Poškodenie lesov abiotickými činiteľmi
Dátum poslednej aktualizácie:20.12.2023
Téma
Lesné hospodárstvoZnačky
Definícia indikátora
Indikátor hodnotí poškodenie lesov spôsobené abiotickými činiteľmi (vietor, sneh, námraza, sucho), vyjadrené objemom poškodenej drevnej hmoty.
Jednotka indikátora
%, m3Metadáta
Definície súvisiace s indikátorom:
Metodika:
Zdroj dát:
Súvisiace indikátory:
Odkazy k problematike:
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
-
Upraviť drevinové zloženie s cieľom zvyšovania odolnosti porastov voči suchu a znižovania zraniteľnosti biotickými a abiotickými činiteľmi
-
Podporiť druhovú a genetickú diverzitu porastov pre zlepšenie prirodzených adaptačných mechanizmov a schopnosti plniť požadované funkcie aj po disturbančných udalostiach
-
Vybudovať demonštračné objekty adaptácie lesných porastov na zmenu klímy.
Kľúčový cieľ do roku 2020
Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.
Národný lesnícky program SR (2007)
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Rámcové ciele v priorite 5:
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Rámcové ciele v priorite 5:
- Vytvorenie efektívneho systému tvorby, financovania a realizácie projektov ozdravných opatrení a ochrany lesa zabezpečujúci zlepšenie ich zdravotného stavu a efektívneho regulovania vplyvu škodlivých činiteľov.
- Zintenzívnenie výskumu škodlivých činiteľov s cieľom čo najrýchlejšieho získania relevantných informácií o ich pôsobení a prípravy opatrení pre lesnícku prax a systémové riešenie kalamitných situácií vo vyšších stupňoch ochrany (4. a 5. stupeň), ktoré bude rešpektovať ekologicky, ekonomicky i sociálne najvhodnejší variant.
Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov
Kľúčová otázka
Ako ovplyvňujú abiotické činitele stav lesov?Kľúčové zistenia
- Posledné dve desaťročia sú lesy v SR vystavené abnormálnej frekvencii a intenzite pôsobenia škodlivých činiteľov, v prevažnej miere tých abiotických, s dominantným pôsobením vetra.
- Dlhodobo môžeme však konštatovať nepravidelné výkyvy v poškodení abiotickými škodlivými činiteľmi.
- Aj v roku 2022 pokračoval pokles celkového objemu poškodenej drevnej hmoty v dôsledku abiotických škodlivých činiteľov (zaznamenaný od roku 2020) a predstavoval 804,7 tis. m3, z čoho 696,1 tis. m3 tvoril nový nárast v roku 2022 (zvyšok bol zostatok z predchádzajúceho roka). Podiel vetra na abiotických činiteľoch činil 67,8 %.
- Medziročne (oproti roku 2021) to predstavuje zníženie objemu poškodených drevín o 429,2 tis. m3 (-34,8 %).
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| Poškodenie lesov abiotickými činiteľmi, hlavne vetrom, je dlhodobo variabilné, keďže závisí od nevyspytateľných prírodných živelných udalostí. | Strednodobo možno konštatovať priebežný pokles poškodenia lesov abiotickými činiteľmi, bez významnejšej kalamity. | Medziročne došlo k opätovnému poklesu poškodenia lesov abiotickými činiteľmi (hlavne vetrom). |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Mapa . Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín abiotickými činiteľmi (2022)
Zdroj: NLC
Prehľad abiotických škodlivých činiteľov v lesoch (2022)
|
Abiotický činiteľ
|
Objem poškodenej drevnej hmoty (m3)
|
|||
|
počiatočný
|
nárast za rok
|
spracovaná
|
nespracovaná
|
|
|
stav k 1.1.2022
|
2022
|
v roku 2022
|
k 31.12.2022
|
|
|
Vietor
|
35 496
|
510 256
|
534 395
|
11 357
|
|
Sucho a úpal
|
8849
|
168 473
|
175 438
|
1 884
|
|
Sneh
|
62 931
|
5 950
|
12 429
|
56 452
|
|
Záplavy a podmáčanie
|
6
|
1140
|
118
|
1028
|
|
Iné abiotické
|
1 356
|
10 264
|
3 897
|
7 723
|
|
Spolu
|
108 638
|
696 083
|
726 277
|
78 444
|
Zdroj: NLC
Na abiotickom poškodzovaní lesov sa v prevažnej miere podieľajú veterné kalamity.
Dlhodobo sa abiotické činitele podieľajú na poškodzovaní lesných porastov v rozmedzí 1 až 3 mil.m3. Výrazný nárast poškodenia lesov veternou kalamitou bol zaznamenaný hlavne v rokoch 2004-2005 (veterná kalamita v Tatrách dňa 19. novembra 2004 so zasiahnutým územím o celkovej výmere cca 12 600 ha), a tiež v roku 2014, kedy došlo k ďalšej väčšej vetrovej kalamite (Žofia) dňa 15. mája 2014 (poškodených bolo až 5,23 mil. m3 drevnej hmoty).
Abiotické činitele sa považujú za ťažiskové z hľadiska objemu náhodných ťažieb. Spravidla spôsobujú priame poškodenie porastov. Niekedy porasty oslabujú, najčastejšie v podobe anomálií (sucho, vietor, sneh, námraza) a v spolupôsobení imisií vytvárajú podmienky na následnú aktiváciu biologických činiteľov.
Na súhrnné vyjadrenie poškodenia lesov najlepšie vyhovuje objem náhodnej ťažby dreva, ktorý bol dlhodobo veľmi vysoký.
Výskyt abiotických činiteľov a ich následkov na lesné porasty sa nedá presnejšie prognózovať. Rozsah poškodenia lesov závisí hlavne od meteorologických javov. V dlhodobejšom výhľade možno predpovedať, že škody budú narastať. Náchylné na poškodenie sú predovšetkým smrečiny, pričom škody vznikajú najmä v jesennom a zimnom období (nemusí to byť však pravidlom).
So zreteľom na to, že ani prognóza ohrozenia slovenských lesov abiotickými činiteľmi nie je priaznivá, treba prehodnotiť doterajšie prístupy a opatrenia na zvýšenie odolnosti lesných porastov voči týmto škodlivým činiteľom a prijať opatrenie na zlepšenie súčasnej situácie.