Dlhodobým cieľom pre ozón je na základe súčasných vedeckých poznatkov dosiahnutie takej koncentrácie ozónu v ovzduší, pri ktorej sú priame škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie nepravdepodobné, tento cieľ by sa mal dosiahnuť, ak je to možné, v dlhodobom horizonte, ak sa poskytla efektívna ochrana zdravia ľudí a životného prostredia. Cieľové hodnoty pre prízemný ozón určuje vyhláška MP ŽP a RR SR č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia . V prípade, že koncentrácia prízemného ozónu prekročí niektorú z prahových hodnôt musí byť o tom informovaná, resp varovaná verejnosť.
Cieľové hodnoty koncentrácie prízemného ozónu, informačný a varovný prah pre obyvateľstvo
|
Cieľové, resp. prahové hodnoty |
Koncentrácia O3 [mikrog.m-3] |
Priemer za časový interval |
|
na ochranu ľudského zdravia |
120* |
8 h |
|
pre informáciu obyvateľstva |
180 |
1 h |
|
pre varovanie obyvateľstva |
240 |
1 |
*Maximálny denný 8-hodinový priemer 120 mikrog.m-3 sa nesmie prekročiť viac ako 25 dní za kalendárny rok, v priemere za tri roky.
Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je podľa vyhlášky MP ŽP a RR SR č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia 120 µg.m-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky.
Povolený počet 25 dní v priemere za tri roky bol prekročený na 9.staniciach, najviac na vysokohorskej stanici Chopok (74 dní)
V časovom intervale 2002-2012 dochádzalo k občasnému prekračovaniu informačného hraničného prahu prízemného ozónu (180 µg.m
-3). IHP bol v roku 2010 prekročený len na dvoch staniciach (Bratislava-Mamateyova a Bratislava-Jeséniova), v rokoch 2011 a 2012 nebolo zaznamenané žiadne prekročenie.
Rast koncentrácie ozónu v troposfére priemyslových kontinentov severnej pologule sa pozoroval do konca osemdesiatych rokov, a to približne o 1 mikrog.m-3 ročne. Súvisel s rastúcou emisiou prekurzorov ozónu (NOx, VOC, CO) z automobilovej dopravy, energetiky a priemyslu. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa na Slovensku, v súlade s mnohými európskymi monitorovacími stanicami, nepozoroval jednoznačný trend priemerných ročných koncentrácií. Významný pokles emisií prekurzorov ozónu na Slovensku a v okolitých štátoch sa prejavil len poklesom maximálnych hodnôt. Ukázalo sa, že priemerná úroveň koncentrácií je viac kontrolovaná procesmi väčšieho priestorového meradla (prenos z voľnej troposféry, diaľkový prenos) a globálnym otepľovaním. Výnimkou v uvedených trendoch bol mimoriadne teplý rok 2003, v ktorom sa zaznamenali zvýšené hodnoty prízemného ozónu na všetkých slovenských monitorovacích staniciach. Úroveň koncentrácií v roku 2010 bola v porovnaní s rokom 2003 nižšia.
Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu na Slovensku v znečistených mestských a priemyselných polohách sa v roku 2012 pohybovali v intervale 49-93 mikrog.m-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2010 mala vrcholová stanica Chopok (93 mikrog.m-3). Súvisí to s vysokou koncentráciou ozónu v zóne akumulácie troposférického ozónu nad územím Európy, ktorá sa nachádza vo vrstve asi 800 až 1500 m nad okolitým povrchom.
Výstražný hraničný prah (240 mikrog.m-3) ani informačný hraničný prah (180 mikrog.m-3) pre upozornenie verejnosti pre varovanie verejnosti neboli v roku 2012 prekročený na žiadnej stanici.