Trendy v počte a rozšírení nepôvodných druhov

Dátum poslednej aktualizácie:25.11.2016

Téma

Indikátory stavu a ochrany biodiverzity

Značky

Ochrana prírody

Definícia indikátora

Indikátor popisuje počet a rozšírenie nepôvodných/inváznych druhov v SR, vrátane najhorších inváznych druhov ohrozujúcich biodiverzitu s preukázanými negatívnymi dopadmi.
 

Jednotka indikátora

počet

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Za invázny druh sa považuje nepôvodný druh, ktorého introdukcia alebo samovoľné šírenie ohrozuje biologickú rozmanitosť (§ 2 ods. 2  písm. r) zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny).
Invázne druhy sú nepôvodné druhy, ktoré boli na územie Slovenska dovezené z rôznych dôvodov zvyčajne z amerického kontinentu alebo z Ázie. Patria sem druhy rastlín aj živočíchov, ktoré majú potenciál sa rýchlo šíriť a ovplyvňovať populácie našich pôvodných druhov.

Neofyty – nepôvodné taxóny introdukované na územie SR po objavení Ameriky, t.j. po roku 1492, resp. 1500.
Archeofyty – nepôvodné taxóny introdukované na územie SR do roku 1492, resp. 1500.
 

Metodika:

Počet, resp. zoznam inváznych druhov rastlín a živočíchov vychádza z publikácií:
  • Gojdičová, E., Cvachová, A., Karasová, E., 2002: Zoznam nepôvodných, inváznych a expanzívnych cievnatých rastlín Slovenska 2. Ochrana prírody, Banská Bystrica, 21: 59 – 79 a
  • Medvecká, J., Kliment, J., Májeková, J., Halada, Ľ., Zaliberová, M., Gojdičová, E., Feráková, V., Jarolímek, I., 2012: Inventory of the alien flora of Slovakia. Prehľad nepôvodnej flóry Slovenska. Preslia 84: 257–309.

Zdroj dát:

Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR)

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Národná stratégia pre invázne nepôvodné druhy
Návrh národnej stratégie pre invázne druhy bol vypracovaný a medzirezortne prerokovaný ešte v roku 2006 a aktualizovaný v roku 2012. Bude však potrebné dopracovať ho tak, aby zohľadnil výsledky mapovania inváznych druhov, najnovšie vedecké poznatky, vývojové trendy, legislatívne zmeny všetkých dotknutých rezortov a nové záväzky Slovenska vyplývajúce z medzinárodných dohovorov i pripravovanej legislatívy Európskej únie.


Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)
Oblasť D Boj proti rozširovaniu inváznych druhov
Cieľ D.7 Zabezpečiť, aby sa zmiernil negatívny vplyv inváznych druhov na biodiverzitu a ekosystémy na Slovensku do roku 2020.
Pre dosiahnutie tohto cieľa je o.i. potrebné:
  • zabezpečiť financovanie likvidácie inváznych druhov a určiť prioritizáciu a spôsob podpory,
  • zmeniť režim manažmentu nepôvodných inváznych druhov v rámci novelizácie zákona o ochrane prírody,
  • priebežne identifikovať a kontrolovať novo šíriace sa invázne druhy, trasy a spôsoby šírenia, po ktorých sa dostávajú na územie Slovenska.

Kľúčová otázka

Aký je trend v počte nepôvodných druhov?

