Dĺžka dopravnej infraštruktúry

Dátum poslednej aktualizácie:15.12.2023

Téma

Doprava

Značky

Pôda Doprava Ekonomické nástroje

Definícia indikátora

Indikátor popisuje dĺžku dopravnej infraštruktúry (cesty a diaľnice, splavné toky a železničné trate), podiel jednotlivých kategórií ciest a investičné výdavky do dopravnej infraštruktúry.

Jednotka indikátora

km, %, mil.eur

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Do dĺžky ciest a diaľnic sú zaradené cesty celoštátneho významu (I., II., III. triedy) vrátane úsekov v mestách a obciach, zaradených do cestnej siete.

Diaľnice sú ucelené líniové stavby slúžiace k dopravnému spojeniu medzi dôležitými centrami vnútroštátneho a medzinárodného významu. Súčasťou diaľnic sú križovatky, odpočívadlá pre motorové vozidlá, mosty a tunely. Mosty a tunely sú budované ako smerovo rozdelené, s mimoúrovňovým krížením so všetkými ostatnými komunikáciami, s obmedzeným pripojením a prístupom, slúžiace pre prevádzku motorových vozidiel.

Cesta I. triedy je cesta, ktorá má význam najmä pre medzinárodnú a celoštátnu dopravu a označuje sa dvojmiestnym číslom.

Cesta II. triedy je cesta, ktorá má význam najmä pre dopravu medzi krajmi a okresmi a označuje sa trojmiestnym číslom.

Cesta III. triedy je cesta, ktorá má spravidla miestny význam a označuje sa štvormiestnym alebo päťmiestnym číslom, podľa číselného označenia najbližšej cesty II. triedy, výnimočne I. triedy.
 
Ďalšie definície ohľadom cestných komunikácií sú dostupné na stránke SSC – cestná sieť SR
 
Dĺžka železničných tratí je dĺžka priebežných tratí, a nezapočítavajú sa ostatné dopravné a manipulačné trate.
 
Splavné toky sú úseky riek, na ktorých sa prevádzkuje nákladná alebo osobná doprava riečnymi loďami s hmotnosťou 50 ton, poháňanými mechanickou silou. Splavné úseky riečnych tokov spravované riečnymi loďami s hmotnosťou menej ako 50 ton nie sú zahrnuté do splavných tokov.     
 
Investície označujú tok výdajov zameraných na udržanie alebo zvýšenie kapitálovej zásoby. Môžu byť používané na zvyšovanie alebo zdržanie fyzického kapitálu, ľudského kapitálu a zásob. Pod investíciou sa rozumejú náklady potrebné alebo vynaložené na budovanie stavieb a zariadení, na nákup ich vybavenia.
 
Obstarané investície vyjadrujú celkové náklady vynaložené za rok na obstaranie investičného majetku.
 
Obstarané hmotné investície vyjadrujú celkové náklady vynaložené za rok na obstaranie hmotného investičného majetku.
 

Metodika:


Štatistické zisťovanie sa vykonáva formou vyplňovania štatistických formulárov, ktoré sú dostupné na stránke štatistického úradu SR. Štatistický úrad Slovenskej republiky vydáva program štátnych štatistických zisťovaní vyhláškou uverejnenou v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(Formuláre o doprave sú dostupné: Oblasť: Odvetvové štatistiky, Okruh: Doprava)


Zdroj dát:

ŠÚ SR, SSC


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2017)

Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.

Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.

Strategický globálny cieľ 5 (SGC5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovanie počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
 
Špecifický horizontálny cieľ 4
Systematicky zvyšovať parametre bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany bodových a líniových prvkov dopravného systému 
 
 
 
V pláne obnovy a odolnosti Slovenska sa vďaka prideleným prostriedkom určeným do oblasti Zelená ekonomika a jej 3 komponentu Udržateľná doprava sa reformami v oblasti strategického plánovania dopravnej infraštruktúry a nadväzujúcimi investíciami do ekologickej dopravy, najmä do rekonštrukcie vyše 69 km železníc, dispečerizácie vyše 100 km železníc a výstavby 200 km novej cyklodopravnej infraštruktúry, vytvorí čistejší, inteligentnejší, bezpečnejší a efektívnejší dopravný sektor.
Prostredníctvom opatrení v pláne obnovy sa zvýši podiel ekologických foriem dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce a zvýši sa aj objem prepraveného tovaru v ekologickej intermodálnej doprave, čím sa významne zníži produkcia CO2 v sektore dopravy, ktorý patrí k sektorom s najvyšším rastom emisií. K znižovaniu emisií v doprave prispeje aj vybudovanie kostrovej siete mestskej a diaľkovej infraštruktúry pre vozidlá s alternatívnym pohonom.
 
 
 
III. 3 Zabezpečiť dostupnosť a udržateľnosť kvalitnej, modernej a efektívnej infraštruktúry, služieb a bývania pre zdravý a plnohodnotný život komunít
 
V oblasti dopravnej infraštruktúry
1. Pokračovať v rozvoji a modernizácii dopravnej infraštruktúry ako základného predpokladu pre vytvorenie funkčného, udržateľného a kvalitného dopravného systému SR podporujúceho ekonomický rozvoj SR;
2. V spolupráci štátu a územných samospráv zabezpečiť sociálne dostupnú, ekonomicky a environmentálne udržateľnú dopravnú obsluhu komunít obcí, miest a regiónov;
3. Zabezpečiť integrované technické a organizačné riešenia na regionálnej úrovni pre zlepšenie dopravnej dostupnosti verejných služieb a posilnenie environmentálnej udržateľnosti prímestskej a mestskej mobility, vrátane podpory alternatívnych spôsobov dopravy – cyklodoprava, elektromobilita a pod.;
4. Presunúť minimálne 20 % záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy na železničnú sieť a na vnútrozemskú vodnú dopravu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a tým naplniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a legislatívy a strategického smerovania EÚ;
5. Dosiahnuť podiel verejnej osobnej dopravy na celkovom objeme prepravených osôb na úrovni najmenej 30 % v roku 2030 v porovnaní s podielom 27 % v roku 2017, a to najmä jej skvalitnením a motiváciou verejnosti.
 
 
 
OBLASŤ DOPRAVY A VÝSTAVBY
 
V oblasti dopravy vláda:
  • prioritou vlády je zabrániť hroziacim ekonomickým škodám a nebezpečenstvu pre občanov spôsobeným katastrofálnym stavom súčasnej infraštruktúry a zároveň rozvíjať dopravnú sieť, aby reflektovala na medzinárodné záväzky, národné strategické plány a plány rozvoja regiónov.  Súčasná geopolitická situácia vyžaduje urýchlené dobudovanie nadradenej infraštruktúry s cieľom dostupnosti našich strategických partnerov a ich napojenie na národnú infraštruktúru
  • vytvorí medzirezortný projektový tím dotknutých rezortov s cieľom urýchliť prípravu a výstavbu zostávajúcich úsekov na cestných koridoroch D1, D3 a R4. Táto pracovná skupina bude eliminovať akékoľvek časové prieťahy pri vydávaní stanovísk a povolení zo strany štátnych orgánov
  • zabezpečí aktualizáciu strategického rámca v oblasti dopravy. Vyhodnotí plnenie cieľov a opatrení dlhodobého strategického dokumentu Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a v nadväznosti na výstupy hodnotenia stratégie pristúpi k jej aktualizácii s presahom do konca roka 2050
Cestná doprava:
  • vyvinie maximálne úsilie pre akceleráciu prípravy, výstavby a modernizácie jednotlivých úsekov cestnej infraštruktúry
Železničná doprava:
  • vytvorí podmienky na presun tovarových tokov z cestnej dopravy na udržateľnejšie druhy dopravy (najmä železničnej)
Verejná osobná preprava:
  • v spolupráci so samosprávou pripraví podmienky pre plnohodnotný štart a fungovanie Národnej dopravnej autority, ktorá bude tvoriť základ pre zjednotenie a zjednodušenie podmienok cestovania verejnou osobnou dopravou v rámci celej Slovenskej republiky
  • podporí rozvoj verejnej osobnej dopravy za účelom zníženia využívania individuálnej automobilovej dopravy s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a kvalitu života v sídlach Slovenskej republiky. Opatrenia reformy verejnej osobnej dopravy budú zamerané predovšetkým na koordináciu a integráciu dopravy, budovanie prestupných terminálov, ako aj v celkovom poskytovaní zvýšenej kvality dopravných služieb
  • vytvorí podmienky na modernizáciu vozového parku osobnej dopravy a súvisiacej infraštruktúry prostredníctvom fondov Európskej únie, čím prispejeme k dosiahnutiu vysokého štandardu v rámci dekarbonizácie dopravy a plnenia cieľov Green Deal
Intermodálna doprava
  • v oblasti intermodálnej dopravy Slovenska je dosiahnutie vyššieho objemu prepráv po železnici na úkor cestnej dopravy, čím chce vláda jednak naplniť medzinárodné záväzky v environmentálnej oblasti, ale tiež zvýšiť kvalitu života obyvateľov a bezpečnosť na cestách
  • podporí rozvoj intermodálnej nákladnej dopravy s cieľom zníženia podielu cestnej nákladnej dopravy presunutím tovarových tokov na ekologicky prijateľnejšie módy dopravy, aké sú železničná a vodná
Cyklodoprava
  • v spolupráci so samosprávou aktívne podporovať budovanie cyklistických ciest, a tým zvýšiť podiel bezpečnej cyklodopravy v tých lokalitách, ktoré sú na to vhodné
  • zabezpečí vypracovanie koncepčného dokumentu na podporu rozvoja cyklistickej dopravy, ktorou sa zreviduje a aktualizuje Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike
Civilné letectvo:
  • nedostatočné príjmy, ako aj podfinancovanie sektora sa postupne prejavujú aj na zhoršujúcom sa stave letiskovej infraštruktúry, čo spôsobuje zhoršenie postavenia letiskových spoločností pri vyjednávaní nových leteckých spojení. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu plnenia cieľov v oblasti životného prostredia, je potrebné tomuto sektoru venovať náležitú pozornosť
Vnútrozemská plavba:
  • vnútrozemská plavba má, napriek geografickej polohe Slovenska, potenciál prispieť k udržateľnejšiemu systému dopravy. Rozvoj infraštruktúry vodných ciest a prístavov v Slovenskej republike musí byť v synergii s politickým smerovaním rezortu životného prostredia zameraným na ochranu vody a riek, ako aj s dotknutými subjektmi v blízkosti vodných ciest (mestá a obce)
  • prostredníctvom rozvoja riečnych informačných služieb bude vláda podporovať zlepšenie zapojenia vnútrozemskej vodnej dopravy do dopravných logistických reťazcov
 
 
Kľúčová oblasť 5 – regionálny rozvoj a pôdohospodárstvo
 
V oblasti dopravy je potrebné, aby sa štát zameral na kvalitnú, dostupnú a integrovanú infraštruktúru s prepojením na menej rozvinuté regióny. Posilňovanie a zefektívňovanie existujúcich a výstavba a dobudovanie nových dopravných prepojení je pre inkluzívny regionálny rozvoj, mobilitu pracovnej sily a podnikateľské prostredie kľúčová. Kvalita dopravnej infraštruktúry má v spojitosti s geografickou polohou zásadný význam pre zvýšenie konkurencieschopnosti SR ako tranzitnej krajiny.
Predovšetkým je potrebné zamerať sa na efektívnu správu a údržbu cestnej siete, dobudovanie diaľnice D1 a prioritnej osi západ – východ a sever – juh SR, či rozvoj siete ciest I. triedy. Zásadným problémom sú aj cesty II. a III. triedy a ich zlý stavebno-technický stav, ktorý má vplyv na zhoršenie dostupnosti regiónov a bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Neustále sa zvyšujúci rast automobilovej dopravy vyvoláva potrebu rozširovania kapacity cestnej siete a jej modernizáciu, a to nielen na úrovni medzinárodných a hlavných cestných ťahov, ale aj na úrovni ciest II. a III. triedy. V oblasti železničnej dopravy ide o zabezpečenie interoperability železničnej infraštruktúry, aktívne otváranie trhu v oblasti medzinárodnej osobnej a nákladnej dopravy, zapojenie priemyselných parkov a logistických centier, efektívny systém riadenia, či revitalizáciu tratí, staníc a nákladných terminálov. Cieľom by malo byť aj presunutie záťaže z cestnej na železničnú sieť a zavádzanie alternatívnych pohonov.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj v dĺžke dopravnej infraštruktúry?

Kľúčové zistenia

  • Dĺžka cestnej infraštruktúry predstavuje približne 18 157 km ciest a diaľnic, z čoho diaľnice v roku 2022 tvorili 544,5 km. Za sledované obdobie rokov 2005 – 2022 nárast v dĺžke diaľnic predstavoval 354 km.
  • Dĺžka železničných tratí v sledovanom období rokov 2005 – 2022 mierne poklesla na úroveň 3 626 km a dĺžka splavných tokov predstavovala 172 km.
  • V sledovanom období rokov 2005 – 2022 poklesol podiel ciest III. triedy o 1,2 percentuáneho bodu. 
  • V roku 2022 investície do cestnej infraštruktúry predstavovali 837,5 mil.eur, železničnej infraštruktúry 251,2 mil.eur, leteckej infraštruktúry 4,3 mil.eur a do vodnej infraštruktúry 2,1 mil.eur.       
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend emo_neutral
Došlo k nárastu v dĺžke cestnej infraštruktúry, hlavne budovaním diaľnic. Dĺžka železničných tratí a splavných tokov ostala rovnaká. Pokračoval nárast v dĺžke ciest, hlavne budovaním diaľnic. Medzi rokmi 2021 – 2022 neboli odovzdané do užívania žiadne nové úseky ciest a diaľnic.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Súčasný stav cestnej infraštruktúry je charakterizovaný relatívne hustou sieťou ciest, avšak s nízkym podielom diaľnic a rýchlostných komunikácií, pričom najmä na hlavných medzinárodných cestných spojeniach dochádza k prekročeniu existujúcej kapacity ciest. Dopravnú sieť  SR v roku 2022 tvorilo 18 157 km ciest a diaľnic, z čoho diaľnice predstavovali 545 km. Najväčší nárast dĺžky diaľnic bol zaznamenaný v roku 2007. Dĺžka železničných tratí bola 3 626 km, z toho elektrifikovaných bolo 1 585 km. Dĺžku splavných tokov tvorilo 172 km a dĺžka kanálov dosahovala 38,45 km.


Mapy cestnej siete SR

 

Z pohľadu podielu dĺžky ciest, podľa kategórií ciest, najväčšie zastúpenie majú cesty III. triedy - 48,6 %.


 

 
Investície do dopravnej infraštruktúry
 
Najväčší objem investícií počas obdobia rokov 2005 - 2022 bol smerovaný do cestnej infraštruktúry. V roku 2022 bol zaznamenaný medziročný (2021 – 2022) pokles o 43,2 %. Investície smerujúce do železničnej infraštruktúry v období rokov 2005 – 2022 mali kolísavý charakter a pohybovali na úrovni 200 mil eur s miernymi medziročnými nárastmi a poklesmi. V roku 2022 investície do železničnej infraštruktúry zaznamenali nárast oproti roku 2021 o 6,3 %. K nárastu investícií do leteckej infraštruktúry došlo v rokoch 2005 – 2010, pričom najvyšší nárast bol zaznamenaný v roku 2010 (74,7 mil.eur). Po tomto roku došlo k výraznému poklesu, ale od roku 2015 začali opätovne mierne narastať. Medziročný pokles (2021 – 2022) predstavoval 15,7 %. Najmenej investícií bolo investovaných do vodnej infraštruktúry, čo v roku 2022 predstavovalo iba 2,1 mil. eur.
 
 
 


 

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Celková dĺžka železničnej siete (Total length of railway lines)

Eurostat: Celková dĺžka diaľnic (Total length of motorways)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk