Vodohospodárstvo včera a dnes

Dejiny zásobovania obyvateľov pitnou vodou sú veľmi staré, už Egypťania, Rimania či Gréci dopravovali vodu z väčších vzdialeností. Pitná voda musela vyhovovať estetickým požiadavkám (nesmela mať zákal, zápach a zlú chuť). Voda, ktorá nevyhovovala  bola používaná na zavlažovanie záhrad a na pranie. Zásobovanie vodou má dlhú a bohatú históriu. Dodnes sa zachovali zvyšky asi 200 antických vodovodov a akvaduktov, napríklad trojposchodový akvadukt Pont du Gard, ktorý privádzal vodu do francúzskeho mesta Nimes.

Prvými na území Slovenska boli vodovod Gróbňa a Turčekovský vodovod  pre mesto Kremnicu.  Prvá zmienka o verejnom vodovode pri meste je Bardejov z roku 1423. Osobitný význam má aj výstavba vodovodu v Bardejovských Kúpeľoch v 19.storočí. Jeho prívodné a rozvodné potrubia boli vyrobené z dreva. Prvé vodovody v súčasnej podobe sa na Slovensku budovali v mestách najmä v období rokov 1868 až 1944.

Na Slovensku je zásobovaných pitnou vodou 4,7 milióna obyvateľov, predstavuje to 87 percent obyvateľstva. Priemerná vodná stopa Slovenska  je približne 1335 m3 na obyvteľa / rok.
 
Jedna z unikátnych stavieb, ktorú považujeme za vodohospodárske dielo národného významu, sa nachádza v blízkosti Banskej Bystrice. Medzi Prašivou v Nízkych Tatrách a baníckou obcou Špania Dolina  vedie krajinou Starohorských vrchov unikátny Špaňodolinský banský vodovod. Vznikol v 16. storočí a je najstarším svojho druhu na Slovensku. Svojou dĺžkou 36 000 m je aj slovenským rekordérom. Slúžil na to, aby privádzal vodu pre banské diela v Španej Doline. Trasa vodovodu viedla takmer po vrstevnici s miernym spádom a končila v Španej Doline. V súčasnosti možno trasu vodovodu sledovať vďaka technickým úpravám terénu, ako sú zárezy, skalné galérie, násypy a kamenné múry. Niektoré úseky trasy sa dnes využívajú pre pešiu turistiku, cykloturistiku a v zime na lyžiarsku turistiku. V dobovom dokumente z roku 1764 sa uvádza, že v tom čase Špaňodolinský vodovod mal od Pustej doliny pod Prašivou po Španiu Dolinu celkovú dĺžku 35,4 km, z toho bolo 30,2 km drevených žľabov a 5,2 km vodných jarkov. Celý vodovodný systém s rozvetveniami, prípojkami a bočnými rozvodmi dĺžku až 42 km. Technická konštrukcia vodovodu bola pomerne jednoduchá ale vysoko funkčná. V zložitom teréne, prevažne po vrstevnici svahu, bol vybudovaný širší chodník. V ňom bližšie k svahu, v zahĺbeniach alebo na podložkách, boli uložené vzájomne začapované drevené žľaby, asi 8 m dlhé. Chodník slúžil na dennú pochôdzku údržbárov a na dopravu materiálu pri opravách, výmene žľabov a pri príprave na zimnú prevádzku. V zime boli žľaby zakryté, aby v nich voda nezmŕzala. Ako môžeme toto vzácne dedičstvo využiť v súčasnosti?  

Historické banské mestá sú pozoruhodné aj tým, že čím viac im ubúdali podzemné poklady – zlato, striebro a meď, tým viac sa im hromadilo duchovné bohatstvo – vedomosti, technický pokrok, vzdelanosť, architektúra a umenie na povrchu. Získalo to, čomu sa dnes hovorí „genius loci” alebo „ kultúrne dedičstvo”. Toto obrovské duchovné bohatstvo je u nás ešte akoby skryté pod nánosom nepotrebnosti, nezáujmu a zabúdania. Rovnako, ako to podzemné v minulosti, je treba aj toto bohatstvo objavovať a využívať. Doba na to vhodná práve prichádza. Hospodársky a kultúrny priestor Európy sa tak ako kedysi znova zjednocuje, a naša história je súčasťou európskej kresťanskej civilizácie. K jej kolíske sme aj my celé storočia prinášali svoje dary. Teraz sa s nimi môžeme pochváliť. Len ich musíme vykopať z pod zeme, z foliantov archívov, ale aj z nášho spoločenského vedomia. Je možné ukázať ich a ponúkať svetu už nie pod cudzou značkou, ale ako originál „slovak gold – slovenské zlato” vybudované vodohospodárom.
 
Zdroje:

 

Vodohospodárske diela

Človek sa už dávno pokúšal ovládnuť živly vo svoj prospech. Najväčším živlom našej planéty Zem je voda. Je nevyhnutná pre život a zároveň vie ten život veľmi rýchlo zmariť. Nesmieme opomenúť, že voda tvorí až 70 % povrchu Zeme čo predstavuje 1.4 miliardy km3 a človek sa odpradávna túto masu vody pokúšať skrotiť.

Priehrada troch roklín alebo Čínsky múr 2.0
(Čína)

Najväčšia vodná elektráreň sa nachádza v Číne na rieke Jang-ć ťiang. Budovali ju 15 rokov a výsledok je impozantný. Parametre tejto vodnej nádrže sú dych vyrážajúce. Jej hrádzamá 2 309 m a dĺžka naplnenej nádrže je  630 km. Zatopených je neuveriteľných 1 000 štvorcových kilometrov. Najhlbšie miesta nádrže majú až 175 m.
Využitie nádrže
1. Výroba elektrickej energie
Dvadsaťšesť 700-megawattových turbín s celkovou kapacitou 18 200 MW vyrobí ročne 84,7 miliardy kilowatthodín elektrickej energie, čo je desať percent spotreby Číny v roku 2009
2.Lodná dopravu
Nachádzajú sa tu plavebné komory: Dvojsmerné, päťstupňové, pre lode do 10 000 ton.
3. Ochrana obyvateľstva pred povodňami
Projekt si vyžiadal vysídlenie najmenej 1,1 milióna ľudí. Podľa vlády priehrada chráni životy ďalších 15 miliónov pred záplavami.
Zdroj: www.svp.sk
 

Hoovrova priehrada
(Hoover dam, USA)

Táto obrovská priehrada s druhým najväčším hrádznym múrom (221,4 m) sa v USA začala stavať v roku 1931 a dokončili ju za neuveriteľných 5 rokov. Na výstavbu bolo použitých až 3,5 milióna m³ betónu. Priehrada zadržiava 35,2 km3 vody. Keďže pri budovaní vypočítali dobu tuhnutia jednoliateho múru na 125 rokov, museli naprojektovať dva chladiace tunely s dĺžkou 4,9 kilometra kade prúdila rieka Colorado a ochladzovala tuhnutie betónu.
Využitie nádrže
1. Výroba elektrickej energie
Od roku 1961 vyrába 17 turbín elektrickú energiu s výkonom 2 074 MW.
2. Ochrana pred povodňamia
Eliminovala všetky dovtedajšie záplavy v oblasti.
3. Vodný zdroj
Vďaka tejto vodnej nádrži je dnes slávne mesto Las Vegas v takej podobe ako ho poznáme. 
Zdroj: www. wikipedia.com
 

Kariba
(Zambia, Zimbabwe)

Najväčšia vodná nádrž na svete je postavená na rieke Zambezi. Má neuveriteľných 5 400 km2 a objem 180 km3. Bola vybudovaná v roku 1959 za 480 miliónov amerických dolárov. Jej najväčšia dĺžka je 280 km a je pomerne plytká na jej rozlohu. Jej najhlbšie časti siahajú do hĺbky 97 m. Jej 6 turbín vyrába 6,4 GWh. Dnes táto priehrada bojuje s obrovským nedostatkom vody. Obsahuje už len 12 % objemu vody. Do budúcna sa predpokladá, že jej význam zanikne.
Zdroj: www.wikipedia.com