Fakty, údaje, informácie

Zelený rast

Podľa OECD predstavuje zelený rast cestu podpory ekonomického rastu a rozvoja a zároveň ochranu prírodných zdrojov, aby sme mohli naďalej využívať prostriedky a environmentálne služby, od ktorých závisí naša prosperita. Preto je potrebné podporovať investície a inovácie, ktoré budú základom pre udržateľný rast a umožnia vznik nových ekonomických príležitostí. Slovenská republika patrí medzi signatárov Deklarácie OECD o zelenom raste. Jej podpísaním Slovensko uznalo, že najvýznamnejšie výzvy, ktorým v dnešnej dobe čelia všetky krajiny, sú práve tie ekonomické, environmentálne a sociálne. Zároveň sa tak zaviazalo, že bude implementovať stratégiu zeleného rastu do svojho politického systému. V tomto kontexte je SR taktiež viazaná závermi konferencie RIO+20 a ďalšími koncepčnými a strategickými dokumentmi EÚ, OECD a OSN. Pre účinnú implementáciu zelených iniciatív je potrebné pravidelné sledovanie a vyhodnocovanie účinnosti zavádzaných nástrojov a opatrení. Súčasný súbor indikátorov zeleného rastu zahŕňa 32 individuálnych ukazovateľov, ktoré sú relevantné v podmienkach SR, štyri z nich sú národné ukazovatele popisujúce dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky.

Efektívne využívanie zdrojov

Rast svetového hospodárstva vytvára neudržateľný tlak na prírodné zdroje. S rastom svetovej populácie sa situácia ešte zhoršuje. Obmedzené zdroje budú znamenať vyššie ceny a nestabilitu – globálne trendy budú mať obrovský vplyv na európske hospodárstvo. EÚ sa preto snaží o efektívne využívanie zdrojov, čo znamená využívanie zdrojov udržateľnejším spôsobom. Suroviny ako voda, nerasty a drevo musíme spravovať účinnejšie počas celého ich životného cyklu, t. j. od prvej ťažby až po konečné použitie.  Hodnotiaci súbor indikátorov efektívneho využívania zdrojov predstavuje štatistickú podporu implementácie Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, jednej zo siedmych iniciatív Stratégie Európa 2020 pre zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Obehové hospodárstvo

Aby sme zabezpečili udržateľný rast v EÚ, musíme využiť naše zdroje inteligentnejším, udržateľnejším spôsobom. Je zrejmé, že lineárny model hospodárskeho rastu, na ktorý sme sa spoliehali v minulosti, už viac nezodpovedá potrebám dnešných moderných spoločností v globalizovanom svete. Nemôžeme budovať našu budúcnosť na základe modelu „zober-vyrob-zahoď“. Veľa prírodných zdrojov je obmedzených, a preto musíme nájsť environmentálne a ekonomicky udržateľný spôsob ich využitia. Takisto je v hospodárskom záujme podnikov čo najlepšie využívať svoje zdroje. Cieľom obehového hospodárstva je zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie, minimalizuje sa tak odpad a využívanie nových zdrojov, a keď výrobok dosiahne koniec svojho životného cyklu, zdroje sa z hospodárstva nevyradia, ale použijú sa znova a znova na vytváranie novej hodnoty. Tento model môže v Európe vytvoriť bezpečné pracovné miesta, podporiť inovácie, ktoré zabezpečia konkurencieschopnú výhodu a úroveň ochrany ľudí a životného prostredia, na ktoré je Európa hrdá. Môže tiež poskytnúť spotrebiteľom trvácnejšie a inovatívnejšie výrobky, ktoré im šetria peniaze a zvyšujú kvalitu života. Komisia s cieľom uľahčiť prechod na širšie obehové hospodárstvo predkladá balík opatrení v oblasti obehového hospodárstva, ktorý obsahuje revidované legislatívne návrhy o odpade, ako aj komplexný akčný plán s konkrétnym mandátom pre funkčné obdobie tejto Komisie.

Udržateľný rozvoj

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj bola schválená na mimoriadnom samite OSN v New Yorku v roku 2015 a určuje všeobecný rámec pre krajiny sveta odstrániť chudobu a dosiahnuť udržateľný rozvoj do roku 2030. Vychádza z rozvojových cieľov tisícročia, ktoré boli prijaté v roku 2000. Agenda zahŕňa aj akčný program z Addis Abeby schválený v júli 2015 OSN, v ktorom sa stanovujú rôzne prostriedky potrebné na vykonávanie agendy do roku 2030 vrátane domácich zdrojov, súkromných financií a oficiálnej rozvojovej pomoci. Agenda udržateľného rozvoja obsahuje 17 cieľov v oblasti udržateľného rozvoja a 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré  vyvažujú tri aspekty udržateľného rozvoja – ekonomický, sociálny a environmentálny – v oblastiach, ako sú chudoba, nerovnosť, zdravotníctvo, potravinová bezpečnosť, udržateľná spotreba a výroba, rast, zamestnanosť, infraštruktúra, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, zmena klímy, ako aj rodová rovnosť, mierové a inkluzívne spoločnosti, prístup k spravodlivosti a zodpovedné inštitúcie. Nové ciele sú koncipované tak, aby sa pokračovalo v plnení predchádzajúcich rozvojových cieľov tisícročia a záväzkov z Ria, ale zároveň sledovali aj ciele v celom rade ďalších oblastí. Pokrok pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia bol nerovnomerný na celom svete a nie všetky ciele boli dosiahnuté.