Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2017
Vplyvy hospodárskych odvetví na ŽP
Poľnohospodárstvo
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a smerovanie poľnohospodárstva vo vzťahu k životnému prostrediu?
-
Poľnohospodárstvo ako odvetvie hospodárstva, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečenie výživy obyvateľstva, má nezastupiteľnú úlohu v našej spoločnosti. V súčasnosti má na jeho smerovanie výrazný vplyv Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, ktorá rozhodujúcim spôsobom prispieva k naplneniu stratégie Európa 2020 s dôrazom na tri ciele – potravinovú bezpečnosť, udržateľné využívanie prírodných zdrojov vrátane klimatických opatrení a vyvážený územný rozvoj.
-
V roku 2014 bol na národnej úrovni prijatý Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020, ktorého cieľom je udržateľný rozvoj pôdohospodárstva, pričom dôraz je kladený na zlepšenie stavu životného prostredia a krajiny, a to v zmysle zavádzania nových ekologicky priaznivých poľnohospodárskych a lesohospodárskych postupov, ako aj efektívneho využívania zdrojov.
-
Aj napriek prijatým cieľom od roku 2000 bol naďalej pozorovaný kontinuálny pokles výmery poľnohospodárskej pôdy vrátane ornej pôdy, a to hlavne v prospech zastavaných plôch.
-
V porovnaní rokov 2000 – 2017 bol zaznamenaný pokles všetkých chovných druhov zvierat. Naopak, v danom období mala produkcia väčšiny poľnohospodárskych plodín rastúci trend s výnimkou zemiakov a viacročných krmovín, čo prispelo v posledných rokoch k zvýšeniu spotreby priemyselných hnojív a pesticídov. Najväčšiu spotrebu zaznamenávajú dusíkaté hnojivá a z pesticídov herbicídy.
Aké sú interakcie poľnohospodárstva a životného prostredia?
(Náročnosť poľnohospodárstva na zdroje a jeho vplyv na životné prostredie)
- Dôležitým prírodným zdrojom pre poľnohospodárstvo je voda. Väčšina povrchovej vody využívanej v poľnohospodárstve je pre účely závlah. Medzi rokmi 2000 – 2017 došlo k jej výraznému poklesu. Podzemná voda využívaná v poľnohospodárstve mala od roku 2000 viacmenej vyrovnaný priebeh.
- Poľnohospodárstvo je najväčším producentom emisií amoniaku zo všetkých sektorov hospodárstva, a to aj napriek ich poklesu v rozmedzí rokov 2000 – 2016. Poľnohospodárska výroba sa tiež podieľa na emisiách skleníkových plynov, pričom v období rokov 2000 – 2016 bolo zaznamenané ich mierne zníženie.
- Napriek zvyšujúcej sa rastlinnej výrobe od roku 2004 s výnimkou niektorých rokov kleslo množstvo odpadových vôd vypúšťaných z poľnohospodárstva. Celková produkcia odpadov z poľnohospodárstva má od roku 2005 kolísavý charakter.
Štruktúra poľnohospodárskej pôdy
V roku 2017 predstavovala celková výmera poľnohospodárskej pôdy v SR 2 381 953 ha. Najväčšiu časť z tejto výmery tvorila orná pôda 59,14 % a trvalé trávne porasty 35,84 %. Naopak najmenšie zastúpenie mali chmeľnice 0,02 %, ovocné sady 0,70 %, vinice 1,10 % a záhrady 3,20 %. Vývoj pôdneho fondu je charakterizovaný ďalším ubúdaním poľnohospodárskej pôdy v prospech lesných, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov.
Spotreba priemyselných hnojív a pesticídov
Spotreba priemyselných hnojív predstavovala v roku 2017 101,8 kg čistých živín (č. ž.) na hektár poľnohospodárskej pôdy. So zmenami po roku 1989 v sektore poľnohospodárstva došlo k výraznému poklesu spotrebovaných priemyselných hnojív v poľnohospodárstve. Od roku 2000 má však priebeh spotreby priemyselných hnojív kolísavý charakter s tendenciou opätovného nárastu.Graf Vývoj spotreby priemyselných hnojív prepočítaná na N, P2O5 a K2O
Spotreba pesticídov medziročne vzrástla oproti roku 2016 o 616,5 t. V roku 2017 sa spolu aplikovalo 5 212,1 t prípravkov na ochranu rastlín, z toho približne 2 545,6 t herbicídov, 1 168,6 t fungicídov, 390,4 t insekticídov a 1 107,4 t ostatných prípravkov.
Graf Vývoj spotreby pesticídov podľa skupín
Graf Vývoj spotreby pesticídov podľa skupín
Vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie
Najväčšie odbery povrchovej vody v poľnohospodárstve sú pre účely závlah, pričom závisia od rozsahu a časového rozloženia prirodzených zrážok vo vegetačnom období. V roku 2017 odbery povrchových vôd pre závlahy dosiahli hodnotu 17,62 mil. m3.
Graf Vývoj využívania povrchovej vody pre závlahy
V roku 2017 predstavoval odber podzemnej vody v poľnohospodárstve 410,2 l.s-1.
Graf Vývoj využívania podzemnej vody v poľnohospodárstve
Poľnohospodárstvo je najväčším producentom amoniaku (NH3). Emisie NH3 majú od roku 2000 prevažne klesajúci priebeh, pričom v roku 2016 bolo z poľnohospodárstva vyprodukovaných 28 960,1 t.
Graf Vývoj emisií amoniaku z poľnohospodárstva
V roku 2017 bolo celkovo vypustených 98 806 m3 odpadových vôd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou a vyprodukovaných 638 395,01 t nebezpečných a ostatných odpadov.
Zdroj: NPPC – VÚRV
Graf Vývoj využívania povrchovej vody pre závlahy
V roku 2017 predstavoval odber podzemnej vody v poľnohospodárstve 410,2 l.s-1.
Graf Vývoj využívania podzemnej vody v poľnohospodárstve
Poľnohospodárstvo sa podieľa na emisiách skleníkových plynov, hlavne metánu (CH4) a oxidu dusného (N2O). V roku 2016 ním vyprodukované emisie vyjadrené pomocou CO2 ekvivalentu predstavovali 6,5 % všetkých emisií skleníkových plynov v SR (bez započítania sektora LULUCF).
Graf Vývoj emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva
Graf Vývoj emisií amoniaku z poľnohospodárstva
Ekologická poľnohospodárska výroba
V roku 2017 bolo v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby evidovaných spolu 655 subjektov hospodáriacich na výmere 189 147,6 ha poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 9,59 % z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V porovnaní s rokom 2000 sa táto výmera zvýšila o 130 807,6 ha.
Graf Vývoj výmery poľnohospodárskej pôdy v ekologickej poľnohospodárskej výrobe
V rámci porovnania krajín EÚ z roku 2016 sa SR radí mierou podielu pôdy obhospodarovanej v ekologickej poľnohospodárskej výrobe na ôsme miesto.
Graf Medzinárodné porovnanie podielu výmery pôdy v ekologickej poľnohospodárskej výrobe (2016)
Graf Vývoj výmery poľnohospodárskej pôdy v ekologickej poľnohospodárskej výrobe
V rámci porovnania krajín EÚ z roku 2016 sa SR radí mierou podielu pôdy obhospodarovanej v ekologickej poľnohospodárskej výrobe na ôsme miesto.
Graf Medzinárodné porovnanie podielu výmery pôdy v ekologickej poľnohospodárskej výrobe (2016)
Produkcia biomasy a obnoviteľnej energie z poľnohospodárstva
Do kategórie biomasy na výrobu tekutých biopalív možno zaradiť hlavne olejniny a obilniny, z ktorých sa získavajú rastlinné oleje, ich deriváty (napr. metylestery rastlinných olejov, najmä repkového MERO) a alkoholy (etanol, metanol a ich deriváty – metyl-t-butyléter (MTBE), etyl-t-butyléter ETBE). Do kategórie biomasy na výrobu plynných produktov sa zaraďujú zelené uhľohydrátové krmoviny a exkrementy hospodárskych zvierat.
Počet zariadení na výrobu bioplynu z poľnohospodárstva je z roka na rok vyšší. V roku 2017 bolo v prevádzke 115 zariadení s celkovou produkciou bioplynu 213 tis. m3.
Tabuľka Celková ročná produkcia poľnohospodárskej biomasy vhodnej na výrobu tepla v SR (2017)
| Plodina | Výmera (ha) | Úroda biomasy (t/ha) |
Produkcia biomasy (t/rok) |
| Hustosiate obilniny spolu | 531 167 | 4,5 | 2 390 200 |
| Kukurica | 193 393 | 7,6 | 1 469 780 |
| Slnečnica | 87 556 | 4,8 | 420 260 |
| Repka | 150 476 | 4,8 | 722 280 |
| Sady | 6 800 | 3,9 | 26 500 |
| Vinohrady | 16 610 | 2,1 | 34 880 |
| Nálet z TTP | 171 720 | 3,2 | 549 500 |
| Spolu | 1 157 922 | 4,9 | 5 613 900 |
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|