Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2017
Vplyvy hospodárskych odvetví na ŽP
Rekreácia a cestovný ruch
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a smerovanie cestovného ruchu vo vzťahu k životnému prostrediu?
- Medzi motívmi zahraničných návštevníkov SR od roku 2000 do roku 2012 dominovali aktivity v súlade s požiadavkami udržateľného rozvoja, menej priaznivým bol relatívne vysoký podiel jednodňových a tranzitných návštevníkov prinášajúcich malý ekonomický prínos a negatívne environmentálne vplyvy. Od roku 2013 došlo k zmene metodiky zisťovania motívov, pričom prioritnými oblasťami sú trávenie dovolenky a voľného času. Najdôležitejšími motívmi dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu sú rekreácia a šport spolu s návštevou príbuzných a priateľov.
- Ukazovateľ typu zahraničných návštevníkov sa z hľadiska dĺžky pobytu nevyvíja priaznivo, najvyššie (až 67,6 %) je zastúpenie zahraničných návštevníkov nevyužívajúcich ubytovacie zariadenia (tranzitní a jednodňoví netranzitní), ktorých vplyv na životné prostredie nie je vyvážený ekonomickými prínosmi plynúcimi z týchto druhov návštevnosti.
- Počet ubytovacích zariadení a ich lôžkovej kapacity z dlhodobého hľadiska narastá, no stále zaostávame za priemerom EÚ i susednými krajinami. V roku 2017 došlo v SR medziročne k ďalšiemu nárastu počtu prenocovaní (o 5,6 %), v strednodobom horizonte (od roku 2000) je tento nárast ešte výraznejší (41,7 %). Priemerná dĺžka prenocovaní v strednodobom horizonte poklesla z 3,8 na 2,8 prenocovania a od roku 2011 je stabilizovaná, pričom stále zaostávame za okolitými krajinami.
- Počty lokalít pre aktivity horského turizmu od roku 2001 stagnujú alebo len mierne rastú, čo je pozitívna skutočnosť z pohľadu prírodnej zložky životného prostredia.
- Len asi polovica správ veľkoplošných chránených území má vlastné informačné stredisko – IS (10 oficiálnych, ďalšie 4 sú neoficiálne a Správa NP Slovenský raj má okrem IS aj stredisko envirovýchovy). Absenciou IS sa tieto chránené územia zbavujú jednej z možností usmerňovania pohybu návštevníkov.
- Medzi rokmi 2000 až 2008 bola návštevnosť jaskýň stabilizovaná na úrovni okolo 680 000 návštevníkov ročne. Po výraznom poklese v roku 2009 (o viac ako tretinu), od roku 2010 návštevnosť opäť pozvoľna narastá (633 158 návštevníkov v roku 2017).
Aké sú interakcie cestovného ruchu a životného prostredia?
- Pri lokalitách pre aktivity horského turizmu došlo v roku 2017 medziročne k zmenám na území NP Malá Fatra – nárast dĺžky cykloturistických trás (na zjazdovkách).
- Od roku 2000 do roku 2008 bol klesajúci trend produkcie odpadov v sektore Hotely a reštaurácie. Od roku 2009 (zmena metodiky) do roku 2017 došlo k výraznému zníženiu produkcie odpadov v ubytovacích a stravovacích službách (k ďalšiemu poklesu došlo aj medziročne).
- Erózia pôdy na turistických značených chodníkoch (TZCH) a cykloturistických trasách na území národných parkov má narastajúci trend, posledný rok došlo k jej stabilizácii. V roku 2017 došlo k zmenám na území TANAP-u – nárast erózie na cykloturistických trasách a naopak, na turistických značených chodníkoch sa dĺžka erózneho postihnutia mierne znížila, v ostatných územiach zmeny nenastali.
- Strednodobo (od roku 2000) sa najvyššia miera ohrozenosti maloplošných chránených území vplyvom aktivít cestovného ruchu prejavuje v územiach správ TANAP-u, NAPANT-u, NP Malá Fatra, PIENAP-u a NP Slovenský raj. V rámci CHKO ide najmä o správy CHKO Dunajské luhy, CHKO Malé Karpaty, CHKO Strážovské vrchy, CHKO Poľana, CHKO Cerová vrchovina, CHKO Vihorlat.
- V roku 2017 došlo medziročne k zníženiu počtu stanovísk ŠOP SR k zásahom z dôvodu budovania turistických chodníkov, náučných chodníkov, bežeckých, lyžiarskych, cyklo- a mototrás, organizovania verejných podujatí, letu lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, osvetleniu bežeckej a lyžiarskej trate a športového areálu a budovaniu ubytovacích zariadení (chaty, hotely). Naopak, k nárastu došlo v prípade stanovísk k budovaniu športových zariadení (vleky, lanovky) a iným činnostiam.
Špecifická analýza rekreácie a cestovného ruchu
Rozvoj cestovného ruchu je jedným z mála perspektívnych odvetví, pre ktoré má SR danosti a ktoré sa nedajú premiestniť do susedných štátov. Neznamená to však, že sa v podmienkach Slovenska môže bezhranične rozvíjať. Pre odborne zdôvodnené a exaktnejšie podložené regulácie, respektíve usmerňovanie rozvoja turizmu, vrátane návštevnosti, je potrebné stanovenie únosnosti územia prednostne v lokalitách vysokej návštevnosti a zraniteľného prostredia.
Trendom v rámci SR je mierny nárast počtu prenocovaní, so striedaním období časovo dlhších miernych nárastov a naopak krátkych výrazných poklesov. K výraznejšiemu poklesu počtu prenocovaní (pokles až o takmer 17 %), v porovnaní s dlhším obdobím rastu v časovom priebehu rokov 2005 – 2008, došlo v roku 2009. Odvtedy znovu postupne rastie počet prenocovaní, pričom v roku 2017 došlo medziročne k ďalšiemu nárastu (o 5,6 %), v strednodobom horizonte (od roku 2000) je tento nárast ešte výraznejší (41,7 %). Od roku 2000 do roku 2011 však takmer kontinuálne klesala priemerná dĺžka prenocovaní poukazujúca na stupeň atraktivity cieľového miesta cestovného ruchu i úroveň rozvinutosti infraštruktúry majúcej vplyv na dĺžku realizovaných pobytov (z 3,8 prenocovaní na 2,9). Odvtedy je stabilizovaná približne na tejto úrovni (2,8 prenocovaní).
Graf Vývoj výkonov ubytovacích zariadení v SR
Trendom v rámci SR je mierny nárast počtu prenocovaní, so striedaním období časovo dlhších miernych nárastov a naopak krátkych výrazných poklesov. K výraznejšiemu poklesu počtu prenocovaní (pokles až o takmer 17 %), v porovnaní s dlhším obdobím rastu v časovom priebehu rokov 2005 – 2008, došlo v roku 2009. Odvtedy znovu postupne rastie počet prenocovaní, pričom v roku 2017 došlo medziročne k ďalšiemu nárastu (o 5,6 %), v strednodobom horizonte (od roku 2000) je tento nárast ešte výraznejší (41,7 %). Od roku 2000 do roku 2011 však takmer kontinuálne klesala priemerná dĺžka prenocovaní poukazujúca na stupeň atraktivity cieľového miesta cestovného ruchu i úroveň rozvinutosti infraštruktúry majúcej vplyv na dĺžku realizovaných pobytov (z 3,8 prenocovaní na 2,9). Odvtedy je stabilizovaná približne na tejto úrovni (2,8 prenocovaní).
Graf Vývoj výkonov ubytovacích zariadení v SR
Vplyv rekreácie a cestovného ruchu na životné prostredie
Intenzita turistickej návštevnosti nie je rovnomerne distribuovaná. Medzi turisticky najatraktívnejšie patria územia národných parkov, ale vplyvom aktivít cestovného ruchu sú aj potenciálne najohrozenejšie. Lokality pre aktivity horského cestovného ruchu sa koncentrujú na území TANAP-u, NAPANT-u a NP Malá Fatra. Z hľadiska hustoty značených cyklotrás a turistických značených chodníkov (TZCH) sú vzhľadom na svoju rozlohu v najväčšej miere fragmentované územia PIENAP-u, NP Muránska planina a NP Slovenský raj. V roku 2017 došlo medziročne k zmenám len v území NP Malá Fatra – nárast dĺžky cykloturistických trás (na zjazdovkách).
Tabuľka Počty lokalít pre aktivity horského turizmu za hranicami zastavaného územia obce na území národných parkov (§ 14 ods. 1 písm. b, c, d) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny)
| Názov chráneného územia | Horolezectvo a skalolezectvo |
Skialpi- nizmus |
Táborenie, stanovanie a bivakovanie | Lyžiarske strediská | Bežecké lyžovanie ** |
Cyklo- turistika ** |
Pešia turistika ** |
| Tatranský národný park | |||||||
| 2001 | celé územie* | 6 | - | - | - | 150/0,20 | 600/0,81 |
| 2016 | celé územie* | 6 | 1 | 7 | 108/0,14 | 276/0,38 | 703/0,95 |
| 2017 | celé územie* | 6 | 1 | 7 | 108/0,14 | 276/0,38 | 703/0,95 |
| Národný park Nízke Tatry | |||||||
| 2001 | 4 | 1 | - | - | - | 201/0,25 | 800/0,98 |
| 2016 | 4 |
6 (3 areály, 2 trasy, 1 lokalita) |
7 | 6 | 41,2 + vhodné TZCH |
764/0,42 (vrátane OP NP) |
816,5/0,45 (vrátane OP NP) |
| 2017 | 4 |
6 (3 areály, 2 trasy, 1 lokalita) |
7 | 6 | 41,2 + vhodné TZCH |
764/0,42 (vrátane OP NP) |
816,5/0,45 (vrátane OP NP) |
| Národný park Malá Fatra | |||||||
| 2001 | 1 | 1 | - | - | - | 0 | 157/0,69 |
| 2016 | 5 | 0 | 4 | 2 | 15 + 157 TZCH |
35/0,15 + 4,05 zjazdové |
172/0,76 |
| 2017 | 5 | 0 | 4 | 2 | 15 + 157 TZCH |
35/0,15 + 6,09 zjazdové |
172/0,76 |
| Pieninský národný park | |||||||
| 2001 | 0 | 0 | 0 | 0 | - | 15/0,4 | 60/1,6 |
| 2016 | 0 | 0 | 2 | 0 | 27/0,70 | 21/0,60 | 52/1,40 |
| 2017 | 0 | 0 | 2 | 0 | 27/0,70 | 21/0,60 | 52/1,40 |
| Národný park Slovenský raj | |||||||
| 2001 | 1 | 0 | 3 | 5 | 1 | 60/0,3 | 275/1,39 |
| 2016 | 10*** | 0 | 3 | 5 |
88 + vhodné TZCH (vrátane OP NP) |
102/0,5 | 238/1,3 |
| 2017 | 10*** | 0 | 3 | 5 |
88 + vhodné TZCH (vrátane OP NP) |
102/0,5 | 238/1,3 |
| Národný park Muránska planina | |||||||
| 2001 | 3 | 0 | - | 0 | - | - | 318/1,57 |
| 2016 | 2 | 0 | 3 (k tomu bivakovanie: do 100 m od TZCH okrem NPR, PR a CHA) | 0 |
44 + všetky TZCH, t.j. 362 (vrát. OP) |
198 (NP vrátane OP) | 318 (vrátane OP) |
| 2017 | 2 | 0 | 3 (k tomu bivakovanie: do 100 m od TZCH okrem NPR, PR a CHA) | 0 |
44 + všetky TZCH, t.j. 362 (vrát. OP) |
198 (NP vrátane OP) | 318 (vrátane OP) |
| Národný park Poloniny | |||||||
| 2001 | 0 | 0 | - | - | - | - | 119/0,4 |
| 2016 | 0 | 0 | 2 | 1 | 142/0,48 | 33/0,11 | 85/0,29 |
| 2017 | 0 | 0 | 2 | 1 | vhodné TZCH | 33/0,11 | 85/0,29 |
| Národný park Slovenský kras**** | |||||||
| 2016 | 1 | 0 | 4 | 0 | vhodné TZCH | 40/0,20 | 270/0,78 |
| 2017 | 1 | 0 | 4 | 0 | vhodné TZCH | 40/0,20 | 270/0,78 |
| Národný park Veľká Fatra**** | |||||||
| 2016 | 8 |
1 + TZCH |
6 | 3 | 302/0,75 | 150/0,40 | 390/1,00 |
| 2017 | 8 |
1 + TZCH |
6 | 3 | 302/0,75 | 150/0,40 | 390/1,00 |
* - okrem 8 lokalít vymedzených v návštevnom poriadku, kde je horolezectvo zakázané
** - v prípade bežeckého lyžovania, cykloturistiky a pešej turistiky sú uvedené údaje o dĺžke značených bežeckých trás, cyklotrás resp. turistických značených chodníkov v km resp. v km/km2
*** - vrátane lezenia po ľadopádoch
**** - NP Slovenský kras a NP Veľká Fatra boli vyhlásené až v roku 2002
Výrazným environmentálnym problémom je neustály nárast dĺžky eróziou postihnutých TZCH nachádzajúcich sa v pásme nad hornou hranicou lesa i v roklinách, kde v dôsledku extrémnych klimatických podmienok sú výrazne zhoršené podmienky pre regeneráciu pôd i vegetácie. Kritická erózia pôdy na turistických značených chodníkoch sa prejavuje na území NAPANT-u, NP Malá Fatra, NP Muránska planina a na území TANAP-u. Erózia má narastajúci trend, ale v poslednom roku sa situácia stabilizovala. V roku 2017 došlo k zmenám na území TANAP-u – nárast erózie na cykloturistických trasách (o 1,7 km) a naopak, na turistických značených chodníkoch sa dĺžka erózneho postihnutia mierne znížila (o 4 km).
