Marec

Stretnutie ministrov životného prostredia krajín G 8

02.03.


Schôdzka ministrov životného prostredia najbohatších krajín sveta G8 v talianskom Terste. Hlavnou témou stretnutia bol problém globálneho otepľovania Zeme. Rokovania sprevádzali protesty ochrancov životného prostredia a odporcov násilnej globalizácie.
 

Svetový deň divej prírody

03.03.


Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day). Stalo sa tak 20. decembra 2013 na 68. zasadnutí. Cieľom je zvýšiť povedomie o voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlinách, o ich prínose, ochrane a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu s nimi, ktoré ohrozuje ich prežitie a ktoré má ďalekosiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dosahy.
 
Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) podpísali 3. marca 1973. Dohovor má zabezpečiť, aby medzinárodný obchod s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami neohrozoval ich prežitie vo voľnej prírode. To umožňujú rôzne stupne ochrany  viac ako 30 000 druhov živočíchov a rastlín. Tiež kontroluje medzinárodný obchod s exemplármi vybraných druhov, na ktoré sa vzťahuje, prostredníctvom systému udeľovania povolení na dovoz a (opätovný) vývoz. Kontrola je pritom na oboch stranách - v krajine vývozu i dovozu (ak je vydané povolenie na vývoz, neznamená to automaticky aj vydanie povolenia na dovoz). Druhy sú zaradené do troch príloh, ktoré im poskytujú rôzny stupeň ochrany. Slovenská republika pristúpila k Dohovoru CITES 28. mája 1992 a ako samostatná republika potvrdila svoje členstvo v dohovore k 1. januáru 1993.

Objem medzinárodného obchodu s exemplármi voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa odhaduje na niekoľko miliárd eur ročne a zahŕňa stovky miliónov exemplárov živočíchov a  rastlín.  Predmet obchodu je rôznorodý, od živých živočíchov (napr. papagáje, plazy, dravé vtáky) a rastlín po produkty z nich, vrátane potravinových výrobkov, koženého tovaru, poľovníckych trofejí, dreva a liekov. Z našich pôvodných chránených živočíchov sú v prílohe A (druhy, s ktorými je obchodovanie zakázané, obchodovanie s nimi priamo ohrozuje ich prežitie vo voľnej prírode) zaradené nasledovné druhy: medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, sokol sťahovaný, sokol rároh, orol kráľovský, orol skalný, jastrab veľký. Z druhov nepôvodných na území SR: korytnačka žltohnedá, korytnačka zelenkastá, papagáje druhu amazoňan a ara.

Svetový deň divej prírody ponúka príležitosť upozorniť na množstvo rozmanitých foriem voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, zvýšiť povedomie o mnohých výhodách, ktoré voľne žijúce živočíchy poskytujú ľuďom, a o naliehavej potrebe zintenzívniť boj proti trestnej činnosti, ktorej obeťami sú voľne žijúce živočíchy a ktorá má rozsiahle ekonomické, environmentálne a sociálne dosahy. Ohrozených druhov rastlín a živočíchov a druhov, ktoré si vyžadujú pravidelnú starostlivosť, je na Slovensku mnoho, keďže máme bohatú diverzitu, zachovalú prírodu a enklávy divej prírody, ktoré by sme mali chrániť a zachovať aj pre ďalšie generácie.

Foto: Tambako the Jaguar
Zdroj: MŽP SR
 

Zriadenie CHKO Dunajské luhy

03.03.

 

Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy bola zriadená vyhláškou MŽP SR č. 81/1998 Z. z. o Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy z 3. marca 1998 (s účinnosťou od 1. mája 1998).

CHKO Dunajské luhy sa rozprestiera na Podunajskej nížine v geomorfologickom celku Podunajská rovina, vedľa slovenského a slovensko-maďarského úseku Dunaja od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Pozostáva z piatich samostatných častí. Toto jedinečné územie sa celé nachádza na arecentnom agradačnom vale Dunaja. Systém agradačných valov a akumulačných depresií s hustou sieťou riečnych ramien s prevahou sedimentačnej akumulácie, vznikol ešte pred zásahmi do prírodného hydrologického režimu Dunaja. Takto vytvorená ramenná sústava sa zachovala čiastočne v úseku od Dobrohrošte po Sap, ale aj napriek tomu patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám v Európe. V závislosti od hydrologických podmienok pozdĺž Dunaja sa tu na pomerne malom území vyskytujú spoločenstvá lesné, vodné, mokraďné, lúčne a psamofilné.

Vo vzácnych a ohrozených spoločenstvách vodných rastlín otvorených plôch ramennej sústavy sú zastúpené chránené druhy lekno biele, leknica žltá, vzácna salvínia plávajúca, kotvica plávajúca, leknovec štítnatý a i. V lúčnych spoločenstvách a v bývalých mŕtvych ramenách, rastú viaceré ohrozené druhy čeľade vstavačovitých - vstavač ploštičný, v. vojenský, v. obyčajný, kruštík širokolistý, vemenník dvojlistý a i.
Lesné spoločenstvá ovplyvňuje predovšetkým vyššia až vysoká hladina podzemnej vody a občasné záplavy. V závislosti od výšky hladiny podzemnej vody sa tu vyvinuli spoločenstvá vŕbových jelšín, dubových jasenín a brestových jasenín s topoľom, brestových jasenín s hrabom a drieňových dúbrav.

Zoocenózy Dunaja a priľahlých luhov sú ovplyvnené pestrosťou biotopov od vodných až po xerotermné. Zoogeograficky je územie pod vplyvom Panónskej nížiny, ale i alpskej sústavy, s ktorými je prepojené prostredníctvom Dunaja. Významne sú tu zastúpené najmä faunistické prvky močiarnych a vodných biocenóz a spoločenstvá lužných lesov. V území bolo zistených napríklad 109 druhov mäkkýšov, z toho 22 ohrozených. Na Podunajsku (od Bratislavy po Štúrovo) bolo zistených viac ako 1 800 druhov chrobákov. Z nich je pozoruhodný najmä výskyt doteraz vo svete neznámeho druhu Thinobius korbeli, ale aj viacerých druhov, ktoré sa vyskytujú na Slovensku iba v priestore ramennej sústavy Dunaja (Hydrovatus cuspidatus, Bagous bagdatensis, Donacia crassipes a iné). Z drobných cicavcov je významný reliktný výskyt hraboša severského.

Osobitný význam má územie pre hniezdenie a hibernáciu vodného vtáctva. Pravidelne sa tu vyskytujú vzácne druhy vtákov, ako napríklad orliak morský, beluša malá a volavka purpurová. Slovensko-maďarský úsek Dunaja je medzinárodne významným vtáčím územím (IBA).

Dôležitou zložkou živočíšstva navrhovaného chráneného územia sú ryby. V Dunaji a jeho ramenách sa vyskytuje najvyšší počet druhov rýb zo všetkých vodných tokov Slovenska. Táto skupina živočíchov patrí medzi najviac postihnuté výstavbou vodných diel na Dunaji. Zo vzácnych a chránených druhov tu žije divá forma kapra (sazan), blatniak tmavý, šabľa krivočiara a býčko škvrnitý.

Celé územie CHKO je zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (Ramsarská konvencia).
Starostlivosť o územie zabezpečuje Správa CHKO Dunajské Luhy.

Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
 

Prijatie Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES)

03.03.

Washingtonský dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín bol prijatý 3. marca 1973 vo Washingtonea platnosť nadobudol 1. augusta 1975. Podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Washingtonský dohovor a známy je aj pod anglickou skratkou CITES. Pre bývalú ČSFR nadobudol CITES platnosť 28. mája 1992 a po rozdelení ČSFR Slovenská republika pristúpila k Washingtonskému dohovoru sukcesiou 1. marca 1993.

Cieľom dohovoru je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta, aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením vplyvom bezohľadného získavania pre obchodné účely. Dohovor predovšetkým obmedzuje obchod s jedincami ohrozených druhov nadobudnutých z voľnej prírody a kontroluje obchod s jedincami odchovanými v ľudskej opatere alebo vypestovanými v kultúre. V súčasnosti k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín sveta.

Predmetom záujmu CITES je v súčasnej dobe asi 3 000 druhov živočíchov a 35 000 druhov rastlín. V zoznamoch živočíchov sú zaradené napríklad všetky druhy opíc, veľrýb, mačkovitých šeliem, medveďov, vydier, väčšina dravcov, sov, papagájov (okrem andulky a korely), kolibríkov, z plazov sú to suchozemské korytnačky, krokodíly, leguány, varany, chameleóny a veľhady, ako aj mnohé bezstavovce, z ktorých väčšina sú tvrdé koraly.

Od 1. júla 2002 je v platnosti zákon NR SR č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý preberá predpisy Európskej únie v tejto oblasti.

Viac informácií:

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia


Zriadenie Národného parku Veľká Fatra

06.03.


Národný park Veľká Fatra bol zriadený nariadením vlády Slovenskej republiky č. 140/2002 zo 6. marca 2002 (s účinnosťou od 1. apríla 2002).

Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr.

Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí. Tento výškový gradient ju radí medzi vysoké hornatiny Slovenska. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, predstavuje hôľny vysokohorský reliéf. S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexami chočského príkrovu. Tu sú vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Do tejto časti patria najznámejšie doliny ako Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie jaskyne patria Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna.

Vďaka členitému reliéfu a pestrému geologickému podkladu sa tu zachovali rastlinné spoločenstvá z rozličných období postglaciálneho vývoja. Medzi vzácne spoločenstvá patria zvyšky reliktných borín na vápencových bralách. Vzácny relikt našej kveteny, pochybok huňatý, má na Tlstej jedinú lokalitu na Slovensku. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charakteristický masový výskyt veternice narcisokvetej.

Na území Veľkej Fatry prevažujú horské druhy živočíchov. Dosiaľ v nej bolo zistených okolo 110 druhov hniezdiacich vtákov a 60 druhov cicavcov. Zo šeliem možno spomenúť medveďa, rysa a vlka. Hniezdi tu orol skalný. Problémy spôsobuje introdukovaný alpský poddruh kamzíka vrchovského, ktorý ohrozuje pôvodnú tatranskú populáciu kamzíka vrchovského na území NP Nízke Tatry a poškodzuje vzácnu skalnú vegetáciu Veľkej Fatry.

Najstaršou rezerváciou v chránenej krajinnej oblasti je Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý dnes dosahuje na území NP Veľká Fatra najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy. V súčasnosti je poškodzovaný najmä jeleňou zverou a holorubným spôsobom obnovy lesných porastov, čo zapríčiňuje jeho čiastočný ústup.

Praktickú starostlivosť o územie vykonáva: Správa NP Veľká Fatra.
Zdroj, foto: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

 

Stretnutie Environmentálnej Rady EÚ

08.03.


Stretnutie Environmentálnej Rady EÚ sa konalo v belgickom Bruseli.
Politika v oblasti životného prostredia vychádza zo základného dokumentu Európskej Únie a Európskeho Spoločenstva. V článku 174 zmluvy o ES sa píše, že politikou Spoločenstva bude prispievať k napĺňaniu nasledujúcich cieľov:

  • zachovávať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia,
  • starostlivé a rozumné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi a
  • presadzovať opatrenia na medzinárodnej úrovni pre zaobchádzanie s regionálnymi alebo celosvetovými problémami."

Bližšie informácie: www.vlada.gov.sk/eu

 

Prijatie Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií

17.03.


Neustály rozvoj priemyselnej výroby, zavádzanie nových technológií, používanie stále väčšieho množstva a nových druhov nebezpečných látok a s tým spojená možnosť vzniku priemyselných havárií, prináša so sebou značné, resp. nové riziká nielen pre zamestnancov a vlastný podnik, ale aj pre verejnosť a životné prostredie v jeho okolí (príp. až okolité štáty).

Jedným zo základných medzinárodných dokumentov v tejto oblasti uzavretých pod záštitou Európskej hospodárskej komisie OSN je Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií, ktorý bol otvorený na podpis v dňoch 17. a 18. marca 1992 v Helsinkách a následne v sídle OSN v New Yorku do 18. septembra 1992. Dohovor podpísalo 26 štátov a Európske spoločenstvo. Dohovor nadobudol platnosť 19. apríla 2000. Cieľom dohovoru je zabezpečiť koncepčnú a systematickú činnosť zmluvných strán na úseku:

  • prevencie priemyselných havárií, ktoré môžu mať cezhraničné účinky,
  • pripravenosti na takéto havárie a
  • zdolávania priemyselných havárií vrátane obmedzovania ich (najmä cezhraničných) účinkov na ľudí, životné prostredie a majetok, ako aj potrebnú spoluprácu a vzájomnú pomoc zmluvných strán v uvedených troch oblastiach boja proti priemyselným haváriám.

Bývalá ČSFR nepodpísala Helsinský dohovor, ani k nemu nepristúpila. Z tohto dôvodu nie je jeho signatárom ani Slovenská republika.

Viac informácií: Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia 

 

Prijatie Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných tokov a medzinárodných jazier

17.03.


Dohovor o ochrane a využívaní hraničných tokov a medzinárodných jazier bol vypracovaný v Helsinkách 17. marca 1993 a nadobudol platnosť v roku 1996. Slovensko pristúpilo k dohovoru 7. júla 1999. Originál dohovoru je uložený u generálneho tajomníka OSN.

Zmluvné strany Dohovoru spolupracujú na základe rovnosti a reciprocity, predovšetkým prostredníctvom dvojstranných a viacstranných dohôd pre dosiahnutie harmonickej stratégie a programov, ktoré pokrývajú povodia dotknutých oblastí s orientáciou na prevenciu, reguláciu a zníženie cezhraničného vplyvu a so zameraním na ochranu prostredia hraničných vôd, ktoré je týmito vodami ovplyvňované, vrátane morského prostredia.

Viac informácií: Dohovor o ochrane a využívaní hraničných tokov a medzinárodných jazier
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia

 

Prvý jarný deň, jarná rovnodennosť

21.03.


Rovnodennosť (ekvinokcium) je okamih, v ktorom Slnko počas svojho zdanlivého ročného pohybu prechádza priesečníkom rovníka s ekliptikou. Vtedy je na celej Zemi deň rovnako dlhý ako noc. Pri prechode Slnka z južnej pologule na severnú nastáva jarná rovnodennosť (približne 21. marca). Slnko sa na svojej zdanlivej ročnej dráhe po oblohe dostalo do priesečníka s rovníkom. V deň jarnej rovnodennosti svieti priamo na rovník, čo znamená, že obyvatelia rovníka majú na pravé poludnie Slnko kolmo nad hlavou. Na celej zemeguli, okrem presných zemepisných pólov, je dĺžka dňa aj noci rovnaká.

Jarnou rovnodennosťou na Severnom póle začína polročný deň - Slnko je tam stále nad obzorom a zapadne až 23. septembra. Celkom opačne je to na Južnom póle - v Antarktíde. V súčasnosti sa tam začína polárna noc, ktorá bude trvať tiež pol roka. Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka roku astronomického a občianskeho a vkladanie priestupného dňa - 29. februára - každý štvrtý rok. Dátum 21.marec, ktorý sa uvádza v učebniciach, platil iba v prvých dvoch desaťročiach tohto storočia. Teraz už neplatí a vyskytuje sa už len každý tretí rok po roku priestupnom. Začínajúc rokom 2012 bude jarná rovnodennosť vždy 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj 19. marca. Návrat k pôvodnému 21. marcu nastane až po vynechaní priestupného dňa v roku 2100, 2200 a 2300.

Ľudovo sa deň jarnej rovnodennosti označuje ako prvý jarný deň. V našej krajine bol v minulosti spájaný s rôznymi slovanskými tradíciami a zvykmi. Jedným z nich, veľmi starým, ešte predkresťanským zvykom je vynášanie Moreny, slovanskej bohyne smrti a zimy. Predstavovala ju slamená figurína oblečená do ženských šiat, ktorú ľudia nosili po dedine a nakoniec ju hodili do potoka alebo spálili. Verili, že takto vyženú choroby, ba aj smrť. Tento zvyk sa chápal rozlične. Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej zničenie malo otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných zase ide o personifikovanú smrť, ktorej odstránenie malo zaistiť všeobecnú prosperitu celému lokálnemu spoločenstvu. Väčšinou Morenu vynášali dve nedele pred Veľkou nocou, na tzv. Smrtnú nedeľu. U nás sa zasa tento zvyk spája s prvým jarným dňom.

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia
 

Svetový deň vody

22.03.


Voda je základnou podmienkou všetkého života. Dnes sú ale vodné zdroje vystavené zvyšujúcim sa požiadavkám na spotrebu vody. V roku 1992 valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 22. marec za Svetový deň vody. Na svojom 47. zasadnutí týmto prijalo rezolúciu A/res/47/193 of 22 February 1993. Svetový deň vody sa teda oslavuje počnúc rokom 1993 v súlade s odporučeniami Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji, ktoré sú obsiahnuté v kapitole 18 (Ochrana kvality a zásob sladkovodných zdrojov) Agendy 21. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali implementácii odporúčaní medzinárodnej rady a vytýčili konkrétne aktivity na úrovni svojho štátu. Každý rok je jedna z nominovaných agentúr OSN poverená oslavou a propagáciou novej témy, ktorú riadi Administratívny výbor pre koordináciu (ACC) vodných zdrojov. Svetový deň vody je kľúčovým pre zameriavanie pozornosti okrem iného na:

  • určenie problémov týkajúcich sa zásobovania pitnou vodou,
  • zvýšenie povedomia verejnosti o dôležitosti zachovania a ochrany zdrojov vody a pitnej vody,
  • zvýšenie účasti a spolupráce vlád, medzinárodných agentúr, mimovládnych organizácií a súkromného sektoru na organizácií osláv Medzinárodného dňa vody.

Na zvýšenie povedomia sa navrhujú kampane organizované vládami a ich partnermi v jednotlivých krajinách. Partnerstvo medzi vládami, súkromným sektorom, mimovládnymi organizáciami a odbornými organizáciami možno podporiť účasťou a spoluprácou týchto strán na nasledujúcich aktivitách:

  • podpora masmediálnych vzdelávacích programov,
  • zameranie na deti a mládež,
  • výroba a rozširovanie dokumentárnych filmov,
  • organizovanie konferencií, okrúhlych stolov, seminárov a výstav týkajúcich sa ochrany a rozvoja vodných zdrojov,
  • podpora komunitných programov,
  • zvýšenie podpory verejného i súkromného sektoru prostredníctvom spolupráce a účasti na oslave Svetového dňa vody.

22. marec je teda jedinečnou príležitosťou pripomenúť všetkým mimoriadnu dôležitosť vody pre zachovanie životného prostredia a pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Praktické úsilie nám môže pomôcť zvýšiť svetové povedomie o týchto problémoch a ich riešeniach. Našou úlohou je premeniť slová na záväzky a činy v tejto oblasti.

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia

 

Prijatie Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní

22.03.


Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní bol podpísaný 22. marca 1989 v Bazileji. Listina o pristúpení ČSFR k dohovoru bola uložená u generálneho tajomníka OSN 24. júla 1991. Dohovor nadobudol platnosť (aj pre ČSFR) 5. mája 1992. Notifikácia sukcesie Slovenskej republiky do dohovoru sa uskutočnila 28. mája 1993 s platnosťou od 1. januára 1993.

Bazilejský dohovor upravuje pravidlá prepravy nebezpečných odpadov s prihliadnutím na dosiahnutie minimalizácie pohybu odpadov v súlade so zásadou, že každý štát má na svojom území zabezpečiť zneškodňovanie v ňom produkovaných nebezpečných odpadov. Dovoz, vývoz a tranzit nebezpečných odpadov je možný len so súhlasom všetkých dotknutých krajín, pričom každý členský štát má právo úplne zakázať dovoz nebezpečných odpadov na svoje územie.

Bazilejský protokol o zodpovednosti za škody a o náhrade škôd, vyplývajúcich z cezhraničného presunu nebezpečných odpadov a ich likvidácie bol prijatý v decembri 1999. Stanovuje pravidlá zodpovednosti a kompenzácie za škody spôsobené náhodnými nehodami počas exportu, importu a počas zneškodňovania nebezpečných odpadov.

Viac informácií:

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia


Prijatie Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy

22.03.


Problematika ohrozenia ozónovej vrstvy sa stáva za posledné desaťročia vážnou hrozbou života na Zemi, preto jej krajiny venujú výraznú pozornosť. Dňa 22. marca 1985 bol vo Viedni prijatý Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy. Slovenská republika ho prijala sukcesiou 28. mája 1993.

Jeho hlavným cieľom je chrániť ľudské zdravie a životné prostredie proti nepriaznivým účinkom, ktoré sú spôsobené alebo môžu byť spôsobené ľudskými činnosťami, ktoré modifikujú alebo môžu modifikovať ozónovú vrstvu.

Viac informácií: Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Svetový meteorologický deň

23.03.


Svetový meteorologický deň (WMD) si pripomíname každoročne 23. marca ako výročie založenia . Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), nástupcu Medzinárodnej meteorologickej organizácie (IMO), založenej v roku 1873, resp. ako deň, kedy nadobudla platnosť Konvencia o Svetovej meteorologickej organizácii (1950).

Svetová meteorologická organizácia (World Meteorological Organisation) je špecializovaná organizácia OSN so sídlom v Ženeve. Zaoberá sa meteorológiou, klimatológiou, hydrológiou a s nimi súvisiacimi vednými disciplínami. Slovenská republika je jej členom prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia