Emisie znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia z domácností

Dátum poslednej aktualizácie:06.12.2022

Téma

Domácnosti

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj emisií základných znečisťujúcich látok SO2, NOx, CO, NMVOC, prachových častíc PM10, PM2,5 a niektorých vybraných znečisťujúcich látok (NH3, BaP), čiže znečisťujúcich látok ktoré sú z domácností do ovzdušia vypúštané vo výraznej miere.

Jednotka indikátora

t, tis.t, kt

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K znečisťujúcim látkam v ovzduší patria tuhé znečisťujúce látky (tuhé emisie – TZL), oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOX) a oxid uhoľnatý (CO), prchavé organické látky (NMVOC), amoniak (NH3), perzistentné organické látky (POPs) a ťažké kovy (Hg, Cd, Pb). Emisie znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Najväščí podiel v rámci tuhých znečisťujúcich látkok (TZL) tvoria dve hlavné skupiny:
PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý (SO2) je plynná látka, ktorá pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. 

Oxidy dusíka (NOX) vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme,  okysľovaní dažďových zrážok a  tvorbe smogu.

Oxid uhoľnatý (CO) je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

Nemetánové prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Ozón je mimoriadne toxická látka, ktorá už vo veľmi nízkych koncentráciách negatívne vplýva na ľudské zdravie, vegetáciu. K hlavným zdrojom emisií prchavých organických látok patria: používanie náterov a lepidiel, chemické čistenie a odmasťovanie, spracovanie ropy a doprava.

Amoniak (NH3)  v čistej forme sa za normálnych podmienok vyskytuje ako bezfarebný plyn. Má zásaditú povahu, je žieravý a dráždivý. Väčšina amoniaku, ktorý je uvoľňovaný do atmosféry pochádza z rozkladu živočíšnych a ľudských odpadov. Menšie, ľudskou činnosťou spôsobené úniky amoniaku, zahŕňajú používanie hnojív a rozklad vegetácie i odpadov, ako aj niektoré priemyselné procesy. Ľudia, ktorí prichádzajú s amoniakom dlhodobo do styku môžu mať chronické dýchacie potiaže, zelený zákal alebo ochorenie rohovky.

Ťažké kovy (Hg, Pb, Cd) sú kovy alebo v niektorých prípadoch polokovy, ktoré sú stabilné a majú hustotu väčšiu ako 4,5 g/cm3 vrátane ich zlúčenín.

Metodika:

Základné údaje o jednotlivých stacionárnych zdrojoch znečisťovania ovzdušia (ďalej len „ZZO“) v SR sa začali zbierať ešte v 80-tych rokoch 20. stor. a ukladali sa v Registri emisií a zdrojov znečisťovania ovzdušia (REZZO). Zásadné zmeny v 90-tych rokoch si vyžiadali vytvorenie nového informačného systému na evidenciu ZZO. Od roku 2001 sa pre tento účel používa Národný emisný informačný systém (NEIS), ktorý odvtedy prešiel mnohými zmenami, bol viackrát doplnený o nové funkcie a boli k nemu pridané samostatné moduly. NEIS pri svojom vzniku slúžil hlavne pre výpočet množstva emisií a výšky poplatku za znečisťovanie ovzdušia. Dnes sa už využíva ako dôležitý (v niektorých prípadoch jediný) zdroj širokého spektra údajov (vypustené množstvá emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia za rok, množstvo spálených palív, parametre spaľovacích a technologických zariadení a pod.). V zmysle poverenia Ministerstva životného prostredia SR je správcom NEIS Slovenský hydrometeorologický ústav.
V súčasnosti sa systém skladá z modulu pre okresné úrady (OÚ), portálu NEIS PZ WEB pre prevádzkovateľov ZZO (https://neispz.shmu.sk/) a centrálneho modulu na SHMÚ pre tvorbu užívateľských výstupov. Vybrané údaje sú zverejňované na stránke http://neisrep.shmu.sk, kde si používateľ po bezplatnej registrácii môže tvoriť vlastné výstupové zostavy.
Do NEIS sa zbierajú údaje, ktoré vychádzajú z dvoch oznamovacích povinností prevádzkovateľov ZZO:

  • podľa § 4 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, v znení neskorších predpisov,
  • podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, v znení neskorších predpisov.

Údaje oznamujú na príslušný okresný úrad priamo prevádzkovatelia a prvotné spracovanie údajov vykonáva zamestnanec OÚ. Súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie všetkých veľkých a stredných ZZO v okrese za predchádzajúci rok predkladá OÚ poverenej organizácii (SHMÚ) v elektronickej forme do 31. mája bežného roka. SHMÚ údaje v systéme ďalej spracováva, analyzuje, kontroluje a v prípade potreby – v spolupráci s príslušným OÚ – opravuje. Táto centralizovaná kontrola prebieha každý rok do konca októbra. Po kontrole nasleduje spracovanie množstva výstupných zostáv.



§ 3 vyhlášky MŽP SR č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí presne stanovuje a popisuje požiadavky na zisťovania množstva emisií.

 

Zdroj dát:

SHMÚ, Eurostat
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a prihlásila sa k záväzkom, ktoré pre ňu vyplývajú z nasledovných protokolov:
 

Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry (1994)
Záväznými cieľmi pre SR je redukcia emisií SO2 o 60% (do roku 2000), o 65% (do roku 2005) a o 72% (do roku 2010) vzhľadom k vzťažnému roku 1980.
Slovenská republika protokol ratifikovala v januári 1998, protokol nadobudol platnosť v auguste 1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO2 podľa protokolu boli splnené.

Rok 1980
(východiskový rok)		 2000 2005 2010
Emisie SO2 (tis. t) 843 337 295 236
Redukcia emisie SO2 (%) 100 60 65 72

Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)
Záväzkom SR je zredukovať emisie SO2 do roku 2010 o 80%, emisie NO2 do roku 2010 o 42%, emisie NH3 do roku 2010 o 37% a emisie NMVOC do roku 2010 o 6% - v porovnaní s rokom 1990. V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, znížiť emisie v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:

Znečisťujúca látka SO2 NOX NM VOC NH3 PM2,5
% zníženia 57 36 18 15 36


Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu stanovuje nasledovné opatrenia pre splnenie cieľov:

  • vypracovať nové projekcie emisií znečisťujúcich látok ktoré sú obsahom tohto protokolu do roku 2010,
  • na základe týchto projekcií pripraviť analýzu možnosti zavedenia kvót pre jednotlivé znečisťujúce látky (pre SO2 sú už emisné kvóty zavedené),
  • implementovať smernice 94/63 EC, 1999/13/EC o prchavých organických zlúčeninách a smernicu 2001/80/EC o obmedzovaní emisií niektorých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení.

Národné redukčné záväzky
Národné záväzky znižovania emisií pre jednotlivé členské štáty sú ustanovené v Prílohe II smernice o národných emisných stropoch (smernica o NEC). Sú vyjadrené ako percentuálne zníženie emisií sledovaných znečisťujúcich látok v porovnaní s východiskovým rokom 2005. Záväzky redukcie emisií sú stanovené v dvoch fázach:
a) záväzky platné na rok 2020 a pre nasledujúce roky až do 2029 (v súlade so záväzkami ustanovenými v dodatku k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (dodatok  ku Göteborskmu protokolu) a
b) prísnejšie záväzky platné od roku 2030 a pre nasledujúce roky.
Záväzky znižovania emisií ustanovené pre Slovenskú republiku uvádza tabuľka.

Národné záväzky znižovania emisií podľa smernice o NEC pre Slovenskú republiku

Národné redukčné záväzky SR
v porovnaní s východiskovým rokom 2005		 SO2 NOX NMVOC NH3 PM2,5
Záväzky platné pre rok 2020 a nasledujúce roky až do roku 2029 57 36 18 15 36
 
Záväzky platné pre rok 2030 a  nasledujúce roky		 82 50 32 30 49








Smernica NEC bola do slovenskej legislatívy transponovaná zákonom č. 194/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. júla 2018. Zavedené boli aj ustanovenia týkajúce sa národných záväzkov znižovania emisií pre roky 2020 až 2029 a od roku 2030 a ďalej a požiadavky týkajúce sa vypracovania Národného programu znižovania emisií (NAPCP). V súlade s čl. 6 smernice NEC je potrebné NAPCP vypracovať, prijať a vykonávať s cieľom obmedziť ročné antropogénne emisie, pre ktoré boli stanovené národné záväzky znižovania emisií podľa čl. 4 a prílohy II smernice NEC a tým prispieť k dosiahnutiu cieľov smernice podľa článku 1 ods. 1.

Protokol o ťažkých kovoch (1998)

k Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov stanovuje ciele znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku, kedy bol zároveň podpísaný.

Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok (1998)
k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. Slovenská republika podpísala tento protokol ešte v tom istom roku.
 
Európska zelená dohoda
Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že sa do roku 2050 EÚ transformuje na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.

Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 – SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %. Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunú k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia. Národný program znižovania znečisťovania bude zameraný na nákladovo efektívne opatrenia redukcie emisií. Ochrana ovzdušia sa bude riadiť zásadou „znečisťovateľ platí“. Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie. Systém poplatkov za znečisťovanie ovzdušia bude nastavený efektívne a motivačne.
 
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.

Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.

Kľúčová otázka

Znižujú sa emisie hlavných znečisťujúcich látok z domácností?

Kľúčové zistenia

  • Emisie PM10 medziročne mierne vzrástli o 0,6 %, od roku 2005 však zaznamenali markantnejší pokles o 46,7 %.
  • Emisie PM2,5 z domácností poklesli v porovnaní rokov 2019 a 2020 o 1,3 % a v porovnaní rokov 2015 a 2020 o 51,7 %.
  • Emisie SO2 poklesli za posledný rok o 15,2 % a za posledných 15 rokov o 84,5 %.
  • Emisie NOX zaznamenali od roku 2019 pokles o 4,7 % a od roku 2005 o 47,2 %.
  • Emisie CO poklesli od roku 2019 o 1,3 % a od roku 2005 o 49,2 %.
  • Emisie NMVOC od roku 2019 v domácnostiach poklesli o o 3,3 % a od roku 2005 o 36,5 %.
  • Emisie NH3 medziročne zaznamenali pomerne výrazný pokles o 11,5 % a od roku 2005 o 18,1 %.
  • Emisie benzo(a)pyrénu poklesli medziročne len veľmi nevýrazne o 0,1% avšak dlhodobý pokles od roku 2005 bol 33,5 %.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Pozitivny trend Pozitivny trend Pozitivny trend
Pre všetky sledované znečisťujúce látky bol zaznamenaný klesajúci trend. Klesajúci trend pri všetkých sledovaných látkach a celkový vývoj je možné považovať za pozitívny. V roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 došlo k poklesu emisií všetkých znečisťujúcich látok s výnimkou PM10, ktoré vzrástli len minimálne.

 

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

 Emisie základných znečisťujúcich látok, PM,  NMVOC, NH3 a BaP z domácností (kt)

 

 2005 2010 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Emisie PM10 44,97 32,93 28,66 27,20 27,74 23,27 23,83 23,97
Emisie PM2,5 36,23 26,21 20,92 20,92 21,17 17,25 17,71 17,48
Emisie SO2 86,22 67,71 66,91 26,43 28,04 20,36 15,74 13,35
Emisie NOX 106,09 87,85 67,91 63,82 63,31 62,47 58,82 56,03
Emisie CO 548,78 446,79 362,50 370,76 372,88 313,59 282,46 278,72
Emisie NMVOC 144,26 120,71 108,53 108,18 106,15 97,77 94,69 91,60
Emisie NH3 32,49 27,82 28,32 29,00 30,43 30,43 30,06 26,59
Emisie BaP 7,62 7,08 5,77 6,04 6,00 4,97 5,07 5,07

 

Emisie z vykurovania domácností sú signifikantným zdrojom emisií znečisťujúcich látok. Veľká časť slovenských domácností využíva na vykurovanie vlastné spaľovacie zariadenia. Pri spaľovaní tuhých palív v domácnosti vznikajú okrem žiaduceho tepla aj plynné a tuhé znečisťujúce látky, ktoré unikajú do ovzdušia. Jemné aerosólové častice, ktoré sa podľa veľkosti delia na častice PM10 a PM2,5, predstavujú zdravotné riziko. Väčšie častice môžu spôsobiť podráždenie horných dýchacích ciest, menšie častice sa usadzujú hlboko v pľúcach a spôsobujú závažnejšie ochorenia. 

Rezidenčné vykurovanie (domácnosti) je hlavným zdrojom emisií NMVOC, tvorí sa tu až 35 % celkových emisií NMVOC. Ich najväčší pokles nastal prevažne do roku 2000, hlavne vďaka rekonštrukcii domov a zavádzaním energeticky efektívnejších vykurovacích zariadení. Napriek tomu mala táto oblasť v roku 2020 až 80 % podiel na celkových emisiách PM2.5 na Slovensku. Emisie ovplyvňujú faktory, ako sú úroveň rekonštrukcie budov, klimatické podmienky, vykurovacia prax, používané palivá a používané spaľovacie zariadenia. Aj emisie PM10 sú úzko viazané na túto časť energetických zdrojov. Domácnosti sú od roku 2004 spolu s výrobou celulózy, papiera a tlačiarní najvýraznejším prispievateľom emisií kadmia. Dôvodom je využívanie biomasy ako paliva. Produkujú taktiež 48 % emisií PAHs a sú najvýraznejším zdrojom emisií HCB a to aj napriek poklesu na začiatku deväťdesiatych rokov.

Pri vykurovaní domácností tuhými palivami, ale najmä drevom, sa do ovzdušia uvoľňujú hlavne emisie tuhých znečisťujúcich látok, nemetánových prchavých organických zlúčenín, ťažkých kovov a benzoapyrénu. Všetky tieto látky sú pre ľudský organizmus, ako aj ekosystémy, škodlivé a môžu spôsobiť vážne škody. Napríklad benzoapyrén je látka s preukázaným karcinogénnym účinkom.

S postupným zlepšovaním termoizolačných podmienok slovenských domácností sa emisie týchto látok postupne znižujú, no v niektorých oblastiach s geomorfologickými podmienkami, ktoré bránia odvetrávaniu územia (najmä v úzkych kotlinách ako Jelšava) môže spaľovanie hlavne mokrého dreva vo vysokoemisných spaľovacích zariadeniach v domácnostiach spôsobiť závažné smogové situácie.

Napriek tomu, že legislatíva zakazuje spaľovanie odpadu, táto činnosť predstavuje u nás stále aktuálnu tému bez vhodnej regulácie. Kombináciou spaľovania komunálneho odpadu alebo plastových fliaš v domácich spaľovacích zariadeniach vzniká množstvo škodlivých látok v závislosti od zloženia spaľovaného odpadu. Častým výsledkom tohto neuváženého konania je vznik emisií perzistentných organických látok a ťažkých kovov, z ktorých mnohé sú karcinogénne. Pri zlých rozptylových podmienkach a inverzii, ktoré bývajú v zimnom období časté, sa tieto emisie sústreďujú v kotlinách.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk