aj na orných pôdach, ktoré priamo korelujú s nižšou hodnotou pôdnej reakcie.
Salinizácia a sodifikácia
Procesy salinizácie a sodifikácie sa sledujú od roku 2000 na vybudovanej sieti 8 stacionárnych monitorovacích lokalít, z ktorých 6 je situovaných na Podunajskej rovine. Sú to čiernice v rôznom štádiu vývoja salinizácie a sodifikácie a slanec v lokalite Kamenín. Na Východoslovenskej nížine je do monitorovacej siete zahrnutý slanec v katastri obce Malé Raškovce a pri Žiari nad Hronom sa monitoruje antropogénna sodifikácia pôdy emisiami závodu na výrobu hliníka.
Pri salinizácii ide o proces akumulácie neutrálnych sodných solí v pôde, sodifikácia je proces viazania výmenného sodíka na sorpčný komplex pôd. Vo všeobecnosti ide o procesy zasoľovania, ktoré v našich podmienkach nie sú veľmi rozšírené. Vzťahujú sa na teplé oblasti s prevládajúcim výparným režimom pôd, na rovinatých prvkoch reliéfu s vysokou hladinou silne mineralizovanej podzemnej vody.
Tieto pôdy sú väčšinou pod porastom trávnych spoločenstiev, často značne zaburinených. V súčasnosti je v SR evidovaných do 5 000 ha zasolených pôd, čo predstavuje približne 0,2 % poľnohospodárskej pôdy.
Pri salinizácii ide o proces akumulácie neutrálnych sodných solí v pôde, sodifikácia je proces viazania výmenného sodíka na sorpčný komplex pôd. Vo všeobecnosti ide o procesy zasoľovania, ktoré v našich podmienkach nie sú veľmi rozšírené. Vzťahujú sa na teplé oblasti s prevládajúcim výparným režimom pôd, na rovinatých prvkoch reliéfu s vysokou hladinou silne mineralizovanej podzemnej vody.
Tieto pôdy sú väčšinou pod porastom trávnych spoločenstiev, často značne zaburinených. V súčasnosti je v SR evidovaných do 5 000 ha zasolených pôd, čo predstavuje približne 0,2 % poľnohospodárskej pôdy.
Organický uhlík v pôde
V dôsledku zmeny klímy a intenzívnych zmien vo využívaní pôdy sa zásoba organického uhlíka v pôdach pomerne rýchlo mení. Na základe výsledkov monitoringu bolo zistené, že priemerné hodnoty obsahu organického uhlíka v orničnom horizonte orných pôd (OP) rovnakých pôdnych typov sú podstatne nižšie ako na trvalých trávnych porastoch (TTP). Tento stav je výsledkom intenzívnej mineralizácie pôdnej organickej hmoty pri rozoraní pasienkov a tiež dlhodobým intenzívnym obrábaním orných pôd. Na OP najvyššou hodnotou organického uhlíka v pôde disponujú čiernice a najnižšou pseudogleje a hnedozeme.
Erózia pôdy
Potenciálna erózia znamená možné ohrozenie poľnohospodárskej pôdy procesmi erózie v prípade, ak sa neberie do úvahy pôdoochranná účinnosť vegetačného pokryvu. Vodnou eróziou (rôznej intenzity) je v SR potenciálne ovplyvnených 761 626 ha poľnohospodárskych pôd.
Mapa Potenciálna vodná erózia na poľnohospodárskej pôde (2017)
Zdroj: NPPC - VÚPOP
Vetrovou eróziou sú potenciálne ohrozené zrnitostne ľahšie pôdy s nízkym obsahom organickej hmoty, ktoré sú náchylnejšie na presúšanie najmä v období, keď sú bez rastlinného pokryvu. Výmera pôd potenciálne ovplyvnených vetrovou eróziou predstavuje 131 632 ha.
Mapa Potenciálna vetrová erózia na poľnohospodárskej pôde (2017)
Zdroj: NPPC - VÚPOP
Zhutňovanie pôdy
Ide o nepriaznivý stav zapríčinený zvýšením objemovej hmotnosti. Limitné hodnoty objemových hmotností zhutnenia pôdy pre jednotlivé pôdne druhy sú uvedené v prílohe č. 7 k vyhláške č. 508/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva §27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V SR existuje približne 200 000 ha zhutnených pôd, vyplývajúcich hlavne z prirodzene nepriaznivých vlastností pôdy a 500 000 ha potenciálne zhutnených pôd, ktoré je možné pozitívne ovplyvniť agrotechnikou a správnym využívaním pôdy. V poslednej dobe bol zistený trend zhoršovania fyzikálnych vlastností a kompakcie pôd najmä na intenzívne obhospodarovaných orných pôdach (černozeme, hnedozeme).
V SR existuje približne 200 000 ha zhutnených pôd, vyplývajúcich hlavne z prirodzene nepriaznivých vlastností pôdy a 500 000 ha potenciálne zhutnených pôd, ktoré je možné pozitívne ovplyvniť agrotechnikou a správnym využívaním pôdy. V poslednej dobe bol zistený trend zhoršovania fyzikálnych vlastností a kompakcie pôd najmä na intenzívne obhospodarovaných orných pôdach (černozeme, hnedozeme).
BIODIVERZITA
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav druhov a biotopov európskeho významu?
- Podľa výsledkov priebežného monitoringu druhov európskeho významu (EV) z Komplexného informačného a monitorovacieho systému sa k roku 2017 nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) 75,1 % druhov (pokles o 0,6 % oproti predchádzajúcemu roku).
- Z biotopov európskeho významu bolo v nepriaznivom stave 45 % (pokles oproti predchádzajúcemu roku o 0,4 %).
Aký je stav v ochrane a starostlivosti druhov rastlín a živočíchov?
- Ohrozenosť nižších rastlín v SR predstavuje v súčasnosti 11,4 % a ohrozenosť vyšších rastlín činí 14,6 %, pričom chránených je 19,7 % vyšších rastlín vyskytujúcich sa v SR. V rámci živočíchov je ohrozených 24,2 % stavovcov a 6,6 % bezstavovcov, pričom chránených je spolu cez 3 % druhov.
- V roku 2017 boli schválené programy záchrany pre 3 druhy a programy starostlivosti o 2 druhy živočíchov.
Aký je stav a vývoj národnej sústavy chránených území a európskej sústavy Natura 2000?
- V súčasnosti je na území SR spolu 1 097 tzv. maloplošných chránených území (CHÚ) a 23 tzv. veľkoplošných CHÚ národnej sústavy klasifikovanej stupňami ochrany (2. – 5.) s rozlohou 1 147 058 ha (bez vzájomných prekryvov), čo tvorí 23,4 % rozlohy SR.
- V roku 2017 bolo schválených 24 programov starostlivosti o tzv. maloplošné CHÚ, z toho niektoré s odloženou účinnosťou.
- V rámci európskej sústavy CHÚ Natura 2000 sa v roku 2017 pokračovalo v príprave projektov ochrany pre vyhlásenie území európskeho významu (ÚEV) neprekrývajúcich sa s národnou sústavou CHÚ, ako aj v procese doplnenia národného zoznamu ÚEV v zmysle záverov rokovaní s Európskou komisiou (EK) z roku 2012 ohľadne dostatočnosti vymedzenia ÚEV. Druhú aktualizáciu národného zoznamu ÚEV schválila vláda SR uznesením č. 495 dňa 25. októbra 2017. Celkový počet ÚEV sa tak zvýšil zo 473 na 642 ÚEV (12,56 % z rozlohy Slovenska).
- V roku 2017 vláda SR schválila prvých 6 programov starostlivosti o chránené vtáčie územia na roky 2017 – 2046.
Monitoring druhov a biotopov
Monitoring rastlín, živočíchov a biotopov európskeho významu prebiehal na vybraných trvalých monitorovacích lokalitách (TML) v modifikovanej podobe podľa platných metodík monitoringu. Predmetom monitoringu je 66 typov biotopov európskeho významu, 146 druhov živočíchov a 49 druhov rastlín európskeho významu. Monitoring bol vykonaný na 785 TML pre živočíchy, 171 TML pre rastliny a 346 TML pre biotopy. Komplexný informačný a monitorovací systém (KIMS) bol doplnený o 14 734 zoologických a 24 312 botanických výskytových záznamov vrátane chránených a inváznych druhov. Údaje sú priebežne zverejňované na stránke www.biomonitoring.sk.
Rastlinstvo
Ohrozenosť voľne rastúcich rastlín
Stav ohrozenosti taxónov rastlín je spracovaný podľa aktuálnych červených zoznamov. V SR je ohrozených (v kategóriách CR, EN a VU) v súčasnosti 1 046 druhov nižších rastlín, pričom je ohrozená tretina machorastov a skoro štvrtina lišajníkov. Z vyšších rastlín je ohrozených 527 druhov.
Graf Podiel ohrozených taxónov rastlín
Graf Podiel ohrozených taxónov rastlín
Graf Medzinárodné porovnanie ohrozenosti vyšších rastlín
Druhová ochrana rastlín
Druhová ochrana rastlín je upravená § 32 a § 34 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a vyhláškou MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. V súčasnosti je chránených 823 druhov a poddruhov rastlín vyskytujúcich sa v SR, z toho 713 druhov vyšších (cievnatých) rastlín (19,7 %), 23 druhov machorastov (2,5 %), 17 druhov lišajníkov (1,1 %) a 70 druhov vyšších húb (2,8 %) vyskytujúcich sa v SR.
Graf Podiel chránených druhov vyšších rastlín
Živočíšstvo
Ohrozenosť voľne žijúcich živočíchov
Stav ohrozenosti jednotlivých taxónov živočíchov je spracovaný podľa aktuálnych červených zoznamov živočíchov. Podľa nich je spolu ohrozených 1 636 bezstavovcov a 100 taxónov stavovcov (v kategóriách CR, EN a VU).
Graf Podiel ohrozených taxónov živočíchov
Medzi najviac ohrozené bezstavovce patria šváby (44,4 %), podenky (34,2 %), vážky (33,3 %) a tiež mäkkýše a pavúky (do 30 %). Zo stavovcov sú najviac ohrozené mihule (100 %) a obojživelníky s plazmi (nad 40 %).
Medzi najlepšie preskúmané taxóny patria vtáky a slúžia ako indikátory stavu biodiverzity a biologického zdravia ekosystémov, ktoré obývajú.
Graf Medzinárodné porovnanie ohrozenosti vtákov
Druhová ochrana živočíchov
Druhová ochrana živočíchov je upravená § 32 a § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny a vo vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z. z. Počet chránených živočíchov predstavuje v súčasnosti 1 042 taxónov, z toho 816 s výskytom v SR (cez 3 %). Nie je tu zahrnutá taxonomická skupina vtákov, keďže všetky druhy prirodzene sa vyskytujúcich vtákov na území SR sú osobitne chránené.
Starostlivosť o chránené a ohrozené druhy živočíchov
Tabuľka Programy záchrany druhov živočíchov v roku 2017|
Spracované
|
Program záchrany hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus Linnaeus, 1758) na roky 2018 – 2022 Program záchrany tetrova hoľniaka (Tetrao tetrix Linnaeus, 1758) na roky 2018 – 2022 Program záchrany sokola červenonohého (Falco vespertinus Linnaeus, 1766) na roky 2018 – 2022 |
|
Schválené
|
Program záchrany jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) na roky 2017 – 2021 Program záchrany korytnačky močiarnej (Emys orbicularis Linnaeus, 1758) na roky 2017 – 2021 (aktualizácia programu záchrany, Burešová a kol. 2001) Program záchrany sokola červenonohého (Falco vespertinus Linnaeus, 1766) na roky 2018 – 2022 |
|
Realizované
|
Program záchrany žltáčika zanoväťového (Colias myrmidone Esper, 1781) Program záchrany jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) na roky 2017 – 2021 Program záchrany korytnačky močiarnej (Emys orbicularis Linnaeus, 1758) na roky 2017 – 2021 |
Tabuľka Programy starostlivosti o druhy živočíchov v roku 2017
| Schválené |
Program starostlivosti o medveďa hnedého (Ursus arctos) na Slovensku Program starostlivosti o rysa ostrovida (Lynx lynx) na Slovensku |
| Realizované | Program starostlivosti o vlka dravého (Canis lupus) na Slovensku |
V rehabilitačných staniciach prevádzkovaných organizáciami ochrany prírody a krajiny bolo v roku 2017 rehabilitovaných spolu 1 510 jedincov poranených alebo inak handicapovaných živočíchov (vtáky, cicavce). Späť do voľnej prírody bolo vypustených spolu 854 jedincov.
Z hľadiska záchrany živočíchov in situ boli v roku 2017 organizáciami ochrany prírody a krajiny organizované reštitúcie chránených a ohrozených živočíchov do vhodných biotopov vo voľnej prírode pre 14 jedincov plamienky driemavej.
V rámci organizačných útvarov ŠOP SR sa v roku 2017 zabezpečilo stráženie 148 hniezd 7 druhov dravcov (orol kráľovský, orol skalný, orol krikľavý, sokol sťahovavý, výr skalný, kaňa popolavá a orliak morský) a v nich bolo úspešne vyvedených spolu 188 mláďat.
V rámci praktickej starostlivosti o živočíchy boli organizačnými útvarmi ŠOP SR zrealizované aj aktivity na zlepšenie generačných a pobytových podmienok živočíchov, ako napr. budovanie nových, resp. údržba a prekládka pôvodných umelých hniezdnych podložiek pre bociany, dravce, sovy a spevavce, stráženie tokanísk lesných kurovitých vtákov, úpravy hniezdnych stien pre včelárika zlatého odstránením náletových drevín, riešenie výskytu netopierov a dážďovníkov v panelových domoch, sledovanie funkčnosti rybovovodov, monitoring hniezd sov, úprava biotopov vo voľnej krajine a reprodukčných lokalít pre obojživelníky.
ŠOP SR zabezpečuje na problematických úsekoch komunikácií v čase jarnej migrácie obojživelníkov inštaláciu fóliových zábran a následný prenos obojživelníkov, prevažne žiab, cez teleso cesty. Celkovo bolo v roku 2017 prenesených 75 686 jedincov obojživelníkov (o 16 411 menej ako v predchádzajúcom roku), pričom bolo spolu inštalovaných 17 150 m zábran pre obojživelníky.
Invázne druhy
Právny a strategický rámec
Od 1. januára 2015 je platné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (ďalej len „nariadenie EÚ č. 1143/2014“). Nariadenie upravuje povinnosti a nastavuje prísne pravidlá pre členský štát vo vzťahu k druhom, ktoré Komisia zaradí do zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1141/2016 z 13. júla 2016 bol ustanovený zoznam 37 druhov a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1267/2017 z dňa 12. júla 2017 bolo doplnených ďalších 12 druhov, ktoré sú považované za invázne druhy vzbudzujúce obavy Únie. Z celkového počtu 49 druhov je v zozname zaradených 23 druhov rastlín a 26 druhov živočíchov.
Súčasne sú v platnosti aj zoznamy inváznych druhov živočíchov a inváznych druhov rastlín uvedených vo vyhláške č. 24/2003 Z. z. Na tieto druhy sa vzťahujú obmedzenia vyplývajúce z príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny. Invázne druhy na týchto zoznamoch sú z veľkej časti uvedené aj v zozname inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie.
V roku 2017 sa uskutočnila príprava a medzirezortné prerokovávania pripravovaného zákona o inváznych nepôvodných druhoch, ktorý by mal zabezpečiť implementáciu nariadenia EÚ č. 1143/2014. Pripravovaný zákon má upravovať kompetencie a rozsah národnej stratégie pre invázne nepôvodné druhy a akčných plánov, preto z uvedeného dôvodu bude aktualizácia národnej stratégie spracovaná až následne.
Invázne druhy rastlín
Trend výskytu a vývoja inváznych nepôvodných druhov rastlín (v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny), ale aj ostatných nepôvodných druhov rastlín s vysokým inváznym potenciálom, sa zhoršuje. Súvisí to s pomerne veľkým výskytom pozemkov s neznámym alebo nevysporiadaným vlastníctvom, na ktorých nie je zabezpečovaná pravidelná starostlivosť (napr. kosenie, pastva) v súlade s druhom pozemku. Ich populácie sa rozširujú aj napriek aktivitám na ich elimináciu, lebo zásahy nie sú kvôli problematickému vlastníctvu pozemkov celoplošné a systematické.
Zoznam inváznych druhov rastlín v prílohe č. 2a vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. zahŕňa 6 druhov a 1 rod bylín a 4 druhy drevín:
|
|
Poznámka: Druhy označené symbolom * pred názvom druhu boli zaradené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1267/2017 medzi druhy vzbudzujúce obavy Únie.
Pokračovalo sa tiež v mapovaní inváznych druhov rastlín. Zmapovaných bolo 169 lokalít inváznych druhov rastlín v chránených územiach (CHÚ) alebo ich ochranných pásmach na celkovej výmere 7,83 ha a 450 lokalít mimo CHÚ (v 1. stupni ochrany) na výmere 16,88 ha. Údaje boli vložené do Informačného systému taxónov a biotopov.
Pokračovalo sa tiež v mapovaní inváznych druhov rastlín. Zmapovaných bolo 169 lokalít inváznych druhov rastlín v chránených územiach (CHÚ) alebo ich ochranných pásmach na celkovej výmere 7,83 ha a 450 lokalít mimo CHÚ (v 1. stupni ochrany) na výmere 16,88 ha. Údaje boli vložené do Informačného systému taxónov a biotopov.
V roku 2017 bolo odstraňovanie inváznych druhov rastlín realizované na 67 lokalitách v CHÚ na výmere 49,96 ha (ktoré nadväzovalo na opatrenia vykonávané aj v predchádzajúcich rokoch). Týkalo sa najmä 7 druhov nepôvodných a inváznych druhov rastlín (boľševník obrovský, zlatobyľ obrovská, zlatobyľ kanadská, glejovka americká, ambrózia palinolistá, javorovec jaseňolistý, pohánkovec japonský). Mimo CHÚ sa odstraňovali 4 druhy inváznych rastlín na 16 lokalitách a na výmere 2,116 ha (boľševník obrovský, zlatobyľ obrovská, pohánkovec japonský, ambrózia palinolistá).
Invázne druhy živočíchov
Zoznam inváznych druhov živočíchov je uvedený v prílohe č. 2 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. a zahŕňa 26 druhov (2 druhy mäkkýšov, 3 druhy kôrovcov, 9 druhov rýb, 1 druh obojživelníkov, 2 druhy plazov, 1 druh vtákov a 8 druhov cicavcov):
Mollusca – mäkkýše
- Arion lusitanicus – slizovec iberský
- Sinanodonta woodiana – škľabka ázijská
Crustaceae – kôrovce
- *Orconectes limosus – rak pruhovaný
- *Pacifastacus leniusculus – rak signálny
- *Procambarus clarkii – rak červený
Pisces – ryby
- Ameiurus melas – sumček čierny
- Gasterosteus aculeatus – pichľavka siná
- Lepomis gibbosus – slnečnica pestrá
- Neogobius gymnotrachelus – býčko nahotemenný
- Neogobius fluviatilis – býčko piesočný
- Neogobius kessleri – býčko hlavatý
- Neogobius melanostomus – býčko čiernoústy
- *Perccottus glenii – býčkovec amurský
- *Pseudorasbora parva – hrúzovec sieťovaný
Amphibia – obojživelníky
- *Rana catesbeiana – skokan volský
Reptilia – plazy
- Chrysemys picta – korytnačka maľovaná
- *Trachemys scripta – korytnačka písmenková
Aves – vtáky
- *Oxyura jamaicensis – potápnica bielolíca
Mammalia – cicavce
- Mustela vison – norok americký
- *Myocastor coypus – nutria vodná/riečna
- *Nyctereutes procyonoides – psík medvedíkovitý
- *Ondatra zibethicus – ondatra pižmová
- *Procyon lotor – medvedík čistotný
- *Callosciurus erythraeus – veverica červenkavá
- *Sciurus carolinensis – veverica sivá
- *Sciurus niger – veverica líščia
Poznámka: Druhy označené symbolom * pred názvom druhu boli zaradené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1141/2016 a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1267/2017 medzi druhy vzbudzujúce obavy Únie.
Súhrnné informácie o stave ochrany druhov európskeho významu
V smernici Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“) sú uvedené podmienky ochrany pre vybrané druhy rastlín a živočíchov a povinnosti monitorovania ich stavu. Ide o druhy európskeho významu (EV) uvedené v prílohách smernice o biotopoch. Predmetom monitoringu na Slovensku je 146 druhov živočíchov a 49 druhov rastlín EV. Podľa výsledkov priebežného monitoringu druhov EV sa k roku 2017 nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) spolu 75,1 % druhov (pokles o 0,6 % oproti predchádzajúcemu roku).
Graf Stav druhov európskeho významu
Graf Celkové hodnotenie stavu druhov európskeho významu podľa taxonomického členenia (2017)
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
Biotopy
Rozlišujeme biotopy európskeho a národného významu, ktoré sú definované vo vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z. z., vrátane uvedenia ich spoločenskej hodnoty. Vyhláška vymedzuje 25 typov biotopov národného a 66 typov biotopov európskeho významu (EV) v rámci 12 kategórií (formačných skupín – viď graf nižšie).
Praktická starostlivosť o biotopy bola v roku 2017 zameraná predovšetkým na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania a spočívala najmä v likvidácii náletových drevín a kosení biomasy s jej odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané spolu na 122 lokalitách o celkovej výmere 231,945 ha v chránených územiach a na 36 genofondových plochách o celkovej výmere 28,951 ha.
Praktická starostlivosť o biotopy bola v roku 2017 zameraná predovšetkým na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania a spočívala najmä v likvidácii náletových drevín a kosení biomasy s jej odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané spolu na 122 lokalitách o celkovej výmere 231,945 ha v chránených územiach a na 36 genofondových plochách o celkovej výmere 28,951 ha.
Súhrnné informácie o stave ochrany biotopov európskeho významu
Pre biotopy EV s prirodzeným výskytom na Slovensku sú vymedzované územia európskeho významu a tieto biotopy sú tiež predmetom monitoringu a správ pre EK. Podľa výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2017 nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, resp. zlý) 45 % biotopov (o 0,4 % menej ako predchádzajúci rok).
Graf Stav biotopov európskeho významu
Graf Celkové zhodnotenie stavu ochrany biotopov EV podľa kategórií
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
Mokrade
Medzi najviac ohrozené biotopy v rámci celej strednej Európy patria rašeliniská, mokrade a zaplavované lúky. V SR je známy výskyt 23 typov biotopov EV, ktoré sú klasifikované ako vodné, riečne, mokraďové alebo závislé na vodnom prostredí, pričom v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) je 34,8 % mokraďových biotopov.
Graf Stav biotopov mokraďového charakteru
V rámci plnenia úloh vyplývajúcich z Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsar, Irán, 1971) bolo v roku 2017 spracované vyhodnotenie Akčného plánu pre mokrade 2015 – 2018. Bola vykonaná aktualizácia parcelného stavu Ramsarskej lokality (RL) Rieka Orava a jej prítoky a RL Senné. Cezhraničná spolupráca sa zamerala na konzultácie s Českým ramsarským výborom. Spracované boli tiež podklady týkajúce sa hraničného vodného toku Morava v rámci Slovensko-rakúskej komisie pre hraničné vody.
V rámci Karpatskej iniciatívy pre mokrade (CWI) – regionálnej iniciatívy Ramsarského dohovoru vypracovala ŠOP SR ako jej koordinátor správu o činnosti CWI za rok 2017, ktorá bola následne schválená členmi Rady CWI z ostatných karpatských krajín. ŠOP SR v rámci grantu Ramsarského dohovoru koordinovala mapovanie kultúrnych aspektov v mokradiach v Karpatoch. Výsledkom uvedeného grantu je zhotovenie mapy mokraďových lokalít s kultúrnymi hodnotami v Karpatoch a vydanie elektronickej brožúry „Mokrade a kultúra v Karpatoch“.
Ekosystémové služby
V roku 2017 bol interne v rámci ŠOP SR spustený proces prípravy metodiky hodnotenia ekosystémových služieb (ES) na Slovensku na základe ekosystémového prístupu. Začaté bolo vyhodnocovanie viac ako 20 ES na základe pripravenej mapy ekosystémov, spracované boli jednotlivé kroky a postupy potrebné pre hodnotenie a ocenenie jednotlivých služieb. Metodický rámec a prvotné výsledky boli prezentované aj na seminári k ekosystémovým službám v Radave, ktorý sa konal v dňoch 30. – 31. marca 2017. ŠOP SR prezentovala celoslovenský prístup hodnotenia ES a konkrétne detaily a postupy navrhnuté na ich hodnotenie, vrátane prezentácií celoslovenských máp potenciálu jednotlivých regulačných, produkčných a kultúrnych ES. Mapa ekosystémov, ktorá je základom pre hodnotenie ES na Slovensku sa ďalej spresňuje a neustále vyvíja podľa aktuálnych podkladov. Pre ocenenie ES je v rozpracovanej verzii použitý systém prenosu hodnôt a trhových cien.
Starostlivosť o chránené časti prírody
Realizácia práva a koncepčných činností v oblasti ochrany biodiverzity
Obchod s ohrozenými druhmi
Obchod s ohrozenými druhmi upravuje nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v platnom znení (ďalej len „nariadenie Rady“) a súvisiace vykonávacie nariadenia Komisie, ako aj zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacia vyhláška.
MŽP SR sa ako Výkonný orgán SR podľa Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) pravidelne zúčastňovalo na zasadnutiach Stáleho výboru pri EK pre vynucovanie práva v oblasti obchodovania s ohrozenými druhmi, Stáleho výboru pri EK pre výkonné orgány CITES či Skupiny expertov výkonných orgánov CITES. Výkonný orgán CITES v SR a polícia mali zastúpenie aj v pracovných skupinách „východná hranica EÚ“ a „označovanie/forenzné metódy“, zriadených na plnenie Akčného plánu EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín.
MŽP SR v roku 2017 vydalo 240 povolení na dovoz/vývoz/opätovný vývoz podľa čl. 4 a čl. 5 nariadenia Rady (najmä pre výrobky z kože, hudobné nástroje a poľovnícke trofeje), 2 319 výnimiek zo zákazov komerčných činností podľa čl. 8 ods. 3 nariadenia Rady (najmä pre papagája sivého – žaka, ďalšie druhy papagájov, dravce, sovy a korytnačky) a 3 súhlasy na premiestnenie živých exemplárov pre zoologické záhrady podľa čl. 9 nariadenia Rady.
Na základe úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu SR 2014 – 2019 na presadzovanie uplatňovania nariadenia Rady boli ako priority kontrolnej činnosti v roku 2017 stanovené kontroly odstrelu medveďov a kontroly veľkých chovateľov ohrozených druhov živočíchov. MŽP SR tiež podrobne informovalo verejnosť aj o náraste povinností súvisiacich so zmenou zaradenia papagája sivého – žaka z prílohy B do prílohy A nariadenia Rady.
V apríli a v máji 2017 MŽP SR v spolupráci s colným inštitútom Akadémie finančnej správy zorganizovalo 4 celodenné školenia na tému „Právne predpisy EÚ v oblasti CITES“ pre 102 pracovníkov colných orgánov, vrátane kriminálneho úradu Finančnej správy. Na školenia nadväzoval dvojdňový školiaci seminár s lektormi z ČR, ktorý sa konal v októbri 2017 v Bratislave a bol takisto určený pre colné orgány.
Vedeckým orgánom CITES v SR je ŠOP SR. V roku 2017 sa vyjadril spolu k 599 žiadostiam. Z toho sa 130 žiadostí týkalo dovozu/vývozu exemplárov CITES, 409 žiadostí udelenia výnimky zo zákazov komerčných činností a určenia pôvodu exemplára živočícha, 60 žiadostí sa týkalo implementácie zákona (napr. určovanie spoločenskej hodnoty exemplárov, stanoviská k inému vhodnému nezameniteľnému označeniu exemplárov a pod.). Rozhodnutím MŽP SR zo dňa 28. 8. 2017 bola ŠOP SR udelená licencia na distribúciu krúžkov, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 12. 2017. V tej súvislosti bola zriadená webová stránka http://www.sopsr.sk/kruzky/, internetový obchod a register distribuovaných krúžkov v zmysle udelenej licencie.
MŽP SR sa ako Výkonný orgán SR podľa Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) pravidelne zúčastňovalo na zasadnutiach Stáleho výboru pri EK pre vynucovanie práva v oblasti obchodovania s ohrozenými druhmi, Stáleho výboru pri EK pre výkonné orgány CITES či Skupiny expertov výkonných orgánov CITES. Výkonný orgán CITES v SR a polícia mali zastúpenie aj v pracovných skupinách „východná hranica EÚ“ a „označovanie/forenzné metódy“, zriadených na plnenie Akčného plánu EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín.
MŽP SR v roku 2017 vydalo 240 povolení na dovoz/vývoz/opätovný vývoz podľa čl. 4 a čl. 5 nariadenia Rady (najmä pre výrobky z kože, hudobné nástroje a poľovnícke trofeje), 2 319 výnimiek zo zákazov komerčných činností podľa čl. 8 ods. 3 nariadenia Rady (najmä pre papagája sivého – žaka, ďalšie druhy papagájov, dravce, sovy a korytnačky) a 3 súhlasy na premiestnenie živých exemplárov pre zoologické záhrady podľa čl. 9 nariadenia Rady.
Na základe úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu SR 2014 – 2019 na presadzovanie uplatňovania nariadenia Rady boli ako priority kontrolnej činnosti v roku 2017 stanovené kontroly odstrelu medveďov a kontroly veľkých chovateľov ohrozených druhov živočíchov. MŽP SR tiež podrobne informovalo verejnosť aj o náraste povinností súvisiacich so zmenou zaradenia papagája sivého – žaka z prílohy B do prílohy A nariadenia Rady.
V apríli a v máji 2017 MŽP SR v spolupráci s colným inštitútom Akadémie finančnej správy zorganizovalo 4 celodenné školenia na tému „Právne predpisy EÚ v oblasti CITES“ pre 102 pracovníkov colných orgánov, vrátane kriminálneho úradu Finančnej správy. Na školenia nadväzoval dvojdňový školiaci seminár s lektormi z ČR, ktorý sa konal v októbri 2017 v Bratislave a bol takisto určený pre colné orgány.
Vedeckým orgánom CITES v SR je ŠOP SR. V roku 2017 sa vyjadril spolu k 599 žiadostiam. Z toho sa 130 žiadostí týkalo dovozu/vývozu exemplárov CITES, 409 žiadostí udelenia výnimky zo zákazov komerčných činností a určenia pôvodu exemplára živočícha, 60 žiadostí sa týkalo implementácie zákona (napr. určovanie spoločenskej hodnoty exemplárov, stanoviská k inému vhodnému nezameniteľnému označeniu exemplárov a pod.). Rozhodnutím MŽP SR zo dňa 28. 8. 2017 bola ŠOP SR udelená licencia na distribúciu krúžkov, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 12. 2017. V tej súvislosti bola zriadená webová stránka http://www.sopsr.sk/kruzky/, internetový obchod a register distribuovaných krúžkov v zmysle udelenej licencie.
Strategické dokumenty
V rámci plnenia úloh vyplývajúcich z Dohovoru o biologickej diverzite a zo Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 bolo spracované vyhodnotenie plnenia Akčného plánu pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020. Zástupcovia SR sa zúčastnili na stretnutiach Poradného orgánu dohovoru pre vedecké, odborné a technické záležitosti (SBSTTA) (21. zasadnutie SBSTTA, december 2017).
V rámci plnenia úloh vyplývajúcich z Programu práce pre chránené územia a plnenia cieľa 11 z Aichi realizovala ŠOP SR zhodnotenie efektívnosti manažmentu chránených území, ktorého výstupy boli zaslané na UNEP-WCMC.
V rámci plnenia úloh vyplývajúcich z Programu práce pre chránené územia a plnenia cieľa 11 z Aichi realizovala ŠOP SR zhodnotenie efektívnosti manažmentu chránených území, ktorého výstupy boli zaslané na UNEP-WCMC.
Ochrana jaskýň
V roku 2017 boli vyhlásené 3 verejnosti voľne prístupné jaskyne (Oltár, Malá pivnica a Veľká pivnica). Vybudovali sa 3 nové uzávery vchodov do jaskýň, vykonali sa opravy 6 poškodených uzáverov jaskýň. ŠOP SR, Správa slovenských jaskýň prevádzkovala 13 sprístupnených jaskýň, ďalších 5 sprístupnených jaskýň bolo prevádzkovaných v nájme (jaskyňa Morské oko bola mimo prevádzky).
K roku 2017 bolo v SR evidovaných 7 292 jaskýň, ktoré sú zároveň podľa zákona o ochrane prírody a krajiny aj prírodnými pamiatkami. Z nich 44 najvýznamnejších bolo zaradených medzi národné prírodné pamiatky. Sprístupnených je 19 jaskýň, celkový počet verejnosti voľne prístupných jaskýň predstavuje 45 jaskýň a celkový počet jaskýň s vyhláseným ochranným pásmom je 20.
K roku 2017 bolo v SR evidovaných 7 292 jaskýň, ktoré sú zároveň podľa zákona o ochrane prírody a krajiny aj prírodnými pamiatkami. Z nich 44 najvýznamnejších bolo zaradených medzi národné prírodné pamiatky. Sprístupnených je 19 jaskýň, celkový počet verejnosti voľne prístupných jaskýň predstavuje 45 jaskýň a celkový počet jaskýň s vyhláseným ochranným pásmom je 20.
Ochrana nerastov a skamenelín
Ochranu nerastov a skamenelín upravuje § 32 a § 38 zákona o ochrane prírody a krajiny a vyhláška MŽP SR č. 213/2000 Z. z. o chránených nerastoch a chránených skamenelinách a ich spoločenskom ohodnocovaní, ktorou bol ustanovený zoznam chránených nerastov (CHN) a chránených skamenelín (CHSk) a ich spoločenská hodnota. V zozname CHN je zahrnutých 12 typových nerastov prvýkrát pre vedu opísaných z územia Slovenska; 61 významných nerastov, vyskytujúcich sa vzácne na lokalitách SR, majúcich európsky význam, alebo minerály so špecifickým morfologickým tvarom alebo vývojom a meteority nájdené na území SR. V zozname CHSk je zahrnutých 655 typových skamenelín, ktoré sú neopakovateľným materiálom vyhynutých rastlín a živočíchov, podľa ktorých bol príslušný taxón prvýkrát opísaný z územia Slovenska a vybrané skupiny skamenelín vyskytujúcich sa vzácne, ktoré svojím charakterom a stupňom zachovania sú jedinečnými dokladmi vývoja organizmov v geologickej histórii Slovenska.
Chránené stromy
V roku 2017 nedošlo k vyhláseniu, zmene (aktualizácii) alebo zrušeniu chránených stromov (CHS), boli však pripravované odborné podklady pre aktualizáciu sústavy CHS (vyhlásenie, resp. prevyhlásenie a prípadné zrušenie). Sústavu CHS tvorí celkovo 443 chránených stromov a ich skupín, vrátane stromoradí – chránených objektov, čo predstavuje celkovo 1 251 jedincov stromov v rámci 65 taxónov (z toho 32 pôvodných a 33 nepôvodných).
Graf Stav chránených stromov
V roku 2017 bolo ošetrených 24 CHS a ich skupín (47 jedincov). Na financovaní sa podieľali ŠOP SR z vlastného rozpočtu, vlastníci pozemkov, na ktorých stromy rastú, obce (mimo vlastníctva pozemku) a iné zdroje.
Chránené územia
|
V roku 2017 sme si pripomenuli:
 50. výročie vyhlásenia Pieninského národného parku (16. január 1967) 15. výročie vyhlásenia Národného parku Slovenský kras (13. február 2002) 20. výročie vyhlásenia Národného parku Muránska planina (23. september 1997) 20. výročie vyhlásenia Národného parku Poloniny (23. september 1997) |
Stav právnej ochrany chránených území
V roku 2017 boli vyhlásené 3 nové verejnosti voľne prístupné jaskyne – prírodné pamiatky. Pri dvoch jaskyniach – prírodných pamiatkach (PP) bol vydaný ich návštevný poriadok. Žiadne chránené územie (CHÚ) nebolo aktualizované a ani zrušené.
Tabuľka Prehľad chránených území vyhlásených v roku 2017
| Č. | Kategória | Názov |
Výmera (ha) |
Č. vyhlášky, zo dňa |
Zriaďovací orgán |
Účinnosť od |
| 1. | PP |
Zlá diera (vydanie návštevného poriadku jaskyne) |
- | vyhláška č. 1/2017 zo dňa 17. 3. 2017 | Okresný úrad Prešov | 15. 4. 2017 |
| 2. | PP |
Bojnická hradná jaskyňa (vydanie návštevného poriadku jaskyne) |
- |
vyhláška zo dňa 25. 7. 2017 |
Okresný úrad Trenčín | 1. 8. 2017 |
| 3. | PP |
Malá pivnica (verejnosti voľne prístupná jaskyňa a jej návštevný poriadok) |
- |
vyhláška č. 1/2017 z augusta 2017 |
Okresný úrad Košice | 25. 9. 2017 |
| 4. | PP |
Veľká pivnica (verejnosti voľne prístupná jaskyňa a jej návštevný poriadok) |
- | vyhláška č. 1/2017 z augusta 2017 | Okresný úrad Košice | 25. 9. 2017 |
| 5. | PP |
Oltár (verejnosti voľne prístupná jaskyňa a jej návštevný poriadok) |
- | vyhláška č. 2/2017 zo 14. 9. 2017 | Okresný úrad Košice | 16. 10. 2017 |
Národná sústava chránených území
Celková výmera osobitne chránenej prírody v SR klasifikovanej stupňami ochrany (2. – 5. stupeň ochrany, tzv. národná sústava CHÚ) v roku 2017 činila 1 147 058 ha, čo predstavuje 23,39 % z územia SR.
Okrem uvedeného sa na území SR nachádzajú územia, ktoré nie sú klasifikované stupňami ochrany – napr. 41 vyhlásených chránených vtáčích území s celkovou výmerou 1 284 806 ha a 20 jaskýň (14 NPP a 6 PP) s vyhláseným ochranným pásmom s celkovou výmerou 3 347 ha (veľká časť ich území sa prekrýva s národnou sústavou CHÚ).
Okrem uvedeného sa na území SR nachádzajú územia, ktoré nie sú klasifikované stupňami ochrany – napr. 41 vyhlásených chránených vtáčích území s celkovou výmerou 1 284 806 ha a 20 jaskýň (14 NPP a 6 PP) s vyhláseným ochranným pásmom s celkovou výmerou 3 347 ha (veľká časť ich území sa prekrýva s národnou sústavou CHÚ).
|
Graf Podiel chránených území podľa vybraných kategórií |
Graf Podiel chránených území podľa stupňov ochrany |
Národnú sústavu CHÚ Slovenska tvorilo:
- 9 národných parkov (NP),
- 14 chránených krajinných oblastí (CHKO) a
- 1 097 tzv. maloplošných chránených území.
Na území NP sa celkovo nachádzalo spolu 194 tzv. maloplošných chránených území (MCHÚ) s celkovou výmerou (spolu s ich OP) 68 424 ha (21,6 % z územia NP), na území ochranných pásiem NP to bolo 70 MCHÚ s celkovou výmerou (spolu s ich OP) 2 487 ha (1 % z územia OP NP), na území CHKO to bolo spolu 249 MCHÚ s celkovou výmerou (spolu s ich OP) 12 689 ha (2,4 % z územia CHKO) a na území mimo CHKO, NP a OP NP, v tzv. voľnej krajine, sa nachádzalo 584 MCHÚ s celkovou výmerou (spolu s ich OP) 32 475 ha (0,9 % z rozlohy tzv. voľnej krajiny a 27 % z celkovej výmery MCHÚ (vrátane ich OP) v SR.
Tabuľka Prehľad počtu a výmery chránených území
| Kategória | Počet | Výmera chráneného územia (ha) | Výmera ochranného pásma (ha) | % z rozlohy SR (aj s OP) |
| Národné parky | 14 | 522 582 | x | 10,66 |
| Chránené krajinné oblasti | 9 | 317 541 | 262 591 | 11,83 |
| Chránené krajinné prvky | 1 | 3 | x | 0,00 |
| Chránené areály | 172 | 11 015 | 2 425 | 0,27 |
|
Prírodné rezervácie (vrátane 2 súkromných) |
384 | 14 222 | 301 | 0,30 |
| Národné prírodné rezervácie | 209 | 80 776 | 2 239 | 1,69 |
|
Prírodné pamiatky (bez jaskýň a vodopádov) |
217 | 1 525 | 207 | 0,04 |
|
Prírodné pamiatky – verejnosti voľne prístupné jaskyne |
45 | 0 | 31 | 0,00 |
|
Prírodné pamiatky – ostatné vyhlásené jaskyne |
9 | 0 | 261 | 0,01 |
|
Prírodné pamiatky – prírodné vodopády |
0 | 0 | 0 | 0,00 |
|
Národné prírodné pamiatky (bez jaskýň a vodopádov) |
11 | 59 | 27 | 0,00 |
|
Národné prírodné pamiatky – jaskyne |
44 | 0 | 3 055 | 0,06 |
|
Národné prírodné pamiatky – prírodné vodopády |
5 | 0 | 0 | 0,00 |
| Spolu MCHÚ | 1 097 | 107 599 | 8 545 | 2,37 |
Prehľad chránených území v SR podľa druhov a stupňov ochrany
| Stupeň ochrany* | Kategória** | Výmera (ha) | % z územia SR |
| 1. stupeň | „voľná krajina“ | 3 756 441 | 76,61 |
| 2. stupeň | CHKO***, OP NP***, CHA, zóny D | 744 564 | 15,19 |
| 3. stupeň | NP***, CHA, OP CHA, OP PR, OP NPR, OP PP, OP NPP, zóny C, OP „MCHÚ“ zo zákona | 289 879 | 5,91 |
| 4. stupeň | NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, OP NPR, OP PR, OP NPP, OP PP, zóny B | 26 568 | 0,54 |
| 5. stupeň | NPR, PR, NPP, PP, zóny A | 86 047 | 1,75 |
| 2. – 5. stupeň | osobitne chránené časti prírody klasifikované stupňami ochrany | 1 147 059 | 23,39 |
* nie sú uvádzané územia, ktoré nemajú stupeň ochrany (CHVÚ a ochranné pásma PP – jaskýň)
** uvádzané sú aj ochranné pásma CHÚ „zo zákona“, v ktorých platí 3. stupeň ochrany
*** výmera mimo tzv. „maloplošných“ CHÚ a ich OP
Stav chránených území
Stav tzv. maloplošných chránených území zaradených do 2. – 5. stupňa ochrany je hodnotený v 3 kategóriách ohrozenosti. Z celkovej výmery 116 144 ha MCHÚ bolo degradovaných 0,2 %, ohrozených bolo 17,5 % a v optimálnom stave bolo 82,3 % z celkovej plochy MCHÚ.
Graf Ohrozenosť MCHÚ podľa ich počtu
Chránené územia v medzinárodnom kontexte
Z medzinárodne chránených území sa na území SR nachádzajú:
- 2 územia, ktoré majú udelený Európsky diplom Rady Európy pre chránené územie:
- NPR Dobročský prales (1998), NP Poloniny (1998).
- 4 územia zaradené do siete biosférických rezervácií (v rámci Programu OSN Človek a biosféra - MaB):
- Biosférická rezervácia (BR) Poľana (1990), BR Slovenský kras (1977), BR Východné Karpaty (1998; trilaterálna BR: Poľsko/Slovensko/ Ukrajina), BR Tatry (1992; bilaterálna BR: Poľsko/Slovensko).
- 2 medzinárodné lokality zapísané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO (v rámci Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva):
- Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu (1997), Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (2007, s rozšírením lokality v rokoch 2011 a 2017).
- 14 lokalít zapísaných do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (tzv. ramsarské lokality; spolu 40 695 ha, resp. 0,8 % z územia SR), v rámci Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam, predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor).
Väčšina uvedených území je aj súčasťou národnej sústavy chránených území.
Starostlivosť o chránené územia
V roku 2017 nebol spracovaný a schválený žiadny program záchrany chráneného územia.
V roku 2017 bolo schválených 24 programov starostlivosti o MCHÚ (prekrývajúce sa s územiami európskeho významu - SKUEV), z toho niektoré s odloženou účinnosťou (po vyhlásení CHÚ).
V roku 2017 bolo schválených 24 programov starostlivosti o MCHÚ (prekrývajúce sa s územiami európskeho významu - SKUEV), z toho niektoré s odloženou účinnosťou (po vyhlásení CHÚ).
Tabuľka Prehľad CHÚ so schválenými programami starostlivosti v roku 2017
| Číslo | Názov územia |
Kategória územia, kód a názov ÚEV |
Organizačný útvar |
Platnosť (od – do) |
| 1. | Demänovská slatina | CHA Demänovská slatina, SKUEV0061 Demänovská slatina | NAPANT | 2017 – 2046 |
| 2. | Jelšie | SKUEV0059 Jelšie | NAPANT | 2017 – 2046 |
| 3. | Komárňanské slanisko | CHA Komárňanské slanisko, SKUEV0010 Komárňanské slanisko | CHKO Dunajské luhy | 2017 – 2046 |
| 4. | Šurianske slaniská | CHA Šurianske slaniská, SKUEV0096 Šurianske slaniská | CHKO Dunajské luhy | 2017 – 2046 |
| 5. | Pavelské slanisko | CHA Pavelské slanisko, SKUEV0099 Pavelské slanisko | CHKO Dunajské luhy | 2017 – 2046 |
| 6. | Pri Orechovom rade | CHA Pri Orechovom rade, SKUEV0017 Pri Orechovom rade | CHKO Dunajské luhy | 2017 – 2046 |
| 7. | Bešiansky polder | CHA Bešiansky polder, SKUEV0012 Bešiansky polder | CHKO Latorica | 2017 – 2045 |
| 8. | Boršiansky les | CHA Boršiansky les, SKUEV0034 Boršiansky les | CHKO Latorica | 2017 – 2045 |
| 9. | Slaná | CHA Slaná, SKUEV0398 Slaná | NP Slovenský kras | 2017 – 2045 |
| 10. | Jasovské dubiny | NPR Jasovské dubiny, SKUEV0349 Jasovské dubiny | NP Slovenský kras | 2017 – 2045 |
| 11. | Hrušovská lesostep | NPR Hrušovská lesostep, SKUEV0352 Hrušovská lesostep | NP Slovenský kras | 2017 – 2045 |
| 12. | Kopčianske slanisko | NPR Kopčianske slanisko, SKUEV0004 Kopčianske slanisko | CHKO Vihorlat | 2017 – 2046 |
| 13. | Juhásove slance | CHA Juhásove slance, SKUEV0080 Juhásove slance | CHKO Dunajské luhy | 2017 – 2046 |
| 14. | Šupín | PR Šupín, SKUEV0246 Šupín | CHKO Poľana | 2017 – 2046 |
| 15. | Harmanecký Hlboký jarok | PR Harmanecký Hlboký jarok, SKUEV0244 Harmanecký Hlboký jarok | CHKO Poľana | 2017 – 2046 |
| 16. | Klapy | PR Klapy, SKUEV0581 Klapy | CHKO Strážovské vrchy | 2017 – 2046 |
| 17. | Veľký kopec | CHA Veľký kopec, SKUEV0029 Veľký kopec | CHKO Latorica | 2017 – 2045 |
| 18. | Habáňovo | PR Habáňovo, SKUEV0056 Habáňovo | CHKO Poľana | 2017 – 2046 |
| 19. | Kamenínske slanisko | CHA Kamenínske slanisko, SKUEV0066 Kamenínske slaniská | CHKO Dunajské luhy | odložená účinnosť |
| 20. | Čenkov | CHA Čenkov, SKUEV0067 a SKUEV2067 Čenkov | CHKO Dunajské luhy | odložená účinnosť |
| 21. | Mostová | CHA Mostová, SKUEV0078 Mostová | CHKO Dunajské luhy | odložená účinnosť |
| 22. | Nesvadské piesky | CHA Nesvadské piesky, SKUEV0098 a SKUEV2098 Nesvadské piesky | CHKO Dunajské luhy | odložená účinnosť |
| 23. | Bacúšska jelšina | PR Bacúšska jelšina, SKUEV0399 Bacúšska jelšina | NP Muránska planina | 2018 – 2047 |
| 24. | Čachtické Karpaty | CHA Čachtické Karpaty, SKUEV0103 Čachtické Karpaty | CHKO Malé Karpaty | 2017 – 2046 |
Zdroj: ŠOP SR
V roku 2017 pribudol 1 náučný chodník (NCH) zriadené ŠOP SR (Gombasecký náučný chodník v lokalite NPP Gombasecká jaskyňa) a v rámci jej organizačných útvarov je evidovaných 68 NCH (vrátane 5 NCH v správe SSJ). Ďalej bolo evidovaných 44 náučných lokalít (vrátane 19 NL v správe SSJ) a 10 informačných stredísk ochrany prírody, tzn. bez zmien oproti roku 2016.
Vybrané ekonomické nástroje pri ochrane chránených území
Sprístupnené jaskyne v správe ŠOP SR v roku 2017 navštívilo 633 158 osôb. Splavovanie Hornádu absolvovalo 576 osôb a náučný chodník Ferrata Kyseľ 11 672 osôb, obe tieto aktivity koordinuje ŠOP SR - Správa NP Slovenský raj.
Z rozpočtu Ministerstva vnútra SR boli v roku 2017 vyplatené náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania (z dôvodu ochrany prírody) v celkovom objeme 3 602 893,28 eur. Túto si môže vlastník pozemku uplatniť na OÚ v sídle kraja, v zmysle § 61 (e) zákona o ochrane prírody a krajiny.
Okrem toho boli vyplatené náhrady za škody spôsobené určenými živočíchmi (bobor vodný, vydra riečna, kormorán veľký, volavka popolavá, los mokraďový, zubor hôrny, medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid) v celkovej výške 836 856,24 eur, v zmysle § 97 zákona o ochrane prírody a krajiny.
V rámci predkupného práva štátu v územiach s 3. až 5. stupňom ochrany v zmysle § 63 zákona o ochrane prírody a krajiny ŠOP SR posudzovala žiadosti, ktoré boli doručené na MŽP SR. MŽP SR schválilo 4 ponuky s celkovou výmerou 25,8 ha.
Európska sústava chránených území – Natura 2000
Sústavu Natura 2000 (v zmysle § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa používa termín: „európska sústava chránených území“) tvoria dva typy území:
Územia európskeho významu (ÚEV) – lokality navrhnuté za chránené územia na základe kritérií stanovených v smernici o biotopoch:
- národný zoznam ÚEV (schválený uznesením vlády SR č. 239 zo 17. marca 2004) bol na základe požiadaviek EK a uznesenia vlády SR č. 577 z 31. augusta 2011 aktualizovaný (prvá aktualizácia) na 473 území, s výmerou 584 353 ha, čo tvorí 11,92 % z výmery SR;
- na základe rokovaní s EK pokračoval v roku 2017 proces doplnenia národného zoznamu ÚEV. Ukončené boli predrokovania ŠOP SR s majoritnými štátnymi i neštátnymi vlastníkmi pozemkov. Z analýzy rokovaní vyplynulo, že súhlas alebo podmienečný súhlas vyjadrili známi vlastníci a užívatelia na 59 % pozemkov. Uskutočnili sa tiež rokovania a následne interné, predbežné a medzirezortné pripomienkové konania. Vykonaná bola aj štandardizácia názvov ÚEV;
- druhú aktualizáciu národného zoznamu ÚEV schválila vláda SR uznesením č. 495 dňa 25. októbra 2017. Následne bola databáza a mapy zaslané EK. Bolo vydané opatrenie MŽP SR zo 7. decembra 2017 č. 1/2017, ktorým sa mení a dopĺňa výnos MŽP SR zo 14. júla 2004 č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam ÚEV (oznámenie č. 353/2017 Z. z.). Opatrenie bolo uverejnené aj v čiastke 6/2017 Vestníka MŽP SR;
- celkový počet ÚEV sa tak zvýšil zo 473 na 642 ÚEV, t. j. o 169 lokalít. Podiel ÚEV z rozlohy Slovenska sa zvýšil z 11,92 % na 12,56 % (615 261,5 ha), pričom priemer pre suchozemské ÚEV v celej EÚ je 13,84 % (podľa údajov EK z februára 2017);
- aj v roku 2017 pokračovala príprava projektov ochrany pre vyhlásenie ÚEV, ktoré sú úplne alebo čiastočne mimo národnej sústavy CHÚ. Pripravené boli 3 návrhy nariadenia vlády, ktorými sa vyhlasuje CHA Čenkov, CHA Vinište, CHA Bradlo. Spracovaných bolo 20 nových a 6 aktualizovaných projektov ochrany, ktoré boli zaslané na MŽP SR so žiadosťou o súhlas s ich predrokovaním s dotknutými vlastníkmi, správcami, nájomcami pozemkov. Súhlas s predrokovaním bol udelený pre 15 projektov ochrany;
- aktuálne informácie o stave vyhlasovania ÚEV a ich programoch starostlivosti (PS), sú dostupné na stránke http://www.minzp.sk/postupy-ziadosti/ochrana-prirody-krajiny/uzemna-ochrana-prirody/natura-2000/.
Mapa ÚEV v aktualizovanom národnom zozname (po 2. aktualizácii)
Zdroj: ŠOP SR
Chránené vtáčie územia (CHVÚ) – lokality vyhlásené za chránené na základe kritérií stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (smernica o vtákoch):
- národný zoznam CHVÚ (schválený uznesením vlády SR č. 636 z 9. júla 2003) bol v roku 2010 aktualizovaný, pričom v súčasnosti sa v ňom nachádza 41 území s výmerou 1 284 806 ha, čo predstavuje 26,16 % rozlohy SR;
- v roku 2012 bolo vyhlásené posledné CHVÚ (Levočské vrchy) s účinnosťou od roku 2013;
- aj v roku 2017 pokračovala ŠOP SR v spolupráci s MŽP SR a okresnými úradmi v procese dopracovania odborných návrhov PS o CHVÚ. Vláda SR schválila PS o 6 CHVÚ - Horná Orava, Kráľová, Sĺňava, Veľkoblahovské rybníky, Špačinsko-nižnianske polia a Dolné Pohronie, všetky na roky 2017 – 2046;
- na MŽP SR bolo predložených ďalších 8 PS o CHVÚ, konkrétne: Dolné Považie, Dubnické štrkovisko, Košická kotlina, Ondavská rovina, Ostrovné lúky, Parížske močiare, Poiplie, Žitavský luh a boli zabezpečené kroky pre ich verejné prerokovávanie prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja. Na MŽP SR boli predložené odborné návrhy ďalších PS o CHVÚ. Schválenie PS ako aj predkladanie ďalších PS o CHVÚ je plánované v rokoch 2018 až 2019;
- všetky schválené programy starostlivosti sú dostupné na stránke MŽP SR.
Mapa CHVÚ v aktualizovanom národnom zozname
Zdroj: ŠOP SR
Graf Medzinárodné porovnanie podielu území Natura 2000 na celkovej výmere krajiny
Graf Prehľad vzájomného prekryvu území sústavy NATURA 2000 |
Graf Prehľad prekryvu území sústavy NATURA 2000 s národnou sústavou chránených území |
Zdroj: ŠOP SR
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|
| Kapitoly: | |
| Ovzdušie |
|
| Voda |
|
| Horniny |
|
| Pôda |
|
| Biodiverzita |
|