Ikona | Vysvetlenie hodnotenia |
---|---|
Pozitívny vývoj, prevažujú trendy zlepšenia. | |
Variabilný, nejednoznačný trend, trend bez výraznejších zmien v pozitívnom ako aj nepriaznivom smere. | |
Nepriaznivý vývoj, prevažujú trendy zhoršenia. |
Hodnotenie stavu jednotlivých indikátorov
Ikona | Vysvetlenie hodnotenia |
---|---|
Vyhovujúci stav. Plnenie limitných hodnôt a cieľov, resp. len minimálne odchýlky od nich. | |
Stav, ktorému nemožno jednoznačne priradiť hodnotenie vyhovujúci, resp. nevyhovujúci. Je to napríklad z dôvodu, že pre jeho hodnotenie nie sú stanovené ciele alebo limity, resp. jeho zhodnotenie nie je jednoznačné. |
|
Nevyhovujúci stav. V prevažnej miere prekračovanie limitných hodnôt, neplnenie stanovených cieľov, resp. ohrozenie splnenia cieľov stanovených pre budúce obdobia |
Ovzdušie | ||
Emisie znečisťujúcich látok | ||
Zmena od roku 2005 |
Klesajúci trend u väčšiny sledovaných látok a celkový vývoj je možné považovať za pozitívny. | |
Posledná medziročná zmena | V roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 došlo k poklesu emisií NOX a CO a tiež v prípade emisií PM10 a PM2,5 a emisie SO2 len mierne vzrástli. V roku 2017 medziročne mierne stúpli emisie Cd, Hg a Pb, rovnako v prípade emisií PCDD/PCDF, PCB a PAH zaznamenaný nárast. | |
Stav (2017) | SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. | |
Kvalita ovzdušia | ||
Zmena od roku 2005 | Pozitívny trend vo vývoji aj napriek jeho mierne kolísavému priebehu. | |
Posledná medziročná zmena | Oproti predchádzajúcemu roku bolo zaznamenané zníženie prekročení limitných a cieľových hodnôt. | |
Stav (2018) |
Prekročenie povolených hodnôt vo väzbe na ochranu ľudského zdravia pre NO2, PM10, BaP a prízemný ozón. Bolo tiež zaznamenané prekročenie povolených hodnôt pre prízemný ozón pre ochranu vegetácie a lesov. | |
Voda | ||
Využívanie vôd z pohľadu zachovania vodných zdrojov | ||
Zmena od roku 2005 |
Pokles odberov povrchovej a podzemnej vody. | |
Posledná medziročná zmena | Mierny pokles odberov povrchovej a podzemnej vody. | |
Stav (2018) |
Percento celkových odberov z odtoku z územia SR dosiahlo 6,5 % a podiel využívaných podzemných vôd z celkových dokumentovaných využiteľných množstiev podzemných vôd dosiahol 13,93 %. Hoci pozitívny bilančný stav podzemných vôd je priaznivý z pohľadu životného prostredia, ďalšie znižovanie odberov podzemných vôd však už nie je vhodné z pohľadu zdravia a životnej úrovne obyvateľov SR. |
|
Kvalita povrchových vôd | ||
Zmena od roku 2005 | Významný pokles podielu monitorovacích miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody. V hodnotení stavu vodných útvarov, realizovaného od roku 2007, bol zaznamenaný mierny pokles podielu počtu vodných útvarov v lepšom ako priemernom ekologickom stave a mierny nárast podielu počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k nárastu počtu monitorovacích miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody. | |
Stav (2018) |
Vo väčšine monitorovacích miest neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody. Pretrvávalo prekročenie limitných hodnôt v jednotlivých skupinách ukazovateľov ako aj prioritných látok a niektorých ďalších látok hodnotených pre dodržanie environmentálnej normy kvality. |
|
Kvalita podzemných vôd | ||
Zmena od roku 2005 | Pokles podielu analýz nevyhovujúcich požiadavkám na kvalitu vody. V hodnotení chemického stavu útvarov podzemnej vody, realizovaného od roku 2007, bolo zaznamenané zníženie počtu útvarov podzemnej vody v zlom stave o 2 útvary. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne nedošlo k významným zmenám v podiele analýz podzemných vôd nevyhovujúcim požiadavkám na kvalitu pitnej vody. | |
Stav (2018) | Vo väčšine monitorovacích objektoch monitorovacej siete podzemnej vody bola prekročená limitná hodnota kvality pitnej vody aspoň jedného ukazovateľa. Limitné hodnoty boli najčastejšie prekračované v ukazovateľoch: Mn, Fecelk. a Fe2+, čo poukazuje na pretrvávajúci nepriaznivý stav oxidačno-redukčných podmienok. | |
Odpadové vody | ||
Zmena od roku 2005 | Pokračoval pokles objemu vypúšťaných odpadových vôd, pokles zaznamenala aj produkcia organického znečistenia. Zvýšil sa počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k miernemu poklesu objemu odpadových vôd, počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie tiež mierne narástol. | |
Stav (2018) | Problémom zostáva nízke napojenie obyvateľstva na kanalizáciu (68,40 %). | |
Kvalita pitnej vody | ||
Zmena od roku 2005 | Pozitívny vývoj a stav kvality pitnej vody. | |
Posledná medziročná zmena | Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom sa zvýšil. | |
Stav (2018) |
Kvalita pitnej vody je dlhodobo na vysokej úrovni. Hygienickým limitom vyhovuje 99,75 % analýz pitnej vody. | |
Horniny | ||
Geologické hazardy | ||
Zmena od roku 2006 | V dôsledku dlhotrvajúcich a extrémnych zrážok narastá počet mimoriadnych udalostí, ktoré majú negatívny vplyv na život a zdravie obyvateľov a ich majetok. Najväčšiu hrozbu predstavujú opakujúce sa havarijné zosuvy. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k nepatrným zmenám stabilizačných pomerov územia. | |
Stav (2018) | Na viac ako 5 % územia SR sú zaznamenané svahové deformácie. V roku 2018 pribudlo 9 nových svahových deformácií. | |
Pôda | ||
Využívanie územia | ||
Zmena od roku 2005 | Najväčšie zmeny vo využívaní pozemkov zaznamenal nárast zastavaných plôch a nádvorí, hlavne na úkor poľnohospodárskej pôdy. Pokračoval aj keď už miernejší trend nárastu lesných pozemkov. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo opätovne k poklesu výmery poľnohospodárskej pôdy a k nárastu lesných pozemkov a zastavaných plôch a nádvorí. | |
Stav (2018) | SR má v rámci svojej štruktúry územia podľa charakteru využitia dostatok poľnohospodárskej pôdy pre zabezpečovanie nárokov obyvateľstva v súvislosti s produkciou potravín. | |
Kontaminácia pôd | ||
Zmena od roku 2005 | Vývoj kontaminácie pôd je veľmi pozvoľný, bez výrazných zmien. Pôdy, ktoré boli kontaminované v minulosti, sú kontaminované aj v súčasnosti. | |
Posledná medziročná zmena | V roku 2018 boli analyzované len vybrané lokality, v ktorých po vyhodnotení 4. odberového cyklu (rok odberu 2007) bola stanovená kontaminácia aspoň jedným kontaminantom. | |
Stav (2018) | Takmer 99 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu je hygienicky vyhovujúcich. Zostávajúca časť kontaminovanej pôdy je viazaná prevažne na oblasti priemyselnej činnosti a na oblasti vplyvu tzv. geochemických anomálií – horské a podhorské oblasti. | |
Pôdna reakcia | ||
Zmena od roku 2005 | Aj keď sa zastúpenie pôd so slabo kyslou pôdnou reakciou znížilo, zastúpenie pôd s kyslou pôdnou reakciou sa zvýšilo. | |
Posledná medziročná zmena | Naďalej dochádza k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou pôdnou reakciou. | |
Stav (2018) |
Takmer 60 % poľnohospodárskych pôd vykazuje slabo kyslú alebo kyslú pôdnu reakciu. | |
Erózia pôdy | ||
Zmena od roku 2005 | Od roku 2005 až po súčasný stav mala potenciálna vodná a vetrová erózia klesajúci priebeh. | |
Posledná medziročná zmena |
Medziročne došlo k zníženiu výmery pôdy ohrozenej potenciálnou vodnou a vetrovou eróziou. | |
Stav (2018) | Vodnou eróziou je potenciálne ohrozených 38,5 % a vetrovou 5,5 % poľnohospodárskych pôd. | |
Biodiverzita | ||
Stav druhov a biotopov európskeho významu | ||
Zmena od roku 2005 | V porovnaní s 1. (2004 – 2006) a 2. (2007 – 2012) reportovacím obdobím došlo v 3. reportovacom období (2013 – 2018) k výraznejšiemu zlepšeniu poznatkov, v skutočnosti je však ich stav viac-menej rovnaký (nedostatočné opatrenia). | |
Posledná medziročná zmena | Stav druhov a biotopov európskeho významu sa podľa zápisov z KIMS zlepšil len minimálne. | |
Stav (2018) | Stav druhov a biotopov európskeho významu do veľkej miery nie je priaznivý a dosiahnutie cieľa do roku 2020 ohľadne výrazného a merateľného zlepšenia ich stavu je stále vzdialené. | |
Stav a vývoj národnej sústavy chránených území a európskej sústavy Natura 2000 | ||
Zmena od roku 2005 | Mierne sa zvýšil podiel tzv. MCHÚ a naštartovalo sa budovanie európskej sústavy Natura 2000. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne sa výmera národnej sústavy CHÚ nezmenila. Boli pripravované, spracované a schvaľované ďalšie dokumenty (starostlivosti) o osobitne chránené časti prírody a krajiny. Účinnosť nadobudlo opatrenie o doplnku národného zoznamu ÚEV (druhá aktualizácia - tzv. C etapa), čím sa zvýšil ich celkový počet o 169 lokalít. | |
Stav (2018) | Napriek vysokému podielu výmery CHÚ možno pozorovať v rámci národnej sústavy mnohé nedostatky (reprezentatívnosť, stav ohrozenosti, definovanie cieľového stavu ochrany, realizácia programov starostlivosti o tzv. MCHÚ). Európska sústava Natura 2000 je z veľkej časti už dobudovaná, avšak proces vyhlasovania ÚEV, ako aj prípravy programov starostlivosti je príliš pomalý. | |
Zmena klímy | ||
Emisie skleníkových plynov | ||
Zmena od roku 2005 | Pokleslo množstvo emisií skleníkových plynov a produktivita CO2 narástla. Keďže emisie CO2 klesajú, zatiaľ čo hrubý domáci produkt rastie, môžeme hovoriť o absolútnom decouplingu, čo predstavuje pozitívny trend. | |
Posledná medziročná zmena | Emisie skleníkových plynov síce medziročne vzrástli, avšak len veľmi mierne a z krátkodobého hľadiska je trend pomerne stabilný. | |
Stav (2017) | SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa emisií skleníkových plynov do ovzdušia. | |
Vývoj zmeny klímy | ||
Zmena od roku 2005 | Zaznamenaný bol nárast negatívnych prejavov zmeny klímy. | |
Posledná medziročná zmena | Pokračovali negatívne prejavy zmeny klímy (výrazná premenlivosť počasia, nadpriemerná ročná teplota, extrémne lokálne zrážky). | |
Stav (2018) |
Posledný rok bol z hľadiska negatívnych prejavov zmeny klímy veľmi výrazný. | |
Ťažba nerastných surovín | ||
Vývoj ťažby nerastných surovín | ||
Zmena od roku 2005 | U väčšiny ťažených surovín objem ťažby nedosiahol stav z roku 2000, čo z hľadiska využívania prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie spojených s ťažbou možno hodnotiť pozitívne. | |
Posledná medziročná zmena | V roku 2018 došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k miernemu nárastu dobývania surovín na povrchu a k miernemu poklesu pri hlbinnom dobývaní. | |
Stav (2018) | Podiel ťažby nerastných surovín na ich zásobách zatiaľ neindikuje problém s ich vyčerpateľnosťou. | |
Energetika | ||
Hrubá domáca spotreba energie (HDS) | ||
Zmena od roku 2005 | Od roku 2005 zaznamenaný pokles HDS. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k nárastu HDS. | |
Stav (2017) | Predpokladá sa dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti vyjadreného v absolútnej hodnote primárnej spotreby energie za predpokladu realizácie investícií do opatrení energetickej efektívnosti na strane premeny, prenosu a distribúcie energie a značnej aktivity súkromného sektora. | |
Výroba elektriny | ||
Zmena od roku 2005 | V období rokov 2005 – 2018 došlo k poklesu výroby elektriny. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne klesla výroba elektriny. | |
Stav (2018) | Zásobovanie elektrinou v SR bolo v roku 2018 spoľahlivé. SR má nízkouhlíkový mix zdrojov elektriny, podiel bezuhlíkovej výroby elektriny sa pohyboval na úrovni 80 %. | |
Konečná energetická spotreba | ||
Zmena od roku 2005 | Pokles konečnej energetickej spotreby. | |
Posledná medziročná zmena | Výrazný medziročný nárast konečnej energetickej spotreby. | |
Stav (2016) |
Predpokladá sa dosiahnutie cieľa úspor energie do roku 2020 iba vo výške 84 % z celkového národného indikatívneho cieľa úspor energie v KES definovaného v Akčnom pláne energetickej efektívnosti 2014 – 2020. | |
Energetická náročnosť | ||
Zmena od roku 2005 | Výrazný pokles energetickej náročnosti hospodárstva. | |
Posledná medziročná zmena | Došlo k medziročnému nárastu energetickej náročnosti hospodárstva. | |
Stav (2017) | Napriek pozitívnemu vývoju pretrváva vysoká energetická náročnosť hospodárstva. | |
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) | ||
Zmena od roku 2005 | Nárast podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročný pokles podielu OZE. | |
Stav (2017) | Dosiahnutie záväzného cieľa pre podiel energie z OZE v roku 2020 nie je pri súčasnom trende zaručené. | |
Emisie skleníkových plynov z energetiky | ||
Zmena od roku 2005 | Pokles emisií skleníkových plynov. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k nárastu emisií skleníkových plynov z energetiky. | |
Stav (2017) | Emisie skleníkových plynov z energetiky boli v roku 2017 jedny z najnižších od roku 1990. | |
Emisie znečisťujúcich látok z energetiky | ||
Zmena od roku 2005 | Pozitívny trend bol dosiahnutý pri emisiách všetkých sledovaných znečisťujúcich látok – SO2, NOx, CO, PM10, PM2,5 a NMVOC. Naopak emisie POPs okrem emisií PAH stúpli (PCDD/PCDF, PCB). Z ťažkých kovov bol nárast pri Cd, emisie Pb a Hg klesli. | |
Posledná medziročná zmena | Pokles emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok, nárast emisií všetkých POPs, ako aj ťažkých kovov – Cd, PB a Hg. | |
Stav (2017) | Najvýznamnejší podiel energetiky na celkových emisiách je u SO2, NOx, POPs a ťažkých kovov. | |
Poľnohospodárstvo | ||
Výmera poľnohospodárskej pôdy | ||
Zmena od roku 2005 |
Od roku 2005 došlo k poklesu výmery všetkých druhov poľnohospodárskych pozemkov. | |
Posledná medziročná zmena | Oproti roku 2017 bol opätovne zaznamenaný úbytok výmery poľnohospodárskej pôdy. | |
Stav (2018) | Rozloha poľnohospodárskej pôdy činí 48,5 % z celkovej rozlohy územia SR. | |
Spotreba priemyselných hnojív a pesticídov | ||
Zmena od roku 2005 | Od roku 2005 došlo k zvýšeniu spotreby priemyselných hnojív a pesticídov. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne sa spotreba priemyselných hnojív a pesticídov zvýšila. | |
Stav (2018) | Do poľnohospodárskej pôdy sa aplikovalo 5 403,5 t pesticídov. Spotreba priemyselných hnojív predstavovala 102,4 kg čistých živín na hektár pôdy. | |
Náročnosť poľnohospodárstva na vodné zdroje | ||
Zmena od roku 2005 | Medzi rokmi 2005 – 2018 došlo k nárastu odberu povrchovej a k poklesu odberu podzemnej vody. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne sa znížil odber povrchovej aj podzemnej vody v poľnohospodárstve. | |
Stav (2018) | Podiel povrchovej a podzemnej vody využívanej v poľnohospodárstve v porovnaní s celkovými odbermi vody je zanedbateľný. | |
Bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach | ||
Zmena od roku 2005 | Medzi rokmi 2000 až 2006 bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach bola väčšinou vyrovnaná. Po roku 2007 začala jej hodnota stúpať a zaznamenala kladnú bilanciu. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k nárastu kladnej bilancii dusíka v poľnohospodárskych pôdach. | |
Stav (2018) | V poľnohospodárskych pôdach je bilančný prebytok dusíka, ktorý je nežiadúci z hľadiska optimálnej výživy rastlín a ochrany životného prostredia. | |
Emisie skleníkových plynov a emisie amoniaku z poľnohospodárstva | ||
Zmena od roku 2005 | Od roku 2005 sa mierne zvýšilo množstvo emisií skleníkových plynov a kleslo množstvo emisií amoniaku z poľnohospodárstva. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k poklesu emisií skleníkových plynov a amoniaku z poľnohospodárstva. | |
Stav (2017) | Poľnohospodárstvo sa podieľa 6 % na emisiách všetkých skleníkových plynov v SR a zároveň je najväčším producentom emisií amoniaku. | |
Doprava | ||
Výkony dopravy | ||
Zmena od roku 2005 | Nárast prepravných výkonov nákladnej dopravy, hlavne cestnej dopravy. Pokles prepravných výkonov v osobnej doprave. | |
Posledná medziročná zmena |
Prepravné výkony zaznamenali mierny medziročný nárast vo všetkých druhoch osobnej dopravy. V nákladnej doprave došlo k nárastu prepravných výkonov v cestnej a železničnej doprave. | |
Stav (2018) | Pretrváva vysoký podiel cestnej dopravy na výkonoch osobnej i nákladnej dopravy ako aj vysoký podiel individuálnej prepravy osôb. | |
Emisie skleníkových plynov | ||
Zmena od roku 2005 | Pokles zaznamenali emisie CH4, naopak nárast zaznamenali emisie N2O a CO2. | |
Posledná medziročná zmena | Emisie skleníkových plynov zaznamenali mierny medziročný nárast okrem emisií CH4. | |
Stav (2017) | Nedarí sa stabilizovať rast emisií skleníkových plynov z dopravy, relatívny podiel emisií z dopravy sa stále zvyšuje. | |
Emisie znečisťujúcich látok | ||
Zmena od roku 2005 | Emisie základných znečisťujúcich látok poklesli s minimálnymi medziročnými výkyvmi. | |
Posledná medziročná zmena | Emisie základných znečisťujúcich látok zaznamenali medziročný pokles, okrem emisií NOx PM2,5 a PM10, ktoré narástli. U emisií ťažkých kovov došlo k poklesu. | |
Stav (2017) | Najvýznamnejší podiel dopravy je u emisií NOx (približne 46 %), ťažkých kovov (približne 5 %), CO (15 %), emisie tuhých častíc PM (približne 9 %). Podiel ostatných znečisťujúcich látok je nižší. | |
Lesné hospodárstvo | ||
Zdravotný stav lesov | ||
Zmena od roku 2005 | Zdravotný stav lesov indikovaný defoliáciou sa s občasnými výkyvmi stále zhoršoval, s kulmináciou v roku 2014 za celé sledované obdobie. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu lesov. | |
Stav (2018) | Zdravotný stav lesov Slovenska možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer. | |
Zásoby dreva a uhlíka v lesných ekosystémoch | ||
Zmena od roku 2005 | Zásoba dreva i uhlíka viazaného v lesoch dlhodobo rástla. | |
Posledná medziročná zmena | Došlo k ďalšiemu miernemu nárastu zásoby dreva i uhlíka viazaného v lesoch. | |
Stav (2018) | Zásoby dreva a uhlíka v lesných ekosystémoch sú pomerne vysoké. | |
Využívanie lesov | ||
Zmena od roku 2005 | Od roku 2005 podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (využívanie lesov) mierne klesol, hospodárenie je stále udržateľné, no stále je možné konštatovať jeho vysoké hodnoty. | |
Posledná medziročná zmena | Podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (CBP) medziročne vzrástol. | |
Stav (2018) | Využívanie lesov je možné hodnotiť stále ako udržateľné, podiel ťažby na CBP však dosahuje vysokú hodnotu. | |
Drevinové zloženie a prirodzená obnova lesných porastov | ||
Zmena od roku 2005 | Vývoj v drevinovom zložení lesov, resp. v podiele prirodzenej obnovy lesných porastov je priaznivý. | |
Posledná medziročná zmena | Ďalšie zlepšenie drevinového zloženia lesov, ako aj pozitívny nárast podielu prirodzenej obnovy lesných porastov. | |
Stav (2018) |
V lesoch SR prevláda všeobecne priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Podiel prirodzenej obnovy sa približuje úrovni lesnícky vyspelých, porovnateľných štátov. | |
Rekreácia a cestovný ruch | ||
Smerovanie cestovného ruchu vo vzťahu k životnému prostrediu | ||
Zmena od roku 2005 |
Nejednoznačné trendy smerovania a vývoja cestovného ruchu vo vzťahu k životnému prostrediu. | |
Posledná medziročná zmena |
Evidencia pozitívnych (nárast celkového počtu prenocovaní), ale aj negatívnych trendov smerovania cestovného ruchu (napr. vysoký podiel jednodňového turizmu pri zahraničných návštevníkoch) vo vzťahu k životnému prostrediu. | |
Stav (2018) |
Od roku 2005 bol v roku 2018 zaznamenaný najvyšší celkový počet prenocovaní. Priemerný počet prenocovaní stagnuje. | |
Návštevnosť jaskýň | ||
Zmena od roku 2005 |
Návštevnosť jaskýň poklesla, počet informačných stredísk v chránených územiach je nedostatočný. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k poklesu počtu návštevníkov jaskýň. | |
Stav (2018) | V roku 2018 navštívilo sprístupnené jaskyne v správe SSJ viac ako 630 000 návštevníkov. | |
Erózia, ohrozenie MCHÚ a počet stanovísk | ||
Zmena od roku 2005 | Evidovaný nárast erózie, ohrozenia tzv. MCHÚ aj počtu stanovísk z dôvodu cestovného ruchu. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne zaznamenaný mierny nárast erózie na cyklotrasách a turistických značených chodníkoch v niektorých územiach. Mierny nárast ohrozenia tzv. MCHÚ a pokles počtu stanovísk z dôvodu cestovného ruchu. | |
Stav (2018) | Výskyt eróziou postihnutých turisticky značených chodníkov a cykloturistických trás na územiach národných parkov. | |
Environmentálna ekonomika | ||
Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia | ||
Zmena od roku 2005 | Náklady na ochranu životného prostredia napriek kolísavému charakteru zaznamenali nárast. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k výraznejšiemu nárastu nákladov na ochranu životného prostredia. | |
Stav (2018) | Za sledované obdobie od roku 2000 výška nákladov v roku 2018 bola v poradí druhá najvyššia. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast predstavoval takmer 25 %. | |
Materiálové toky | ||
Produktivita zdrojov | ||
Zmena od roku 2005 |
Od roku 2005 došlo k nárastu produktivity zdrojov. | |
Posledná medziročná zmena |
V porovnaní s predchádzajúcim rokom pokračoval trend rastu produktivity zdrojov. | |
Stav (2017) | Aj napriek zaznamenanému rastu pretrváva nízka produktivita zdrojov v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. | |
Odpady | ||
Celková produkcia odpadov | ||
Zmena od roku 2005 |
Celková produkcia odpadov napriek výkyvom v jednotlivých rokoch zostala zhruba na rovnakej úrovni. | |
Posledná medziročná zmena |
Medziročne došlo k nárastu vzniku odpadov. | |
Stav (2018) |
|
Množstvom vyprodukovaných odpadov v prepočte na obyvateľa je SR pod priemerom krajín EÚ. |
Produkcia a nakladanie s komunálnymi odpadmi | ||
Zmena od roku 2005 |
|
Nárast množstva vyprodukovaných komunálnych odpadov. Pretrvával vysoký podiel skládkovania a nízky podiel recyklácie. |
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nárastu množstva komunálnych odpadov. Celkový objem skládkovaných komunálnych odpadov poklesol len veľmi mierne. |
Stav (2018) |
Napriek tomu, že podielom objemu komunálneho odpadu v prepočte na obyvateľa je SR pod priemerom EÚ, pretrváva nepriaznivý stav v nakladaní s ním (vysoký podiel skládkovania a nízky podiel recyklácie). | |
Odpady z obalov | ||
Zmena od roku 2010 |
Napriek nárastu cekového množstva vzniknutých odpadov z obalov miera recyklácie a zhodnotenia odpadov z obalov narástla. |
|
Posledná medziročná zmena |
Mierny pokles miery zhodnotenia odpadov z obalov. | |
Stav (2017) |
Materiálovo zhodnotených bolo 65,68 % odpadov z obalov. Ciele stanovené pre odpady z obalov sa priebežne plnia. |
Kapitola na stiahnutie: | |
Kapitola komplet: |