Tabuľka Erózia pôdy na turistických značených chodníkoch a cykloturistických trasách na území národných parkov
| Názov chráneného územia |
Celková dĺžka eróziou postihnutých cykloturistických trás (km/ % z celkovej dĺžky) |
Celková dĺžka eróziou postihnutých turistických značených chodníkov (km/ % z celkovej dĺžky) |
| Tatranský národný park | ||
| 2001 | 0 | 30/5,0 |
| 2016 | 21,8/7,9 | 252/33 |
| 2017 | 23,5/8,5 | 248/35,5 |
| Národný park Nízke Tatry | ||
| 2001 | 0 | 390/48,7 |
| 2016 | 90/12 | 570/70 |
| 2017 | 90/12 | 570/70 |
| Národný park Malá Fatra | ||
| 2001 | všetky cyklotrasy sú súčasťou TZCH | 50/31,8 |
| 2016 | všetky cyklotrasy sú súčasťou TZCH | 125/74,85 |
| 2017 | všetky cyklotrasy sú súčasťou TZCH | 125/74,85 |
| Pieninský národný park | ||
| 2001 | 2/13,3 | 2/3,3 |
| 2016 | 4/19 | 4/7,7 |
| 2017 | 4/19 | 4/7,7 |
| Národný park Slovenský raj | ||
| 2001 | 0 | 50/18,2 |
| 2016 | 4/4 | 24/10 |
| 2017 | 4/4 | 24/10 |
| Národný park Muránska planina | ||
| 2001 | 0 | 53/16,7 |
| 2016 | 2,94/2 | 118/37,2 |
| 2017 | 2,94/2 | 118/37,2 |
| Národný park Poloniny | ||
| 2001 | 0 | 1/1 |
| 2016 | 0 | 4/4,7 |
| 2017 | 0 | 4/4,7 |
| Národný park Slovenský kras* | ||
| 2016 | 15/10 | 30/11,1 |
| 2017 | 15/10 | 30/11,1 |
| Národný park Veľká Fatra* | ||
| 2016 | 3,0/2,3 | 15/4,5 |
| 2017 | 3,0/2,3 | 15/4,5 |
* - NP Slovenský kras a NP Veľká Fatra boli vyhlásené až v roku 2002
Na kategórie chránených území celkovo pripadá 60 – 80 % stanovísk ŠOP SR k zásahom do prírody a krajiny vyžadujúcich súhlas príslušného orgánu ochrany prírody (predovšetkým územia TANAP-u, NAPANT-u, NP Slovenský raj a NP Malá Fatra). Z hľadiska kategórií chránených území najviac stanovísk k zásahom v časovom období rokov 2003 – 2017 pripadalo na ochranné pásma národných parkov i chránené krajinné oblasti a národné parky, najmenej na voľnú krajinu. V roku 2017 došlo medziročne k zníženiu počtu stanovísk ŠOP SR k zásahom z dôvodu budovania turistických chodníkov, náučných chodníkov, bežeckých, lyžiarskych, cyklo- a mototrás, organizovania verejných podujatí, letu lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, osvetleniu bežeckej a lyžiarskej trate a športového areálu a budovaniu ubytovacích zariadení (chaty, hotely). Naopak, k nárastu došlo v prípade stanovísk k budovaniu športových zariadení (vleky, lanovky) a iným činnostiam.
Tabuľka Počet stanovísk ŠOP SR k zásahom do prírody a krajiny súvisiacich s aktivitami cestovného ruchu
| Druh činnosti | Rok |
Počet posudzovaných zámerov |
|||
|
NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP* |
Národný park |
Ochranné pásmo NP, CHKO |
Voľná krajina |
||
| Budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy, lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy (§ 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) | 2016 | 12 | 15 | 35 | 21 |
| 2017 | 7 | 8 | 32 | 16 | |
|
Organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí, ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) |
2016 | 59 | 63 | 86 | 23 |
| 2017 | 41 | 71 | 71 | 15 | |
|
Let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najväčšou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia (§ 14 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) |
2016 | 8 | 4 | 4 | 0 |
| 2017 | 2 | 6 | 4 | 1 | |
|
Osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo uzavretých stavieb (§ 14 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) |
2016 | 0 | 0 | 1 | 2 |
| 2017 | 0 | 0 | 1 | 0 | |
| Budovanie ubytovacích zariadení (chaty, hotely, ...) | 2016 | 7 | 38 | 93 | 27 |
| 2017 | 1 | 9 | 40 | 8 | |
| Budovanie športových zariadení (vleky, lanovky, ...) | 2016 | 0 | 4 | 7 | 5 |
| 2017 | 1 | 15 | 64 | 3 | |
| Iné | 2016 | 10 | 12 | 15 | 3 |
| 2017 | 10 | 34 | 14 | 5 | |
* - NPR = národná prírodná rezervácia, PR = prírodná rezervácia, NPP = národná prírodná pamiatka, PP = prírodná pamiatka, CHA = chránený areál, CHKP = chránený krajinný prvok
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|