Emisie znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia z energetiky

Dátum poslednej aktualizácie:13.12.2023

Téma

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj emisií základných znečisťujúcich látok SO₂, NO_x, CO, NMVOC, prachových častíc PM₁₀, PM_2,5 a niektorých vybraných znečisťujúcich látok (POPs – PCDD/PCDF, PCB, PAH a ťažké kovy – Pb, Cd a Hg) v rámci sektora energetiky.

Jednotka indikátora

g, t, kg

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K základným znečisťujúcim látkam (ZZL) patria tuhé znečisťujúce látky (tuhé emisie - TZL), oxid siričitý (SO₂), oxidy dusíka (NO_X) a oxid uhoľnatý (CO). Emisie základných znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Tuhé znečisťujúce látky sa podľa veľkosti delia na dve hlavné skupiny:
PM₁₀ sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM₁₀ častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM_2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM₁₀ majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý (SO₂) je plynná látka, ktorá pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru.

Oxidy dusíka (NO_x) vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme, okysľovaní dažďových zrážok a tvorbe smogu.

Oxid uhoľnatý (CO) je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

Prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Ozón je mimoriadne toxická látka, ktorá už vo veľmi nízkych koncentráciách negatívne vplýva na ľudské zdravie, vegetáciu. K hlavným zdrojom emisií prchavých organických látok patria: používanie náterov a lepidiel, chemické čistenie a odmasťovanie, spracovanie ropy a doprava.

Ťažké kovy (ŤK) sú kovy alebo v niektorých prípadoch polokovy, ktoré sú stabilné a majú hustotu väčšiu ako 4,5 g/cm³ vrátane ich zlúčenín (Pb, As, Cr, Cu, Hg, Cd, Ni, Se, Zn, Sn, Mn).

Metodika:

Základné údaje o jednotlivých stacionárnych zdrojoch znečisťovania ovzdušia (ďalej len „ZZO“) v SR sa začali zbierať ešte v 80-tych rokoch 20. stor. a ukladali sa v Registri emisií a zdrojov znečisťovania ovzdušia (REZZO). Zásadné zmeny v 90-tych rokoch si vyžiadali vytvorenie nového informačného systému na evidenciu ZZO. Od roku 2001 sa pre tento účel používa Národný emisný informačný systém (NEIS), ktorý odvtedy prešiel mnohými zmenami, bol viackrát doplnený o nové funkcie a boli k nemu pridané samostatné moduly. NEIS pri svojom vzniku slúžil hlavne pre výpočet množstva emisií a výšky poplatku za znečisťovanie ovzdušia. Dnes sa už využíva ako dôležitý (v niektorých prípadoch jediný) zdroj širokého spektra údajov (vypustené množstvá emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia za rok, množstvo spálených palív, parametre spaľovacích a technologických zariadení a pod.). V zmysle poverenia Ministerstva životného prostredia SR je správcom NEIS Slovenský hydrometeorologický ústav.
V súčasnosti sa systém skladá z modulu pre okresné úrady (OÚ), portálu NEIS PZ WEB pre prevádzkovateľov ZZO (https://neispz.shmu.sk/) a centrálneho modulu na SHMÚ pre tvorbu užívateľských výstupov. Vybrané údaje sú zverejňované na stránke http://neisrep.shmu.sk, kde si používateľ po bezplatnej registrácii môže tvoriť vlastné výstupové zostavy.
Do NEIS sa zbierajú údaje, ktoré vychádzajú z dvoch oznamovacích povinností prevádzkovateľov ZZO:

podľa § 24 zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia (do roku 2023 podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, v znení neskorších predpisov),
podľa § 5 vyhlášky 254/2023 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane ovzdušia.

Údaje oznamujú na príslušný okresný úrad priamo prevádzkovatelia a prvotné spracovanie údajov vykonáva zamestnanec OÚ. Súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie všetkých veľkých a stredných ZZO v okrese za predchádzajúci rok predkladá OÚ poverenej organizácii (SHMÚ) v elektronickej forme do 31. mája bežného roka. SHMÚ údaje v systéme ďalej spracováva, analyzuje, kontroluje a v prípade potreby – v spolupráci s príslušným OÚ – opravuje. Táto centralizovaná kontrola prebieha každý rok do konca októbra. Po kontrole nasleduje spracovanie množstva výstupných zostáv.

Spôsob a požiadavky na zisťovanie množstva emisií sú definované v § 23 zákona č. 149/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia

Zdroj dát:

SHMÚ

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Slovenský Národný Emisný Informačný Systém (SHMÚ)
Komplexné info o emisiách na Slovensku (SHMÚ)
Ovzdušie (MŽP SR)
Kvalita ovzdušia v Európe (EEA)
Medzinárodné dohovory v oblasti ochrany ovzdušia (SAŽP)

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (Ženeva, 1979)

Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a prihlásila sa k záväzkom, ktoré pre ňu vyplývajú z nasledovných protokolov:

Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry (1994)
Záväznými cieľmi pre SR je redukcia emisií SO₂ o 60% (do roku 2000), o 65% (do roku 2005) a o 72% (do roku 2010) vzhľadom k vzťažnému roku 1980.
Slovenská republika protokol ratifikovala v januári 1998, protokol nadobudol platnosť v auguste 1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO₂ podľa protokolu boli splnené.

Rok	1980 (východiskový rok)	2000	2005	2010
Emisie SO₂ (tis. t)	843	337	295	236
Redukcia emisie SO₂ (%)	100	60	65	72

Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)
Záväzkom SR je zredukovať emisie SO₂ do roku 2010 o 80%, emisie NO₂ do roku 2010 o 42%, emisie NH₃ do roku 2010 o 37% a emisie NMVOC do roku 2010 o 6% - v porovnaní s rokom 1990. V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, znížiť emisie v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:

Znečisťujúca látka	SO₂	NO_X	NM VOC	NH₃	PM_2,5
% zníženia	57	36	18	15	36

Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu stanovuje nasledovné opatrenia pre splnenie cieľov:

vypracovať nové projekcie emisií znečisťujúcich látok ktoré sú obsahom tohto protokolu do roku 2010,
na základe týchto projekcií pripraviť analýzu možnosti zavedenia kvót pre jednotlivé znečisťujúce látky (pre SO₂ sú už emisné kvóty zavedené),
implementovať smernice 94/63 EC, 1999/13/EC o prchavých organických zlúčeninách a smernicu 2001/80/EC o obmedzovaní emisií niektorých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení.

Národné redukčné záväzky

Národné záväzky znižovania emisií pre jednotlivé členské štáty sú ustanovené v Prílohe II smernice o národných emisných stropoch (smernica o NEC). Sú vyjadrené ako percentuálne zníženie emisií sledovaných znečisťujúcich látok v porovnaní s východiskovým rokom 2005. Záväzky redukcie emisií sú stanovené v dvoch fázach:
a) záväzky platné na rok 2020 a pre nasledujúce roky až do 2029 (v súlade so záväzkami ustanovenými v dodatku k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (dodatok ku Göteborskému protokolu) a
b) prísnejšie záväzky platné od roku 2030 a pre nasledujúce roky.
Záväzky znižovania emisií ustanovené pre Slovenskú republiku uvádza tabuľka.

Národné záväzky znižovania emisií podľa smernice o NEC pre Slovenskú republiku

Národné redukčné záväzky SR v porovnaní s východiskovým rokom 2005	SO₂	NO_X	NMVOC	NH₃	PM_2,5
Záväzky platné pre rok 2020 a nasledujúce roky až do roku 2029	57	36	18	15	36
Záväzky platné pre rok 2030 a nasledujúce roky	82	50	32	30	49

Smernica NEC bola do slovenskej legislatívy transponovaná zákonom č. 194/2018 Z. z. Zavedené boli aj ustanovenia týkajúce sa národných záväzkov znižovania emisií pre roky 2020 až 2029 a od roku 2030 a ďalej a požiadavky týkajúce sa vypracovania Národného programu znižovania emisií (NAPCP). V súlade s čl. 6 smernice NEC je potrebné NAPCP vypracovať, prijať a vykonávať s cieľom obmedziť ročné antropogénne emisie, pre ktoré boli stanovené národné záväzky znižovania emisií podľa čl. 4 a prílohy II smernice NEC a tým prispieť k dosiahnutiu cieľov smernice podľa článku 1 ods. 1.

Protokol o ťažkých kovoch (1998)

k Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov stanovuje ciele znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990. SR prijala tento protokol ešte v tom istom roku, kedy bol podpísaný.

Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok (1998)
k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. Slovenská republika podpísala tento protokol ešte v tom istom roku.

Európska zelená dohoda (2019)
Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že sa do roku 2050 EÚ transformuje na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.

Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 – SO₂ o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH₃ o 30 % a PM_2,5 o 49 %. Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunú k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia. Národný program znižovania znečisťovania bude zameraný na nákladovo efektívne opatrenia redukcie emisií. Ochrana ovzdušia sa bude riadiť zásadou „znečisťovateľ platí“. Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie. Systém poplatkov za znečisťovanie ovzdušia bude nastavený efektívne a motivačne.

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.

Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky (2020)
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM_2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.

Kľúčová otázka

Znižujú sa emisie hlavných znečisťujúcich látok z energetiky?

Kľúčové zistenia

Emisie SO₂zo sektora energetiky zaznamenali za obdobie rokov 2005 – 2021 výrazný pokles, pričom najnižšie boli v roku 2021. Oproti roku 2005 boli emisie SO₂ v roku 2021 nižšie o 92,8 %. Medziročne v roku 2021 oproti roku 2020 klesli emisie o 2,1 %.
V období rokov 2005 – 2021 bol dosiahnutý pokles emisií oxidov dusíka NO_x o 47,8 %, napriek medziročnému nárastu 2020 – 2021 o 6,9 %.
Do roku 2021 klesli emisie CO zo sektora o 11,1 %, medziročne stúpli oproti roku 2020 o 12,2 %.
Pri emisiách PM₁₀a PM_2,5 bol za obdobie rokov 2005 – 2021 zaznamenaný výrazný klesajúci trend ako pri emisiách PM₁₀, tak aj pri emisiách PM_2,5 (PM₁₀ o 84 %, PM_2,5 o 87,2 %). Naopak v medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2021 bol zaznamenaný nárast (PM₁₀ o 14,1 %, PM_2,5 o 13,3 %).
Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) mali v období rokov 2005 – 2021 nejednoznačný trend, v roku 2021 boli o 7,6 % nižšie ako v roku 2005. Medziročne 2020 – 2021 emisie zo sektora stúpli o 10,6 %.
Pri emisiách perzistentných organických látok (POPs) zo sektora energetiky bol za obdobie rokov 2005 – 2021 dosiahnutý pokles emisií PAH, ktoré klesli o 7,6 % a emisiách PCDD/PCDF, ktoré poklesli o 92,7 %. Emisie PCB naopak stúpli o 12,3 %. V medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2021 klesli len emisie PCB (4,2 %), emisie PCDD/PCDF (33,8 %) a PAH (13,5 %) stúpli.
Emisie sledovaných ťažkých kovov (ŤK) – olova (Pb), kadmia (Cd) a ortuti (Hg) v období rokov 2005 – 2021 mali klesajúci trend pri všetkých troch ŤK, kde emisie olova klesli o 85,3 %, emisie ortuti o 52,7 % a kadmia o 52,2 %. V medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2021 bol zaznamenaný pokles emisií kadmia (2,2 %), naopak emisie olova a ortuti medziročne stúpli (Pb o 10,9 %, Hg o 2,6 %).

Zmena od roku 2005	Zmena od roku 2015	Posledná medziročná zmena

V roku 2021 bol dosiahnutý pozitívny trend pri emisiách takmer všetkých hodnotených znečisťujúcich látok – SO₂, NO_x, CO, PM₁₀, PM_2,5, NMVOC, PCDD/PCDF, PAH aj ťažkých kovov okrem emisií PCB.	V roku 2021 bol pozitívny trend dosiahnutý pri emisiách SO₂, NO_x, PM₁₀, PM_2,5, NMVOC, PAH, Pb, Cd a Hg, negatívny rastúci trend bol zaznamenaný pri emisiách CO, PCB a PCDD/PCDF.	V medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2021 bol zaznamenaný pokles emisií SO₂, PCB a Cd, nárast emisií CO, NO_x, PM₁₀, PM_2,5, NMVOC, PAH, PCDD/PCDF, Pb a Hg.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Výroba elektriny a tepla na báze fosílnych palív je sprevádzaná produkciou tzv. nepriamych emisií skleníkových plynov SO₂, NO_x, CO a ďalších znečisťujúcich látok. V rámci ochrany ovzdušia je preto dôležitá ekologizácia zdrojovej základne s cieľom znižovať produkciu emisií uvoľňujúcich do ovzdušia.

V období rokov 2005 – 2021 výrazne poklesli emisie väčšiny znečisťujúcich látok zo sektora energetiky. Tento stav bol spôsobený poklesom spotreby tuhých palív (čierneho a hnedého uhlia) a ťažkých vykurovacích olejov, ako aj zmenou palivovej základne v prospech ušľachtilých palív a používaním palív s lepšími akostnými znakmi. Na redukciu emisií tuhých častíc malo vplyv zavádzanie odlučovacej techniky, resp. zvyšovanie jej účinnosti. K zníženiu emisií tiež prispelo zníženie objemu výroby, či úplne odstavenie neekologizovaných blokov elektrárni (Elektráreň Vojany), ale aj zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane spotreby aj výroby. Svoj podiel na znižovaní emisií má aj dodržiavanie emisných limitov stanovených platnou legislatívou ochrany ovzdušia v SR plne harmonizovaných s hodnotami emisných limitov akceptovaných v legislatíve EÚ, ktoré sú zariadenia spaľujúce fosílne palivá povinné dodržiavať.

Napriek dosiahnutému pozitívnemu trendu patril sektor energetiky k jedným z najväčších producentov emisií hodnotených znečisťujúcich látok. Energetika sa v roku 2021 podieľala až na 36,4 % z celkových emisií SO₂, 35,3 % z celkových emisií NO_X, 11,5 % z celkových emisií CO, 7,4 % a 6,5 % z celkových emisií PM₁₀ a PM_2,5, 21,9 % z celkových emisií NMVOC. Podiel energetiky na celkových emisiách POPs bol v roku 2021 najvyšší pri PCDD/PCDF (50,4 %), nasledovali PCB (6,5 %) a PAH (6,2 %). Zo sledovaných ťažkých kovov v rámci sektora energetiky mala na celkových emisiách najvyšší podiel Hg s 51,8 %, nasledovali Cd s 33 % a Pb s 17,2 %.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk