Bilancia energetických zdrojov

Výroba a spotreba energie má výrazný vplyv na životné prostredie. Znižovanie spotreby energie zavádzaním rôznych úsporných opatrení a zvyšovaním energetickej účinnosti, ako aj zmena v skladbe primárnych zdrojov energie, majú zásadný vplyv na znižovanie emisií skleníkových plynov a zlepšenie kvality ovzdušia. Zároveň to prispieva k znižovaniu environmentálnych tlakov a vplyvov aj v ďalších oblastiach (napr. zdravie, využívanie zdrojov a pod.).

Rozvoj energetiky SR je zameraný na optimalizáciu energetického mixu z hľadiska energetickej bezpečnosti pri dosiahnutí čo najvyššej energetickej efektívnosti a dôslednej ochrane životného prostredia. Dôraz je kladený na využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú obnoviteľné zdroje a jadrová energia.

Z pohľadu štruktúry použitých PEZ má SR vyvážený podiel jednotlivých energetických zdrojov na hrubej domácej spotrebe, ktorý bol v roku 2021 nasledovný: plynné palivá (zemný plyn) 25,4 %, ropa a ropné produkty 21,9 %, jadrové palivo (teplo) 22,5 %, tuhé palivá 15,8 % a obnoviteľné zdroje (OZE, odpady a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach) 14,3 % (11,6 % a 2,7 %).
 
SR je chudobná na PEZ a až 90 % všetkých PEZ dováža. Domáce zdroje fosílnych palív tvoria hnedé uhlie a lignit. Pri kvapalných a plynných zdrojoch energie tvorí domáca produkcia len cca 4 %. Slovensko patrí ku krajinám s vysokou dovoznou závislosťou, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 52 % (2021) až 70 % (2019).

Spotreba zemného plynu v ostatných rokoch zaznamenala pokles. V roku 2021 bola spotreba takmer 5,6 mld. m³, čo v porovnaní s 2020 (5,2 mld. m³) predstavuje mierny nárast. Viac ako 98 % domácej spotreby plynu tvorí import. Domáca ťažba zemného plynu v roku 2021 dosiahla 66 mil. m³ . V dlhodobom horizonte sa predpokladá pokračovanie ťažby zemného plynu zo súčasných zdrojov s klesajúcim trendom. Pre najbližšie obdobie (3 až 5 rokov) sa očakáva skôr stagnácia spotreby plynu, ktorá je ovplyvnená viacerými faktormi ako sú napr. trhová cena elektrickej energie, trhová cena plynu ako vstupnej komodity, dostupnosť alternatívnych palív, rast priemernej ročnej teploty ako aj pokračovanie realizácie rôznych opatrení súvisiacich s energetickou efektívnosťou napr. zatepľovanie budov, moderné technologické riešenia pre budovy. Vývoj bude ovplyvnený aj najnovšou iniciatívou EK (Európska zelená dohoda), ktorej cieľom je zaistenie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. V súvislosti s uvedeným dokumentom a cieľmi EK bolo prijatých viacero strategických dokumentov, ktoré zásadne ovplyvnia budúcnosť plynárenstva.

V roku 2021 bolo takmer 55 % elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach. Dodávka jadrového paliva je zabezpečená dlhodobými zmluvami s Ruskou federáciou. V súvislosti s využitím jadrového paliva na výrobu elektriny je kľúčovou otázkou vyriešenie uloženia vyhoreného jadrového paliva, ako aj otázka likvidácie odstavených jadrovoenergetických zariadení. SR pri riešení týchto otázok postupuje v súlade s politikou EÚ.
 
Celková spotreba tuhých palív má dlhodobo klesajúci trend. Domáce hnedé uhlie v súčasnosti predstavuje cca 75 % spotreby hnedého uhlia potrebnej na výrobu elektriny a tepla. Zohráva významnú úlohu pri zabezpečení bezpečnosti dodávok elektriny. Ostatné potrebné množstvo hnedého uhlia sa zabezpečuje dovozom. Čierne uhlie sa na území SR neťaží, preto sa celý potrebný objem dováža. V ťažbe hnedého uhlia sa predpokladá postupný pokles a z dlhodobého hľadiska nemožno považovať ťažbu hnedého uhlia za dostatočnú na pokrytie potrieb výroby elektriny a tepla.

Dodávky ropy na Slovensko a tranzit prebiehajú spoľahlivo a plynule v súlade s dohodnutými  objemami. Tieto objemy (do 6 mil.t za rok) sú garantované na základe dlhodobej medzinárodnej zmluvy  s Ruskou federáciou. Z dovezeného množstva ropy sa na pokrytie domácej spotreby využilo cca 3,2 mil.t. Domáca ťažba sa podieľa na spotrebe ropy menej ako 2 %. Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov udržuje Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, pričom tieto zásoby sú trvale udržiavané v objeme, ktorý zodpovedá minimálne 90 dňom priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku.

V posledných rokoch postupne rastie spotreba obnoviteľných zdrojov energie (OZE, odpady a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach), ktorej podiel v roku 2021 predstavoval cca 14,3 %. Dominantné postavenie mala biomasa a vodná energia. Zvyšovanie podielu OZE má veľký význam pri zvyšovaní sebestačnosti a tým aj energetickej bezpečnosti. Okrem toho má používanie obnoviteľných zdrojov veľký environmentálny prínos, preto patrí k prioritám energetickej politiky SR.

Eurostat: Energetická závislosť (Energy import dependence)