Kľúčové zistenia

  • Výskyt inváznych nepôvodných a inváznych druhov má na Slovensku v poslednom období čoraz väčší trend. Súvisí s tým predovšetkým postupné upúšťanie od starostlivosti o pozemky a ich ponechávanie bez primeranej starostlivosti (kosenia a pastvy). Od roku 2012 začalo systémovejšie mapovanie inváznych druhov rastlín, a to v chránených územiach alebo ich ochranných pásmach, ako aj mimo chránených území.
  • V roku 2002 bol publikovaný prvý kompletný Zoznam inváznych rastlín na Slovensku v odbornom zborníku Ochrana prírody (Gojdičová, E., Cvachová, A., Karasová, E., 2002: Zoznam nepôvodných, inváznych a expanzívnych cievnatých rastlín Slovenska 2. Ochrana prírody, Banská Bystrica, 21: 59 – 79). Obsahoval 616 taxónov nepôvodných, inváznych a expanzívnych cievnatých rastlín Slovenska, ktoré sú rozdelené do 8 kategórií (invázne; potenciálne – regionálne invázne; často splaňujúce; zriedkavo splaňujúce; zavlečené; zdomácnené; nezaradené a expanzívne taxóny). Medzi invázne druhy bolo zaradených 28 neofytov a 19 archeofytov a medzi potenciálne (regionálne) invázne druhy 49 neofytov.
  • V roku 2012 bol v časopise Preslia publikovaný nový aktualizovaný vedecký zoznam nepôvodných druhov cievnatých rastlín, ktorý zahŕňa aktuálne údaje o inváznom potenciáli jednotlivých druhov (Medvecká, J., Kliment, J., Májeková, J., Halada, Ľ., Zaliberová, M., Gojdičová, E., Feráková, V., Jarolímek, I., 2012: Inventory of the alien flora of Slovakia. Prehľad nepôvodnej flóry Slovenska. Preslia 84: 257–309). Druhy zaradené v tomto zozname sú rozdelené do 3 skupín, na druhy invázne (I), naturalizované alebo zdomácnené (N) a druhy s občasným (náhodným) výskytom (C). Z nich sú najnebezpečnejšie druhy, ktoré sú označené ako invázne (29 druhov), ale významný vplyv na pôvodné druhy a biotopy majú aj mnohé druhy naturalizované.
  • Zoznamy nepôvodných či invázne sa správajúcich druhov živočíchov podľa všetkých systematických skupín neboli zatiaľ publikované (prezentované boli napr. zoznamy za ryby a mäkkýše). Nepôvodné a invázne druhy živočíchov sa komplexne a systematicky nesledujú, a preto nie je vytvorená kompletná databáza údajov o ich lokalitách výskytu a počte jedincov. Ich výskyt sa, podobne ako je to u rastlín, sleduje prevažne v chránených územiach.
  • V roku 2014 bol novelizovaný zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších právnych predpisov (zákonom č. 314/2014 Z. z.) a jeho vykonávacia vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z. (vyhláškou č. 158/2014 Z. z.), pričom zmeny sa dotkli aj inváznych druhov. Vyhláška č. 158/2014 priniesla aktualizovaný (právne vymedzený) zoznam inváznych druhov rastlín a spôsoby ich odstraňovania (príloha 2a) a po prvýkrát aj (právne vymedzený) zoznam inváznych druhov živočíchov a spôsoby ich odstraňovania (príloha 2). Zoznam inváznych druhov rastlín zahŕňa 6 druhov a 1 rod bylín a 4 druhy drevín.
 

Sumárne zhodnotenie

Prehľad počtu známych taxónov inváznych rastlín v SR

  Spolu
Zoznam 2002 1) 125
Zoznam 2012 2) 29*
Vyhláška 3) 11

1) Gojdičová, E., Cvachová, A., Karasová, E., 2002. Zoznam nepôvodných, inváznych a expanzívnych cievnatých rastlín Slovenska 2. In Ochrana prírody, 2002, č. 21, s. 59 – 79 a zahŕňa skupiny inváznych taxónov (neofyty – 28, archeofyty – 19), potenciálne (regionálne) inváznych taxónov – 49 a 29 expanzívnych taxónov
2) Medvecká J., Kliment J., Májeková J., Halada Ľ., Zaliberová M., Gojdičová E., Feráková V. & Jarolímek I. (2012): Inventory of the alien flora of Slovakia. – Preslia 84: 257 – 309. Ide o druhy, ktoré sú považované podľa uvedených autorov za invázne.
* Údaje so zoznamom z roku 2002 nie sú porovnateľné v dôsledku odlišnej kategorizácie zaradenia inváznych a nepôvodných druhov.
3) príloha č. 2a vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (zoznam nepôvodných druhov rastlín, ktoré sú z legislatívneho hľadiska považované za invázne - najexpanzívnejšie invázne druhy rastlín).


Zoznam inváznych druhov rastlín zahŕňa 6 druhov a 1 rod bylín a 4 druhy drevín:
 
  • ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia),
  • glejovka americká (Asclepias syriaca),
  • boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum),
  • netýkavka žliazkatá (mpatiens glandulifera),
  • zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis),
  • zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea),
  • pohánkovec (krídlatka) (Fallopia sp.; syn. Reynoutria),
  • pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima),
  • beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa),
  • kustovnica cudzia (Lycium barbarum),
  • javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides).


Mapy výskytu inváznych a nepôvodných invázne sa správajúcich druhov rastlín ŠOP SR)


Zoznam inváznych druhov živočíchov uvedený v rámci vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. zahŕňa 26 druhov  (2 druhy mäkkýšov, 3 druhy kôrovcov, 9 druhov rýb, 1 druh obojživelníkov, 2 druhy plazov, 1 druh vtákov a 8 druhov cicavcov).

