Množstvo prepraveného tovaru a výkony v nákladnej doprave

Dátum poslednej aktualizácie:15.12.2023

Téma

Doprava

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje množstvo prepraveného tovaru a výkony podľa jednotlivých druhov nákladnej dopravy.

Jednotka indikátora

%, mil.tkm, tis.ton

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Množstvo prepraveného tovaru vyjadruje hmotnosť prepraveného tovaru (nákladu) dopravnými prostriedkami. Preprava je priestorová zmena miesta tovaru, uskutočnená dopravnými prostriedkami po dopravnej ceste.

V železničnej doprave ukazovateľ vyjadruje tarifnú hmotnosť prepraveného tovaru. Tarifná hmotnosť je hmotnosť, za ktorú sa počíta dopravné. Je to skutočná hmotnosť zásielky, zaokrúhlená smerom nahor na celú tonu, najmenej však základná (najnižšia) hmotnosť stanovená pre príslušnú tarifnú triedu.

V cestnej doprave ukazovateľ vyjadruje skutočnú hmotnosť prepraveného tovaru v tonách, ktorá bola prepravená cestnými nákladnými vozidlami (vrátane návesov a prívesov).

Vo vodnej doprave ukazovateľ vyjadruje hmotnosť prepraveného tovaru na základe nákladového listu vo vnútroštátnej preprave a nakládkového resp. nákladového listu v medzinárodnej preprave tovaru.

V leteckej doprave ukazovateľ vyjadruje hmotnosť prepraveného tovaru, batožiny a pošty, ktoré sú zapísané v Zozname nákladu jednotlivého pravidelného alebo nepravidelného letu vo vnútroštátnej alebo medzinárodnej leteckej doprave.

V nepravidelnej doprave, kde sa predáva celá kapacita lietadla na prepravu tovaru, sa do prepravených ton počíta len hmotnosť skutočne prepraveného tovaru.

V kombinovanej doprave ukazovateľ vyjadruje hmotnosť prepraveného tovaru v uzatvorenej nákladovej jednotke minimálne dvoma druhmi dopráv (železnica - cesta, železnica - voda, cesta - voda, železnica - cesta - voda).
Nákladovými jednotkami v zmysle dohody AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch) sa rozumejú: cestné vozidlá, cestné súpravy, cestné návesy, výmenné nadstavby a veľké kontajnery.

Výkony v nákladnej doprave vyjadrujú súhrn prepravných výkonov pri preprave tovarov všetkými druhmi nákladnej dopravy (v železničnej, cestnej, vodnej a leteckej doprave).
 
Výkony v tonokilometroch (tkm) vyjadrujú veľkosť prepravných výkonov v tonokilometroch vykonaných nákladnými dopravnými prostriedkami príslušného druhu dopravy. Počítajú sa (tony x kilometre) za každú jazdu samostatne. Výkony v nákladnej doprave spolu sú dané súčtom tkm za jednotlivé dopravné prostriedky, za jednotlivé cesty, za deň, mesiac a rok. Výkonom v tkm v železničnej doprave zodpovedajú čisté tkm (čtkm). Čistý tonokilometer predstavuje prepravu 1 tony tovaru na vzdialenosť 1 kilometra.
 

Metodika:

Do dopravy patria subjekty s prevažujúcou dopravnou činnosťou vykonávajúce prepravu tovaru a osôb vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave, vrátane vedľajších a pomocných činností v doprave (okrem cestovných kancelárií). Iná pozemná doprava zahŕňa cestnú dopravu, mestskú hromadnú dopravu a taxislužbu.
Štatistický úrad SR vykonáva štatistické zisťovania za účelom získania informácií o stave a vývoji ekonomiky a spoločnosti Slovenskej republiky a pre medzinárodné porovnávania.Štatistický úrad Slovenskej republiky vydáva program štátnych štatistických zisťovaní vyhláškou uverejnenou v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Účelom štatistické zisťovania je získať informácie aj o doprave a vykonáva sa formou vyplňovania štatistických formulárov, ktoré sú dostupné na stránke Štatistického úradu SR. (Formuláre o doprave sú dostupné: Oblasť: Odvetvové štatistiky, Okruh: Doprava)
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2017)

Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.

Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
 
Modálne špecifické ciele:
Cestná doprava
ŠC1: Zabezepečiť dostupnosť všetkých regiónov Slovenska prostredníctvom efektívnej a udržateľnej infraštruktúry
 
Verejná osobná a nemotorová doprava
ŠVO2: Reorganizovať inštitucionálne usporiadanie verejnej dopravy
 
Železničná doprava
ŠŽ2: Zvýšiť podiel železničnej nákladnej dopravy v celkovom dopravnom výkone
ŠŽ3: Zlepšenie kvality a environmentálnych dopadov železničnej prevádzky
 
Vodná doprava:
ŠV1: Zlepšiť plvebné podmienky na Dunaji tam a vtedy, kde sa to preukáže odôvodnené a uskutočniteľné
 
 
 
6. Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov
Zavedú sa emisné zóny v mestách a podporia sa dopravné riešenia bez negatívnych klimatických vplyvov.

6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave
Ceny palív by mali odzrkadľovať ich environmentálne dopady. U fosílnych palív bude preto postupne vyrovnané daňové zaťaženie benzínu a nafty s ohľadom na konkurencieschopnosť a zabezpečenie podpory alternatívnych palív spolu s budovaním infraštruktúry. Preferované budú dlhodobo udržateľné riešenia. Súčasťou podpory udržateľných riešení v doprave je úsilie o zmeny v celkovej deľbe prepravnej práce. V nákladnej doprave o presun prepravnej práce z cestnej dopravy na železničnú resp. vodnú dopravu a v osobnej doprave o presun prepravnej práce z individuálnej automobilovej dopravy na verejnú, mestskú, cyklistickú a pešiu dopravu.

 
 
III. 3 Zabezpečiť dostupnosť a udržateľnosť kvalitnej, modernej a efektívnej infraštruktúry, služieb a bývania pre zdravý a plnohodnotný život komunít
 
V oblasti dopravnej infraštruktúry
1. Pokračovať v rozvoji a modernizácii dopravnej infraštruktúry ako základného predpokladu pre vytvorenie funkčného, udržateľného a kvalitného dopravného systému SR podporujúceho ekonomický rozvoj SR;
2. V spolupráci štátu a územných samospráv zabezpečiť sociálne dostupnú, ekonomicky a environmentálne udržateľnú dopravnú obsluhu komunít obcí, miest a regiónov;
3. Zabezpečiť integrované technické a organizačné riešenia na regionálnej úrovni pre zlepšenie dopravnej dostupnosti verejných služieb a posilnenie environmentálnej udržateľnosti prímestskej a mestskej mobility, vrátane podpory alternatívnych spôsobov dopravy – cyklodoprava, elektromobilita a pod.;
4. Presunúť minimálne 20 % záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy na železničnú sieť a na vnútrozemskú vodnú dopravu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a tým naplniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a legislatívy a strategického smerovania EÚ;
5. Dosiahnuť podiel verejnej osobnej dopravy na celkovom objeme prepravených osôb na úrovni najmenej 30 % v roku 2030 v porovnaní s podielom 27 % v roku 2017, a to najmä jej skvalitnením a motiváciou verejnosti.
 
 
OBLASŤ DOPRAVY A VÝSTAVBY
 
V oblasti dopravy vláda:
  • prioritou vlády je zabrániť hroziacim ekonomickým škodám a nebezpečenstvu pre občanov spôsobeným katastrofálnym stavom súčasnej infraštruktúry a zároveň rozvíjať dopravnú sieť, aby reflektovala na medzinárodné záväzky, národné strategické plány a plány rozvoja regiónov.  Súčasná geopolitická situácia vyžaduje urýchlené dobudovanie nadradenej infraštruktúry s cieľom dostupnosti našich strategických partnerov a ich napojenie na národnú infraštruktúru
  • vytvorí medzirezortný projektový tím dotknutých rezortov s cieľom urýchliť prípravu a výstavbu zostávajúcich úsekov na cestných koridoroch D1, D3 a R4. Táto pracovná skupina bude eliminovať akékoľvek časové prieťahy pri vydávaní stanovísk a povolení zo strany štátnych orgánov
  • zabezpečí aktualizáciu strategického rámca v oblasti dopravy. Vyhodnotí plnenie cieľov a opatrení dlhodobého strategického dokumentu Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a v nadväznosti na výstupy hodnotenia stratégie pristúpi k jej aktualizácii s presahom do konca roka 2050
Cestná doprava:
  • vyvinie maximálne úsilie pre akceleráciu prípravy, výstavby a modernizácie jednotlivých úsekov cestnej infraštruktúry
Železničná doprava:
  • vytvorí podmienky na presun tovarových tokov z cestnej dopravy na udržateľnejšie druhy dopravy (najmä železničnej)
Intermodálna doprava
  • v oblasti intermodálnej dopravy Slovenska je dosiahnutie vyššieho objemu prepráv po železnici na úkor cestnej dopravy, čím chce vláda jednak naplniť medzinárodné záväzky v environmentálnej oblasti, ale tiež zvýšiť kvalitu života obyvateľov a bezpečnosť na cestách
  • podporí rozvoj intermodálnej nákladnej dopravy s cieľom zníženia podielu cestnej nákladnej dopravy presunutím tovarových tokov na ekologicky prijateľnejšie módy dopravy, ako sú železničná a vodná
Civilné letectvo:
  • nedostatočné príjmy, ako aj podfinancovanie sektora sa postupne prejavujú aj na zhoršujúcom sa stave letiskovej infraštruktúry, čo spôsobuje zhoršenie postavenia letiskových spoločností pri vyjednávaní nových leteckých spojení. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu plnenia cieľov v oblasti životného prostredia, je potrebné tomuto sektoru venovať náležitú pozornosť
Vnútrozemská plavba:
  • vnútrozemská plavba má, napriek geografickej polohe Slovenska, potenciál prispieť k udržateľnejšiemu systému dopravy. Rozvoj infraštruktúry vodných ciest a prístavov v Slovenskej republike musí byť v synergii s politickým smerovaním rezortu životného prostredia zameraným na ochranu vody a riek, ako aj s dotknutými subjektmi v blízkosti vodných ciest (mestá a obce)
  • prostredníctvom rozvoja riečnych informačných služieb bude vláda podporovať zlepšenie zapojenia vnútrozemskej vodnej dopravy do dopravných logistických reťazcov

Kľúčová otázka

Aký je vývoj v preprave tovarov a prepravných výkonov v nákladnej doprave?

Kľúčové zistenia

  • Trend vývoja prepravy tovaru nákladnou dopravou v hodnotenom období rokov 2005 – 2022 mal kolísavý charakter, ktorý bol významne poznačený hospodárskou krízou (2008 – 2012) a v roku 2020 pandémiou koronavírusu COVID-19, čo sa prejavilo poklesom množstva prepraveného tovaru. V roku 2022 medziročný (2021 – 2022) nárast predstavoval 1,6 % a v porovnaní s rokom 2005 pokleslo množstvo prepraveného tovaru o 13,6 %.
  • Prepravné výkony v nákladnej doprave v sledovanom období rokov 2005 – 2022 mali kolísavý trend, pričom najnižšia hodnota bola zaznamenaná v roku 2005. Po roku 2010 výkony narastali až do  roku 2016 a po tomto roku pozorujeme postupný pokles. V roku 2022 prepravné výkony medziročne v porovnaní s rokom 2021 narástli o 2,5 %.
  • Najvyšší podiel prepravných výkonov v roku 2022 zaznamenala cestná doprava – 79 %, nasledovaná železničnou dopravou – 19 %, podiel vnútrozemskej vodnej dopravy je zanedbateľný (2 %). 
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile Neutralny trend Neutralny trend
Preprava tovarov a prepravné výkony nákladnou dopravou mali kolísavý trend. Preprava tovarov nákladnou dopravou začala postupne narastať, naopak prepravné výkony zaznamenávali medziročné poklesy. Významný pokles zaznamenaný v roku 2020 bol zapríčinený pandémiou koronavírusu COVID-19. Preprava tovarov a výkonov v nákladnej doprave zaznamenala mierny medziročný (2021 – 2022) nárast.

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Pandémia koronavírusu (COVID-19) v roku 2020 sa zásadným spôsobom dotkla všetkých odvetví národného hospodárstva a významne ovplyvnila aj vývoj v sektore dopravy. Uzavretie ekonomiky, pokles výroby a dopytu po tovaroch spôsobili zníženie prepravy aj v nákladnej doprave.  
 
Množstvo prepraveného tovaru cestnou nákladnou dopravou v sledovanom období rokov 2005 – 2022 malo kolísavý charakter. Od roku 2005 nákladná preprava zaznamenávala medziročné poklesy do roku 2010. Od roku 2015 začal postupný nárast v preprave tovarov, ktorý trval až do roku 2019. V roku 2022 oproti roku 2005 pokleslo množstvo prerpaveného tovaru o 17,7 %, medziročný (2021 – 2022) nárast predstavoval 3,8 %. V prípade prepravných výkonov cestnej nákladnej dopravy v rozmedzí rokov 2005 – 2022 bol zaznamenaný nárast výkonov o 39,4 %.
 
 
 
Železničná nákladná doprava si v preprave tovaru udržuje vyrovnaný charakter za celé sledované obdobie rokov 2005 – 2022 a v roku 2022 medziročne poklesla o 5,4 %. Výkony železničnej nákladnej dopravy zaznamenali kolísavý trend s výrazným poklesom v rokoc 2010 a 2020. Od roku 2010 sa výkony pohybovali na úrovni 8 500 mil.tkm. V sledovanom období rokov 2005 – 2022 pokles predstavoval 14,3 % a medziročne (2021 – 2022) výkony poklesli o 3,7 %.
 
 
 
V období rokov 2005 – 2010 významný nárast (o 100 %) zaznamenala vodná doprava, ale po tomto roku začala klesať do roku 2018. Od roku 2019 došlo k miernemu nárastu prepravy tovarov a v roku 2022 medziročný (2021 – 2022) nárast predstavoval 5,9 %. Výkony vodnej nákladnej dopravy nezaznamenali významné výkyvy v sledovanom období rokov 2005 – 2022, okrem výrazného nárastu v roku 2010. Výkony vodnej nákladnej dopravy v roku 2022 oproti roku 2005 narástli o 25,1 % a medziročný (2021 – 2022) nárast predstavoval 2,7 %.
 
Významnejší nárast v preprave tovarov a tiež aj výkonov leteckou nákladnou dopravou bol zaznamenaný v rokoch 2014 – 2019. Od roku 2020 sa údaje za prepravený tovar a  výkony leteckou nákladnou dopravou nezverejnejujú .
 
 
 
V roku 2022 v deľbe jednotlivých druhov nákladnej dopravy dominovala cestná doprava – 78,7 %, nasledovaná železničnou dopravou – 19,4 % a vnútrozemskou vodnou dopravou – 1,9 %.
 

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Preprava tovaru cestnou dopravou (Goods transport by road)

Eurostat: Preprava tovaru železničnou dopravou (Goods transport by rail)
 
Eurostat: Preprava tovaru vodnou dopravou (Goods transport by inland waterways)
 
Eurostat: Preprava tovaru leteckou dopravou (Air transport of goods)
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk