Poškodenie lesov biotickými činiteľmi

Dátum poslednej aktualizácie:20.12.2023

Téma

Lesné hospodárstvo

Značky

Les

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí poškodenie lesov spôsobené biotickými činiteľmi – podkôrnym a drevokazným hmyzom, listožravým a cicavým hmyzom, hnilobami a tracheomykózami, inými hubovými ochoreniami, príp. poškodenie zverou, vyjadrené objemom poškodenej drevnej hmoty.
 

Jednotka indikátora

%, m3, eur

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Škodlivým činiteľom (podľa § 2 písm. n) zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch) je činiteľ, ktorý môže spôsobiť zníženie odolnosti lesa, jeho ekologickej stability, poškodiť alebo zničiť les alebo jeho časti; člení sa na
1. biotický, ktorým je najmä hmyz, zver alebo iný živý organizmus,
2. abiotický, ktorým je najmä vietor, povodeň, sucho, námraza, sneh alebo iný prírodný jav,
3. antropogénny, ktorým je negatívne pôsobenie ľudskej činnosti, najmä znečistenie ovzdušia znečisťujúcimi látkami (imisie).
 
Ochranou lesa (podľa § 2 písm. o) zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch) sa rozumie súbor činností zameraných na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi.

 

Metodika:

Jedná sa o indikátor hodnotiaci poškodenie lesov biotickými činiteľmi – podkôrnym a drevokazným hmyzom, listožravým a cicavým hmyzom, hnilobami a tracheomykózami, inými hubovými ochoreniami a poškodenie zverou, ktoré je vyjadrené cez objem poškodeného dreva v m3.
 

Zdroj dát:

NLC

 

Súvisiace indikátory:

 

Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 

Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy – aktualizácia (2018)

Návrh adaptačných opatrení v lesníctve:
  • Upraviť drevinové zloženie s cieľom zvyšovania odolnosti porastov voči suchu a znižovania zraniteľnosti biotickými a abiotickými činiteľmi
  • Podporiť druhovú a genetickú diverzitu porastov pre zlepšenie prirodzených adaptačných mechanizmov a schopnosti plniť požadované funkcie aj po disturbančných udalostiach
  • Vybudovať demonštračné objekty adaptácie lesných porastov na zmenu klímy.

 

 
Kľúčový cieľ do roku 2020

Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.

 

Národný lesnícky program SR (2007)
 
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Rámcové ciele v priorite 5:
  • Vytvorenie efektívneho systému tvorby, financovania a realizácie projektov ozdravných opatrení a ochrany lesa zabezpečujúci zlepšenie ich zdravotného stavu a efektívneho regulovania vplyvu škodlivých činiteľov.
  • Zintenzívnenie výskumu škodlivých činiteľov s cieľom čo najrýchlejšieho získania relevantných informácií o ich pôsobení a prípravy opatrení pre lesnícku prax a systémové riešenie kalamitných situácií vo vyšších stupňoch ochrany (4. a 5. stupeň), ktoré bude rešpektovať ekologicky, ekonomicky i sociálne najvhodnejší variant.
Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov

 

Kľúčová otázka

Ako ovplyvňujú biotické činitele stav lesov?

Kľúčové zistenia

  • Posledné dve desaťročia sú lesy v SR vystavené abnormálnej frekvencii a intenzite pôsobenia škodlivých činiteľov.
  • Najvýznamnejšou skupinou biotických činiteľov sú podkôrniky (prevažne lykožrút smrekový – Ips typographus), ktoré predstavujú podiel až 92 % na celkovom poškodení drevnej hmoty biotickými škodlivými činiteľmi.
  • V roku 2022 bolo zaznamenané poškodenie lesných porastov biotickými škodlivými činiteľmi v objeme 2 139,1 tis. m3 dreva, čo predstavuje medziročne (v porovnaní s rokom 2021) nárast o cca 241,5 tis. m3 (12,7 %). Spracované bolo 92,5 % poškodeného dreva.
  • Z toho podkôrniky v roku 2022 poškodili 1 852, 2 tis. m3 drevnej hmoty (spolu s ostatkom z predchádzajúceho roku ním bolo poškodených celkovo 1 968, 5 tis. m3 drevnej hmoty.
  • Z dlhodobého hľadiska (oproti roku 2005) sa jedná o nárast 94,7 % v poškodení dreva podkôrnikmi, tento trend bol však výrazne kolísavý (reflektujúci veterné kalamity) s kulmináciami v rokoch 2009 a 2018.
  • Zo strednodobého pohľadu (oproti roku 2015) došlo k nárastu poškodenia o 5,3 % a medziročne o 12,4 %. Situáciu v poškodení porastov podkôrnym a drevokazným hmyzom možno stále všeobecne označiť ako nepriaznivú.

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_neutral emo_sad
Poškodenie lesov biotickými činiteľmi sa zhoršilo, pričom malo kolísavý priebeh s vysokými kulmináciami v rokoch 2009 a 2018. Poškodenie lesov v danom období síce prudko narástlo (s kulmináciou v roku 2018), odvtedy však opäť pokleslo na približnú úroveň roka 2015. Medziročne došlo k miernemu nárastu poškodenia lesov biotickými činiteľmi.

Sumárne zhodnotenie



 

Podrobné zhodnotenie

Mapa . Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín podkôrnym a drevokazným hmyzom (2022)
Mapa: Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín podkôrnym a drevokazným hmyzom (2022)
Zdroj: NLC

 
Rozsah škôd spôsobených biotickými škodlivými činiteľmi
 
počiatočný stav k 1.1.2022
nárast za rok 2022
spracovaná v roku 2022
nespracovaná k 31.12.2022
Podkôrny a drevokazný hmyz
116 309
1 852 214
1 813 922
154 601
Fytopatogénne mikroorganizmy
7 252
163 337
163 727
6 862
z toho:
 
 
 
 
Hniloby
1 355
10 869
11 763
461
Tracheomykózy
688
1 976
2 469
195
Iné
1 825
35 028
34 755
2 098
Spolu
123 561
2 015 551
1 977 649
161 463
Zdroj: NLC
 
Podkôrniky (podkôrny a drevokazný hmyz) majú naďalej najväčší podiel na náhodných ťažbách, pričom ohrozujú lesné ekosystémy so zastúpením smreka a patria k najvážnejším problémom v ochrane lesa.
 
 
 
Ich nárast je vo veľkej miere viazaný na predchádzajúce veterné kalamity, ktoré vytvárajú podmienky na následnú aktiváciu biologických činiteľov. Výrazný nárast poškodenia lesov veternou kalamitou bol zaznamenaný hlavne v rokoch 2004 – 2005 (veterná kalamita v Tatrách dňa 19. novembra 2004 so zasiahnutým územím o celkovej výmere cca 12 600 ha), s následnou kulmináciou poškodenia podkôrnikmi v roku 2009, a tiež v roku 2014, kedy došlo k ďalšej väčšej vetrovej kalamite (Žofia) dňa 15. mája 2014 (poškodených bolo až 5,23 mil. m3 drevnej hmoty), s následnou kulmináciou poškodenia podkôrnikmi v roku 2018.
 
Medzi ďalšie škodlivé činitele patria fytopatogénne mikroorganizmy (s objemom poškodenia 170 589 m3 drevnej hmoty v roku 2022), listožravý a cicavý hmyz a poľovná zver.
 
Z ochorení drevín hubového pôvodu (fytopatogénne mikroorganizmy: hniloby, tracheomykózy a iné) najvýznamnejšie problémy v smrečinách spôsobuje podpňovka smreková a v listnatých porastoch najväčšie škody spôsobuje tracheomykózne ochorenie dubín.
 
 
Ďalším škodcom je listožravý a cicavý hmyz, ktorý poškodzuje listnaté aj ihličnaté dreviny, no neohrozuje bezprostredne ich existenciu. Zhoršuje však ich rast, znižuje odolnosť a vytvára predispozíciu na ďalšie ochorenia. Medzi najvýznamnejších listožravých škodcov patrí mníška veľkohlavá (Lymantria dispar), piadivky a obaľovače na duboch. Posledné roky však nebola zaznamenaná výraznejšia aktivita tohto škodcu.
 
Medzi významné škodlivé biotické činitele patrí poľovná zver (odhryz výhonkov, obhryz a lúpanie kôry). V roku 2022 boli škody v LH a poľnohospodárstve v SR spôsobené raticovou zverou 2,88 mil. eur, z toho v LH 1,64 mil. eur, čo bolo oproti roku 2021 viac o 36 %. Trend v škodách raticovou zverou je rastúci, pričom od roku 2015 vzrástli škody o 94 %.
 
 
Užívatelia poľovných revírov vyvíjajú značné úsilie o reguláciu početných stavov raticovej zveri, keď sa lov u niektorých jej druhov oproti roku 2010 viac ako zdvojnásobil. Aktuálne sa ako efektívne a účinné opatrenie na zabránenie poškodzovania lesných porastov raticovou zverou javí hlavne budovanie a využívanie maloplošných oplôtkov.
 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk