Tlačiť
PDF
Index poľnohospodárskych a lesných druhov vtákov
Dátum poslednej aktualizácie29.11.2023
Definícia indikátora
Indikátor prostredníctvom indexu hodnotí zmeny v početnosti 20 druhov vtákov viazaných na poľnohospodársku krajinu a 18 druhov vtákov viazaných na lesnú krajinu na Slovensku.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov.
Prehodnotením a vhodným dobudovaním sústavy chránených území a vypracovaním, schválením a realizáciou dokumentov starostlivosti sa vytvoria možnosti starostlivosti o všetky významné druhy a biotopy v SR.
Ciele:
2.1 Zastaviť stratu biodiverzity
- Vytvoria sa podmienky pre minimalizovanie negatívnych vplyvov antropogénnej činnosti, vrátane dopadov klimatickej zmeny, spôsobujúcich znižovanie biologickej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a stratu biotopov a zlepší sa vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody.
- Dobudovanie národnej časti sústavy chránených území Natura 2000 a sústavy medzinárodne významných území so zodpovedajúcou ochranou ďalej zlepší predpoklady pre ochranu medzinárodne, európsky aj národne významných druhov a biotopov a zvýši príspevok SR k zastaveniu globálnej straty biodiverzity.
- Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov na Slovensku ako napríklad nad hornou hranicou lesa, ale najmä slanísk, mokradí, rašelinísk a lužných lesov, výrazne ovplyvnených ľudskou činnosťou.
- Zabezpečí sa ochrana lokalít pralesov a ich zvyškov a vhodný manažment v ich ochranných pásmach.
- V spolupráci s vlastníkmi a užívateľmi a s využitím všetkých dostupných zdrojov sa skvalitní ochrana a obnova lesov, lúk a pasienkov, ktoré predstavujú ekosystémy s najvyššou mierou biodiverzity a bude sa podporovať aj vytváranie agrolesníckych systémov.
- Štátne organizácie v spolupráci s vedeckými inštitúciami, odbornými organizáciami a mimovládnymi organizáciami budú pravidelne aktualizovať červené zoznamy ohrozených druhov a biotopov a navrhovať opatrenia na ich záchranu.
- V oblasti boja proti nelegálnemu lovu, otravám, zabíjaniu živočíchov, vykrádaniu a poškodzovaniu rastlín a obchodovaniu s ohrozenými druhmi sa posilní spolupráca dotknutých rezortov a organizácií.
- Vykonávanie poľovníctva a inej činnosti bude rešpektovať potreby chránených druhov a biotopov.
-
Využívanie ubúdajúcich, zraniteľných a sťahovavých druhov chránených živočíchov bude zabezpečované v súlade s medzinárodnými záväzkami SR.
3.2 Chrániť a obnovovať krajinné prvky na poľnohospodárskej pôde
-
Do roku 2030 nastane postupná obnova krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde. Remízky, husté pásy zalesnenej časti poľa, solitérne stromy a ďalšie krajinné prvky slúžia jednak ako koridor, vetrolam, protierózne opatrenie a zároveň ako miesto výskytu rôznych chránených druhov rastlín a útočisko živočíchov.
4.1 Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva
-
Programy starostlivosti o lesy budú povinne obsahovať podmienky na ochranu druhov živočíchov, rastlín, húb a ich biotopov vzťahujúce sa k starostlivosti o lesné porasty, a to pre každý jednotlivý porast, kde je to relevantné vzhľadom na zákon o ochrane prírody a krajiny.
Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4 Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010)
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010)
Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1
Cieľ A.1
Dosiahnutie cieľa EÚ: do roku 2020 zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu, aby (v porovnaní so súčasnými hodnoteniami) o 100 % viac hodnotení biotopov a o 50 % viac hodnotení druhov podľa smernice o biotopoch vykázalo zlepšený stav ochrany a o 50 % viac hodnotení druhov v rámci smernice o ochrane vtáctva vykazovalo bezpečný alebo zlepšený stav.
V rámci dosiahnutia cieľa pre vtáky je potrebné zlepšiť stav ochrany minimálne 64 druhov vtáctva, predovšetkým tých, pre ktoré sa vyhlasujú chránené vtáčie územia; zlepšenie stavu bolo navrhnuté napr. pre bociana čierneho, dropa fúzatého, jarabicu poľnú, hlucháňa, dravce a pre druhy viazané na mokraďové biotopy.
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
V rámci dosiahnutia cieľa pre vtáky je potrebné zlepšiť stav ochrany minimálne 64 druhov vtáctva, predovšetkým tých, pre ktoré sa vyhlasujú chránené vtáčie územia; zlepšenie stavu bolo navrhnuté napr. pre bociana čierneho, dropa fúzatého, jarabicu poľnú, hlucháňa, dravce a pre druhy viazané na mokraďové biotopy.
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
3. Monitorovať druhy a biotopy európskeho významu
4. Zabezpečiť vypracovanie a aktualizáciu červených zoznamov ohrozených druhov Slovenska a vybraných regiónov
8. Zlepšiť hniezdne možnosti výberových i ostatných vtáčích druhov v chránených vtáčích územiach (CHVÚ) a v urbánnych biotopoch a zabezpečiť zmapovanie a ochranu potravných biotopov kritériových druhov vtákov v CHVÚ
9. Eliminovať úhyn vtákov na elektrickom vedení a netopierov a vtákov pri zatepľovaní budov
4. Zabezpečiť vypracovanie a aktualizáciu červených zoznamov ohrozených druhov Slovenska a vybraných regiónov
8. Zlepšiť hniezdne možnosti výberových i ostatných vtáčích druhov v chránených vtáčích územiach (CHVÚ) a v urbánnych biotopoch a zabezpečiť zmapovanie a ochranu potravných biotopov kritériových druhov vtákov v CHVÚ
9. Eliminovať úhyn vtákov na elektrickom vedení a netopierov a vtákov pri zatepľovaní budov
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4
Opatrenie C.4.3 Identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Navrhované úlohy:
107. Realizovať schému PRV „ochrana biotopov trvalých trávnych porastov“, „ochrana sysľa pasienkového“ a „ochrana dropa fúzatého“ v rámci „agroenvironmentálno-klimatického opatrenia“
Navrhované úlohy:
107. Realizovať schému PRV „ochrana biotopov trvalých trávnych porastov“, „ochrana sysľa pasienkového“ a „ochrana dropa fúzatého“ v rámci „agroenvironmentálno-klimatického opatrenia“
Kľúčová otázka
Aký je vývoj v početnosti poľnohospodárskych a lesných druhov vtákov?Kľúčové zistenia
- Početnosť vtákov poľnohospodárskej krajiny v SR klesá (oproti roku 2005 o 29,2 p.b.).
- Väčšina druhov otvorenej krajiny má dlhodobý zhoršujúci sa trend početnosti a tiež zároveň veľmi malé populácie.
- Najviac ohrozené sú druhy viazané na nížinné oblasti agrárnej krajiny.
- Početnosť vybraných druhov vtákov lesnej krajiny zaznamenala od roku 2005 tiež pokles, o 11,4 p.b., avšak ich dlhodobý trend nie je postupný, ale značne kolísavý.
- Strednodobo (od roku 2015) bol pri vtákoch poľnohospodárskej krajiny zaznamenaný pokles ich početnosti o 20,9 p.b., pričom pri lesných druhoch bol zaznamenaný jej nárast o cca 6 p.b..
- Vo väčšine prípadov bola ako hlavná príčina populačných zmien poľných vtákov identifikovaná intenzifikácia poľnohospodárstva.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| V hodnotenom období rokov 2005 – 2021 dochádza k poklesu početnosti vtáctva poľnohospodárskej aj lesnej krajiny. | Strednodobo početnosť vtáctva poľnohospodárskej krajiny naďalej klesá, no pri lesných druhoch po kolísavom trende badať jej mierny nárast. | Medziročne početnosť vtáctva poľnohospodárskej krajiny klesla a početnosť vtáctva lesnej krajiny stúpla. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Jednou z dôležitých podmienok zachovania ekosystémov je vtáctvo, ako dôležitá zložka ekosystémových podmienok ekosystémov. Existencia a početnosť vtáctva z tohto pohľadu je priamo viazaná na biodiverzitu biotopov, tiež predstavuje ich dôležitú súčasť. Vtáctvo veľmi citlivo reaguje na zmeny vo využívaní krajiny a indikuje tak celkový stav biodiverzity. Keďže stojí na vrcholových priečkach potravnej pyramídy, bolo navrhnuté ako bioindikátor, ktorý by mal vyhodnocovať zmeny v biodiverzite na európskej, ale aj národnej úrovni.
V predchádzajúcich desaťročiach hospodárenie v Európe prešlo zásadnými a hlbokými zmenami, a to ako vo využívaní poľnohospodárskej pôdy, tak aj lesov. Vo veľkej časti Európy tento vývoj znamenal intenzifikáciu hospodárstva a v jeho dôsledku aj väčší tlak na prírodu. Tento tlak sa neskôr odrazil v celkovej biodiverzite, a teda aj v zmenách početnosti vtáctva, predovšetkým v nelesnej krajine.
V predchádzajúcich desaťročiach hospodárenie v Európe prešlo zásadnými a hlbokými zmenami, a to ako vo využívaní poľnohospodárskej pôdy, tak aj lesov. Vo veľkej časti Európy tento vývoj znamenal intenzifikáciu hospodárstva a v jeho dôsledku aj väčší tlak na prírodu. Tento tlak sa neskôr odrazil v celkovej biodiverzite, a teda aj v zmenách početnosti vtáctva, predovšetkým v nelesnej krajine.
Vtáctvo poľnohospodárskej krajiny
U mnohých druhov poľnohospodárskej krajiny spôsobila spoločná poľnohospodárska politika EÚ dramatický pokles ich početnosti.
U škovránka klesla početnosť v Európe od začiatku osemdesiatych rokov o 49 % a u pipíšky dokonca až o 98 %. Tento pokles sa však nepodarilo dodnes zastaviť, a aj najaktuálnejšie údaje z monitoringu vtáctva na celoeurópskej úrovni dokladajú, že populácie bežných druhov vtáctva naďalej klesajú (Inger et al. 2015).
Viaceré druhy viazané na poľnohospodársku krajinu (napr. strnádka záhradná, strakoš červenohlavý, skaliar pestrý, brehár čiernochvostý, hvizdák veľký) úplne vyhynuli.
Na pokraji vyhynutia na Slovensku sú krakľa belasá, sokol kobcovitý a drop veľký. A aj niektoré bežné druhy, ako jarabica poľná, prudko ubudli (jej početnosť na Slovensku klesla o 99 %).
Celoeurópsky populačný index bežných poľných vtákov (Farmland Bird Index) klesol medzi rokmi 1980 a 2019 takmer o 60 p.b. V rámci všetkých druhov vtákov v poľnohospodárskej krajine zaznamenali najväčší pokles populácie druhov hniezdiacich na zemi, z nich konkrétne tie, ktoré sa živia primárne hmyzom.
Od roku 2005 klesla početnosť vybraných druhov vtákov poľnohospodárskej krajiny na národnej úrovni o 29,2 p.b. V prvých rokoch monitoringu došlo síce k miernemu nárastu početnosti, od roku 2010 pozorujeme kontinuálny pokles početnosti poľných vtákov. Systematický monitoring však zachytáva relatívne krátke obdobie a ak sa zoberú do úvahy trendy početností poľných vtákov v okolitých krajinách, kde prebieha monitoring už dlhšiu dobu, dá sa predpokladať, že k úbytkom početností dochádzalo aj u nás ešte pred rokom 2005.
Z 20 druhov zahrnutých do indexu mali 2 druhy vyhodnotený silný pokles početnosti (svrčiak zelenkavý a pŕhľaviar červenkastý), 5 druhov mierny pokles početnosti (strnádka lúčna, hrdlička poľná, zelienka obyčajný, kanárik poľný a penica obyčajná). Osem druhov malo vyhodnotený stabilný trend početnosti (pŕhľaviar čiernohlavý, lastovička obyčajná, škovránok poľný, strakoš obyčajný, strnádka žltá, vrabec poľný, stehlík obyčajný a škorec obyčajný), zvyšných 5 druhov malo trend neistý (cíbik chocholatý, trasochvost žltý, penica jarabá, sokol myšiar a stehlík konôpka).
Trendy početnosti vtáctva poľnohospodárskej krajiny na národnej a európskej úrovni vyjadrené indexmi početnosti
|
Rok
|
Európa FBI
(index 1980=100)
|
Európa FBI
(n=39)
(index 2005=100)
|
Slovensko FBI
(n=20)
(index 2005=100)
|
|
1980
|
100
|
201,8163
|
|
|
1981
|
95,8
|
193,3401
|
|
|
1982
|
91,48
|
184,6216
|
|
|
1983
|
87,24
|
176,0646
|
|
|
1984
|
83,21
|
167,9314
|
|
|
1985
|
79,53
|
160,5045
|
|
|
1986
|
76,31
|
154,0061
|
|
|
1987
|
73,3
|
147,9314
|
|
|
1988
|
70,31
|
141,8971
|
|
|
1989
|
67,46
|
136,1453
|
|
|
1990
|
64,84
|
130,8577
|
|
|
1991
|
62,51
|
126,1554
|
|
|
1992
|
60,57
|
122,2402
|
|
|
1993
|
59,06
|
119,1927
|
|
|
1994
|
57,91
|
116,8718
|
|
|
1995
|
57,01
|
115,0555
|
|
|
1996
|
56,27
|
113,5621
|
|
|
1997
|
55,59
|
112,1897
|
|
|
1998
|
54,87
|
110,7366
|
|
|
1999
|
54,04
|
109,0616
|
|
|
2000
|
53,16
|
107,2856
|
|
|
2001
|
52,37
|
105,6912
|
|
|
2002
|
51,62
|
104,1776
|
|
|
2003
|
50,92
|
102,7649
|
|
|
2004
|
50,23
|
101,3724
|
|
|
2005
|
49,55
|
100
|
100
|
|
2006
|
48,85
|
98,58729
|
108,6527
|
|
2007
|
48,16
|
97,19475
|
114,9681
|
|
2008
|
47,49
|
95,84258
|
113,8367
|
|
2009
|
46,84
|
94,53078
|
116,0508
|
|
2010
|
46,21
|
93,25933
|
99,16263
|
|
2011
|
45,61
|
92,04844
|
97,92695
|
|
2012
|
45,01
|
90,83754
|
98,97496
|
|
2013
|
44,43
|
89,667
|
89,27806
|
|
2014
|
43,87
|
88,53683
|
93,6337
|
|
2015
|
43,31
|
87,40666
|
91,72672
|
|
2016
|
42,78
|
86,33703
|
92,77016
|
|
2017
|
42,25
|
85,26741
|
90,54462
|
|
2018
|
41,74
|
84,23814
|
80,89872
|
|
2019
|
41,25
|
83,24924
|
82,29705
|
|
2020
|
|
|
85,28374
|
|
2021
|
|
|
70,82697
|
Zdroj: SOS Birdlife
Poznámka: FBI – Farmland bird index (index poľnohospodárskych vtákov)
Index zmeny početnosti druhov poľnohospodárskej krajiny vysvetľuje zmeny v biodiverzite poľnohospodárskej krajiny zo širšieho pohľadu, nakoľko zmeny početnosti jednotlivých druhov sú veľmi rôznorodé.
Porovnanie vývoja na plochách s aplikovanými agroenvironmentálnymi schémami
(dostupné do roku 2018)
Vývoj indexu zmeny početnosti druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny SR, vrátane plôch s aplikovanými agroenvironmentálnymi schémami
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko
Zdrojová tabuľka
Index zmeny početnosti druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny
|
Rok
|
2005
|
2006
|
2011
|
2012
|
2013
|
2014
|
2015
|
2016
|
2017
|
2018
|
|
SR
|
1
|
1,0862
|
0,9894
|
1,0345
|
0,9046
|
0,9606
|
0,9427
|
0,9306
|
0,9293
|
0,835
|
|
plochy s AEP v SR
|
1
|
1,2172
|
1,3682
|
1,2775
|
1,322
|
1,0413
|
0,9821
|
1,1603
|
1,0279
|
0,9555
|
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko
Z vyhodnotenia zmien v početnosti bežných a vzácnych druhov vtáctva na Slovensku v súvislosti s opatreniami PRV SR 2014 – 2020 (SOS/Birdlife, 2019) vyplýva, že celková situácia na plochách s aplikovanými agroenvironmentálnymi platbami (AEP) bola mierne lepšia ako na národnej úrovni, na čo poukazuje pozitívnejšia klasifikácia trendov niektorých druhov (napríklad u strnádky obyčajnej) a aj fakt, že u dvoch druhov tu bol trend klasifikovaný ako nárast, kým na národnej úrovni u žiadneho.
Situácia však ani na plochách s aplikovanými AEP nie je ideálna, na čo poukazuje fakt, že u 10 druhov bola zistená klesajúca tendencia početnosti a u 8 rastúca. Teda aj na týchto plochách s AEP prevažovali negatívne tendencie početnosti (v dôsledku nedostatočného zohľadnenia opatrení AEP vo vzťahu k ochrane hniezdiaceho vtáctva), na druhej strane však tento pokles bol často miernejší a u niektorých druhov početnosť neklesala vôbec a to v dôsledku vo všeobecnosti šetrnejšieho hospodárenia vo vzťahu k ochrane biodiverzity na plochách s aplikovanými AEP. V porovnaní s rokom 2005 na nich klesla početnosť vtáctva o 4 %.
Kým na národnej úrovni v roku 2009 bola početnosť vyššia o 19 % ako v roku 2005, na plochách s aplikovanými AEP bola početnosť vyššia o 73 %. Od roku 2009 však početnosť na plochách s aplikovanými AEP klesala výraznejšie ako na národnej úrovni a to až tak, že v roku 2015 boli zmeny početnosti v porovnaní s rokom 2005 podobné ako na národnej úrovni, tak na plochách s aplikovanými AEP.
Takýto negatívny vývoj je spojený s tým, že v AEP chýbajú schémy, ktoré by boli priamo cielené na druhy vtáctva poľnohospodárskej krajiny a existujúce schémy nároky druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny nezohľadňujú dostatočne.
Hodnotenie trendov početnosti u jednotlivých druhov však ukazuje na pozitívnejšie trendy druhov na plochách s aplikovanými AEP. U viacerých druhov bol trend na plochách s aplikovanými AEP v porovnaní s národnou úrovňou pozitívnejší (stehlík obyčajný, strnádka obyčajná,
penica obyčajná) a tieto druhy tak benefitovali z hospodárenia ohľaduplnejšieho k ochrane biodiverzity na plochách s aplikovanými AEP.
Napriek tomu to nestačilo na to, aby sa zabránilo poklesu celkového indexu druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny na plochách s AEP od roku 2009. Dôvodom je negatívny trend u ďalekých migrantov, teda u druhov zimujúcich napríklad v subsaharskej Afrike (ilegálny lov a negatívne zmeny biotopov na zimoviskách a migračných trasách), ako aj negatívne zmeny u druhov, ktoré trpeli tým, že nastavenie AEP nebralo v dostatočne ambicióznom rozsahu do ohľadu aj nároky vtáctva.
Príčiny populačných zmien a potrebné opatrenia
Vo väčšine prípadov bola ako hlavná príčina populačných zmien poľných vtákov identifikovaná intenzifikácia poľnohospodárstva.
Medzi najdôležitejšie prejavy intenzifikácie poľnohospodárstva patria: strata habitatov a fragmentácia krajiny; mechanizácia, priama mortalita pri poľnohospodárskych činnostiach;intenzívnejšie používanie hnojív; intenzívnejšie používanie pesticídov a ich toxicita; prechod z jarných na ozimné typy plodín, skoršie práce na poliach, na jar rýchlejší rast plodín a vysoké porasty; odvodňovanie krajiny a intenzifikácia manažmentu lúk a pasienkov (vyššie denzity dobytka, častejšie kosenie); rozorávanie trávnych porastov, zánik pastvín, celoročné ustajnenie hospodárskych zvierat; zmeny v pestovaných plodinách a redukcia ich striedania, vypustenie úhorov, a s týmto všetkým súvisiace zmeny v potravnej ponuke.
Na území Slovenska prebehli, resp. stále prebiehajú viaceré významné zmeny, ktoré ovplyvňujú populácie vtákov otvorenej krajiny:
-
V dôsledku sceľovania pozemkov počas kolektivizácie v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia došlo k zníženiu heterogenity agrárnej krajiny a priamej strate habitatov (odvodňovanie krajiny, likvidácia rozptýlenej drevinovej vegetácie, rozoranie medzí).
-
Celková výmera poľnohospodárskej pôdy v posledných desaťročiach klesá, a to predovšetkým po prechode na trhovú ekonomiku po 1989.
-
Z celkovej plochy ornej pôdy, ktorá bola premenená na iné typy, bolo 49 % transformovaných na pasienky, 34 % na lesy a 15 % na urbánne oblasti.
-
Väčšina opustenej ornej pôdy aj pôdy transformovanej na pasienky bola lokalizovaná v hornatých častiach stredného a východného Slovenska.
-
Od 90-tych rokov prebieha aj postupné zarastanie týchto otvorených plôch.
-
Naopak v nížinách trvalé trávne porasty zanikali v dôsledku ich konverzie na ornú pôdu.
-
Znížila sa produkcia zeleniny, cukrovej repy, zemiakov a strukovín, hlavnou plodinou sa stali obilniny, a to z veľkej väčšiny ozimné typy.
-
Znížil sa počet hospodárskych zvierat a klesla produkcie krmovín o 45 %.
-
Narastá množstvo používaných dusíkatých a fosforových hnojív, rovnako aj insekticídov (trend v rokoch 2001 – 2012).
-
Od roku 2014 narastá výmera úhorov, narastá výmera polí s repkou olejnou a kukuricou (2004 – 2020. Do výmery úhorov sú však zarátané všetky vrátane plôch, kde je umožnené v hniezdnom a vegetačnom období ich mulčovanie, čo značne znižuje ich prínos pre ochranu biodiverzity.
-
Lesy pokrývajú viac ako 70 % osobitne chránených území. V chránených vtáčích územiach (CHVÚ) to bolo k roku 2014 58 %. Pretrváva dlhodobý trend pomalého nárastu výmery lesa klasifikovanej ako lesná pôda v dôsledku zvyšovania lesnatosti týchto území.
Návrhy ochranárskych opatrení
-
Hlavným ochranárskym opatrením by malo byť zmenšovanie rozlohy poľných blokov prostredníctvom neprodukčných krajinotvorných prvkov – bylinné pásy, remízky, aleje, vetrolamy, medze, úhory. Zároveň je potrebné zvýšiť dôraz na dôležitosť nelesných chránených území v ochrane vtákov, ich rozširovanie a adekvátny manažment
-
20 najdôležitejších ochranárskych opatrení (Hološková A., 2022, s. 63)
Lesné druhy vtáctva
Trendy početnosti lesných druhov vtáctva na národnej a európskej úrovni vyjadrené indexami početnosti
|
Rok
|
EU Forest Bird Index
(index 1980=100)
|
EU Forest Bird Index (n=34)
(index 2005=100)
|
SK Forest Bird Index (n=18)
(index 2005=100)
|
|
1980
|
100
|
112,0574
|
|
|
1981
|
100,05
|
112,1134
|
|
|
1982
|
100,01
|
112,0686
|
|
|
1983
|
99,88
|
111,9229
|
|
|
1984
|
99,69
|
111,7100
|
|
|
1985
|
99,47
|
111,4635
|
|
|
1986
|
99,23
|
111,1945
|
|
|
1987
|
98,95
|
110,8808
|
|
|
1988
|
98,58
|
110,4662
|
|
|
1989
|
98,16
|
109,9955
|
|
|
1990
|
97,71
|
109,4913
|
|
|
1991
|
97,24
|
108,9646
|
|
|
1992
|
96,78
|
108,4491
|
|
|
1993
|
96,30
|
107,9113
|
|
|
1994
|
95,74
|
107,2837
|
|
|
1995
|
95,15
|
106,6226
|
|
|
1996
|
94,54
|
105,9390
|
|
|
1997
|
93,93
|
105,2555
|
|
|
1998
|
93,34
|
104,5944
|
|
|
1999
|
92,79
|
103,9780
|
|
|
2000
|
92,22
|
103,3393
|
|
|
2001
|
91,57
|
102,6109
|
|
|
2002
|
90,88
|
101,8377
|
|
|
2003
|
90,24
|
101,1206
|
|
|
2004
|
89,67
|
100,4818
|
|
|
2005
|
89,24
|
100
|
100
|
|
2006
|
89,01
|
99,74227
|
83,37409
|
|
2007
|
88,91
|
99,63021
|
90,47903
|
|
2008
|
88,84
|
99,55177
|
102,7124
|
|
2009
|
88,84
|
99,55177
|
86,23429
|
|
2010
|
88,91
|
99,63021
|
92,87898
|
|
2011
|
89,05
|
99,78709
|
89,57373
|
|
2012
|
89,27
|
100,0336
|
74,74746
|
|
2013
|
89,58
|
100,3810
|
69,68374
|
|
2014
|
89,99
|
100,8404
|
84,71061
|
|
2015
|
90,47
|
101,3783
|
82,67665
|
|
2016
|
91,06
|
102,0394
|
100,27200
|
|
2017
|
91,71
|
102,7678
|
93,37778
|
|
2018
|
92,46
|
103,6082
|
69,14075
|
|
2019
|
93,28
|
104,5271
|
71,17419
|
|
2020
|
|
|
84,58628
|
|
2021
|
|
|
88,63923
|
Zdroj: SOS Birdlife
Hodnotenie stavu a trendu vtákov viazaných na lesné ekosystémy v rokoch 2005 – 2015
- V rokoch 2005 – 2015 bolo v rámci monitoringu trendov bežných druhov vtáctva zaznamenaných na Slovensku 117 – 160 druhov vtáctva (8 530 – 18 597 jedincov). Kvôli nedostatočným dátam u časti druhov však boli trendy hodnotené len u 102 z nich.
- Z 27 hodnotených druhov bol u 12 druhov na národnej úrovni zistený preukazný trend.
- Stabilný trend bol zistený u glezga (Coccothraustes coccothraustes), datľa veľkého (Dendrocopos major), sýkorky uhliarky (Parus ater), kolibiarika čipčavého (Phylloscopus collybita).
- Mierny pokles bol zistený u ľabtušky lesnej (Anthus trivialis), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), sojky (Garrulus glandarius), kolibiarika sykavého (Phylloscopus sibilatrix), hýľa (Pyrrhula pyrrhula).
- Silný pokles u orešnice (Nucifraga caryocatactes).
- Mierny nárast bol zistený u kôrovníka dlhoprstého (Certhia familiaris) a brhlíka (Sitta europaea).
- U ostatných druhov bol trend klasifikovaný ako neistý, pričom u 10 druhov z týchto bola tendencia početnosti klesajúca a u 5 rastúca.
- Celkovo po vyhodnotení indexu zmien početnosti lesných druhov vtáctva vykazuje početnosť klesajúcu tendenciu. Oproti roku 2005 sa početnosť všetkých druhov zahrnutých v indexe lesných druhov znížila o viac ako 20 %.
- Za celkovým poklesom ich početnosti možno hľadať predovšetkým rozpad horských smrečín a následnú ťažbu kalamít a veterné polomy v predošlých rokoch, ktoré spôsobili rozpad lesa na niektorých monitorovaných transektoch (napríklad na Orave alebo v Stolických vrchoch).
Trendy početnosti lesných druhov vtáctva vyjadrené indexami početnosti (index 2005 = 100)
|
Druh
|
2005
|
2006
|
2007
|
2008
|
2009
|
2010
|
2011
|
2012
|
2013
|
2014
|
2015
|
Index
Trend |
Trend
|
|
Anthus trivialis
|
1
|
0,7798
|
0,7159
|
0,5837
|
0,5842
|
0,5103
|
0,3817
|
0,4892
|
0,4822
|
0,5004
|
0,3913
|
0,9262
|
MDEC
|
|
Carduelis spinus
|
1
|
0,1215
|
0,1382
|
0,0935
|
0,1207
|
0,1831
|
0,1161
|
0,0266
|
0,1059
|
0,067
|
0,0865
|
0,8493
|
UNC
|
|
Certhia brachydactyla
|
1
|
0,8487
|
0,3428
|
0,1149
|
1,4943
|
1,4937
|
1,6104
|
1,4532
|
0,6546
|
2,1708
|
2,4849
|
1,1503
|
UNC
|
|
Certhia familiaris
|
1
|
0,1306
|
1,3696
|
0,813
|
0,5407
|
1,0979
|
0,9243
|
1,1527
|
0,7786
|
1,0391
|
1,0557
|
1,0765
|
MINC
|
|
Cocc. coccothraustes
|
1
|
0,9573
|
1,249
|
1,1364
|
1,1356
|
1,2379
|
1,1251
|
1,0259
|
0,9957
|
1,1144
|
1,1128
|
1,0023
|
STA
|
|
Columba oenas
|
1
|
0,9004
|
0,6882
|
1,4564
|
2,1112
|
1,5283
|
2,669
|
3,9482
|
0,3957
|
0,8623
|
1,8339
|
1,0317
|
UNC
|
|
Dendrocopos major
|
1
|
1,0949
|
1,1507
|
1,4517
|
1,5656
|
1,1733
|
1,204
|
1,2126
|
1,067
|
1,6367
|
1,3288
|
1,02
|
STA
|
|
Dendrocopos medius
|
1
|
0,5248
|
0,7899
|
0,4606
|
0,8208
|
0,7855
|
0,6778
|
0,9941
|
0,4959
|
0,5289
|
0,5436
|
0,9725
|
UNC
|
|
Dryocopus martius
|
1
|
0,8021
|
0,8466
|
1,1371
|
0,7261
|
0,9758
|
0,7312
|
0,7407
|
0,6825
|
0,3929
|
0,86
|
0,9521
|
UNC
|
|
Ficedula albicollis
|
1
|
0,8593
|
0,9183
|
0,7721
|
0,867
|
0,8268
|
1,1011
|
1,0012
|
0,6899
|
0,5992
|
0,7049
|
0,9705
|
MDEC
|
|
Ficedula parva
|
1
|
2,168
|
1,7747
|
0,3484
|
1,3848
|
0,5299
|
1,3576
|
0,806
|
0,4224
|
0,3438
|
0,248
|
0,8595
|
UNC
|
|
Garrulus glandarius
|
1
|
0,5083
|
0,7023
|
0,7417
|
0,401
|
0,3769
|
0,427
|
0,5562
|
0,2635
|
0,4331
|
0,4478
|
0,9289
|
MDEC
|
|
Nucifraga caryocatactes
|
1
|
0,6079
|
0,6454
|
0,4261
|
0,1061
|
0,0806
|
0,1653
|
0,1086
|
0,2275
|
0,0939
|
0,0302
|
0,7586
|
SDEC
|
|
Oriolus oriolus
|
1
|
1,0976
|
0,6808
|
1,1223
|
0,9598
|
0,9624
|
0,6611
|
0,8503
|
0,9852
|
0,6708
|
0,7442
|
0,9707
|
UNC
|
|
Parus ater
|
1
|
1,689
|
1,7706
|
2,1715
|
2,0466
|
1,516
|
1,3483
|
2,4365
|
1,4746
|
1,3145
|
1,23
|
0,9958
|
STA
|
|
Parus cristatus
|
1
|
0,4136
|
0,2945
|
0,4393
|
0,3674
|
0,227
|
0,244
|
0,3023
|
0,376
|
0,2998
|
0,2539
|
0,9251
|
UNC
|
|
Parus montanus
|
1
|
0,8882
|
1,158
|
1,5086
|
0,5549
|
1,0023
|
2,0666
|
1,5669
|
0,7155
|
1,063
|
1,6885
|
1,0303
|
UNC
|
|
Parus palustris
|
1
|
1,1936
|
0,9682
|
0,9807
|
0,7002
|
1,3912
|
0,8633
|
0,9312
|
0,3773
|
1,1462
|
1,043
|
0,976
|
UNC
|
|
Phoenicurus phoenicurus
|
1
|
0,7144
|
2,1412
|
1,2508
|
0,9567
|
0,3802
|
0,4386
|
0,7566
|
0,2285
|
1,0849
|
1,0507
|
0,9419
|
UNC
|
|
Phylloscopus collybita
|
1
|
0,9617
|
1,0483
|
1,0978
|
1,065
|
1,1535
|
1,0179
|
0,8568
|
0,8484
|
0,9572
|
1,0314
|
0,9906
|
STA
|
|
Phylloscopus sibilatrix
|
1
|
1,0167
|
0,7209
|
1,1599
|
0,6566
|
0,4529
|
1,0698
|
0,7832
|
0,6077
|
0,3965
|
0,4102
|
0,9212
|
MDEC
|
|
Picus canus
|
1
|
0,52
|
0,3962
|
0,9289
|
0,8341
|
0,502
|
1,1046
|
1,055
|
0,9924
|
0,2031
|
2,0608
|
1,029
|
UNC
|
|
Pyrrhula pyrrhula
|
1
|
0,782
|
0,22
|
0,1613
|
0,5516
|
0,3449
|
0,2316
|
0,3454
|
0,2251
|
0,2579
|
0,2062
|
0,8998
|
MDEC
|
|
Regulus ignicapillus
|
1
|
0,9929
|
1,826
|
2,1289
|
2,0137
|
1,8013
|
2,3111
|
0,2334
|
0,0172
|
2,3284
|
2,8326
|
0,9159
|
UNC
|
|
Regulus regulus
|
1
|
1,1224
|
2,235
|
2,012
|
1,6025
|
2,1325
|
1,3856
|
1,8917
|
1,0834
|
1,8118
|
1,5903
|
1,0164
|
UNC
|
|
Sitta europaea
|
1
|
1,0027
|
1,7332
|
1,042
|
1,8502
|
1,3618
|
1,27
|
1,4409
|
1,0888
|
2,8496
|
1,1857
|
1,0362
|
MINC
|
|
Turdus viscivorus
|
1
|
1,8371
|
0,8843
|
1,4577
|
0,5176
|
1,3775
|
1,3248
|
0,7954
|
1,5142
|
1,2577
|
0,9251
|
0,9949
|
UNC
|
Legenda:
Index trend: znamená priemernú ročnú mieru zmeny početnosti (bez zohľadnenia konfidenčného intervalu). Ak je vyššia ako 1, počet rastie, ak menšia, počet klesá. Hodnota 1,04 znamená priemerný ročný nárast o 4 %.
Trend: UNC - neistý, MDEC - mierny pokles, SDEC - silný pokles, MINC - mierny nárast početnosti, SINC - silný nárast početnosti, STA - stabilný trend početnosti.
-
Porovnanie vývoja na plochách s podporou leso-environmentu (implementáciou PRV SR)
(dostupné do roku 2018)
Na základe získaných dát a následných analýz (Ridzoň, J., 2019), je zrejmé že index zmien početnosti vtáčích druhov je výrazne pozitívny na územiach s implementáciou opatrení PRV SR (M12 a M15) v porovnaní s celoslovenským priemerom.
Vývoj Indexu zmeny početnosti lesných druhov vtáctva v SR, vrátane plôch s podporou leso-environmentálnych platieb (implementáciou PRV SR)
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko
Zdrojová tabuľka
Index zmien početnosti vtákov v lesných biotopoch
|
Rok
|
2005
|
2010
|
2011
|
2012
|
2013
|
2014
|
2015
|
2016
|
|
SR
|
1
|
0,777898
|
0,837171
|
0,776267
|
0,520762
|
0,697597
|
0,685709
|
0,680134
|
|
plochy s LEP
|
1
|
0,904857
|
0,894464
|
0,856385
|
0,915935
|
0,718608
|
0,798499
|
0,741638
|
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko
Na plochách s implementáciou PRV SR možno početnosť lesných druhov označiť za mierne rastúcu (aj tu je rok 2018 špecifický, tak ako aj na celonárodnej úrovni). Pozitívny trend vtáčích populácií na územiach s podporou leso-environmentu v porovnaním s národnou úrovňou platí aj pre podstatnú väčšinu jednotlivých druhov sledovaných vtáčích druhov viazaných k lesnému biotopu. Z počtu 18 sledovaných druhov je pozitívny trend početnosti zaznamenaný až pri 11 druhoch (61 % sledovaných druhov).
Na lesných územiach s implementáciou opatrení M12 a M15 je teda vývoj pozitívnejší ako na národnej úrovni. V územiach s implementáciou lesníckoenvironmentálnych platieb možno trend početnosti vtákov v dlhodobejšom horizonte (napr. 2010 - 2018) pokladať za stabilný, s pozitívnym smerovaním (nárast).
Vývoj indexu v roku 2018 (kedy bol zaznamenaný pokles tak na národnej úrovni ako aj v územiach s implementáciou PRV) možno zatiaľ hodnotiť skôr ako dôsledok fluktuácie (podobne ako v iných rokoch).
Hodnotenie z pohľadu ES 2030
Cieľ
Zastaviť stratu biodiverzity
Hodnotenie
- V roku 2019 predstavoval index početnosti vtákov poľnohospodárskej krajiny v SR 82,3 p.b. a index početnosti vtákov lesnej krajiny 71,2 p.b (index 2005 = 100).
- Medzi rokmi 2019 – 2021 došlo k poklesu indexu početnosti vtákov poľnohospodárskej krajiny o 11,5 p.b., ale naopak k nárastu indexu početnosti vtákov lesnej krajiny o 17,4 p.b. V roku 2021 dosiahol tento index 70,8 p.b. pre poľnohospodárske druhy a 88,6 p.b. pre lesné druhy (index 2005 = 100).
- Stav biodiverzity poľných vtákov, resp. ich dlhodobý pokles sa zatiaľ nedarí zlepšiť, čo indikuje nedostatočné naplnenie cieľa ES 2030 zastaviť stratu biodiverzity.
