Dátum poslednej aktualizácie04.12.2023
Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)
Záväzkom SR je zredukovať emisie SO2 do roku 2010 o 80%, emisie NO2 do roku 2010 o 42%, emisie NH3 do roku 2010 o 37% a emisie NMVOC do roku 2010 o 6% - v porovnaní s rokom 1990. V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, znížiť emisie v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:
Znečisťujúca látka | SO2 | NOX | NM VOC | NH3 | PM2,5 |
% zníženia | 57 | 36 | 18 | 15 | 36 |
Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu stanovuje nasledovné opatrenia pre splnenie cieľov:
Národné redukčné záväzky
Národné záväzky znižovania emisií pre jednotlivé členské štáty sú ustanovené v Prílohe II smernice o národných emisných stropoch (smernica o NEC). Sú vyjadrené ako percentuálne zníženie emisií sledovaných znečisťujúcich látok v porovnaní s východiskovým rokom 2005. Záväzky redukcie emisií sú stanovené v dvoch fázach:
a) záväzky platné na rok 2020 a pre nasledujúce roky až do 2029 (v súlade so záväzkami ustanovenými v dodatku k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (dodatok ku Göteborskmu protokolu) a
b) prísnejšie záväzky platné od roku 2030 a pre nasledujúce roky.
Záväzky znižovania emisií ustanovené pre Slovenskú republiku uvádza tabuľka.
Národné záväzky znižovania emisií podľa smernice o NEC pre Slovenskú republiku
Národné redukčné záväzky SR v porovnaní s východiskovým rokom 2005 |
SO2 | NOX | NMVOC | NH3 | PM2,5 |
---|---|---|---|---|---|
Záväzky platné pre rok 2020 a nasledujúce roky až do roku 2029 | 57 | 36 | 18 | 15 | 36 |
Záväzky platné pre rok 2030 a nasledujúce roky |
82 | 50 | 32 | 30 | 49 |
2.1.3. Mobilizácia priemyslu v záujme čistého a obehového hospodárstva
Komisia bude čerpať zo skúseností, ktoré získala pri hodnotení súčasných právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Okrem toho navrhne, aby sa posilnili ustanovenia o monitorovaní, modelovaní a plánoch kvality ovzdušia s cieľom pomôcť miestnym orgánom dosiahnuť čistejšie ovzdušie. Komisia navrhne najmä revíziu noriem kvality ovzdušia, aby sa lepšie zosúladili s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie
2.1.5. Urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu
Najmä v mestách by sa malo znečisťovanie dopravou radikálne znížiť. Otázka emisií a preťaženia v mestách, ako aj zlepšovania verejnej dopravy by sa mala vyriešiť kombináciou viacerých opatrení. V prípade vozidiel so spaľovacím motorom navrhne Komisia prísnejšie normy pre emisie látok znečisťujúcich ovzdušie
2.1.8. Ambícia nulového znečistenia pre netoxické prostredie
Komisia bude čerpať zo skúseností, ktoré získala pri hodnotení súčasných právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Okrem toho navrhne, aby sa posilnili ustanovenia o monitorovaní, modelovaní a plánoch kvality ovzdušia s cieľom pomôcť miestnym orgánom dosiahnuť čistejšie ovzdušie. Komisia navrhne najmä revíziu noriem kvality ovzdušia, aby sa lepšie zosúladili s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie
Ciele pre čisté ovzdušie:
Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky (2020)
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.
Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena | Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa |
---|---|---|---|
Bol zaznamenaný výrazne klesajúci trend. | Pokračuje klesajúci trend, celkový vývoj je možné považovať za pozitívny. | V roku 2021 v porovnaní s rokom 2020 emisie NOx mierne vzrástli. | Slovenskej republike sa darí plniť ciele medzinárodných záväzkov. |
Pre súčasné plnenie legislatívnych záväzkov je dôležitý rok 2005, ktorý sa z hľadiska porovnávania považuje za základný alebo referenčný (t.j. pokles emisií sa porovnáva s rokom 2005). Charakter trendu emisií znečisťujúcich látok od tohto roku je klesajúci vo väčšine sektorov ekonomiky, a to v dôsledku legislatívnych opatrení, zavádzaní nových technológií, ako aj z ekonomických dôvodov. Pokles sa však v posledných rokoch spomalil.
Hodnotenie emisnej situácie je spracované na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR – Nomenclature for Reporting).
Porovnaním rokov 2005 – 2021 bol zistený výrazný pokles u emisií základných znečisťujúcich látok. V medziročnom porovnaní (2020 – 2021) došlo k miernemu nárastu emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok okrem emisií NH3, ktoré mierne poklesli. Tento pozitívny trend vývoja bol zaznamenaný v dôsledku legislatívneho i technologického pokroku a zmenou palivovej základne. Na vývoj mala vplyv aj zmena štruktúry a objemu priemyselnej produkcie.
Emisie NOx [kt/rok] podľa sektorov ich vzniku za rok 2021
2005 | 2010 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | |
Energetika | 39,56 | 29,66 | 25,33 | 22,63 | 22,14 | 21,34 | 19,68 | 19,30 | 20,63 |
Domácnosti | 4,25 | 4,14 | 3,39 | 3,62 | 3,81 | 3,32 | 3,46 | 3,51 | 3,93 |
Doprava | 49,09 | 41,55 | 25,58 | 24,48 | 23,43 | 22,89 | 22,19 | 20,29 | 19,71 |
Priemyselné procesy a použitie produktov | 6,71 | 5,92 | 6,50 | 5,90 | 6,93 | 7,59 | 6,13 | 5,75 | 7,08 |
Poľnohospodárstvo | 6,42 | 6,55 | 7,03 | 7,14 | 6,97 | 7,30 | 7,33 | 7,12 | 7,09 |
Odpady | 0,03 | 0,03 | 0,03 | 0,02 | 0,02 | 0,03 | 0,03 | 0,03 | 0,04 |
Spolu | 106,06 | 87,86 | 67,86 | 63,79 | 63,31 | 62,46 | 58,82 | 56,00 | 58,47 |
Zdroj: SHMÚ
Vývoj emisií oxidov dusíka (NOX)
V roku 2021 bolo vyprodukovaných 58 472 ton emisií NOx. Od roku 2005 do roku 2021 poklesli o 45 % avšak medziročne (2020 – 2021) narástli o 4 %.
Emisie oxidov dusíka v období od roku 1990 poklesli napriek tomu, že medziročne 1994 – 1995 mierne vzrástli v súvislosti so zvýšením spotreby zemného plynu. Ďalší pokles emisií oxidov dusíka od roku 1996 bol zapríčinený zmenou emisného faktora, zohľadňujúcou stav techniky a technológie spaľovacích procesov. Znižovanie spotreby tuhých palív od roku 1997 viedlo k ďalšiemu poklesu emisií NOX. V rokoch 2002 a 2003 sa na znížení emisií výrazne podieľala denitrifikácia (Elektráreň Vojany). Do roku 2007 sa zaznamenával významnejší pokles emisií NOX súvisiaci so znížením objemu výroby (Elektrárne Zemianske Kostoľany) a spotreby zemného plynu (Slovenský plynárenský priemysel – preprava, a.s., Nitra a Veľké Zlievce). K výraznejšiemu poklesu emisií NOX došlo aj u mobilných zdrojov, hlavne v cestnej doprave. Tento pokles súvisí s obnovou vozidlového parku osobných a nákladných vozidiel a používaním presnejšieho emisného faktora. Pokles emisií v roku 2009 bol spôsobený hlavne poklesom výroby ocele a železa, aj magnezitového slinku, ako dôsledok hospodárskej recesie (U.S Steel Košice, s.r.o., Slovenské magnezitové závody a.s.). Ďalší výrazný pokles nastal v roku 2012, kedy došlo k výraznému zníženiu objemu prepravovaného plynu v kompresorových staniciach Eustream, a.s., Bratislava. V roku 2020 bol zaznamenaný pokles emisií oxidov dusíka.
Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 - SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %