August

Objavenie Demänovskej jaskyne slobody

03.08.

Demänovská jaskyňa slobody - logo
Demänovskú jaskyňu slobody objavil 3. augusta 1921 Alois KRÁL za pomoci A. MIŠURU a ďalších prieskumníkov suchým najspodnejším ponorom Demänovky. V roku 1922 sa začali sprístupňovacie práce prerazením nového vchodu asi 10 metrov nad Objavným ponorom a v roku 1923 sa inštalovalo dočasné elektrické osvetlenie. Časť jaskyne od Mramorového riečiska cez Veľký dóm až po Zlaté jazierko bola sprístupnená už 10. augusta 1924. V roku 1931 sa inštalovalo definitívne elektrické osvetlenie a sprístupnená trasa sa predĺžila do Ružovej siene a o odbočku do Hviezdoslavovho dómu.

Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny v severnej časti Národného parku Nízke Tatry v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Jaskyňou prechádza podzemný tok Demänovky, ktorá pramení pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier na nekrasovom území a do podzemia sa ponára na Lúčkach. Na povrch sa dostáva jaskyňou Vyvieranie severne od Demänovskej jaskyne slobody. Z bohatej sintrovej výplne v jaskyni sú unikátne sintrové lekná a iné jazerné formy i excentrické stalaktity. Ďalej upútajú mohutné sintrové vodopády a stalagnáty, sférolitické stalaktity a mnohé ďalšie formy stalaktitov i stalagmitov.

V Medvedej chodbe sa našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Doteraz sa v jaskyni zistili štyri druhy netopierov, v posledných rokoch netopier obyčajný (Myotis myotis) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros).

Zdroj: Správa slovenských jaskýň

 

Deň Nagasaki

09.08.


9. august bol vyhlásený za Deň Nagasaki

Ukrivdené Nagasaki
Nukleárnu bombu na Nagasaki Američania vlastne zhodili omylom. Druhým mestom predurčeným k atómovej skaze bola Kokura, ale v onen osudný deň sa nad ňou zatiahli mraky. Vojenská tajná služba USA sa však dopustila niekoľkých osudových chýb. Každý, kto pozná, čo len povrchne japonské dejiny, vie, že Nagasaki bolo akýmsi oknom, cez ktoré sa Japonsko kontaktovalo so svetom. Zároveň sa stalo centrom japonských kresťanov, napriek viacerým prenasledovaniam v meste žilo veľa Japoncov, ktorí boli tajnými vyznavačmi kresťanstva. Navyše v Nagasaki zriadili zajatecký tábor, kde boli predovšetkým Angličania. Obeťou americkej atómovej bomby sa stali teda aj spojeneckí vojaci. Obyvatelia Nagasaki cítili ako krivdu, že pre svet bola obeťou atómových zbraní iba Hirošima a Nagasaki sa spomínalo oveľa zriedkavejšie. Napriek tomuto pocitu krivdy sa obyvatelia Nagasaki zhodujú s obyvateľmi Hirošimy v tom, že mená ich miest by mali naveky ostať varovným mementom...

Zdroj: www.noveslovo.sk

 

Zriadenie CHKO Poľana

12.08.


Chránená krajinná oblasť Poľana bola zriadená vyhláškou MK SSR č. 97/1981 Zb. zo dňa 12. augusta 1981 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. a novelizovaná vyhláškou MŽP SR č. 431/2001 Z.z. zo dňa 3. septembra 2001.

Poľana je naše najvyššie sopečné pohorie. Vulkanickou činnosťou sa na jej území vytvorila mohutná sopka s priemerom 20 km, čím sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe.
Stratovulkanická stavba sa prejavuje striedaním odolných andezitových príkrovov a prúdov s vrstvami menej odolných tufov a tufitov. V centrálnej časti územia sa pôsobením eróznych a denudačných procesov zachovala typická kotlovitá prehĺbenina - kaldera. Zvyšky lávových andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovacím procesom, slúžia ako náučné objekty a veľa z nich je vyhlásených za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala, Vodopád Bystré. Aglomerátové zvyšky reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky. V území sa vyskytuje jedinečná sieť potokov, ktorá nemá na Slovensku obdobu.

Osobitosťou chránenej krajinnej oblasti je vrcholová smrečina na Zadnej Poľane, ktorá sa nachádza na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade.
V území dochádza k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých.

Z vtáčích druhov môžeme v oblasti pozorovať napríklad orla krikľavého, výra skalného, kuvička vrabčieho, ďatla bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec, vyskytuje sa tu tiež bocian čierny. Podpoľanie je charakteristické hojným výskytom strakoša kolesára. Stálymi obyvateľmi územia sú medveď, vlk a rys. Pre výnimočné kvality z hľadiska poľovníctva bola stredná a južná časť chránenej krajinnej oblasti vyhlásená za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri.

Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO.

Viac informácií: Správa CHKO Poľana  
Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky