Poškodenie lesov antropogénnymi činiteľmi

Dátum poslednej aktualizácie:20.12.2023

Téma

Lesné hospodárstvo

Značky

Les

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí poškodenie lesov spôsobené antropogénnymi činiteľmi – imisiami, krádežami dreva, požiarmi a inými antropogénnymi činiteľmi, vyjadrené objemom poškodenej drevnej hmoty.
 

Jednotka indikátora

%, ha, m3, počet

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Škodlivým činiteľom (podľa § 2 písm. n) zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch) je činiteľ, ktorý môže spôsobiť zníženie odolnosti lesa, jeho ekologickej stability, poškodiť alebo zničiť les alebo jeho časti; člení sa na
1. biotický, ktorým je najmä hmyz, zver alebo iný živý organizmus,
2. abiotický, ktorým je najmä vietor, povodeň, sucho, námraza, sneh alebo iný prírodný jav,
3. antropogénny, ktorým je negatívne pôsobenie ľudskej činnosti, najmä znečistenie ovzdušia znečisťujúcimi látkami (imisie).
 
Ochranou lesa (podľa § 2 písm. o) zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch) sa rozumie súbor činností zameraných na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi.

Imisiou rozumieme množstvo látok znečisťujúcich ovzdušie v prízemnej vrstve dôsledkom emisie. Ide hlavne o polietavý prach, oxid siričitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, ozón. Najškodlivejšou zložkou lesných imisií na Slovensku je oxid siričitý (SO2).
 

Metodika:

Jedná sa o agregovaný indikátor hodnotiaci poškodenie lesov:
  • abiotickými (vietor, námraza, sucho, sneh)
  • biotickými (podkôrny a drevokazný hmyz, listožravý a cicavý hmyz, hniloby a tracheomykózy, iné hubové ochorenia a poškodenie zverou) a
  • antropogénnymi škodlivými činiteľmi (imisie a požiare),
ktoré je vyjadrené cez objem poškodeného dreva v m3, príp. cez plochu poškodenia v ha.
 
Čo sa týka imisií, zaťaženie lesov imisiami býva vyjadrované pomocou tzv. lesných imisných depozičných typov (IDT) - na území Slovenska boli vymedzené 3 hlavné IDT – podľa chemickej zložky (kyslý, alkalický a amoniakálny) a celkovo 8 subtypov. V rámci kyslého a zásaditého imisného typu sa intenzita imisného zaťaženia v interakcii s ekologickými činiteľmi vyjadruje 3 pásmami ohrozenia lesov - kategóriami A, B, C (príloha č. 6 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.):
  • A pásmo - plochy s extrémnym imisným zaťažením exponované prevládajúcemu prúdeniu od významných lokálnych zdrojov znečistenia. Pôvodný les spravidla zanikol, typická je sekundárna sukcesia prípravných drevín a odolných krov.
  • B pásmo - Plochy s vysokým imisným zaťažením spravidla z lokálnych zdrojov znečistenia. Lesné dreviny sú silne fyziologicky limitované, dochádza k vážnym poruchám vo výžive, k výraznému zníženiu odolnosti proti iným stresorom a k významným zmenám celého ekosystému.
  • C pásmo - Plochy s nižším, chronickým imisným zaťažením z diaľkového prenosu (spravidla vyššie horské polohy) alebo z lokálnych zdrojov znečistenia. Lesné dreviny nemusia javiť známky fyziologického poškodenia, sú však oslabené, ich rezistencia je znížená a ekosystémové väzby narušené.
 

Zdroj dát:

NLC, ŠÚ SR

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 

Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy – aktualizácia (2018)

Návrh adaptačných opatrení v lesníctve:
  • Upraviť drevinové zloženie s cieľom zvyšovania odolnosti porastov voči suchu a znižovania zraniteľnosti biotickými a abiotickými činiteľmi
  • Podporiť druhovú a genetickú diverzitu porastov pre zlepšenie prirodzených adaptačných mechanizmov a schopnosti plniť požadované funkcie aj po disturbančných udalostiach
  • Vybudovať demonštračné objekty adaptácie lesných porastov na zmenu klímy.

 

 
Kľúčový cieľ do roku 2020

Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.

 

Národný lesnícky program SR (2007)
 
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Rámcové ciele v priorite 5:
  • Vytvorenie efektívneho systému tvorby, financovania a realizácie projektov ozdravných opatrení a ochrany lesa zabezpečujúci zlepšenie ich zdravotného stavu a efektívneho regulovania vplyvu škodlivých činiteľov.
  • Vytvorenie a finančné zabezpečenie efektívneho systému monitorovania vzniku lesných požiarov a realizácie účinných preventívnych opatrení proti ich vzniku.
  • Zintenzívnenie výskumu škodlivých činiteľov s cieľom čo najrýchlejšieho získania relevantných informácií o ich pôsobení a prípravy opatrení pre lesnícku prax a systémové riešenie kalamitných situácií vo vyšších stupňoch ochrany (4. a 5. stupeň), ktoré bude rešpektovať ekologicky, ekonomicky i sociálne najvhodnejší variant.
Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov

 

Kľúčová otázka

Ako ovplyvňujú antropogénne činitele stav lesov?

Kľúčové zistenia

  • Dlhodobo je možné pozorovať výrazný pokles poškodenia dreva antropogénnymi škodlivými činiteľmi (o 77,6 % oproti roku 2006).
  • Strednodobo (od roku 2015) pokračoval naďalej klesajúci trend s najnižším objemom poškodenia v roku 2020. Posledné dva roky však opätovne výraznejšie stúpol, pričom takmer dosiahol úroveň roku 2015.
  • Antropogénne činitele v roku 2022 poškodili lesné dreviny v objeme 51,8 tis. m3 dreva, čo spolu s ostatkom z roku 2021 predstavuje objem 53,1 tis. m3 dreva.
  • Medziročne (oproti roku 2021) došlo k nárastu poškodenia o 199 %.
  • Najvýznamnejšie z antropogénnych činiteľov boli dlhodobo imisie (s podielom 50 – 90 % na celkovom antropogénnom poškodení). Imisné poškodenie lesov v rámci hodnoteného obdobia však výrazne kleslo a v roku 2022 predstavovalo 7 426 m3 dreva, čo je pokles o 94,7 % oproti roku 2005 a o 78,9 % oproti roku 2015.
  • Vysoký podiel v antropogénnom poškodení lesov predstavujú aj krádeže dreva, ktoré naopak majú rastúci trend a v roku 2022 dosiahli podiel až 75,7 % (t. j. 40 204 m3).
  • V roku 2022 bolo v SR evidovaných 297 lesných požiarov (o 196 viac ako v roku 2021) s celkovou poškodenou plochou 1 210 ha a priamou vyčíslenou škodou 1 197 tis. eur.

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Pozitivny trend emo_neutral emo_sad
Poškodenie lesov antropogénnymi činiteľmi má dlhodobo klesajúci trend, vrátane imisného poškodenia, výskyt požiarov a krádeží dreva vykazuje kolísavý trend. Strednodobo má poškodenie lesov antropogénnymi činiteľmi rovnako klesajúci trend, až na posledné dva roky, kedy opäť výraznejšie stúpol (v dôsledku nárastu poškodenia krádežami dreva a tiež lesnými požiarmi). Medziročne došlo k nárastu antropogénneho poškodenia, s výrazným nárastom krádeže dreva.

Sumárne zhodnotenie


 

Podrobné zhodnotenie

 
Medzi antropogénne škodlivé činitele patria imisie, krádeže dreva a požiare.

Mapa . Poškodenie lesných drevín antropogénnymi škodlivými činiteľmi (2022)
Mapa: Poškodenie lesných drevín antropogénnymi škodlivými činiteľmi (2022)
Zdroj: NLC
 
Tabuľka. Štruktúra poškodenia porastov antropogénnymi škodlivými činiteľmi (2022)
Antropogénny činiteľ
Objem poškodenej drevnej hmoty (m3)
počiatočný stav k 1.1.2022
nárast
za rok 2022
spracovaná v roku 2022
nespracovaná
k 31.12.2022
Imisie
1 170
6 256
6 425
1 001
Požiare
45
3 192
2 329
908
Krádež dreva
0
40 204
40 204
0
Iné antropogénne činitele
71
2 205
2 249
27
Spolu
1 286
51 857
51 207
1 936
Zdroj: NLC
 
Imisné poškodenie lesov v rámci hodnoteného obdobia klesá, pričom medziročne oproti roku 2021 tento objem klesol o 11,2 % (na 7 426 m3). Spomínaný dlhodobý pokles súvisí hlavne s poklesom vývoja emisií znečisťujúcich látok (hlavne SO2 a NOX).
 
 
Odráža sa to aj vo výraznom poklese náhodných ťažieb v dôsledku imisií (6 tis.m3 kalamitného dreva k roku 2022), ktoré sa oproti roku 2005 znížili o 94,5 %, strednodobo od roku 2015 o 81,2 % a poklesli tiež medziročne o 8,6 %.
 
 
Zaznamenaný je dlhodobý postupný pokles aj výmery pásiem ohrozenia v dôsledku imisií.
 
 
Poškodenie ihličnatých a listnatých lesov imisiami k 31.12.2022 (ha)
Ukazovateľ
Dreviny
Spolu listnaté
buk
dub
javor
hrab
ostatné listnaté dreviny
Plocha drevín
1043103
681 641
4 014
50 404
116 856
190 188
Poškodenie imisiami
210
115
4
7
38
46
v tom:
 
 
 
 
 
 
pásmo A
 
 
 
 
 
 
pásmo B
 
 
 
 
 
 
pásmo C
128
89
1
2
10
26
Ukazovateľ
Spolu ihličnaté
smrek
jedľa
borovica
ostatné ihličnaté dreviny
Plocha drevín
695 749
424 673
76 667
124 837
69 572
Poškodenie imisiami
402
156
65
69
112
v tom:
 
 
 
 
 
pásmo A
 
 
 
 
 
pásmo B
 
 
 
 
 
pásmo C
273
80
38
47
108
Zdroj: ŠÚ SR
 
Medzi najčastejšie príčiny požiarov v lesoch patrili: nezistená príčina, vypaľovanie trávy a suchých porastov, zakladanie ohňov v prírode, úmyselné zapálenie neznámou osobou, znovurozhorenie požiaru a iná nedbalosť a neopatrnosť dospelých.
 
 
 
Lokality požiarov v roku 2022
Lokalita
Počet
Gelnica
47
Spišská Nová Ves
44
Košice okolie
16
Poprad
11
Banská Štiavnica
10
Čadca
10
Rimavská Sobota
10
Zdroj: NLC

K faktorom ovplyvňujúcim stav a vývoj lesného hospodárstva patrí aj jeho zdravie a vitalita. Jedným zo základných strategických cieľov je preto ozdravovať lesy, ktoré sú, okrem zmeny klímy a výkyvov počasia v jednotlivých rokoch, poškodené imisiami a zvyšovať účinnosť integrovanej ochrany lesov. Imisiami oslabené a poškodené stromy a porasty (najmä smrek, jedľa a buk) sú vo väčšej miere ohrozované abiotickými činiteľmi (vietor, sneh, námraza), čím sa vytvárajú následne priaznivé podmienky na premnoženie biotických škodcov. Problematika antropogénneho ovplyvňovania klímy a vplyvu zmeny klímy na rôzne ekosystémy, vrátane lesných, a na ich ekologickú stabilitu je v súčasnosti nanajvýš aktuálna a často diskutovaná. 
 
Medzi hlavné opatrenia na ochranu lesa patrí spracovanie a vyvezenie poškodenej drevnej hmoty z lesných porastov, doplnené aplikáciou pesticídov a pomocných prípravkov (feromónov a repelentov).

 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk