Konečná energetická spotreba
Dátum poslednej aktualizácie:14.12.2023
Definícia indikátora
Jednotka indikátora
TJ, %Metadáta
Definície súvisiace s indikátorom:
Konečná energetická spotreba je rozdiel konečnej spotreby a konečnej neenergetickej spotreby.
Konečná spotreba sa vypočíta ako hrubá domáca spotreba mínus transformácia (vstup) plus transformácia (výstup) plus reklasifikácia a spätné toky mínus spotreba energetického odvetvia mínus straty pri prenose a v rozvodoch.
Hrubá domáca spotreba sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.
Transformácia – vstup zahŕňa množstvo palív transformovaných na iné palivá alebo spotrebovaných na výrobu elektriny a časť palív spotrebovaných na výrobu tepla.
Transformácia – výstup zahŕňa výťažky energetických procesov, tzn. množstvo vyrobených palív a energie, získaných zušľachťovaním iných palív a energií. Jednotlivé zložky výstupu zodpovedajú položkám transformácie – vstupu.
Reklasifikácia a spätné toky predstavujú množstvo produktov preklasifikovaných na surovinu alebo iný produkt a množstvo výrobkov vrátených z petrochémie na ďalšie spracovanie.
Spotreba energetického odvetvia sú palivá použité energetickým priemyslom na podporu ťažby (ťažba ropy, uhlia a plynu) alebo transformačných aktivít.
Straty pri prenose a v rozvodoch vyjadrujú rozdiel medzi vstupom palív a energie do diaľkových dopravných systémov (ropovodov, plynovodov a verejných rozvodov elektriny a tepla) a výstupom z nich (nie sú tu zahrnuté straty vo vnútropodnikových rozvodoch, ktoré sú súčasťou spotreby. Zahrnuté sú aj odôvodnené straty spôsobené znehodnotením a zničením.
Konečná neenergetická spotreba sú energetické produkty použité ako surovina v rôznych odvetviach; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.
Metodika:
Zdroj dát:
Súvisiace indikátory:
Odkazy k problematike:
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu.
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia.
Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %
Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska.
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.
Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Kľúčová otázka
Aký je vývoj pri napĺňaní cieľov v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti vyjadrenej v podobe znižovania konečnej energetickej spotreby a primárnej energetickej spotreby v SR?Kľúčové zistenia
- Ciele energetickej efektívnosti pre rok 2020, podľa ktorých sa úspory energie prejavujú ako zníženie primárnej energetickej spotreby (PES) a konečnej energetickej spotreby (KES), sa podarilo splniť čiastočne, kedy revidovaný cieľ pre KES splnený nebol. Pre rok 2030 má SR stanovený nový cieľ 30,32 % podielu úspory energie podľa článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 5 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.
- Oproti roku 2005 bol v roku 2021 zaznamenaný 5,6 % pokles PES, naopak KES bola v roku 2021 0,3 % vyššia. V roku 2021 došlo k výraznému medziročnému nárastu PES a rovnako tiež KES (8,3 % a 11,7 %) ako dôsledku oživenia hospodárstva po pandémii COVID-19.
- V období rokov 2005 – 2021 výrazne poklesla konečná energetická spotreba pevných palív (38,2 %), tepla (38,2 %), zemného plynu (31,2 %) a priemyselných plynov (4,4 %). Nárast bol zaznamenaný pri KES elektriny (11,8 %), ropy a ropných produktoch (27 %), OZE a biopalivá (299 %), neobnoviteľné odpady (808,2 %). Medziročne v rokoch 2020 – 2021 stúpla spotreba všetkých palív, okrem neobnoviteľných odpadov, ktorých spotreba medziročne klesla o 14,3 %. Najvýraznejší nárast bol zaznamenaný pri spotrebe priemyselných plynov, OZE a biopalivách, pevných palivách a zemnom plyne (37,6 %, 14 %, 11,4 % a 11,3 %).
- Spomedzi sektorov mal v roku 2021 najväčší podiel na konečnej energetickej spotrebe priemysel s 32,2 %, nasledovaný sektormi: domácnosti (28,2 %), doprava (24,9 %), a obchod a služby (13,4 %). Najnižší, len 1,3 % podiel mal sektor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (spolu).
- Za celé hodnotené obdobie 2005 – 2021 bol stúpajúci trend v sektore domácností (16,8 %) a dopravy (11,2 %). KES v ostatných sektoroch mala od roku 2005 s miernymi výkyvmi klesajúci trend (poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo pokles o 20,3 %, obchod a služby pokles o 19,6 % a priemysel pokles o 5,8 %).
- Situácia súvisiaca s oživením po pandémii COVID-19 sa odzrkadlila v medziročnom porovnaní energetickej spotreby v jednotlivých sektoroch. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo v roku 2021 k výraznému nárastu KES v sektore obchodu a služieb (27,1 %), KES stúpla aj v sektore domácnosti (8,1 ), priemyslu (7,8 %) a dopravy (5,2 %). KES sektorov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa nezmenila.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena | Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa |
|---|---|---|---|
 |
 |
|
|
| V porovnaní s rokom 2005 bola v roku 2021 PES nižšia, ale KES bola, aj keď len minimálne, vyššia. | V porovnaní s rokom 2015 došlo v roku 2021 k nárastu PES aj KES. | Medziročne v roko ch 2020 – 2021 došlo k výraznému nárastu PES aj KES. |
Dosiahnutie cieľa 30,32 % pre energetickú efektívnosť (v podobe 30,32 % zníženia PES a KES) je podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030. Splnenie cieľa však bude problematické dosiahnuť. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Typ a rozsah tlakov na životné prostredie spojených so spotrebou energie (napr. emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia a pod.) závisí ako od použitých zdrojov energie tak aj od celkového množstva spotrebovanej energie. Jedným zo spôsobov ako znížiť tento tlak je používať menej energie. To sa môže dosiahnuť buď znížením dopytu po energetických službách (potreba tepla, elektriny, osobná alebo nákladná doprava a pod.), alebo využívaním energie efektívnejším spôsobom s dôrazom na úspory energie (tým, že sa spotrebuje na jednotku činnosti menej energie). Znižovanie primárnej a konečnej energetickej spotreby sú jednými z národných cieľov energetickej efektívnosti, ktoré boli stanovené pre rok 2020 a nové ciele sú dané pre rok 2030. Pre rok 2020 boli stanovené ciele úspor energie neprekročiť pri PES úroveň 16,2 Mtoe a pri KES úroveň 10,38 Mtoe. Cieľ pre PES sa podarilo splniť, cieľ pre KES sa splniť v roku 2020 nepodarilo. Nový cieľ pre rok 2030 dosiahnuť 30,3 % úspor energie v podobe PES a KES si bude vyžadovať značné úsilie.
V období rokov 2005 – 2015 sa darilo znižovať celkovú spotrebu energie v jednotlivých sektoroch. Tento vývoj bol najmä výsledkom zavedenia energeticky menej náročných technológií v priemysle a úsporných opatrení v domácnostiach (napr. zatepľovanie budov, energetické štítky a používanie energeticky úspornejších spotrebičov, energetické audity a pod.) Zmena nastala v období 2016 – 2019 charakteristickým hospodárskym rastom, čo sa odrazilo aj na náraste konečnej spotreby energie. Rok 2020 bol poznamenaný útlmom ekonomiky SR ako dopadu pandémie COVID-19, čo viedlo k výraznému medziročnému poklesu PES ako aj KES. Naopak, v roku 2021, po oživení ekonomiky, došlo k výrazným nárastom spotreby energie. Celkovo je pre obdobie 2005 – 2021 charakteristický pozitívny trend 5,6 % poklesu PES. Naopak KES v roku 2021 bola o 0,3 % vyššia ako v roku 2005. Stúpajúci trend KES bol od roku 2005 zaznamenaný v sektore domácností (16,8 %) a dopravy (11,2 %). KES v ostatných sektoroch mala od roku 2005 s miernymi výkyvmi klesajúci trend (poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo pokles o 20,3 %, obchod a služby pokles o 19,6 % a priemysel pokles o 5,8 %).
Medzinárodné porovnanie
Eurostat: Konečná energetická spotreba (Final energy consumption by product)
Eurostat: Konečná energetická spotreba v sektoroch (Final energy consumption by sectors)