Emisie skleníkových plynov z výrobných činností

Dátum poslednej aktualizácie:13.02.2024

Definícia indikátora

Obehové hospodárstvo prispieva ku klimatickej neutralite, keďže obehové hospodárstvo s väčším množstvom druhotných surovín emituje menej skleníkových plynov. K emisiám skleníkových plynov dochádza aj pri ťažbe a spracovávaní prírodných zdrojov. Pri odpade vznikajú skleníkové plyny buď priamo – napr. pri jeho spaľovaní, či skládkovaní, alebo nepriamo – ak sa použité výrobky nedajú opätovne použiť, opraviť, či recyklovať, čoho následkom je znovu potreba vyrábať nové produkty.

Indikátor zahŕňa emisie skleníkových plynov zo všetkých výrobných činností, vrátane výroby tovarov a služieb. Zahrnuté však nie sú emisie z domácností na vykurovanie, dopravu, ani na iné účely.

Zahrnuté sú tieto skleníkové plyny: oxid uhličitý (CO2), oxid dusný (N2O), metán (CH4) a tieto fluórované plyny: fluórované uhľovodíky (HFC), plnofluórované uhľovodíky (PFC), fluorid sírový (SF6) a fluorid sodný (NF3).

Zníženie emisií skleníkových plynov znamená vyšší príspevok k zmierňovaniu klimatických zmien. Schopnosť spôsobovať globálne otepľovanie má každý skleníkový plyn inú. Toto okrem iného závisí od molekulovej hmotnosti a dĺžky času, počas ktorého daný plyn zostáva v atmosfére. Potenciál globálneho otepľovania pre každý plyn je definovaný vo vzťahu k hmotnosti oxidu uhličitého za stanovené časové obdobie. Pre účely Kjótskeho protokolu je stanovené obdobie 100 rokov. V súčasnosti sú používané tieto váhové faktory: oxid uhličitý = 1, metán = 25, oxid dusný = 298 a fluorid sírový = 22 800; fluórované uhľovodíky a plnofluórované uhľovodíky obsahujú veľké množstvo rôznych plynov, ktoré majú rozdielne váhové faktory. Indikátor je vyjadrený v kilogramoch ekvivalentu CO2.

Jednotka indikátora

kg/obyv.

Metadáta

V obehovom hospodárstve sa hodnota výrobkov, materiálov a zdrojov v ekonomike udržuje tak dlho, ako je to možné, a tvorba materiálového odpadu sa kvantitatívne a kvalitatívne zlepšuje. Predchádzanie vzniku odpadu je úzko spojené so zlepšovaním výrobných metód a ovplyvňovaním spotrebiteľov, aby požadovali environmentálne vhodné výrobky a menej obalov. Zníženie množstva vytvoreného odpadu sa uvádza ako najvyššia priorita podľa hierarchie odpadu stanovenej v rámcovej smernici o odpade (článok 4), ktorá stanovuje poradie priorít od prevencie, prípravy na opätovné použitie, recyklácie a energetického zhodnocovania až po environmentálne bezpečné zneškodňovanie, napríklad skládkovanie.

Prechod na obehové hospodárstvo predstavuje jedinečnú príležitosť na zlepšenie udržateľnosti, konkurencieschopnosti a odolnosti nášho hospodárstva: prispieva ku klimatickej neutralite, zachováva biodiverzitu a ekosystémy, zlepšuje bezpečnosť dodávok a zmierňuje strategickú závislosť od surovín, vytvára primerané miestne a zelené pracovné miesta a posilňuje inovácie.

Európska komisia prijala v januári 2018 rámec EÚ pre monitorovanie obehového hospodárstva, ktorý sa skladal zo súboru kľúčových ukazovateľov na sledovanie pokroku v EÚ a členských štátoch. V roku 2023 bol predstavený revidovaný rámec monitorovania, ktorý zachytáva ťažiskové oblasti obehového hospodárstva a prepojenia medzi obehovosťou, klimatickou neutralitou a ambíciou nulového znečistenia. V tomto rámci monitorovania sa zohľadňujú priority obehového hospodárstva v kontexte Európskej zelenej dohody, 8. environmentálneho akčného programu, Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a cieľov EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok a odolnosti.

Cieľom nového rámca monitorovania je poskytovať komplexný prehľad meraním priamych a nepriamych prínosov zvyšujúcej sa obehovosti. Zahŕňa 11 indikátorov zoskupených do piatich rozmerov:

1. výroba a spotreba;
2. odpadové hospodárstvo;
3. druhotné suroviny;
4. konkurencieschopnosť a inovácie a
5. globálna udržateľnosť a odolnosť.

 

  Názov indikátora Relevantnosť Zdroj
Výroba a spotreba
1

Spotreba surovín

1a Surovinová stopa (v tonách na obyvateľa)


1b Produktivita zdrojov (v EUR/kg)

Znižovanie spotreby surovín poukazuje na oddeľovanie ekonomického rastu od využívania zdrojov. Eurostat
2

Zelené verejné obstarávanie

(Indikátor sa pripravuje)

Verejné obstarávanie má veľký podiel na spotrebe a môže byť hnacou silou obehového hospodárstva. Európska komisia
3 Vznik odpadu
3a Celkové množstvo vzniknutého odpadu na obyvateľa (v kg na obyvateľa)
3b Celkové množstvo vzniknutého odpadu (okrem hlavných zdrojov minerálneho odpadu) na HDP (v kg na EUR)
3c Vznik komunálneho odpadu na obyvateľa
3d Potravinový odpad (v kg na obyvateľa)
3e Vznik odpadu z obalov na obyvateľa (v kg na obyvateľa)
3f Vznik odpadu z plastových obalov na obyvateľa (v kg na obyvateľa
V obehovom hospodárstve dochádza k minimalizácii vzniku odpadu. Eurostat
Odpadové hospodárstvo
4a-b Celková miera recyklácie
4a Miera recyklácie komunálneho odpadu (v %)
4b Miera recyklácie všetkého odpadu okrem hlavných zdrojov minerálneho odpadu (v %)
Zvýšenie recyklácie je súčasťou prechodu na obehové hospodárstvo. Eurostat
5a-c Miera recyklácie pri konkrétnych tokoch odpadu
5a Miera recyklácie celkového odpadu z obalov (v %)
5b Miera recyklácie odpadu z plastových obalov (v %)
5c Miera recyklácie odpadu z elektrických a elektronických zariadení, ktoré sa zbierajú osobitne (v %)
Pokrok v recyklácii kľúčových tokov odpadu je dôležitý pre udržateľnosť a odolnosť. Eurostat
Druhotné suroviny
6a-b Prínos recyklovaných materiálov k uspokojovaniu dopytu po surovinách
6a Miera obehového využívania materiálov (v %)
6b Miera recyklácie po skončení životnosti (v %)
V obehovom hospodárstve sa druhotné suroviny bežne používajú na výrobu nových produktov. Eurostat, iné útvary Európskej komisie
7a-c Obchod s recyklovateľnými surovinami
7a Dovoz z krajín mimo EÚ (v tonách)
7b Vývoz do krajín mimo EÚ (v tonách)
7c Obchod v rámci EÚ (v tonách)
Obchod s recyklovateľnými materiálmi odráža význam vnútorného trhu a globálnej účasti na obehovom hospodárstve. Eurostat
Konkurencieschopnosť a inovácie
8a-c Súkromné investície, zamestnanosť a hrubá pridaná hodnota v odvetviach obehového hospodárstva
8a Súkromné investície (v % HDP)
8b Zamestnanosť (v % zamestnanosti)
8c Hrubá pridaná hodnota (v % HDP)
Obehové hospodárstvo dokáže prispievať k vytváraniu pracovných miest a rastu. Eurostat
9 Zelené inovácie
9 Patenty týkajúce sa odpadového hospodárstva a recyklácie (počet a počet na milión obyvateľov)
Inovačné technológie spojené s obehovým hospodárstvom posilňujú globálu konkurencieschopnosť EÚ. Spoločné výskumné centrum na základe databázy PATSTAT
Globálna udržateľnosť a odolnosť
10a-b Globálna udržateľnosť
10a Stopa spotreby (index 2010 = 100 a vynásobený počtom prekročení planetárnych medzí)
10b Emisie skleníkových plynov z výrobných činností (v kg na obyvateľa)

Stopa spotreby určuje rozsah, v akom sa výrobné a spotrebné systémy nachádzajú v rámci planetárnych medzí.


Obehové hospodárstvo prispieva ku klimatickej neutralite.

Spoločné výskumné centrum a Eurostat
11a-b Odolnosť
11a Závislosť od dovozu materiálov (v %)
11b Surovinová sebestačnosť EÚ (v %)
Obehové hospodárstvo prispieva k bezpečnosti dodávok surovín a pomáha riešiť riziká spojené s dodávkami, predovšetkým kritických surovín. Eurostat, iné útvary Európskej komisie


Podrobnejšie informácie sú dostupné: 

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o rámci monitorovania obehového hospodárstva zo dňa 16.01.2018

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o revidovanom rámci monitorovania obehového hospodárstva zo dňa 15.05.2023

Obehové hospodárstvo, definícia, prečo je dôležité a benefity

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

  • Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (rezolúcia VZ OSN A/RES/70/1)
  • Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo
  • Európska zelená dohoda
  • Monitorovací rámec Európskej komisie pre obehové hospodárstvo (Oznámenie komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov o rámci monitorovania obehového hospodárstva)
  • Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030
  • Stratégia hospodárskej politiky do roku 2030  

Sumárne zhodnotenie

Za Slovensko bol od roku 2008 do roku 2022 zaznamenaný pokles v emisiách skleníkových plynov z výrobných činností v prepočte na obyvateľa o vyše 30 %. Na úrovni všetkých členských štátov EÚ bol v rovnakom období zaznamenaný pokles o necelých 25 %.

Medzinárodné porovnanie

Revidovaný monitorovací rámec pre obehové hospodárstvo, ktorý zaviedla Európska komisia, pozostáva z 22 indikátorov, z ktorých niektoré sú rozčlenené do čiastkových indikátorov. Podrobný prehľad o situácii v jednotlivých krajinách EÚ ako aj v celej EÚ nájdete po výbere štátu a rozkliknutí jednotlivých oblastí na stránkach Eurostatu.

Údaje o emisiách skleníkových plynov z výrobných činností v jednotlivých štátoch EÚ sú dostupné v databáze Eurostatu.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Juraj Vajcík, SAŽP, juraj.vajcik@sazp.sk