Dátum poslednej aktualizácie:13.02.2024
Indikátor sleduje celkové environmentálne vplyvy spotreby tovarov a služieb v EÚ a v jednotlivých členských štátoch, zodpovedajúcich súčtu vplyvov spôsobených domácou výrobou s pripočítaním environmentálnych vplyvov importov a odpočítaním environmentálnych vplyvov exportov. Vzorcom pre výpočet spotrebnej stopy je: spotrebná stopa = importovaná stopa (environmentálne vplyvy spojené s dovezenými tovarmi a službami) + domáca stopa (environmentálne vplyvy spotreby tovarov a služieb prebiehajúcich v rámci hraníc sledovaného štátu, resp. celej EÚ) – exportovaná stopa (environmentálne vplyvy spojené s vyvezenými tovarmi a službami). Indikátor je hodnotený na úrovni jednotlivých členských krajín EÚ aj na úrovni celej EÚ a môže slúžiť aj na posudzovanie toho, či dochádza k prerušeniu väzby medzi hospodárskym rastom od negatívnych vplyvov na životné prostredie (tzv. decoupling).
Vypracovanie systémového a systematického rámca na hodnotenie spotreby je kľúčové na monitorovanie pokroku smerom k cieľu oddelenia (tzv. decoupling-u) hospodárskeho rastu od využívania zdrojov a negatívnych environmentálnych vplyvov a podporenia znižovania celkového zaťaženia životného prostredia.
Termín „decoupling“ odkazuje na prerušenie spojenia medzi ekonomickým rastom a negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. O tom, že dochádza k tzv. decouplingu je možné hovoriť vtedy keď je miera rastu negatívnych vplyvov na životné prostredie menšia ako rast hrubého domáceho produktu. Decoupling môže byť absolútny, alebo relatívny.
O absolútnom decouplingu hovoríme vtedy, keď sú negatívne environmentálne vplyvy stabilné, alebo sa zmenšujú, zatiaľ čo dochádza k rastu HDP.
Relatívny decoupling je taký, pri ktorom dochádza k nárastu negatívnych environmentálnych vplyvov, ale tento rast je pomalší, ako je rast HDP.
Cieľom je dosiahnuť stav, pri ktorom dochádza k ekonomickému rastu, ale nedochádza k nárastu negatívnych vplyvov na životné prostredie. Ekonomika, ktorá by bola schopná udržať ekonomický rast pri súčasnom znížení množstva využívaných surovín a zároveň zabrániť zhoršovaniu stavu životného prostredia, by mohla byť označená za „decouplovanú“.
Spotrebná stopa sa počíta na základe prístupu založeného na spotrebe, čo znamená, že vplyvy generované počas celého životného cyklu tovarov a služieb sú pridelené konečnému spotrebiteľovi týchto tovarov a služieb (na rozdiel od výrobného prístupu, ktorý prideľuje vplyvy na výrobcu tovaru). Tento prístup umožňuje vyhnúť sa presúvaniu záťaže na územnom základe. S prístupom založeným na spotrebe je možné brať do úvahy aj nepriame vplyvy generované mimo územia EÚ, resp. konkrétnej sledovanej krajiny, ktoré sú však vyvolané konečným dopytom po tovaroch a službách občanmi EÚ, resp. konkrétnej sledovanej krajiny a ich životným štýlom.
Spotrebná stopa hodnotí environmentálne vplyvy vyvíjané celou ekonomikou, vrátane všetkých ekonomických činností. Pri výpočte spotrebnej stopy sa berú do úvahy všetky použité zdroje a vyprodukované emisie znečisťujúcich látok v dôsledku výrobných aj spotrebných činností realizovaných na domácom území štátu (zahrnutý je priemysel, poľnohospodárstvo, energetika, banský priemysel a služby) za jeden rok vo všetkých sektoroch.
Vplyv spotreby je hodnotený celkovo pre 16 kategórií vplyvu: zmena klímy, úbytok stratosférického ozónu, tuhé častice, ionizujúce žiarenie, fotochemická tvorba ozónu, acidifikácia, suchozemská eutrofizácia, sladkovodná eutrofizácia, morská eutrofizácia, sladkovodná ekotoxicita, toxicita pre ľudí (nerakovinové účinky), toxicita pre ľudí (rakovinové účinky), využitie pôdy, využitie vody, využitie zdrojov (fosílnych), využitie zdrojov (minerály a kovy). Pre každú kategóriu vplyvu sú pridelené normalizačné a vážené faktory. Hodnoty jednotlivých faktorov je možné vidieť na strane č. 26 v Technickej správe JRC Consumption and Consumer Footprint: methodology and results - Indicators and assessment of the environmental impact of European consumption. Čiastkové výsledky z vyhodnotenia jednotlivých vplyvov sa zoskupia a vytvorí sa vážené skóre, ktoré vyjadruje finálnu hodnotu spotrebnej stopy. Vážené skóre je prezentované v bodoch.
Európska platforma hodnotenia životného cyklu (ang. European Platform on Life Cycle Assessment)
Sala S., et al, 2019. Consumption and Consumer Footprint: methodology and results. [online]. Luxembourg. Publications Office of the European Union. Dostupné na internete: https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC113607. ISBN: 978-92-79-97256-0
Na úrovni Slovenskej republiky došlo v roku 2021 k poklesu spotrebnej stopy v prepočte na jedného obyvateľa, na úrovni Európskej únie bola medzi rokmi 2020 — 2021 zaznamenaná stagnácia. V porovnaní s priemerom Európskej únie je spotrebná stopa Slovenska v prepočte na jedného obyvateľa nižšia.
Revidovaný monitorovací rámec pre obehové hospodárstvo, ktorý zaviedla Európska komisia, pozostáva z 22 indikátorov, z ktorých niektoré sú rozčlenené do čiastkových indikátorov. Podrobný prehľad o situácii v jednotlivých krajinách EÚ ako aj v celej EÚ nájdete po výbere štátu a rozkliknutí jednotlivých oblastí na stránkach Eurostatu.
Údaje o spotrebnej stope v prepočte na jedného obyvateľa v jednotlivých štátoch EÚ sú dostupné na Platforme spotrebnej stopy, ktorá je súčasťou Európskej platformy hodnotenia životného cyklu (ang. EPLCA - European Platform on Life Cycle Assessment). Okrem toho sú údaje o spotrebnej stope v prepočte na jedného obyvateľa v jednotlivých štátoch EÚ dostupné v databáze Eurostatu.