Emisie skleníkových plynov z energetiky

Dátum poslednej aktualizácie:15.12.2023

Téma

Energetika

Značky

Energetika Ovzdušie Priemysel Obnoviteľné zdroje energie Globálne problémy ŽP Zmena klímy Emisie

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj množstva emisií skleníkových plynov (spaľovanie palív a fungitívne procesy) v rámci sektora energetiky.

Jednotka indikátora

Gg

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Skleníkové plyny sú plynné látky spôsobujúce skleníkový efekt. Patrí k nim oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a fluorované skleníkové plyny, označované tiež ako F-plyny, ktoré sa delia do skupín obsahujúcich čiastočne fluórované uhľovodíky (HFC), plnofluórované uhľovodíky (PFC) a fluorid sírový (SF6). Sú to emisie vznikajúce počas prírodných procesov i ľudských činností. Najvýznamnejším prírodným skleníkovým plynom v atmosfére je vodná para. Počas činností ľudí unikajú do atmosféry aj veľké množstvá ostatných skleníkových plynov, čím sa zvyšujú ich atmosférické koncentrácie. Skleníkové plyny sa uvádzajú v tzv. CO2 ekvivalentoch, čo je hodnota udávajúca mieru vplyvu jednotlivých skleníkových plynov na globálne otepľovanie použitím prepočtu na množstvo alebo koncentráciu CO2, ktorá by mala obdobné vplyvy. Narastajúce emisie skleníkových plynov v atmosfére zosilňujú skleníkový efekt, čo následne vyvoláva zmenu klímy.

Agregované hodnoty emisií v jednotkách "CO2 ekvivalent" sú prepočítané hodnoty s využitím GWP (Global Warming Potential) koeficientov. Hodnoty GWP koeficientov pre jednotlivé skleníkové plyny sú publikované v čiastkových správach o metodikách IPCC a sú medzinárodne uznávanou štandardou.

Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) je jedným z kľúčových nástrojov, ktorými sa EÚ snaží dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov. Schéma stojí právne na Smernici 2003/87/EC, ktorá vstúpila do platnosti 25. októbra 2003. Fungovať začala v januári 2005. Európsky systém je otvorený spolupráci s inými kompatibilnými schémami obchodovania s emisiami, čo rozširuje potenciálny rozsah emisného trhu.

1Gg = tis.t

LULUCF - Využívanie krajiny a lesníctvo


Metodika:

Odborným garantom pre definovanie metodík stanovenia emisií skleníkových plynov je IPCC (Medzinárodný panel pre zmenu klímy) založený v roku 1988 WMO (Svetová meteorologická organizácia) a UNEP (Program pre životné prostredie OSN). Poslaním IPCC je hodnotiť vedecké, technické a socio-ekonomické informácie relevantné z pohľadu dopadov na zmenu klímy, spracovať a publikovať návody a príručky o metodikách inventarizácie emisií skleníkových plynov určené pre národných expertov.

Indikátor hodnotí vývoj emisií skleníkových plynov zo sektora energetiky.

Sektor energetiky pokrýva emisie zo spaľovania fosílnych palív (CRF 1.A) a fugitívne emisie z baní, ťažby ropy a zemného plynu (CRF 1.B). Inventarizácia emisií zo spaľovania palív zahŕňa priame emisie skleníkových plynov (CO2, CH4, N2O) a nepriame emisie skleníkových plynov (NOx, CO, NMVOC), ako aj emisie SO2. Zahrnuté sú aj bodové zdroje a spaľovanie iných palív. Súpis fugitívnych emisií z baní, ťažby ropy a zemného plynu zahŕňa emisie CO2, CH4, N2O a NMVOC z ťažby hnedého uhlia, rafinácie a skladovania ropy a zemného plynu, emisie z vypúšťania a spaľovania v ropných rafinériách, ako aj emisie z prepravy a distribúcie zemného plynu. Emisie z medzinárodných zásobníkov (CO2, CH4, N2O, SO2 a nepriame plyny) a emisie CO2 z biomasy sú zahrnuté v informačných položkách a nie sú zahrnuté do národného súčtu.

Pri inventarizácii emisií zo spaľovania palív sú použité dva prístupy: referenčný (Reference Approach), inak nazývaný ako metóda zhora-nadol poskytuje len súhrne odhady emisií z palív rozdelených na primárne a sekundárne a sektorový (Sectoral Approach), inak nazývaný ako metóda zdola–nahor je založená na detailnej metodike zameranej priamo na zdroj znečistenia. Jednotlivé aktivity sú delené na nasledujúce kategórie a subsektory: 1.A Spaľovanie palív: 1.A.1 Energetický priemysel 1.A.2 Spracovateľský priemysel 1.A.4 Ostatné sektory 1.A.5 Nešpecifikované. Všetky subsektory a kategórie obsahujú niektoré zo skupín palív: kvapalné, pevné, plynné, iné a biomasa. Táto komplikovaná metodika je nezávislá na národnej inventúre skleníkových plynov pre sektor energetika podľa referenčného scenára. Emisná inventúra obsahuje informácie o emisiách priamych a nepriamych skleníkových plynov.
 
Zdrojom štatistických a iných vstupných údajov sú ŠÚ SR, Národný emisný informačný systém (NEIS) a prevádzkovatelia zdrojov znečistenia ovzdušia. Proces emisnej inventarizácie prebieha celoročne. Prostredníctvom okresných úradov prebieha zber údajov od všetkých relevantných prevádzkovateľov zdrojov znečistenia ovzdušia v celej SR. Údaje sa uložia v centrálnej databáze na SHMÚ (NEIS formáte) a ďalej sa verifikujú kompetentnými pracovníkmi v rámci ústavu. Prebieha aktualizácia základných charakteristík na základe údajov od prevádzkovateľov. Výsledky sú zaslané národnému koordinátorovi emisných inventúr.

Medzi emisie z fugitívnych procesov patria emisie metánu z ťažby uhlia a poťažobných aktivít a emisie metánu z ťažby, dopravy a spracovania ropy a zemného plynu.
Fugitívne emisie metánu z produkcie, prevádzky, dopravy a použitia zemného plynu a ropy sú:  

a) emisie metánu počas bežnej (normálnej) prevádzky zariadení + emisie súvisiace s odvetrávaním a spaľovaním v poľnom horáku počas ťažby zemného plynu a ropy,
b) emisie vyskytujúce sa počas opráv a údržby technologických zariadení,
c) emisie vznikajúce v dôsledku havárií.

Zdroj dát:

SHMÚ


Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (1992)
Dohovor v SR vstúpil do platnosti 21. marca 1994. SR akceptovala všetky záväzky Dohovoru.
Hlavným cieľom dohovoru je stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by umožnila predísť nebezpečným dôsledkom interakcie ľudstva a klimatického systému Zeme.

Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (1997)
SR prijala redukčný cieľ neprekročiť v rokoch 2008 - 2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Na jar 2007 prijal Európsky parlament jednostranný záväzok redukovať emisie skleníkových plynov v EÚ o najmenej 20 % do roku 2020 oproti roku 1990.

Dodatok ku Kjótskemu protokolu (2012)
Týmto dodatkom sa rozhodlo o pokračovaní protokolu a stanovilo sa druhé funkčné záväzné osemročné obdobie (2013 - 2020). Redukčné záväzky EÚ a členských štátov na druhé obdobie KP: 20 % redukcia emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K monitorovaným šiestim skleníkovým plynom z prvého obdobia pribudol nový plyn – fluorid dusitý NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny potenciál otepľovania, čo znamená znásobenie radiačného účinku.

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. Prijatie opatrení na ďalšie zníženie emisií skleníkových plynov by mohlo významným spôsobom doplniť existujúce a plánované opatrenia v oblasti kvality ovzdušia, čím by sa dosiahlo výrazné zníženie miery znečistenia ovzdušia.

Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska. 
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.

Kľúčová otázka

Znižuje sa množstvo emisií skleníkových plynov z energetiky?

Kľúčové zistenia

  • Energetika sa výrazne podieľa na emisiách skleníkových plynov. V roku 2021 bolo zo sektora energetiky vyprodukovaných 19 894,7 tis. ton CO2 ekvivalentu, čo predstavovalo  48,3 % z celkových emisií skleníkových plynov v SR (bez započítania sektora LULUCF).
  • V medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2021 došlo k výraznému 13 % nárastu emisií skleníkových plynov z energetiky, ktorý možno pripísať oživeniu ekonomiky po pandémii COVID-19. Napriek tomu emisie skleníkových plynov z energetiky celkovo poklesli k roku 2021 oproti východiskovému stavu v roku 1990 o 60 % (bez započítania sektora LULUCF).
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
Pozitivny trend Pozitivny trend
Do roku 2021 došlo k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov z energetiky. Do roku 2021 kleslo množstvo emisií skleníkových plynov z energetiky. Medziročne v rokoch 2020 – 2021 došlo k výraznému nárastu emisií skleníkových plynov z energetiky.

 

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Najvýznamnejším antropogénnym zdrojom skleníkových plynov v SR je spaľovanie a transformácia fosílnych palív (75 – 80 %). Emisie skleníkových plynov vznikajú hlavne vo verejnej energetike pri výrobe tepla a elektriny, v priemyselnej energetike, v systéme centralizovaného zásobovania teplom pre obytné domy, verejné zariadenia, služby a objekty v nevýrobnej sfére.

Výrazný pokles emisií z energetiky je výsledkom celého radu vplyvov a procesov. K rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim vývoj emisií skleníkových plynov patria okrem ekonomickej recesie po roku 1990, zmena palivovej základne v prospech čistých palív a palív s lepšími kvalitatívnymi vlastnosťami (zvýšenie podielu plynných palív na spotrebe primárnych energetických zdrojov), reštrukturalizácia priemyslu, využívanie nových efektívnejších technológií a s tým spojeného poklesu konečnej spotreby energie v niektorých energeticky náročných, ale aj iných odvetviach ako aj pozitívnym dopadom priamych a nepriamych legislatívnych opatrení vrátane poplatkov za znečisťovanie.

Napriek tomu mala energetika v rámci podielu jednotlivých sektorov v roku 2021 stále najvýznamnejšie miesto s podielom 48,3 %. Sektor energetiky pokrýva emisie zo spaľovania fosílnych palív a fugitívne emisie (bane, ropa a zemný plyn). Takmer 95 % emisií skleníkových plynov v rámci sektora energetiky v roku 2021 pochádzalo zo spaľovania fosílnych palív.

Keďže množstvo energie a vplyv na životné prostredie sú v priamej úmere, najvhodnejším opatrením sa javí racionalizácia dopytu po energii. Úsporu energie možno dosiahnuť najmä:
•    elimináciou deformovania cien energie,
•    motiváciou šetrenia energiou,
•    dostupnosťou informácií o úspore energie,
•    záväznými energetickými auditmi,
•    zavádzaním nových a sprísnením existujúcich noriem spotreby,
•    povinným označovaním spotrebičov energie.

Zníženie emisií skleníkových plynov v energetike podporí:
•    vyššia energetická účinnosť výroby elektriny a podpora účinnejších konverzných technológií a ušľachtilejších palív,
•    nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny.

Energetická politika SR je úzko previazaná s politikou zmeny klímy, ktorá posilňuje znižovanie emisií skleníkových plynov vo všetkých sektoroch. V súlade s Parížskou dohodou a v rámci Európskej zelenej dohody sa v európskom právnom predpise v oblasti klímy, prijatom v roku 2021, stanovuje cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s rokom 1990. V dosahovaní týchto cieľov zohráva kľúčovú rolu energetický systém, ktorý musí prejsť v najbližších dvoch desaťročiach hĺbkovou transformáciou. Prioritu musí mať energetická efektívnosť, elektroenergetika postavená z veľkej miery na obnoviteľných zdrojoch a doplnená urýchleným odstavením uhlia a dekarbonizáciou plynu. Zároveň musia byť pre domácnosti i podniky zaistené bezpečné a cenovo dostupné dodávky energie v EÚ.

SR sa zaviazala dosiahnuť klimatickú neutralitu v súlade so všeobecným cieľom EÚ do roku 2050. Integrovaný národný energetický a klimatický plán (NEKP) SR na roky 2021 – 2030, prijatý v roku 2019, stanovuje smerovanie SR k dosiahnutiu záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ a participáciu SR na medzinárodných dohodách (Parížska dohoda). Vzhľadom na zvýšené klimatické ambície EÚ do roku 2030 a vývoj súvisiaci s inváziou na Ukrajinu si bude plán vyžadovať aktualizáciu.

Medzinárodné porovnanie

EEA: Skleníkové plyny (EEA greenhouse gasses - data viewer)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk