Ikona | Vysvetlenie hodnotenia |
Pozitívny vývoj, prevažujú trendy zlepšenia. | |
Variabilný, nejednoznačný trend, trend bez výraznejších zmien v pozitívnom ako aj nepriaznivom smere. | |
Nepriaznivý vývoj, prevažujú trendy zhoršenia. |
Ikona | Vysvetlenie hodnotenia |
Vyhovujúci stav. Plnenie limitných hodnôt a cieľov, resp. len minimálne odchýlky od nich. | |
Stav, ktorému nemožno jednoznačne priradiť hodnotenie vyhovujúci, resp. nevyhovujúci. Je to napríklad z dôvodu, že pre jeho hodnotenie nie sú stanovené ciele alebo limity, resp. jeho zhodnotenie nie je jednoznačné. |
|
Nevyhovujúci stav. V prevažnej miere prekračovanie limitných hodnôt, neplnenie stanovených cieľov, resp. ohrozenie splnenia cieľov stanovených pre budúce obdobia |
Ovzdušie |
||
Emisie znečisťujúcich látok |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Klesajúci trend u väčšiny sledovaných látok a celkový vývoj je možné považovať za pozitívny. |
Posledná medziročná zmena |
|
Pokles emisií SO2, NOx, CO, PM10, PM2,5, NH3 a NMVOC. Mierny nárast v prípade emisií PCDD/F a tiež emisií Cd, Hg a Pb. |
Stav (2016) |
|
SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. |
Kvalita ovzdušia |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Pozitívny trend vo vývoji aj napriek jeho mierne kolísavému priebehu. |
Posledná medziročná zmena |
|
Zvýšenie počtu prekročení limitných hodnôt oproti predchádzajúcemu roku. |
Stav (2017) |
|
Prekročenie povolených hodnôt vo väzbe na ochranu ľudského zdravia pre PM10, PM2,5, BaP a prízemný ozón. Prekročenie povolených hodnôt pre prízemný ozón pre ochranu vegetácie a lesov. |
Voda |
||
Využívanie vôd z pohľadu zachovania vodných zdrojov |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Pokles odberov povrchovej a podzemnej vody. |
Posledná medziročná zmena |
|
Mierny nárast odberov povrchovej a podzemnej vody. |
Stav (2017) |
|
Percento celkových odberov z odtoku z územia SR dosiahlo 5 % a podiel využívaných podzemných vôd z celkových dokumentovaných využiteľných množstiev podzemných vôd dosiahol 13,86 %. |
Kvalita povrchových vôd |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Významný pokles podielu monitorovacích miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody. V hodnotení stavu vodných útvarov, realizovaného od roku 2007, bol zaznamenaný mierny pokles podielu počtu vodných útvarov v lepšom ako priemernom ekologickom stave a mierny nárast podielu počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave. |
Posledná medziročná zmena |
|
Nárast podielu monitorovacím miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody. |
Stav (2017) |
|
Vo väčšine monitorovacích miest neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody. |
Kvalita podzemných vôd |
||
Zmena od roku 2010 |
|
Pokles podielu analýz nevyhovujúcich požiadavkám na kvalitu vody. V hodnotení chemického stavu útvarov podzemnej vody, realizovaného od roku 2007, bolo zaznamenané zníženie počtu útvarov podzemnej vody v zlom stave o 2 útvary. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne nedošlo k významným zmenám v podiele analýz podzemných vôd nevyhovujúcim požiadavkám na kvalitu pitnej vody. |
Stav (2017) |
|
Vo väčšine monitorovacích objektoch monitorovacej siete podzemnej vody bola prekročená limitná hodnota kvality pitnej vody aspoň jedného ukazovateľa. Limitné hodnoty boli najčastejšie prekračované v ukazovateľoch: percentuálne nasýtenie vody kyslíkom, Mn, Fecelk. a Fe2+. |
Odpadové vody |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Pokračoval pokles objemu vypúšťaných odpadových vôd, pokles zaznamenala aj produkcia organického znečistenia. Zvýšil sa počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k miernemu poklesu objemu odpadových vôd, počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie tiež mierne narástol. |
Stav (2017) |
|
Problémom zostáva nízke napojenie obyvateľstva na kanalizáciu (67,72 %). |
Kvalita pitnej vody |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Pozitívny vývoj a stav kvality pitnej vody. |
Posledná medziročná zmena |
|
Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom sa zvýšil. |
Stav (2017) |
|
Kvalita pitnej vody je na vysokej úrovni. 99,72 % analýz pitnej vody vyhovuje hygienickým limitom. |
Horniny |
||
Geologické hazardy |
||
Zmena od roku 2006 |
|
V dôsledku dlhotrvajúcich a extrémnych zrážok narastá počet mimoriadnych udalostí, ktoré majú negatívny vplyv na život a zdravie obyvateľov a ich majetok. Najväčšiu hrozbu predstavujú opakujúce sa havarijné zosuvy. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nepatrným zmenám stabilizačných pomerov územia. |
Stav (2017) |
|
Na viac ako 5 % územia SR sú zaznamenané svahové deformácie. V roku 2017 pribudlo 11 nových svahových deformácií. |
Pôda |
||
Využívanie územia |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Najväčšie zmeny vo využívaní pozemkov zaznamenal nárast zastavaných plôch a nádvorí, hlavne na úkor poľnohospodárskej pôdy. Pokračoval aj keď už miernejší trend nárastu lesných pozemkov. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo opätovne k poklesu výmery poľnohospodárskej pôdy a k nárastu lesných pozemkov a zastavaných plôch a nádvorí. |
Stav (2017) |
|
SR má v rámci svojej štruktúry územia podľa charakteru využitia dostatok poľnohospodárskej pôdy pre zabezpečovanie nárokov obyvateľstva v súvislosti s produkciou potravín. |
Kontaminácia pôd |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Vývoj kontaminácie pôd je veľmi pozvoľný, bez výrazných zmien. Pôdy, ktoré boli kontaminované v minulosti, sú kontaminované aj v súčasnosti. |
Posledná medziročná zmena |
|
V roku 2017 boli spracovávané a postupne vyhodnocované pôdne vzorky 5. odberového cyklu s odberom vzoriek v roku 2013. |
Stav (2017) |
|
Takmer 99 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu je hygienicky vyhovujúcich. Zostávajúca časť kontaminovanej pôdy je viazaná prevažne na oblasti priemyselnej činnosti a na oblasti vplyvu tzv. geochemických anomálií – horské a podhorské oblasti. |
Pôdna reakcia |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Aj keď sa zastúpenie pôd so slabo kyslou pôdnou reakciou znížilo, zastúpenie pôd s kyslou pôdnou reakciou sa zvýšilo. |
Posledná medziročná zmena |
|
Naďalej dochádza k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou pôdnou reakciou. |
Stav (2017) |
|
Takmer 60 % poľnohospodárskych pôd vykazuje slabo kyslú alebo kyslú pôdnu reakciu. |
Erózia pôdy |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Od roku 2000 až po súčasný stav mala potenciálna vodná a vetrová erózia klesajúci priebeh. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k zníženiu výmery pôdy ohrozenej potenciálnou vodnou a vetrovou eróziou. |
Stav (2017) |
|
Vodnou eróziou je potenciálne ohrozených 38,6 % a vetrovou 6,7 % poľnohospodárskych pôd. |
Biodiverzita |
||
Stav druhov a biotopov európskeho významu |
||
Zmena od roku 2000 |
|
V porovnaní s 1. reportingovým obdobím (2004 – 2006) došlo k roku 2013 (vyhodnotenie 2. reportingového obdobia 2007 – 2012) k zlepšeniu poznatkov, a teda aj k zlepšeniu podielu priaznivého stavu druhov a biotopov. Podiel biotopov v zlom stave sa však skoro nezmenil (nedostatočné opatrenia). |
Posledná medziročná zmena |
|
Stav druhov a biotopov európskeho významu (EV) sa zlepšil len mierne, resp. stagnoval v kategórii nevyhovujúci stav |
Stav (2017) |
|
Stav druhov a biotopov európskeho významu do veľkej miery nie je priaznivý a dosiahnutie cieľa do roku 2020 ohľadne výrazného a merateľného zlepšenia ich stavu je stále vzdialené. |
Stav a vývoj národnej sústavy chránených území a európskej sústavy Natura 2000 |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Mierne sa zvýšil podiel maloplošných chránených území (MCHÚ) a naštartovalo sa budovanie európskej sústavy Natura 2000. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne sa výmera národnej sústavy CHÚ nezmenila. Boli pripravované, spracované a schvaľované ďalšie dokumenty (starostlivosti) o osobitne chránené časti prírody a krajiny. Schválená bola druhá aktualizácia národného zoznamu ÚEV (tzv. C etapa), čím sa zvýšil ich celkový počet o 169 lokalít. |
Stav (2017) |
|
Napriek vysokému podielu výmery CHÚ možno pozorovať v rámci národnej sústavy mnohé nedostatky (reprezentatívnosť, stav ohrozenosti, definovanie cieľového stavu ochrany, realizácia programov starostlivosti o tzv. MCHÚ). Európska sústava Natura 2000 je z veľkej časti už dobudovaná, avšak proces vyhlasovania ÚEV, ako aj prípravy programov starostlivosti je príliš pomalý. |
Zmena klímy |
||
Emisie skleníkových plynov |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Pokleslo množstvo emisií skleníkových plynov a produktivita CO2 narástla. Keďže emisie CO2 klesajú, zatiaľ čo hrubý domáci produkt rastie, môžeme hovoriť o absolútnom decouplingu, čo predstavuje pozitívny trend. |
Posledná medziročná zmena |
|
Emisie skleníkových plynov síce medziročne vzrástli, avšak len veľmi mierne. |
Stav (2016) |
|
SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa emisií skleníkových plynov do ovzdušia. |
Vývoj zmeny klímy |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Zaznamenaný bol nárast negatívnych prejavov zmeny klímy. |
Posledná medziročná zmena |
|
Pokračovali negatívne prejavy zmeny klímy (výrazná premenlivosť počasia, nadpriemerná ročná teplota, extrémne lokálne zrážky). |
Stav (2017) |
|
Posledný rok bol z hľadiska negatívnych prejavov zmeny klímy veľmi výrazný. |
Ťažba nerastných surovín |
||
Vývoj ťažby nerastných surovín |
||
Zmena od roku 2000 |
|
U väčšiny ťažených surovín objem ťažby nedosiahol stav z roku 2000, čo z hľadiska využívania prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie spojených s ťažbou možno hodnotiť pozitívne. |
Posledná medziročná zmena |
|
V roku 2017 došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k miernemu nárastu dobývania surovín na povrchu i pri hlbinnom dobývaní. |
Stav (2017) |
|
Podiel ťažby nerastných surovín na ich zásobách zatiaľ neindikuje problém s ich vyčerpateľnosťou. |
Energetika |
||
Hrubá domáca spotreba energie (HDS) |
||
Zmena od roku 2001 |
|
Od roku 2001 klesla HDS aj dovozná závislosť. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k poklesu HDS a nárastu dovoznej závislosti. |
Stav (2016) |
|
Predpokladá sa dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti vyjadreného v absolútnej hodnote primárnej spotreby energie za predpokladu realizácie investícií do opatrení energetickej efektívnosti na strane premeny, prenosu a distribúcie energie a značnej aktivity súkromného sektora. |
Výroba elektriny |
||
Zmena od roku 2000 |
|
V období rokov 2000 – 2017 došlo k poklesu výroby elektriny. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne stúpla výroba elektriny, nárast bol však len minimálny. |
Stav (2017) |
|
Zásobovanie elektrinou v SR bolo v roku 2017 spoľahlivé. SR má nízkouhlíkový mix zdrojov elektriny, podiel bezuhlíkovej výroby elektriny sa pohyboval na úrovni 80 %. |
Konečná energetická spotreba |
||
Zmena od roku 2001 |
|
Pokles konečnej energetickej spotreby. |
Posledná medziročná zmena |
|
Minimálny medziročný pokles konečnej energetickej spotreby. |
Stav (2016) |
|
Predpokladá sa dosiahnutie cieľa úspor energie do roku 2020 iba vo výške 84 % z celkového národného indikatívneho cieľa úspor energie v KES definovaného v Akčnom pláne energetickej efektívnosti 2014 – 2020. |
Energetická náročnosť |
||
Zmena od roku 2001 |
|
Výrazný pokles energetickej náročnosti hospodárstva. |
Posledná medziročná zmena |
|
Došlo k medziročnému poklesu energetickej náročnosti hospodárstva. |
Stav (2016) |
|
Napriek pozitívnemu vývoju pretrváva vysoká energetická náročnosť hospodárstva. |
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) |
||
Zmena od roku 2005 |
|
Nárast podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročný pokles podielu OZE. |
Stav (2016) |
|
Predpoklad dosiahnutia záväzného cieľa pre podiel energie z OZE v roku 2020. |
Emisie skleníkových plynov z energetiky |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Pokles emisií skleníkových plynov. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k minimálnemu poklesu emisií skleníkových plynov z energetiky. |
Stav (2016) |
|
Emisie skleníkových plynov z energetiky boli v roku 2016 jedny z najnižších od roku 1990. |
Emisie znečisťujúcich látok z energetiky |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Pozitívny trend bol dosiahnutý pri emisiách všetkých sledovaných znečisťujúcich látok - SOx, NOx, CO, PM10, PM2,5 a NMVOC. Rovnako poklesli emisie všetkých sledovaných POPs - PCDD/PCDF, PCB aj PAH. Z ťažkých kovov bol nárast pri Cd, emisie Pb a Hg klesli. |
Posledná medziročná zmena |
|
Pokles emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok, nárast emisií POPs a ŤK. |
Stav (2016) |
|
Najvýznamnejší podiel energetiky na celkových emisiách je u SOx, NOx a ťažkých kovov. |
Poľnohospodárstvo |
||
Výmera poľnohospodárskej pôdy |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Od roku 2000 došlo k poklesu výmery všetkých druhov poľnohospodárskych pozemkov. |
Posledná medziročná zmena |
|
Oproti roku 2015 bol opätovne zaznamenaný úbytok výmery poľnohospodárskej pôdy. |
Stav (2017) |
|
Rozloha poľnohospodárskej pôdy činí 48,6 % z celkovej rozlohy územia SR. |
Spotreba priemyselných hnojív a pesticídov |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Od roku 2000 došlo k zvýšeniu spotreby priemyselných hnojív a pesticídov. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne sa spotreba priemyselných hnojív a pesticídov zvýšila. |
Stav (2017) |
|
Do poľnohospodárskej pôdy sa aplikovalo 5 212,1 t pesticídov. Spotreba priemyselných hnojív predstavovala 101,8 kg čistých živín na hektár pôdy. |
Náročnosť poľnohospodárstva na vodné zdroje |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Medzi rokmi 2000 – 2017 došlo k poklesu odberu povrchovej aj podzemnej vody. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne sa zvýšil odber povrchovej aj podzemnej vody v poľnohospodárstve. |
Stav (2017) |
|
Podiel povrchovej a podzemnej vody využívanej v poľnohospodárstve v porovnaní s celkovými odbermi vody je zanedbateľný. |
Bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Medzi rokmi 2000 až 2006 bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach bola väčšinou vyrovnaná. Po roku 2007 začala jej hodnota stúpať a zaznamenala kladnú bilanciu. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nárastu kladnej bilancii dusíka v poľnohospodárskych pôdach. |
Stav (2017) |
|
V poľnohospodárskych pôdach je bilančný prebytok dusíka, ktorý je nežiadúci z hľadiska optimálnej výživy rastlín a ochrany životného prostredia. |
Emisie skleníkových plynov a emisie amoniaku z poľnohospodárstva |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Od roku 2000 kleslo množstvo emisií skleníkových plynov a amoniaku z poľnohospodárstva. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nárastu emisií skleníkových plynov a naopak k poklesu emisií amoniaku z poľnohospodárstva. |
Stav (2016) |
|
Poľnohospodárstvo sa podieľa 6,5 % na emisiách všetkých skleníkových plynov v SR a zároveň je najväčším producentom emisií amoniaku. |
Doprava |
||
Výkony dopravy |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Nárast prepravných výkonov nákladnej dopravy, hlavne cestnej dopravy. Pokles prepravných výkonov v osobnej doprave. |
Posledná medziročná zmena |
|
Prepravné výkony zaznamenali mierny medziročný nárast vo všetkých druhoch osobnej dopravy napriek miernemu poklesu počtu prepavených osôb v cestnej a vodnej doprave. V nákladnej doprave došlo k poklesu prepravných výkonov v cestnej, železničnej a vodnej doprave. |
Stav (2017) |
|
Pretrváva vysoký podiel cestnej dopravy na výkonoch osobnej i nákladnej dopravy ako aj vysoký podiel individuálnej prepravy osôb. |
Emisie skleníkových plynov |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Pokles zaznamenali emisie CH4, naopak nárast zaznamenali emisie N2O a CO2. |
Posledná medziročná zmena |
|
Emisie skleníkových plynov zaznamenali mierny medziročný pokles okrem emisií N2O . |
Stav (2016) |
|
Nedarí sa stabilizovať rast emisií skleníkových plynov z dopravy, relatívny podiel emisií z dopravy sa stále zvyšuje. |
Emisie znečisťujúcich látok |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Emisie základných znečisťujúcich látok poklesli s minimálnymi medziročnými výkyvmi. |
Posledná medziročná zmena |
|
Emisie základných znečisťujúcich látok zaznamenali medziročný pokles. U emisií ťažkých kovov došlo k poklesu. |
Stav (2016) |
|
Najvýznamnejší podiel dopravy je u emisií NOx (približne 41 %), ťažkých kovov (približne 6 %), CO (22 %), emisie tuhých častíc PM (približne 5%). Podiel ostatných znečisťujúcich látok je nižší. |
Lesné hospodárstvo |
||
Zdravotný stav lesov |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Zdravotný stav lesov indikovaný defoliáciou sa s občasnými výkyvmi stále zhoršoval, pričom v roku 2014 dosiahol najvyššie poškodenie za celé sledované obdobie. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k zlepšeniu zdravotného stavu lesov. |
Stav (2017) |
|
Zdravotný stav lesov Slovenska možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer. |
Zásoby dreva a uhlíka v lesných ekosystémoch |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Zásoba dreva i uhlíka viazaného v lesoch dlhodobo rástla. |
Posledná medziročná zmena |
|
Došlo k stagnácii, resp. miernemu poklesu zásoby dreva i uhlíka viazaného v lesoch. |
Stav (2017) |
|
Zásoby dreva a uhlíka v lesných ekosystémoch sú pomerne vysoké. |
Využívanie lesov |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Od roku 2000 podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (využívanie lesov) narástol, aj keď stále je možné konštatovať udržateľné hospodárenie. |
Posledná medziročná zmena |
|
Podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (CBP) medziročne vzrástol. |
Stav (2017) |
|
Využívanie lesov je možné hodnotiť stále ako udržateľné, podiel ťažby na CBP však dosahuje vysokú hodnotu. |
Štruktúra kategórií lesov |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Od roku 2000 došlo k poklesu výmery mimoprodukčných lesov (konkrétne lesov osobitného určenia – LOU) a naopak nárastu hospodárskych lesov (HL). |
Posledná medziročná zmena |
|
Došlo k miernemu nárastu výmery LOU na úkor HL. |
Stav (2017) |
|
HL predstavovali 72,1 % z rozlohy lesov, lesy ochranné 17,3 % a LOU 10,6 %. |
Drevinové zloženie a prirodzená obnova lesných porastov |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Vývoj v drevinovom zložení lesov, resp. v podiele prirodzenej obnovy lesných porastov je priaznivý. |
Posledná medziročná zmena |
|
Ďalšie zlepšenie drevinového zloženia lesov, ako aj pozitívny nárast podielu prirodzenej obnovy lesných porastov. |
Stav (2017) |
|
V lesoch SR prevláda všeobecne priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Podiel prirodzenej obnovy sa približuje úrovni lesnícky vyspelých, porovnateľných štátov. |
Rekreácia a cestovný ruch |
||
Smerovanie cestovného ruchu vo vzťahu k životnému prostrediu |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Nejednoznačné trendy smerovania a vývoja cestovného ruchu vo vzťahu k životnému prostrediu. |
Posledná medziročná zmena |
|
Evidencia pozitívnych (nárast celkového počtu prenocovaní), ale aj negatívnych trendov smerovania cestovného ruchu (napr. vysoký podiel jednodňového turizmu pri zahraničných návštevníkoch) vo vzťahu k životnému prostrediu. |
Stav (2017) |
|
Od roku 2000 bol v roku 2017 zaznamenaný najvyšší celkový počet prenocovaní. Priemerný počet prenocovaní stagnuje. |
Návštevnosť jaskýň |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Návštevnosť jaskýň poklesla, počet informačných stredísk v chránených územiach je nedostatočný. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nárastu počtu návštevníkov jaskýň. |
Stav (2017) |
|
V roku 2017 navštívilo sprístupnené jaskyne viac ako 630 000 návštevníkov. |
Erózia, ohrozenie MCHÚ a počet stanovísk |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Evidovaný nárast erózie, ohrozenia tzv. MCHÚ aj počtu stanovísk z dôvodu cestovného ruchu. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne zaznamenaný mierny nárast erózie na cyklotrasách a mierny pokles na turistických značených chodníkoch. Mierny nárast ohrozenia tzv. MCHÚ a pokles počtu stanovísk z dôvodu cestovného ruchu. |
Stav (2017) |
|
Výskyt eróziou postihnutých turisticky značených chodníkov a cykloturistických trás na územiach národných parkov. |
Environmentálna ekonomika |
||
Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Náklady na ochranu životného prostredia napriek kolísavému charakteru zaznamenali nárast. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo len k minimálnemu nárastu nákladov na ochranu životného prostredia. |
Stav (2017) |
|
Za sledované obdobie od roku 2000 výška nákladov v roku 2017 bola v poradí tretia najvyššia, avšak v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles predstavoval takmer 23 %. |
Materiálové toky |
||
Produktivita zdrojov |
||
Zmena od roku 2000 |
|
Od roku 2000 došlo k nárastu produktivity zdrojov. |
Posledná medziročná zmena |
|
V porovnaní s predchádzajúcim rokom pokračoval trend rastu produktivity zdrojov. |
Stav (2016) |
|
Aj napriek zaznamenanému rastu pretrváva nízka produktivita zdrojov v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. |
Odpady |
||
Celková produkcia odpadov |
||
Zmena od roku 2005 |
|
Celková produkcia odpadov napriek výkyvom v jednotlivých rokoch zostala zhruba na rovnakej úrovni. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nárastu vzniku odpadov. |
Stav (2017) |
|
Množstvom vyprodukovaných odpadov v prepočte na obyvateľa je SR pod priemerom krajín EÚ. |
Produkcia a nakladanie s komunálnymi odpadmi |
||
Zmena od roku 2005 |
|
Nárast množstva vyprodukovaných komunálnych odpadov. Pretrvával vysoký podiel skládkovania a nízky podiel recyklácie. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nárastu množstva komunálnych odpadov. Celkový objem skládkovaných komunálnych odpadov poklesol len veľmi mierne. |
Stav (2017) |
|
Napriek tomu, že podielom objemu komunálneho odpadu v prepočte na obyvateľa je SR pod priemerom EÚ, pretrváva nepriaznivý stav v nakladaní s ním (vysoký podiel skládkovania a nízky podiel recyklácie). |
Odpady z obalov |
||
Zmena od roku 2010 |
|
Napriek nárastu cekového množstva vzniknutých odpadov z obalov miera recyklácie a zhodnotenia odpadov z obalov narástla. |
Posledná medziročná zmena |
|
Mierny nárast miery zhodnotenia odpadov z obalov. |
Stav (2016) |
|
Materiálovo zhodnotených bolo 65,84 % odpadov z obalov. Ciele stanovené pre odpady z obalov sa priebežne plnia. |
Kapitola na stiahnutie: | |
Kapitola komplet: |