Skupina Vedecké meno Slovenské meno
Evertebrata bezstavovce Mollusca – mäkkýše
Arion lusitanicus slizovec iberský
Sinanodonta woodiana škľabka ázijská
Crustacea – kôrovce
Orconectes limosus rak pruhovaný
Pacifastacus leniusculus rak signálny
Procambarus clarkii rak červený
Vertebrata stavovce Pisces – ryby
Ameiurus melas sumček čierny
Gasterosteus aculeatus pichľavka siná
Lepomis gibbosus slnečnica pestrá
Neogobius gymnotrachelus býčko nahotemenný
Neogobius fluviatilis býčko piesočný
Neogobius kessleri býčko hlavatý
Neogobius melanostomus býčko čiernoústy
Perccottus glenii býčkovec amurský
Pseudorasbora parva hrúzovec sieťovaný
Amphibia-obojživelníky
* Rana catesbeiana skokan volský
Reptilia - plazy
Chrysemys picta korytnačka maľovaná
Trachemys scripta korytnačka písmenková
Aves - vtáky
Oxyura jamaicensis potápnica bielolíca
Mammalia – cicavce
Mustela vison norok americký
Myocastor coypus nutria vodná/riečna
Nyctereutes procyonoides psík medvedíkovitý
Ondatra zibethicus ondatra pižmová
Procyon lotor medvedík čistotný
* Callosciurus erythraeus veverica červenkavá
* Sciurus carolinensis veverica sivá
* Sciurus niger veverica líščia
Poznámky:
Druhy, ktorých výskyt na území Slovenska k 1. januáru 2014 vo voľnej prírode nebol potvrdený, ale v blízkej budúcnosti je možný sú označené znakom *.
 

Podrobné zhodnotenie

Invázne druhy rastlín zásadným spôsobom ovplyvňujú a menia pôvodné druhové zloženie vegetácie (vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov, čím znižujú biologickú rozmanitosť), samovoľne sa šíria a spôsobujú tak ekonomické škody, pričom niektoré predstavujú pre človeka aj zdravotné riziko (peľové alergie, kožné reakcie resp. popáleniny).

Ministerstvo životného prostredia SR vo vyhláške č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, ustanovilo zoznam inváznych druhov rastlín (príloha č. 2a), novelou vyhlášky účinnou od 15.6.2014  bol zoznam rozšírený o 2 druhy bylín a 4 druhy drevín.

Cieľom prijatých legislatívnych opatrení v oblasti rozširovania nepôvodných a inváznych druhov je ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov. Táto ochrana zahŕňa reguláciu zámerného rozširovania nepôvodných druhov, sledovanie ich výskytu, veľkosti populácií, spôsobu ich šírenia, odstraňovanie nepôvodných druhov, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov.

Nepôvodné druhy rastlín začala ŠOP SR systematicky mapovať v roku 1997 a mapovanie bolo zamerané tak na chránené územia, ako aj na voľnú krajinu. Vzhľadom na kapacitné i finančné možnosti sa v niektorých rokoch mapovanie sústredilo predovšetkým na chránené územia.

Invázne druhy rastlín uvedené v prílohe č. 2a vyhlášky sa podľa § 7b ods. 2 zákona zakazuje:
  • držať, pestovať, rozmnožovať,
  • prepravovať, dovážať,
  • obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich.

Tento zákaz platí pre každého, tzn., že je zakázané predávať a dovážať uvedené druhy rastlín, vrátane ich semien. Rovnako je zakázané tieto druhy pestovať, rozmnožovať aj v záhradách a záhradkárskych osadách, parkoch a pod.

Podľa § 7b ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny je vlastník, správca alebo užívateľ pozemku povinný:
  • starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich opätovnému šíreniu a
  • na vlastné náklady odstraňovať invázne druhy rastlín zo svojho pozemku spôsobom, ktorý stanovuje vyhláška (príloha č. 2a).
 
Invázne živočíchy sa na naše územie dostali viacerými spôsobmi. Hlavný faktor, ktorý vplýval na ich rozšírenie bolo obchodovanie s nimi - za účelom chovu ako kožušinová zver (napr. šakal, medvedík čistotný, norok americký) alebo na teraristický alebo akvaristický chov (korytnačka písmenková, raky, niektoré druhy rýb a pod.) a z chovov sa rozšírili aj do prirodzeného prostredia. Tiež sa na ich rozšírení na Slovensko podieľala aj migrácia z okolitých štátov. Ide o druhy, ktoré sú konkurenčne silnejšie a nemajú prirodzených nepriateľov, čo umožňuje ich šírenie na úkor našich pôvodných druhov živočíchov.

Je zakázané ich držať, prepravovať, dovážať, chovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi. Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku, užívateľ poľovného revíru, užívateľ rybárskeho revíru alebo osoba vykonávajúca hospodársky chov rýb sú povinní ich odstraňovať.

Invázne druhy živočíchov boli v roku 2015 zaznamenané v 10 chránených územiach. Evidované boli druhy psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides) - 6 ks (z toho jeden bol ulovený poľovníckym združením), na ploche cca 936 ha bolo v územnej pôsobnosti CHKO Dunajské luhy zaznamenaných 32 ks nutrií riečnych (PR Žitavský luh, PP Meander Potoka Chrenovka, PR Alúvium Žitavy, PR Čierna voda). S pomocou Poľovníckeho združenia Kmeťovo bolo v PR Žitavský luh (4. stupeň ochrany) odstrelených 20 jedincov nutrií riečnych a 20 jedincov ondatry pižmovej v CHVÚ Cerová vrchovina (5 ha).

 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk