Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Emisie znečisťujúcich látok z priemyselných procesov a použitia produktov

Dátum poslednej aktualizácie21.12.2023

Téma

Priemyselná výroba

Značky

Ovzdušie Priemysel Emisie

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj základných znečisťujúcich látok SO2, NOx, CO, NMVOC, prachových častíc  PM10, PM2,5 a niektorých vybraných znečisťujúcich látok (POPs – PCDD/PCDF, PCB, PAH a ťažké kovy - Pb, Cd, Hg) v rámci priemyselných procesov a použitia produktov.

Jednotka indikátora

kt

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky (2020)
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2023 – 2027 (2023)

Vláda kladie dôraz na zelenú transformáciu slovenského hospodárstva. Transformácia priemyslu musí byť dostatočne ambiciózna do tej miery, aby Slovensko nezaostávalo za európskym trendom a nestratilo konkurencieschopnosť. Za týmto účelom sa vláda zaväzuje smerovať finančné prostriedky z Environmentálneho fondu a Modernizačného fondu predovšetkým do zelenej transformácie hospodárstva a do podpory tých projektov, ktoré majú výrazný prínos pre konkurencieschopnosť podnikov a rozvoj infraštruktúry chrániacej životné prostredie.

Cieľom vlády je nevystavovať slovenský priemysel vyšším reguláciám, neuplatňovať prísnejšie obmedzenia a nepresadzovať nákladnejšie riešenia, ako predpokladajú smernice Európskej únie.
 

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2019)

Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.

Čisté ovzdušie

Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 – SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %. Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia. Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie. Systém poplatkov za znečisťovanie ovzdušia bude nastavený efektívne a motivačne.


Kľúčová otázka

Aký je vývoj emisii vybraných znečisťujúcich látok z priemyselných procesov a použitia produktov?

Kľúčové zistenia

  • Emisie CO z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2021 tvorili 31,7 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný ich nárast o 1,7 %. V roku 2021 emisie CO v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 50,5 %.
  • Emisie SO2  z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2021 tvorili 53,3 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný ich pokles o 33,7 %. V roku 2021 emisie SO2 v porovnaní s predchádzajúcim rokom narástli o 14,1 %.
  • Emisie NOx z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2021 tvorili 12,1 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný ich nárast o 5,5 %. V roku 2021 emisie NOx v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 23,2 %.
  • Emisie PM10 v roku 2021 tvorili 9,9 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný pokles emisií PM10 z priemyselných procesov a použitia produktov o 30,6 %. V roku 2021 emisie PM10 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 7,6 %.
  • Emisie PM2,5 v roku 2021 tvorili 4,6 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný pokles emisií PM2,5 z priemyselných procesov a použitia produktov o 42 %. V roku 2021 emisie PM2,5 z priemyselných procesov a použitia produktov v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrátli o 3 %.
  • Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) v roku 2021 tvorili 28,6 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný ich pokles o 30,5 %. V roku 2021 emisie NMVOC z priemyselných procesov a použitia produktov v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 1,2 %.
  • Emisie perzistentných organických polutantov (POPs) z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2021 oproti predchádzajúcemu roku v prípade emisií polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH) vzrástli o 43,4 %, v porovnaní s rokom 2005 vzrástli o 8,3 %.  Emisie polychlórovaných dibenzodioxínov a dibenzofuránov (PCDD/PCDF) v roku 2021 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 68,4 %. Z dlhodobého hľadiska v roku 2021 emisie PCDD/PCDF oproti roku 2005 klesli o 74,6 %. Emisie polychlórovaných bifenylov (PCB) v roku 2021 v porovnaní s predchádzajúcim rokom narástli o 43,6 %. V roku 2021 emisie PCB oproti roku 2005 vzrástli o 7,7 %.
  • V roku 2021 došlo v porovnaní s rokom 2005 k poklesu emisií olova (14,8 %) a kadmia (23 %). V prípade ortuti nedošlo k zmene. V roku 2021 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo však k nárastu emisií olova (65,1 %), kadmia (37,5 %) aj ortuti (7,8 %).
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral emo_sad
Emisie SO2, PM10 a PM2,5, z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2021 v porovnaní s rokom 2005 klesli a emisie NOx a CO z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2021 v porovnaní s rokom 2005 narástli. Emisie základných znečisťujúcich látok zaznamenali od roku 2015 kolísavý trend. Prachové častice PM10 výrazne stúpli v roku 2015, v ďalších rokoch nastal kolísavý trend. Prachové častice PM2,5 zaznamenali od roku 2015 klesajúci trend. Emisie NMVOC a ťažkých kovov zaznamenali kolísavý trend. Väčšina emisií  z priemyselných procesov a použitia produktov medziročne medzi rokmi 2020 a 2021 zaznamenala nárast. Nárast bol spôsobený opätovným spustením priemyslu po pandémií Covid-19. Výnimku tvorili emisie nemetánových prchavých organických látok a emisie PM10 a PCDD/PCDF.
 

Sumárne zhodnotenie







Podrobné zhodnotenie

Z hľadiska podielu priemyselných procesov a použitia produktov na celkových emisiách bilancovaných základných znečisťujúcich látok je významný cca 31,7 % podiel priemyselných procesov a použitia produktov na emisiách CO, 12,1 % podiel na emisiách NOx, 28,6 % podiel na emisiách NMVOC. Najväčší 53,3 % podiel bol podiel priemyselných procesov a použitia produktov na celkových emisiách SO2. V roku 2021 podiel emisií tuhých častíc (PM2,5 a PM10) z priemyselných procesov a použitia produktov na celkových emisiách tuhých častíc PM2,5 predstavoval 4,6 % a PM10 9,9 %. 
 

 

 

 

 

 

 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ivana Malatincová, SAŽP, ivana.malatincova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Sektor priemyselných procesov a použitia produktov zahŕňa všetky emisie znečisťujúcich látok vytvorené z technologických procesov vyrábajúcich suroviny a výrobky.

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K hodnoteným znečisťujúcim látkam patria oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOX), oxid uhoľnatý (CO), nemetánové prchavé organické látky (NMVOC), prachové častice PM10, PM2,5 a niektoré vybrané znečisťujúce látky (POPs – PCDD/PCDF, PAH a ťažké kovy - Pb, Cd, Hg)

Emisie znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Tuhé znečisťujúce látky sa podľa veľkosti delia na dve hlavné skupiny:
PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý je plynná látka, ktorá pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. 

Oxidy dusíka vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme, okysľovaní dažďových zrážok a tvorbe smogu.

Oxid uhoľnatý je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

Prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Ozón je mimoriadne toxická látka, ktorá už vo veľmi nízkych koncentráciách negatívne vplýva na ľudské zdravie, vegetáciu. K hlavným zdrojom emisií prchavých organických látok patria: používanie náterov a lepidiel, chemické čistenie a odmasťovanie, spracovanie ropy a doprava.

Ťažké kovy sú kovy alebo v niektorých prípadoch polokovy, ktoré sú stabilné a majú hustotu väčšiu ako 4,5 g/cm3 vrátane ich zlúčenín.

 

Metodika:

Základné údaje o jednotlivých stacionárnych zdrojoch znečisťovania ovzdušia (ďalej len „ZZO“) v SR sa začali zbierať ešte v 80-tych rokoch 20. stor. a ukladali sa v Registri emisií a zdrojov znečisťovania ovzdušia (REZZO). Zásadné zmeny v 90-tych rokoch si vyžiadali vytvorenie nového informačného systému na evidenciu ZZO. Od roku 2001 sa pre tento účel používa Národný emisný informačný systém (NEIS), ktorý odvtedy prešiel mnohými zmenami, bol viackrát doplnený o nové funkcie a boli k nemu pridané samostatné moduly. NEIS pri svojom vzniku slúžil hlavne pre výpočet množstva emisií a výšky poplatku za znečisťovanie ovzdušia. Dnes sa už využíva ako dôležitý (v niektorých prípadoch jediný) zdroj širokého spektra údajov (vypustené množstvá emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia za rok, množstvo spálených palív, parametre spaľovacích a technologických zariadení a pod.). V zmysle poverenia Ministerstva životného prostredia SR je správcom NEIS Slovenský hydrometeorologický ústav.
V súčasnosti sa systém skladá z modulu pre okresné úrady (OÚ), portálu NEIS PZ WEB pre prevádzkovateľov ZZO (https://neispz.shmu.sk/) a centrálneho modulu na SHMÚ pre tvorbu užívateľských výstupov. Vybrané údaje sú zverejňované na stránke http://neisrep.shmu.sk, kde si používateľ po bezplatnej registrácii môže tvoriť vlastné výstupové zostavy.

 

Do NEIS sa zbierajú údaje, ktoré vychádzajú z dvoch oznamovacích povinností prevádzkovateľov ZZO:

  • podľa § 24 zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia,
  • podľa § 5 vyhlášky 254/2023 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane ovzdušia

Údaje oznamujú na príslušný okresný úrad priamo prevádzkovatelia a prvotné spracovanie údajov vykonáva zamestnanec OÚ. Súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie všetkých veľkých a stredných ZZO v okrese za predchádzajúci rok predkladá OÚ poverenej organizácii (SHMÚ) v elektronickej forme do 31. mája bežného roka. SHMÚ údaje v systéme ďalej spracováva, analyzuje, kontroluje a v prípade potreby – v spolupráci s príslušným OÚ – opravuje. Táto centralizovaná kontrola prebieha každý rok do konca októbra. Po kontrole nasleduje spracovanie množstva výstupných zostáv.

§ 23 zákona č. 149/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia presne stanovuje a popisuje požiadavky na zisťovania množstva emisií.
 

Zdroj dát:

SHMÚ, Eurostat

 

Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 

Odkazy k problematike: