Stav mokradí

Mokrade majú vysokú prírodnú hodnotu, z pohľadu biodiverzity predstavujú najhodnotnejšie časti prírody. Umožňujú existenciu veľkého množstva pôvodných druhov rastlín a živočíchov, z ktorých mnohé sú vzácne. Na Slovensku pokrývajú asi 0,5 % jeho výmery (4 % výmery ÚEV).

Ich zachovanie a obnova nielen zvyšuje prírodné hodnoty, ale prispieva aj k zachytávaniu záplavových vôd, zlepšovaniu kvality vody, zabezpečovaniu dopĺňania zásob podzemných vôd či vyrovnávaniu prietokov v tokoch. Ich ohrozenosť je však stále väčšia, keďže rozloha a kvalita sa stále znižuje. Spôsobujú to najmä intenzívne poľnohospodárske postupy, meliorácie, eutrofizácia, fragmentácia krajiny, zmeny vodného režimu, atď. Významnými vplyvmi na vodné toky a pobrežné biotopy sú ich regulácie, napriamovanie a prehlbovanie, absencia pôvodných brehových porastov, znečisťovanie, splach z poľnohospodárskych plôch a prenikanie nepôvodných druhov.

Mokradné biotopy na Slovensku najviac ohrozuje:

 
Manažment mokradí, ktorý je potrebný a realizovaný:

Na Slovensku sa vyskytuje 66 typov biotopov európskeho významu, z ktorých až 23 typov môžeme klasifikovať ako mokraďové, resp. závislé na vodnom prostredí.

 

Nová správa za roky 2013 – 2018 vychádza predovšetkým z údajov KIMS. Celkovo došlo k zhoršeniu stavu mokraďových biotopov, ktoré je však spôsobené najmä zlepšeným zavedením poznatkov o monitorovacom systéme, vylepšením odborných odhadov a identifikáciou relevantných údajov o biotopoch, ktoré predtým neboli známe. Hodnotenie stavu je preto v porovnaní s predchádzajúcimi vykazovanými obdobiami realitou bližšie. V skutočnosti sa teda nejedná o zhoršenie v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami, ale ide o lepšie a realistickejšie hodnotenie stavu, ktorý je viac-menej rovnaký ako v minulých obdobiach.

Slaniskové biotopy zahrňujúce na Slovensku biotopy viazané na silne zasolené pôdy: vnútrozemské slaniská a slané lúky a karpatské travertínové slaniská, patria medzi najohrozenejšie biotopy v celoeurópskom meradle. Na Slovensku, ako vidieť v tab. 6, je ich stav trvalo zlý. Projekt LIFE realizovaný v rokoch 2011 až 2016 (ŠOP SR), zameraný aj na obnovu slanísk, mierne zlepšil stav biotopu na lokálnej úrovni, napr. v ÚEV Bokrošské slanisko, Pavelské slanisko a čiastkovo aj v ďalších územiach. Manažmentové zásahy sa prejavili pozitívne v priebehu pár rokov, napriek tomu sa kvalita slanomilných spoločenstiev výrazne v rámci bioregiónu nezlepšila.  Tieto biotopy sú v rámci Slovenska plošne limitované a bude náročné dosiahnuť príznačný výsledok zlepšenia stavu. V budúcnosti bude potrebné sa zamerať na zlepšovanie stavu aj v ďalších územiach, kde je biotop v zlom stave. V dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva v minulosti, ktoré pretrváva dodnes, došlo k zničeniu veľkej výmery slaniskových biotopov najmä činnosťami ako: odvodňovanie, eutrofizácia a ruderalizácia, priame ničenie lokalít napr. rozoraním, zalesňovanie a sukcesné zmeny spôsobené absenciou tradičného obhospodarovania. Predpokladom pre zlepšenie stavu biotopu je zlepšenie štruktúry a obnovenie manažmentu vo forme pastvy, prípadne obnova vodného režimu.
 
Vrchoviská, rašeliniská a slatiny patria na Slovensku k vzácnym biotopom s malou výmerou. Avšak zachovanie a zlepšenie ich nevyhovujúceho až zlého stavu by malo byť jednou z kľúčových priorít ochrany prírody (ale aj iných rezortov, napr. poľnohospodárstva) z dôvodu tlmenia nepriaznivých vplyvov klimatickej zmeny na ekosystémy i človeka. Biotopy sú závislé na podzemných alebo dažďových vodách. Preto zmeny vo vodnom režime  majú za následok zhoršenie stavu až postupnú degradáciu biotopov. Bez vhodného pravidelného manažmentu a zlepšenia hydrologických podmienok sa vyhliadky do budúcnosti, hodnotené ako nevyhovujúce až zlé, nezmenia. Ďalšími negatívnymi faktormi vplývajúcimi na kvalitu a stav biotopov sú sukcesia, eutrofizácia, ťažba rašeliny, akumulácia organického materiálu a športové a rekreačné aktivity. Z tejto skupiny vychádza najhoršie hodnotenie pre biotop slatín s vysokým obsahom báz v panónskom bioregióne, nakoľko sa zachoval už len na malých fragmentoch, ktoré sú obklopené intenzívne využívanou poľnohospodárskou pôdou.
 
Travinno-bylinné biotopy predstavujú celoplošne najrozšírenejšiu a zároveň, počtom biotopov, druhú najrozsiahlejšiu skupinu biotopov, ktorá zahŕňa biotopy od nížinného až po subalpínsky stupeň. Skupina predstavuje ekologicky rozmanité spoločenstvá: iniciálne štádia travinno-bylinnej vegetácie na vápnitých pieskoch, na plytkých karbonátových substrátoch, spoločenstvá na plytkých a skeletnatých pôdach v rôznych nadmorských výškach, ako aj spoločenstvá stredne hlbokých až hlbokých pôd s rozdielnymi nárokmi na vlhkosť (vlhkomilné až suchomilné) a obsah živín v pôdach. V celej skupine travinno-bylinných biotopov sa zvýšil počet nepriaznivých (nevyhovujúcich) hodnotení stavu a zároveň sa mierne znížil počet biotopov v priaznivom stave oproti reportingu z  roku 2013. Vo všeobecnosti  nemusí ísť o zhoršenie stavu ako také, ale o zvýšenie úrovne poznania a vedomostí o areáloch biotopov a ich typickej štruktúre. V priaznivom stave sa nachádzajú 2 biotopy - pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi a suché dealpínske travinno-bylinné porasty, ktoré vyžadujú len občasný udržiavací manažment, prípadne majú reliktný charakter.
Akokoľvek sa zvýšil počet nepriaznivých hodnotení biotopov, k zlepšeniu stavu, z kategórie zlý do kategórie nevyhovujúci, došlo v prípade 2 biotopov z tejto skupiny: suchomilné travinno-bylinné porasty na vápnitých pieskoch (pionierske porasty) a panónske travinno-bylinné porasty na pieskoch (štruktúrne a druhovo bohatšie). Výraznou mierou k tomu prispel projekt LIFE na obnovu piesočných dún, realizovaný v rokoch 2011 až 2016 (ŠOP SR), a vykonané manažmentové opatrenia.
Bez pravidelného monitoringu biotopov a celoplošného mapovania je vo všeobecnosti náročné hodnotiť celkový stav a rozšírenie travinno-bylinných biotopov, ktorých výmera a štruktúra sú dynamické. Nevyhovujúci až zlý stav súvisí najmä s opustením pôdy a následnou sukcesiou, ďalej tiež so zmenami v spôsoboch využívania, zalesňovaním, ale aj s ťažbou piesku a kameňa i zmenami vo vodnom režime.
 
Trendy v celkovom stave vodných biotopov, ktoré predstavujú jazerá, stojaté vody a tečúce vody od nížin až po horský stupeň, zahrnuté sú do tejto skupiny aj pobrežné biotopy horských tokov, sa oproti reportingu 2013 zmenili len mierne. Počet hodnotení biotopov v priaznivom stave poklesol zo 6 na 4, počet neznámych hodnotení zostal rovnaký. Vo všeobecnosti sú stojaté vody, tečúce vody a jazerá dlhodobo v nevyhovujúcom stave. Vodné biotopy sú dynamické, predovšetkým tečúce vody. Sú tiež veľmi citlivé na zmeny vo vodnom režime a na rôzny stupeň trofie (eutrofné, oligotrofné až mezotrofné a dystrofné). Obzvlášť sú citlivé na antropické vplyvy, preto každý zásah do prirodzeného režimu sa negatívne odrazí v druhovej bohatosti a prirodzenej štruktúre biotopov. Priaznivé hodnotenie majú len 2 biotopy: prirodzene eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou ponorených alebo plávajúcich rastlín a tiež vodné toky s vegetáciou zväzu Callitricho-Batrachion.
 
Celkový stav lesných biotopov, ktoré sú plošne najrozšírenejšou skupinou biotopov na Slovensku je pre 10 hodnotení priaznivý, pre 13 nepriaznivý a v 6 prípadoch pretrváva zlý stav. Z lesných biotopov sú najrozšírenejšími bučiny: kyslomilné bukové lesy, bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy a vápnomilné bukové lesy. Lesné biotopy vykazujú celkovú stabilitu v dlhodobom časovom horizonte, najmä z dôvodu ich kvantity na Slovensku.
 

Hodnotenie stavu:
■ FV - Priaznivý    ■ XX – Neznámy     ■ U1 – Nepriaznivý - nevyhovujúci     ■ U2 – Nepriaznivý - zlý
FVx = priaznivý a trend stavu je neznámy,
U1+ = nepriaznivý – nevyhovujúci, ale zlepšujúci sa,
U1= = nepriaznivý – nevyhovujúci, ale stabilný,
U1- = nepriaznivý – nevyhovujúci a zhoršujúci sa,
U1x = nepriaznivý – nevyhovujúci a trend stavu je neznámy,
U2+ = nepriaznivý – zlý, ale zlepšujúci sa,
U2= = nepriaznivý – zlý, ale stabilný,
U2- = nepriaznivý – zlý a zhoršujúci sa,
U2x = nepriaznivý – zlý a trend stavu je neznámy

 

Súhrnné hodnotenie
 
Podľa hodnotenia 3. reportovacieho cyklu sú naďalej v zlom stave:

V zlom stave, ale len v rámci panónskeho biogeografického regiónu sú tiež

V dobrom stave sú naopak:

V neznámom stave pretrvávajú:

Ostatné typy biotopov sa nachádzajú v nevyhovujúcom stave, v rámci ktorých došlo k zhoršeniu stavu oproti predchádzajúcemu obdobiu pri nasledovných biotopoch:

Slaniskové biotopy patria medzi najohrozenejšie biotopy v celoeurópskom meradle. Ich stav je na Slovensku hodnotený ako nepriaznivý-zlý. Rovnako aj čiastkové hodnotenia areálu, štruktúry a funkcií, i vyhliadky do budúcnosti sú hodnotené ako nevyhovujúce alebo zlé.

Vrchoviská, rašeliniská a slatiny sú biotopy, u ktorých zmeny vo vodnom režime a nedostatočný manažment spôsobujú zhoršovanie stavu až degradáciu biotopov. Ich stav je na Slovensku hodnotený ako nepriaznivý-nevyhovujúci až nepriaznivý-zlý.

Ďalšou skupinou biotopov, ktorej stav je hodnotený ako nepriaznivý-nevyhovujúci, sú pieskové biotopy vyskytujúce sa u nás len na Borskej nížine na nespevnených kyslých pieskových dunách. Ohrozené sú zalesňovaním a sukcesiou.

Tvrdolisté kroviny sú reprezentované biotopom porastov s borievkou obyčajnou. Ich stav sa v porovnaní s predchádzajúcim reportovaným obdobím zmenil na nepriaznivý-nevyhovujúci. Súvisí to s nepriaznivo hodnotenými vyhliadkami do budúcnosti, ktoré vychádzajú z vplyvov sukcesie a čistením extenzívne využívaných trávnych porastov od náletových drevín a krov.

Vodné biotopy (horské vodné toky, stojaté vody) závislé od dynamiky vodných tokov a primeranej kvality, vresoviská a kríčkové biotopy závislé od občasného a cieleného manažmentu a travinno-bylinné biotopy vyžadujúce pravidelný manažment sa nachádzajú medzi hodnotením stavu priaznivý až nepriaznivý-zlý.