Odpadové vody
Dátum poslednej aktualizácie:27.11.2023
Značky
Definícia indikátora
Indikátor popisuje množstvo odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd vrátane ukazovateľov znečistenia.
Jednotka indikátora
tis.m3, %, t/rokMetadáta
Definície súvisiace s indikátorom:
Metodika:
Súvisiace indikátory:
Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:
Odkazy k problematike:
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2019)
Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov
Cieľ: Do roku 2030 aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi dosiahnu 100 % a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd.
1. Dostatok čistej vody pre všetkých
1.2 Zvýšiť podiel čistených odpadových vôd
- tam, kde je to efektívne, sa dobuduje kanalizácia aj v aglomeráciách s menej ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi aj v aglomeráciách, ktoré mali doteraz obmedzené možnosti získať finančný príspevok. Prioritne sa tak stane v chránených vodohospodárskych oblastiach, či na územiach s rozsiahlym znečistením.
- ak to umožnia lokálne a regionálne podmienky, Slovensko bude využívať inovatívnu (aj prírode blízku) infraštruktúru (napr. vegetačné, membránové, kontajnerové ČOV apod.) a decentralizované čistenie.
- zrážkové vody sú v sídlach na Slovensku väčšinou odvádzané jednotnou kanalizačnou sieťou do čistiarní, a stávajú sa tak súčasťou odpadových vôd. Optimalizácia infraštruktúry odvádzania odpadových vôd umožní zrážkové a odpadové vody zbierať oddelene.
Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov
Cieľ: Do roku 2030 aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi dosiahnu 100 % a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd.
1. Dostatok čistej vody pre všetkých
1.2 Zvýšiť podiel čistených odpadových vôd
- tam, kde je to efektívne, sa dobuduje kanalizácia aj v aglomeráciách s menej ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi aj v aglomeráciách, ktoré mali doteraz obmedzené možnosti získať finančný príspevok. Prioritne sa tak stane v chránených vodohospodárskych oblastiach, či na územiach s rozsiahlym znečistením.
- ak to umožnia lokálne a regionálne podmienky, Slovensko bude využívať inovatívnu (aj prírode blízku) infraštruktúru (napr. vegetačné, membránové, kontajnerové ČOV apod.) a decentralizované čistenie.
- zrážkové vody sú v sídlach na Slovensku väčšinou odvádzané jednotnou kanalizačnou sieťou do čistiarní, a stávajú sa tak súčasťou odpadových vôd. Optimalizácia infraštruktúry odvádzania odpadových vôd umožní zrážkové a odpadové vody zbierať oddelene.
Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2022)
Koncepcia formuluje opatrenia v desiatich oblastiach intervencie a k nim sú priradené ukazovatele a časový rámec plnenia jednotlivých opatrení. Dosiahnutie cieľovej hodnoty je vo všeobecnosti uvažované pre rok 2030, ak nie je uvedený iný časový rámec. V prípade ukazovateľov, kde nie je známa východisková hodnota, je uvedený očakávaný trend vývoja (stúpajúci/klesajúci).
Koncepcia vodnej politiky sa zameriava na desať prioritných oblastí, ktorú sú vzájomne prepojené a na oblasť využívania vôd je zameraná kapitola:
4. Voda pre všetkých obyvateľov
Cieľ 4.1. Zabezpečenie dodávky zdravotne bezpečnej pitnej vody pre všetkých obyvateľov
Cieľ 4.2. Zvýšenie pripojenia obyvateľov na systémy čistenia komunálnych odpadových vôd a zvýšenie podielu čistených komunálnych odpadových vôd
B) Plán rozvoja verejných kanalizácií
Hlavným cieľom Plánu rozvoja verejných kanalizácií je stanoviť základnú optimálnu koncepciu rozvoja odkanalizovania a čistenia odpadových vôd v obciach na území SR do roku 2027. Pre členské štáty EÚ zodpovedajúce podmienky odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd stanovuje smernica Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd.
Ciele rozvoja verejných kanalizácií k roku 2027:
7.1. Rozvoj verejných kanalizácií do roku 2027
I. Prioritná realizácia kanalizačných stavieb
-
výstavba, rozšírenie a zvýšenie hydraulickej kapacity stokových sietí v obciach
z aglomerácií väčších ako 2 000 EO, výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity čistiarní odpadových vôd v obciach z aglomerácií väčších 2 000 EO (aglomerácie s najvyššou prioritou sú obsiahnuté v prílohe č. 6), -
výstavba stokových sietí a čistiarní odpadových vôd v aglomeráciách do 2 000 EO, nachádzajúcich sa v chránených vodohospodárskych oblastiach, v ktorých sú veľkokapacitné zdroje podzemných vôd a ktoré smerujú k zamedzeniu ohrozenia kvality a kvantity podzemných vôd tak, aby nebolo ohrozené ich využívanie (CHVO Žitný ostrov),
-
výstavba čistiarní odpadových vôd, resp. privádzača do iného kanalizačného systému v obciach zaradených do aglomerácií menších ako 2 000 EO, v prípadoch ak už je vybudovaná alebo čiastočne vybudovaná stoková sieť a odpadové vody sú vypúšťané bez čistenia.
II. priebežná realizácia kanalizačných stavieb
- priebežné budovanie, rozširovanie a zvyšovanie hydraulickej kapacity stokových sietí a zvýšenie kapacity a budovanie nových čistiarní odpadových vôd vo všetkých obciach SR (mimo obcí s padajúcich pod Národný program pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS).
7.2. Zaradenie obcí do kanalizačných systémov
Zaradenie obcí do kanalizačných systémov podľa okresov vo veľkostných kategóriách do 2 000 obyvateľov, od 2 001 do 10 000 obyvateľov a nad 10 000 obyvateľov podľa okresov. Zoznam obcí je uvedený v prílohách Plánu rozvoja verejných kanalizácií.
7.3. Obnova vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry
Koncepcia obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií je spracovaná v samostatnej prílohe plánu rozvoja verejných kanalizácií.
Vodný plán Slovenska na roky 2022 - 2027 (2022)
Environmentálnym cieľom pre útvary povrchovej vody je vykonanie opatrení na:
- zabránenie zhoršenia stavu útvarov povrchovej vody;
- ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody, aby sa dosiahol dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu;
- ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd, aby sa dosiahol dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu.;
- postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.
ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA
V oblasti ochrany vôd:
-
prírodné bohatstvo, biodiverzita, zdravá voda, pôda a vzduch sú jedinečným bohatstvom Slovenska, ktorý sa vláda zaväzuje chrániť a sprístupniť každému občanovi Slovenska
-
technická obnova Vodného diela Gabčíkovo je nevyhnutným predpokladom pre stabilitu dodávok elektrickej energie z vodného zdroja a predstavuje aj významný zdroj príjmov Slovenskej republiky. Vláda urýchlene príjme rozhodnutie o modernizácii a výmene turbín, ktoré sú po životnosti
-
prioritou vo vzťahu k samosprávam bude predovšetkým odkanalizovanie miest a obcí, výstavba vodovodov, ako aj podpora transformácie osvetlenia samospráv na LED technológie
-
považuje za svoju prioritu stabilizovať systém vodného hospodárstva a zadržiavania vody v krajine. Stav a ekonomická situácia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. zodpovedného za údržbu tokov riek, stavu priehrad a protipovodňových opatrení je v súčasnej neustálej deficitnej ekonomickej podobe neudržateľný a musí prejsť transformáciou v záujme odstránenia prevádzkového a investičného dlhu
-
rovnako podporí rozvoj PPP projektov na úseku lodnej dopravy a využitia slovenských prístavov
-
v rámci reformy hospodárenia s vodou v krajine bude neodkladne zavedený národný projekt zadržiavania vody v krajine od pramenísk, ktorý bude financovaný z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027 (2015) (pdf.)
3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov:
PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY
S cieľom zlepšovania stavu vôd:
3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov:
PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY
S cieľom zlepšovania stavu vôd:
- Vykonávať potrebné opatrenia zamerané na významnú redukciu znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách alebo osobitných vodách. Pri vypúšťaní odpadových vôd sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom dosiahnutia požadovaného cieľa, a to dobrého stavu vôd;
- Následne po splnení záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii vo vzťahu k odvádzaniu a čisteniu odpadových vôd v aglomeráciách nad 2000 EO zamerať pozornosť na postupné eliminovanie znečisťovania organickými látkami a živinami z bodových zdrojov znečistenia aj v aglomeráciách pod 2000 EO (ekvivalentných obyvateľov), kde vodný útvar vykazuje zlý stav a opatrenia zamerané na odvádzanie a čistenie odpadových vôd preukázateľne prispejú k výraznému zlepšeniu kvality vôd;
-
Dôsledne riešiť znižovanie znečisťovania z poľnohospodárstva v zraniteľných oblastiach podľa požiadaviek a postupov vyplývajúcich zo smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a všade tam, kde nebol dosiahnutý dobrý stav vôd a vykonáva sa tam intenzívna poľnohospodárska činnosť. Opatrenia musia byť navrhnuté a implementované tak, aby sa zabránilo prenikaniu dusičnanov z poľnohospodárskej výroby do vôd. Pri znižovaní znečistenia z poľnohospodárskej výroby je treba dôsledne uplatňovať všetky princípy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a Správnej poľnohospodárskej praxe;
Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy - aktualizácia (2018)
1. Ciele stratégie
Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.
Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné
1. Ciele stratégie
Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.
Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné
Kľúčová otázka
Znižuje sa znečisťovanie povrchových vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd?Kľúčové zistenia
- V roku 2022 produkcia odpadových vôd zaznamenala medziročný (2021 - 2022) pokles o 11,1 % a oproti roku 2005 poklesla o 36 %.
- V roku 2022 poklesli množstvá vo väčšine ukazovateľov organického znečistenia okrem ukazovateľa NELuv, ktorý boli približne na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
|
|
Pokles objemu vypúšťaných odpadových vôd predstavoval takmer 36 %, rovnako došlo aj k poklesu celkového vypúšťaného znečistenia.
|
Od roku 2015 množstvo odpadových vôd malo kolísavý charakter. Znečistenie odpadových vôd malo klesjúci trend.
|
Produkcia odpadových vôd poklesla. Podiel čistenia odpadových vôd a znečistenie odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd tiež pokleslo.
|
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Množstvo vypúšťaného znečistenia má klesajúcu tendenciu čo súvisí s postupným dobudovaním sietí mestských čistiarní odpadových vôd (ČOV), ako aj s poklesom výroby v niektorých priemyselných oblastiach. Z hľadiska produkcie odpadových vôd a látkového znečistenia sa na veľkosti aglomerácií okrem trvalo a prechodne bývajúceho obyvateľstva podieľa aj produkcia odpadových vôd z časti spracovateľského priemyslu, ktorý je pripojený na verejnú stokovú sieť.
V roku 2022 celkové množstvo odpadových vôd (OV) vypúšťaných do povrchových vôd predstavovalo 564 635 tis.m3, čo bol medziročný pokles o 11,1 %, v porovnaní s rokom 2005 je to menej o 317 311 tis.m3 (36 %).
Podiel vypúšťaných čistených odpadových vôd k celkovému množstvu odpadových vôd vypúšťaných do tokov roku 2022 predstavoval 93,05 %, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo len 71,2%.
Hlavnými zdrojmi organického znečistenia vodných útvarov sú sídelné aglomerácie, priemysel a poľnohospodárstvo.
Počas celého hodnoteného obdobia 2005 – 2022 bol zaznamenaný pokles aj v množstve vypúšťaných znečisťujúcich látok obsiahnutých v odpadových vodách, tento pokles predstavoval viac ako 80 % pre NL, BSK5, ChSKCr a NEL uv. Relatívny nepomer medzi miernym poklesom objemu OV a výrazným poklesom v množstve znečisťujúcich látok v OV súvisel so zavádzaním moderných výrobných technológií, ako aj s uplatňovaním účinnejších procesov čistenia odpadových vôd.
Oproti predchádzajúcemu roku bol zaznamenaný pokles vo väčšine ukazovateľov znečistenia odpadových vôd – chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSKCr) o 1 074 t. rok-1, celkový dusík (Ncelk.) o 513 t. rok-1 , nerozpustné látky (NL) o 487 t. rok-1 , biochemická spotreba kyslíka (BSK5) o 90,1 t. rok-1 a celkový fosfor (Pcelk.) o 18,7 t. rok-1. Nepolárne extrahovateľné látky NELuv boli približne na úrovni roku 2021.
V roku 2022 celkové množstvo odpadových vôd (OV) vypúšťaných do povrchových vôd predstavovalo 564 635 tis.m3, čo bol medziročný pokles o 11,1 %, v porovnaní s rokom 2005 je to menej o 317 311 tis.m3 (36 %).
Podiel vypúšťaných čistených odpadových vôd k celkovému množstvu odpadových vôd vypúšťaných do tokov roku 2022 predstavoval 93,05 %, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo len 71,2%.
Hlavnými zdrojmi organického znečistenia vodných útvarov sú sídelné aglomerácie, priemysel a poľnohospodárstvo.
Počas celého hodnoteného obdobia 2005 – 2022 bol zaznamenaný pokles aj v množstve vypúšťaných znečisťujúcich látok obsiahnutých v odpadových vodách, tento pokles predstavoval viac ako 80 % pre NL, BSK5, ChSKCr a NEL uv. Relatívny nepomer medzi miernym poklesom objemu OV a výrazným poklesom v množstve znečisťujúcich látok v OV súvisel so zavádzaním moderných výrobných technológií, ako aj s uplatňovaním účinnejších procesov čistenia odpadových vôd.
Oproti predchádzajúcemu roku bol zaznamenaný pokles vo väčšine ukazovateľov znečistenia odpadových vôd – chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSKCr) o 1 074 t. rok-1, celkový dusík (Ncelk.) o 513 t. rok-1 , nerozpustné látky (NL) o 487 t. rok-1 , biochemická spotreba kyslíka (BSK5) o 90,1 t. rok-1 a celkový fosfor (Pcelk.) o 18,7 t. rok-1. Nepolárne extrahovateľné látky NELuv boli približne na úrovni roku 2021.
Významným producentom odpadových vôd sú komunálne čistiarne odpadových vôd.
V roku 2022 bolo verejnou kanalizáciou (v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov) do tokov vypustených približne 429 mil. m3 odpadových vôd, čo predstavovalo oproti predchádzajúcemu roku pokles o 20 mil. m3 a množstvo čistených odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie dosiahlo hodnotu 426 mil. m3. V roku 2005 bolo do tokov verejnou kanalizáciou vypustených 443 mil.m3 odpadových vôd, z čoho množstvo čistených OV predstavovalo hodnotu 428 mil.m3.
Vody vypúšťané verejnou kanalizáciou (v správe VS a v správe obcí) v roku 2022
| Vody vypúšťané verejnou kanalizáciou | Splaškové | Priemyselné a ostatné | Zrážkové | Cudzie | Spolu |
| (tis.m3.rok-1) | |||||
| Čistené | 163 320 | 77 530 | 47 000 | 138 010 | 425 860 |
| Nečistené | 790 | 350 | 1 250 | 1 170 | 3 560 |
| Spolu | 164 110 | 77 880 | 48 250 | 139 180 | 429 420 |
Zdroj: VÚVH