Definícia indikátora
Fragmentácia krajiny spôsobená dopravnou infraštruktúrou a zastavanými plochami má množstvo ekologických vplyvov. Významne prispieva k poklesu a strate populácií voľne žijúcich živočíchov a k nárastu ohrozenia druhov v Európe, napríklad prostredníctvom rozdelenia a izolácie populácií, a má vplyv na vodný režim a rekreačnú kvalitu krajiny. Fragmentácia krajiny sa meria v počte ôk siete na 1000 km² - účinná hustota siete. Čím viac prekážok fragmentujúcich krajinu, tým vyššia je účinná hustota siete. Účinná veľkosť ôk vyjadruje pravdepodobnosť, že hocijaké dva body vybrané náhodne v oblasti sú prepojiteľné, teda že nie sú oddelené bariérami, ako sú dopravné cesty alebo zastavané oblasti.
Možno to interpretovať ako pravdepodobnosť, že dve zvieratá, umiestnené na rôznych miestach niekde v regióne, sa môžu navzájom nájsť v rámci regiónu bez toho, aby museli prejsť bariéru ako sú cesty, mestské oblasti, alebo veľké rieky. Teda indikuje to možnosť zvierat voľne sa pohybovať v krajine bez toho, aby museli prekonávať tieto prekážky. Čím viac prekážok fragmentuje krajinu, tým nižšia je pravdepodobnosť, že dva body sú prepojené, a tým nižšia je účinná veľkosť ôk. Fragmentačná geometria bola vytvorená zo vstupných dát (TeleAtlas cesty / koľajnice, CLC triedy miest, horské oblasti / horské hrebene na základe Nordregio a WorldClim dát a rieky / jazerá na základe databázy charakterizácie a modelovania povodí (CCM) v.2 a CLC databázy) a bola vypočítaná metrika fragmentácie krajiny (Jaeger 2000).
Kľúčové zistenia
Možno konštatovať, že krajiny severozápadu kontinentálnej Európy (Luxembursko, Belgicko, Holandsko, Francúzsko a Nemecko) sú najviac fragmentované s okami v rozmedzí medzi 42 - 135 na 1 000 km2. Avšak väčšina krajín zobrazuje veľké výkyvy vo fragmentácii krajiny v závislosti na ich geografii, lokalizácii urbánnych území a dopravného prepojenia. Navyše rôzne krajiny majú rôzne kultúrne prístupy k osídleniu, ktoré môžu ovplyvniť úroveň fragmentácie.
Ukazuje sa tiež vysoká korelácia medzi obyvateľstvom, hustotou cestnej premávky a fragmentáciou krajiny. Centrálne európske krajiny (Luxembursko, Belgicko, Holandsko, Nemecko, Francúzsko, Česká republika, Poľsko a Dánsko) a Malta majú strednú až vysokú hustotu ôk v rozmedzí od 13 do 135. 16 krajín (vrátane SR) má menej ako 10 ôk na 1 000 km2 a tie sú rozložené po obvode EÚ. Krajiny s veľkými plochami kopcov alebo pohorí budú nevyhnutne menej fragmentované.
Výnimkou v celkovom trende sa ukazuje byť Spojené kráľovstvo, ktorému sa podarilo udržať relatívne nízky počet ôk hoci jeho cestná a populačná hustota sa javí ako veľmi vysoká.