Emisie znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia z energetiky
Dátum poslednej aktualizácie13.12.2023
Definícia indikátora
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry (1994)
Záväznými cieľmi pre SR je redukcia emisií SO2 o 60% (do roku 2000), o 65% (do roku 2005) a o 72% (do roku 2010) vzhľadom k vzťažnému roku 1980.
Slovenská republika protokol ratifikovala v januári 1998, protokol nadobudol platnosť v auguste 1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO2 podľa protokolu boli splnené.
| Rok | 1980 (východiskový rok) |
2000 | 2005 | 2010 |
| Emisie SO2 (tis. t) | 843 | 337 | 295 | 236 |
| Redukcia emisie SO2 (%) | 100 | 60 | 65 | 72 |
Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)
Záväzkom SR je zredukovať emisie SO2 do roku 2010 o 80%, emisie NO2 do roku 2010 o 42%, emisie NH3 do roku 2010 o 37% a emisie NMVOC do roku 2010 o 6% - v porovnaní s rokom 1990. V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, znížiť emisie v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:
| Znečisťujúca látka | SO2 | NOX | NM VOC | NH3 | PM2,5 |
| % zníženia | 57 | 36 | 18 | 15 | 36 |
Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu stanovuje nasledovné opatrenia pre splnenie cieľov:
- vypracovať nové projekcie emisií znečisťujúcich látok ktoré sú obsahom tohto protokolu do roku 2010,
- na základe týchto projekcií pripraviť analýzu možnosti zavedenia kvót pre jednotlivé znečisťujúce látky (pre SO2 sú už emisné kvóty zavedené),
- implementovať smernice 94/63 EC, 1999/13/EC o prchavých organických zlúčeninách a smernicu 2001/80/EC o obmedzovaní emisií niektorých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení.
Národné redukčné záväzky
Národné záväzky znižovania emisií pre jednotlivé členské štáty sú ustanovené v Prílohe II smernice o národných emisných stropoch (smernica o NEC). Sú vyjadrené ako percentuálne zníženie emisií sledovaných znečisťujúcich látok v porovnaní s východiskovým rokom 2005. Záväzky redukcie emisií sú stanovené v dvoch fázach:
a) záväzky platné na rok 2020 a pre nasledujúce roky až do 2029 (v súlade so záväzkami ustanovenými v dodatku k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (dodatok ku Göteborskému protokolu) a
b) prísnejšie záväzky platné od roku 2030 a pre nasledujúce roky.
Záväzky znižovania emisií ustanovené pre Slovenskú republiku uvádza tabuľka.
Národné záväzky znižovania emisií podľa smernice o NEC pre Slovenskú republiku
| Národné redukčné záväzky SR v porovnaní s východiskovým rokom 2005 |
SO2 | NOX | NMVOC | NH3 | PM2,5 |
|---|---|---|---|---|---|
| Záväzky platné pre rok 2020 a nasledujúce roky až do roku 2029 | 57 | 36 | 18 | 15 | 36 |
| Záväzky platné pre rok 2030 a nasledujúce roky |
82 | 50 | 32 | 30 | 49 |
Smernica NEC bola do slovenskej legislatívy transponovaná zákonom č. 194/2018 Z. z. Zavedené boli aj ustanovenia týkajúce sa národných záväzkov znižovania emisií pre roky 2020 až 2029 a od roku 2030 a ďalej a požiadavky týkajúce sa vypracovania Národného programu znižovania emisií (NAPCP). V súlade s čl. 6 smernice NEC je potrebné NAPCP vypracovať, prijať a vykonávať s cieľom obmedziť ročné antropogénne emisie, pre ktoré boli stanovené národné záväzky znižovania emisií podľa čl. 4 a prílohy II smernice NEC a tým prispieť k dosiahnutiu cieľov smernice podľa článku 1 ods. 1.
k Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov stanovuje ciele znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990. SR prijala tento protokol ešte v tom istom roku, kedy bol podpísaný.
Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok (1998)
k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. Slovenská republika podpísala tento protokol ešte v tom istom roku.
Európska zelená dohoda (2019)
Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že sa do roku 2050 EÚ transformuje na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.
Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 – SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %. Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunú k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia. Národný program znižovania znečisťovania bude zameraný na nákladovo efektívne opatrenia redukcie emisií. Ochrana ovzdušia sa bude riadiť zásadou „znečisťovateľ platí“. Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie. Systém poplatkov za znečisťovanie ovzdušia bude nastavený efektívne a motivačne.
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.
Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky (2020)
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.
Kľúčová otázka
Znižujú sa emisie hlavných znečisťujúcich látok z energetiky?Kľúčové zistenia
- Emisie SO2 zo sektora energetiky zaznamenali za obdobie rokov 2005 – 2021 výrazný pokles, pričom najnižšie boli v roku 2021. Oproti roku 2005 boli emisie SO2 v roku 2021 nižšie o 92,8 %. Medziročne v roku 2021 oproti roku 2020 klesli emisie o 2,1 %.
- V období rokov 2005 – 2021 bol dosiahnutý pokles emisií oxidov dusíka NOx o 47,8 %, napriek medziročnému nárastu 2020 – 2021 o 6,9 %.
- Do roku 2021 klesli emisie CO zo sektora o 11,1 %, medziročne stúpli oproti roku 2020 o 12,2 %.
- Pri emisiách PM10 a PM2,5 bol za obdobie rokov 2005 – 2021 zaznamenaný výrazný klesajúci trend ako pri emisiách PM10, tak aj pri emisiách PM2,5 (PM10 o 84 %, PM2,5 o 87,2 %). Naopak v medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2021 bol zaznamenaný nárast (PM10 o 14,1 %, PM2,5 o 13,3 %).
- Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) mali v období rokov 2005 – 2021 nejednoznačný trend, v roku 2021 boli o 7,6 % nižšie ako v roku 2005. Medziročne 2020 – 2021 emisie zo sektora stúpli o 10,6 %.
- Pri emisiách perzistentných organických látok (POPs) zo sektora energetiky bol za obdobie rokov 2005 – 2021 dosiahnutý pokles emisií PAH, ktoré klesli o 7,6 % a emisiách PCDD/PCDF, ktoré poklesli o 92,7 %. Emisie PCB naopak stúpli o 12,3 %. V medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2021 klesli len emisie PCB (4,2 %), emisie PCDD/PCDF (33,8 %) a PAH (13,5 %) stúpli.
- Emisie sledovaných ťažkých kovov (ŤK) – olova (Pb), kadmia (Cd) a ortuti (Hg) v období rokov 2005 – 2021 mali klesajúci trend pri všetkých troch ŤK, kde emisie olova klesli o 85,3 %, emisie ortuti o 52,7 % a kadmia o 52,2 %. V medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2021 bol zaznamenaný pokles emisií kadmia (2,2 %), naopak emisie olova a ortuti medziročne stúpli (Pb o 10,9 %, Hg o 2,6 %).
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
 |
| V roku 2021 bol dosiahnutý pozitívny trend pri emisiách takmer všetkých hodnotených znečisťujúcich látok – SO2, NOx, CO, PM10, PM2,5, NMVOC, PCDD/PCDF, PAH aj ťažkých kovov okrem emisií PCB. | V roku 2021 bol pozitívny trend dosiahnutý pri emisiách SO2, NOx, PM10, PM2,5, NMVOC, PAH, Pb, Cd a Hg, negatívny rastúci trend bol zaznamenaný pri emisiách CO, PCB a PCDD/PCDF. | V medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2021 bol zaznamenaný pokles emisií SO2, PCB a Cd, nárast emisií CO, NOx, PM10, PM2,5, NMVOC, PAH, PCDD/PCDF, Pb a Hg. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Výroba elektriny a tepla na báze fosílnych palív je sprevádzaná produkciou tzv. nepriamych emisií skleníkových plynov SO2, NOx, CO a ďalších znečisťujúcich látok. V rámci ochrany ovzdušia je preto dôležitá ekologizácia zdrojovej základne s cieľom znižovať produkciu emisií uvoľňujúcich do ovzdušia.
V období rokov 2005 – 2021 výrazne poklesli emisie väčšiny znečisťujúcich látok zo sektora energetiky. Tento stav bol spôsobený poklesom spotreby tuhých palív (čierneho a hnedého uhlia) a ťažkých vykurovacích olejov, ako aj zmenou palivovej základne v prospech ušľachtilých palív a používaním palív s lepšími akostnými znakmi. Na redukciu emisií tuhých častíc malo vplyv zavádzanie odlučovacej techniky, resp. zvyšovanie jej účinnosti. K zníženiu emisií tiež prispelo zníženie objemu výroby, či úplne odstavenie neekologizovaných blokov elektrárni (Elektráreň Vojany), ale aj zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane spotreby aj výroby. Svoj podiel na znižovaní emisií má aj dodržiavanie emisných limitov stanovených platnou legislatívou ochrany ovzdušia v SR plne harmonizovaných s hodnotami emisných limitov akceptovaných v legislatíve EÚ, ktoré sú zariadenia spaľujúce fosílne palivá povinné dodržiavať.
Napriek dosiahnutému pozitívnemu trendu patril sektor energetiky k jedným z najväčších producentov emisií hodnotených znečisťujúcich látok. Energetika sa v roku 2021 podieľala až na 36,4 % z celkových emisií SO2, 35,3 % z celkových emisií NOX, 11,5 % z celkových emisií CO, 7,4 % a 6,5 % z celkových emisií PM10 a PM2,5, 21,9 % z celkových emisií NMVOC. Podiel energetiky na celkových emisiách POPs bol v roku 2021 najvyšší pri PCDD/PCDF (50,4 %), nasledovali PCB (6,5 %) a PAH (6,2 %). Zo sledovaných ťažkých kovov v rámci sektora energetiky mala na celkových emisiách najvyšší podiel Hg s 51,8 %, nasledovali Cd s 33 % a Pb s 17,2 %.