Náklady na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe

Dátum poslednej aktualizácie:18.12.2023

Téma

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj nákladov, ktoré sú v priemyselnej výrobe vynaložené na ochranu životného prostredia. Náklady tvoria investície na ochranu životného prostredia a bežné náklady. Indikátor taktiež popisuje výnosy z ochrany životného prostredia v priemyselnej výrobe.

Jednotka indikátora

tis.eur

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Náklady na ochranu životného prostredia v príslušných sektoroch tvoria náklady na ochranu životného prostredia z podnikov s 20 a viac zamestnancami. Celkovú sumu nákladov na ochranu životného prostredia tvorí súčet investičných a bežných nákladov podnikov. Zdrojom údajov o nákladoch na ochranu životného prostredia sú štatistické zisťovania ŠÚ SR.

Investičné náklady sú finančné prostriedky vynaložené v sledovanom období na vybudovanie, nákup alebo obstaranie investičného majetku, slúžiaceho na ochranu životného prostredia (ŽP) - t. j. na ochranu ovzdušia, vôd, pôdy a ostatných zložiek. Investície môže organizačná jednotka získať z vlastných alebo štátnych zdrojov (účelové dotácie a nízkoúrovňové úvery) ako aj zo zahraničia, prostredníctvom špecializovaných fondov (Operačný program Životné prostredie, Operačný programu Základná infraštruktúra), poskytnutých úverov, grantov a dotácií z vládnych alebo mimovládnych zdrojov.

Bežné náklady sú neinvestičné náklady vynaložené na aktivity súvisiace s ochranou ŽP. Predstavujú súčet vnútropodnikových nákladov a nákladov organizácie na ochranu životného prostredia hradených iným subjektom.

Priemyselná výroba zahŕňa nasledujúce podniky s počtom zamestnancov 20 a viac:
Výroba potravín, nápojov a tabaku
Výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov
Výroba drevených a papierových výrobkov, tlač
Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
Výroba chemikálií a chemických produktov
Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
Výroba výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
Výroba elektrických zariadení
Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
Výroba dopravných prostriedkov
Ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení

Zdroj dát:

ŠÚ SR

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Financování ochrany životního prostředí (CENIA)

Odkazy k problematike:

ŠÚ SR (DATAcube.)
C Priemyselná výroba (SK NACE)

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018)

Ide o strategický dokument dlhodobého charakteru.

Hlavný cieľ je určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky Slovenska do roku 2030. Stratégia hospodárskej politiky má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva, založený na podpore znalostí, inovácií a konkurencieschopného hospodárstva.

Cieľ: V oblasti priemyslu, energetiky, pôdohospodárstva a dopravy by sa bez realizácie inovatívnych a efektívnych postupov zameraných na trvalo udržateľný rozvoj nepodarilo zmierňovať v súčasnosti definované problémy, resp. v súčasnosti definované slabé stránky a riziká. Regulácia vstupov a výstupov z týchto činností, či už po kvantitatívnej, alebo kvalitatívnej stránke, prináša výrazné zmeny, pretože práve tieto sektory sú zodpovedné za nepriaznivé dopady negatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie.

V súčasnosti inovácie tvoria jednu z najdôležitejších zdrojov ekonomického rozvoja. Investície v oblasti inovácií môžu napomôcť k dlhodobému ekonomickému rastu. V dôsledku klesajúceho celosvetového trendu v oblasti vývoja rastu investícií do inovácií ako aj v oblasti výdavkov na vedu a výskum podnikov vzniká potreba zintenzívniť investície do výskumu a vývoja. Medzi hlavné priority pre najbližšie obdobie patria najmä vytváranie nových zdrojov pre rast ťahaný inováciami a regionálne zoskupenia inovačných aktivít, ktoré sú nevyhnutné pre národné inovačné výsledky.

Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (2021)

Ciele stratégie:

prehlbovať integráciu a ukotvenie kľúčových priemyselných odvetví, ktoré zvyšujú miestnu pridanú hodnotu, prostredníctvom spolupráce miestnych dodávateľských reťazcov a podporou ich vzájomného sieťovania,
zvýšiť príspevok výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti,
vytvárať dynamickú, otvorenú a inkluzívnu inovatívnu spoločnosť ako jeden z predpokladov pre zlepšenie kvality života,
zlepšiť kvalitu ľudských zdrojov pre inovatívne Slovensko.

Pre splnenie strategického cieľa týkajúceho sa zvýšenia príspevku výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti sa ako čiastkový cieľ uvádza zvýšenie podielu celkových výdavkoch na výskumu a vývoja minimálne do výšky 1,2 % HDP do roku 2020. Ďalej sa uvádza zvýšiť podiel súkromných zdrojov do výskumu a vývoja v pomere minimálne 2:1 k verejným zdrojom pri zachovaní minimálne súčasného podielu verejných zdrojov na celkových výdavkoch na výskum a vývoj.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2023 – 2027 (2023)

Vláda kladie dôraz na zelenú transformáciu slovenského hospodárstva. Transformácia priemyslu musí byť dostatočne ambiciózna do tej miery, aby Slovensko nezaostávalo za európskym trendom a nestratilo konkurencieschopnosť. Za týmto účelom sa vláda zaväzuje smerovať finančné prostriedky z Environmentálneho fondu a Modernizačného fondu predovšetkým do zelenej transformácie hospodárstva a do podpory tých projektov, ktoré majú výrazný prínos pre konkurencieschopnosť podnikov a rozvoj infraštruktúry chrániacej životné prostredie.

Vláda sa zaväzuje viesť intenzívny dialóg s priemyselnými podnikmi a podnikateľským sektorom s cieľom identifikovať v dostatočnej miere záujmy slovenského hospodárstva, ktoré bude následne na pôde hlasovacích orgánov Európskej únie presadzovať a obhajovať. Cieľom vlády je nevystavovať slovenský priemysel vyšším reguláciám, neuplatňovať prísnejšie obmedzenia a nepresadzovať nákladnejšie riešenia, ako predpokladajú smernice Európskej únie.

Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko (2016)

Kľúčovým faktorom pre pokrok Slovenska v oblasti inovácií a vo všeobecnom hospodárskom postavení bude podiel intelektuálnych aktív (výsledky výskumu a vývoja, databázy, softvér a podobné aktíva) v celkovej hodnote hmotného majetku podnikov. V tejto oblasti je potrebné dosiahnuť väčší pokrok. Slovensko musí budovať na svojich silných stránkach a najvyspelejších priemyselných odvetviach a vyvážať svoje know-how a technológie, čím sa posunie od „vyrobeného na Slovensku“ k „vytvorenému na Slovensku“.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj nákladov na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe?

Kľúčové zistenia

Náklady na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe majú klesajú a v porovnaní s rokom 2005 došlo k poklesu nákladov o 6,02 %.
Investície v roku 2005 tvorili 59,2 % nákladov na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe a v roku 2022 sa ich podiel znížil na 26 %.
Náklady na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe v roku 2005 tvorili 39,8 % podiel na celkových nákladoch podnikov a v roku 2022 sa ich podiel znížil na 20,9 %.

Zmena od roku 2005	Zmena od roku 2015	Posledná medziročná zmena

V dlhodobom hodnotení rokov 2005 – 2022 bol zaznamenaný kolísavý trend vývoja nákladov na ochranu životného prostredia.	V strednodobom hodnotení medzi rokmi 2015 – 2022 bol zaznamenaný mierne rastúci trend bežných nákladov. Investície do ochrany životného prostredia zaznamenali nevyrovnaný trend.	Medziročne medzi rokmi 2021 – 2022 došlo k poklesu nákladov na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Náklady na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe rastú a v roku 2022 dosiahli 262 738 tis. eur a v porovnaní s rokom 2005 došlo k poklesu nákladov o 6,02 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo rovnako k nárastu nákladov o 12,8 %.

Investície v roku 2005 tvorili 59,2 % nákladov na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe a v roku 2022 sa ich podiel znížil na 20,9 %.

V rámci investícií na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe najväčší podiel v roku 2022 dosiahli investície v oblasti ochrany ovzdušia (57,3 %).

Náklady na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe v roku 2005 tvorili 39,8 % podiel na celkových podnikových nákladoch a v roku 2022 ich podiel klesol na 20,2 %.

V rámci bežných nákladov na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe najväčší podiel v roku 2022 dosiahli náklady v oblasti narábania s odpadmi (61,4 %).

Výnosy z ochrany životného prostredia v priemyselnej výrobe v roku 2022 dosiahli 1 329 961 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 vzrástli o 468,68 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 18,3 %. Podiel výnosov z ochrany životného prostredia v priemyselnej výrobe na celkových výnosoch na ochranu životného prostredia v rámci ekonomických činností v roku 2022 dosiahol 22,9 %.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ivana Malatincová, SAŽP, ivana.malatincova@sazp.sk