Ikona | Vysvetlenie hodnotenia |
![]() |
Pozitívny vývoj, prevažujú trendy zlepšenia. Pozitívne hodnotenie môže nastať aj v prípade mierneho zhoršenia, ktoré neovplyvňuje už dosiahnutý vyhovujúci stav. |
![]() |
Variabilný, nejednoznačný trend, trend bez výraznejších zmien v pozitívnom ako aj nepriaznivom smere. |
![]() |
Nepriaznivý vývoj, prevažujú trendy zhoršenia. |
Hodnotenie stavu jednotlivých indikátorov
Ikona | Vysvetlenie hodnotenia |
![]() |
Vyhovujúci stav. Pozitívny stav, plnenie limitných hodnôt a cieľov, resp. len minimálne odchýlky od nich. |
![]() |
Stav, ktorému nemožno jednoznačne priradiť hodnotenie vyhovujúci, resp. nevyhovujúci. Je to napríklad z dôvodu, že pre jeho hodnotenie nie sú stanovené ciele alebo limity, resp. jeho zhodnotenie nie je jednoznačné. |
![]() |
Nevyhovujúci stav. V prevažnej miere prekračovanie limitných hodnôt, neplnenie stanovených cieľov, resp. ohrozenie splnenia cieľov stanovených pre budúce obdobia |
Hodnotenie prognózy dosiahnutia cieľov Envirostratégie (ES) 2030
Ikona | Vysvetlenie hodnotenia prognózy plnenia cieľov ES 2030 |
![]() |
Pozitívny vývoj. Zachovanie trendu vo vývoji indikátora, podporené dôslednou implementáciou prijatých opatrení, signalizuje predpoklad splnenia plánovaných cieľov. |
![]() |
Stav, ktorému nemožno jednoznačne priradiť hodnotenie pozitívny resp. nepriaznivý vývoj.Trend vo vývoji len mierne pozitívny, resp. z dlhodobejšieho hľadiska nejednoznačný. Avšak realizácia prijatých opatrení môže viesť k splneniu plánovaných cieľov. |
![]() |
Nepriaznivý vývoj. Trend vo vývoji indikátora signalizuje ohrozenie splnenie plánovaných cieľov. Je otázne, či výsledky dosiahnuté ďalšou plánovanou realizáciou prijatých opatrení, budú dostatočné pre splnenie cieľov. |
Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov | ||
Dostatok čistej vody pre všetkých | ||
Kvalita povrchových vôd a stav útvarov povrchových vôd (podrobnejšie hodnotenie od str. 17) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Podiel počtu vodných útvarov vo veľmi dobrom a dobrom ekologickom stave/potenciáli v druhom cykle hodnotenia (2009 – 2012) oproti prvému cyklu hodnotenia (2007 – 2008) len mierne poklesol (56,2 % oproti 63,7 %). Podiel počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave v druhom cykle narástol (97,5 % oproti 95 %). |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Medziročne došlo k miernemu zvýšeniu počtu monitorovacích miest (381 oproti 375) a zaznamenaný bol mierny pokles počtu monitorovacích miest, na ktorých neboli splnené požiadavky na kvalitu povrchových vôd.
|
Stav (2020) | ![]() |
Pretrvávalo prekročenie limitných hodnôt v jednotlivých skupinách ukazovateľov, ako aj prioritných látok a niektorých ďalších látok hodnotených pre dodržanie environmentálnej normy kvality na viacerých monitorovacích miestach (267 z celkového počtu 381). |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
V riziku nedosiahnutia dobrého ekologického stavu/potenciálu do roku 2021 bolo 24 % útvarov povrchovej vody a v riziku nedosiahnutia dobrého chemického stavu 2 % útvarov. Naplnenie cieľa Envirostratégie 2030 zabezpečiť dosiahnutie dobrého stavu všetkých útvarov povrchových vôd do roku 2030 bude vyžadovať značné úsilie, najmä v realizácii opatrení na zlepšenie ekologického stavu vodných útvarov. |
Kvalita podzemných vôd a stav útvarov podzemných vôd (podrobnejšie hodnotenie od str. 20) | ||
Zmena od roku 2007 | ![]() |
V hodnotení chemického stavu útvarov podzemnej vody v druhom cykle hodnotenia (2009 – 2012) oproti prvému cyklu hodnotenia (2007 – 2008) bolo zaznamenané zvýšenie počtu útvarov v dobrom chemickom stave o dva útvary, čím bolo v dobrom chemickom stave celkovo 85,3 % útvarov podzemných vôd. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
V roku 2020 predstavovalo percentuálne vyjadrenie nevyhovujúcich analýz kvality podzemnej vody 41,36 %, čo je v porovnaní s rokom 2019 len mierne zlepšenie (45,02 % v roku 2019). |
Stav (2020) | ![]() |
Vo väčšine monitorovacích objektov monitorovacej siete podzemnej vody bola prekročená limitná hodnota kvality pitnej vody aspoň v jednom ukazovateli. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
V riziku nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021 bolo 9 % útvarov podzemných vôd a v riziku nedosiahnutia dobrého kvantitatívneho stavu 4 % útvarov. Splnenie cieľa - dosiahnutie dobrého stavu všetkých útvarov podzemných vôd do roku 2030, nie je jednoznačné aj vzhľadom na fakt, že odozva kvality podzemných vôd na účinky prijatých opatrení je oneskorená. |
Kvalita pitnej vody (podrobnejšie hodnotenie od str. 24) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Kvalita pitnej vody distribuovaná verejnými vodovodmi je dlhodobo vo veľmi vysokej kvalite. Počet obyvateľov pripojených na verejné vodovody sa v porovnaní rokov 2005 a 2020 zvýšil o 4,4 percentuálnych bodov. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom sa medziročne nezmenil (v roku 2019 dosahoval 99,76 %). Počet obyvateľov napojených na verejné vodovody narástol o 0,26 percentuálneho bodu. |
Stav (2020) | ![]() |
Hygienickým limitom vyhovovalo 99,72 % analýz pitnej vody. 89,91 % obyvateľov SR bolo zásobovaných vodou z verejných vodovodov. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Kvalita pitnej vody je dlhodobo na vysokej úrovni a mierne rastie percento napojenia obyvateľstva na verejné vodovody. Je reálny predpoklad, že cieľ zabezpečenia dostatku čistej vody pre všetkých bude splnený. |
Odpadové vody a napojenie na verejnú kanalizáciu (podrobnejšie hodnotenie od str. 27) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Pokles objemu vypúšťaných odpadových vôd v roku 2020 oproti roku 2005 predstavoval takmer 28 %, rovnako došlo aj k poklesu celkového vypúšťaného znečistenia. Počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu sa v porovnaní uvedených rokov zvýšil o 13 percentuálnych bodov. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Medziročne došlo k miernemu nárastu objemu odpadových vôd o 4,6 % avšak podiel čistených odpadových vôd sa zvýšil. Počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie veľmi mierne narástol o 0,56 percentuálneho bodu. |
Stav (2020) | ![]() |
Úroveň napojenia obyvateľstva na verejné kanalizácie predstavuje 69,69 %. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Podiel odvádzaných a čistených odpadových vôd z aglomerácií nad 2 000 EO sa postupne zvyšuje, hoci stále nedosahuje požadovanú úroveň. Na nízkej úrovni zostáva najmä plnenie cieľov v aglomeráciách pod 2 000 EO. Prijímané sú strategické dokumenty a na ne naviazané finančné mechanizmy podporujúce opatrenia na zvyšovanie podielu odvádzaných a čistených odpadových vôd. Tieto opatrenia sú však finančne náročné a ich realizáciu bude v značnej miere ovplyvňovať dostupnosť finančných zdrojov. |
Účinná ochrana prírody a krajiny | ||
Stav druhov a biotopov európskeho významu (podrobnejšie hodnotenie od str. 37) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
V porovnaní s 1. (2004 – 2006) a 2. (2007 – 2012) reportovacím obdobím došlo v 3. reportovacom období (2013 – 2018) k výraznejšiemu zlepšeniu poznatkov, v skutočnosti je však ich stav viac-menej rovnaký (tzn. naďalej nepriaznivý – nedostatočné opatrenia). |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Stav druhov a biotopov európskeho významu sa podľa zápisov z priebežného monitoringu (KIMS) medziročne výraznejšie nezmenil. |
Stav (2020) | ![]() |
Stav druhov a biotopov európskeho významu do veľkej miery nie je priaznivý, v nepriaznivom stave sa nachádza 74,9 % druhov a 60,4 % biotopov európskeho významu. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Dosiahnutie cieľa ohľadne zastavenia straty biodiverzity, resp. výrazného a merateľného zlepšenia stavu druhov a biotopov európskeho významu je dosť vzdialené, so zatiaľ nie veľmi pozitívnym trendom. Nedochádza však ani k jeho zhoršovaniu. |
Stav a vývoj národnej sústavy chránených území a európskej sústavy Natura 2000 (podrobnejšie hodnotenie od str. 42) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Podiel tzv. maloplošných chránených území sa mierne zvýšil z 2,24 % v roku 2005 na 2,42 v roku 2020. Naštartovalo sa budovanie európskej sústavy Natura 2000.
|
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Medziročne sa výmera národnej sústavy CHÚ výraznejšie nezmenila. Boli pripravované a schvaľované ďalšie programy starostlivosti MCHÚ (ÚEV) a CHVÚ. Boli vyhlásené ďalšie územia európskeho významu za chránené územia a schválené boli programy starostlivosti pre 2 chránené vtáčie územia.
|
Stav (2020) | ![]() |
Napriek vysokému podielu výmery CHÚ možno pozorovať v rámci národnej sústavy mnohé nedostatky (v oblasti jej reprezentatívnosti, kvality, definovaní cieľového stavu ochrany, realizácie programov starostlivosti o tzv. MCHÚ). Európska sústava Natura 2000 je už z veľkej časti dobudovaná, avšak proces vyhlasovania ÚEV, ako aj príprav programov starostlivosti je príliš pomalý.
|
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Ciele ohľadne dobudovania národnej časti sústavy CHÚ Natura 2000, ako aj dopracovania a schválenia zostávajúcich programov starostlivosti o chránené územia sa postupne plnia.
|
Udržateľné hospodárenie s pôdou | ||
Prijateľné živiny v pôde (podrobnejšie hodnotenie od str. 59) | ||
Zmena od roku 2006 | ![]() |
Došlo k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s nízkou zásobou fosforu o 5,5 % a draslíka o 0,8 %. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Množstvo prijateľných živín sa sleduje v 6-ročných cykloch. |
Stav
(posledný ukončený cyklus 2012 – 2017)
|
![]() |
Takmer 47,7 % poľnohospodárskych pôd vykazuje nízku zásobu fosforu a naopak 51,5 % pôd dobrú zásobu draslíka a 84,2 % dobrú zásobu horčíka. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Neustále rastie zastúpenie poľnohospodárskych pôd s nízkou zásobou fosforu a draslíka čo naznačuje, že splnenie cieľa do roku 2030 – zabrániť strate živín v pôde je zatiaľ ohrozené. |
Spotreba pesticídov v poľnohospodárskej výrobe (podrobnejšie hodnotenie od str. 61) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Od roku 2005 došlo k zvýšeniu spotreby pesticídov o 54,6 %. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Medziročne sa spotreba pesticídov znížila o 1,8 %. |
Stav (2020) | ![]() |
Do poľnohospodárskej pôdy sa aplikovalo 5 421,5 t pesticídov. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Dlhodobý nárast spotreby pesticídov v poľnohospodárstve signalizuje pravdepodobné nesplnenie cieľa pre rok 2030 – znížiť spotrebu pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečiť ich kontinuálny pokles. |
Aplikácia spracovaného čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy (podrobnejšie hodnotenie od str. 63) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Zaznamenaný bol pokles množstva sušiny kalu použitého na výrobu kompostu o 8,7 %. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Medziročne sa zvýšilo množstvo sušiny kalu spracovaného na kompost o 3 %. |
Stav (2020) | ![]() |
Pri výrobe kompostu sa spotrebovalo 26 403 t sušiny čistiarenského kalu. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Predpoklad splnenia cieľa pre rok 2030 – vo vyššej miere využívať hnojenie spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom je zatiaľ nejednoznačný. |
Výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby (podrobnejšie hodnotenie od str. 64) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Od roku 2005 sa výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Oproti roku 2019 došlo k nárastu pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby o 1,7 %. |
Stav (2020) | ![]() |
Výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby predstavuje 12,07 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Rast podielu pôdy obhospodarovanej v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby a jeho výška v roku 2020 indikujú predpoklad splnenia cieľa pre rok 2030 - dosiahnutie podielu 13,5 % pôdy obhospodarovanej v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby. |
Plnenie funkcií lesov | ||
Drevinové zloženie a prirodzená obnova lesných porastov (podrobnejšie hodnotenie od str. 71) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Vývoj v drevinovom zložení lesov je priaznivý (nárast podielu listnatých drevín z 59 % na súčasných 63,9 %). Rovnako je priaznivý aj vývoj v podiele prirodzenej obnovy lesných porastov na celkovej obnove (nárast z 33,9 % na 39,8 %). |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Došlo k ďalšiemu zlepšeniu drevinového zloženia lesov, no podiel prirodzenej obnovy lesných porastov klesol o 1,7 %. |
Stav (2020) | ![]() |
V lesoch SR prevláda všeobecne priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Podiel prirodzenej obnovy sa približuje úrovni lesnícky vyspelých porovnateľných štátov. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Cieľ podporiť zvýšenie diverzity a uprednostňovať pestovanie a výsadbu pôvodných druhov drevín sa priebežne plní. |
Ťažba dreva a využívanie lesných zdrojov (podrobnejšie hodnotenie od str. 72) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Objem ťažby dreva kolísal, hlavne s ohľadom na výskyt veterných kalamít, pričom v dlhodobom trende sa plánovaná aj skutočná ťažba dreva v SR zvyšovala (ako odraz vekového zastúpenia drevín). Viac ako polovicou sa však (negatívne) na objeme ťažby podieľa náhodná ťažba (v priemere 55 %).Podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (využívanie lesných zdrojov) klesol z 88 % (2005) na 62,7 % (2020), hospodárenie je stále udržateľné, no je možné konštatovať jeho vysoké hodnoty. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Došlo k poklesu ťažby dreva (celkovej o 18,5 % a náhodnej o 31,4 %), pričom nebola prekročená plánovaná ťažba. Rovnako, podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (CBP) medziročne klesol (o 14,2 %).
|
Stav (2020) | ![]() |
Celková ťažba dreva neprevyšuje plánovanú a podiel náhodnej ťažby klesol pod 50 %. Využívanie lesných zdrojov je možné hodnotiť stále ako udržateľné. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Ťaží sa menej ako je CBP dreva, no štruktúra ťažby nie je vyhovujúca, čo indikuje zatiaľ nedostatočné smerovanie k plneniu cieľa – zabezpečeniu udržateľnej ťažby dreva. |
Zdravotný stav lesov (podrobnejšie hodnotenie od str. 76) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Od roku 2005 vidno výrazné výkyvy v zdravotnom stave lesov indikovanom defoliáciou drevín, ktoré pravdepodobne súvisia s aktuálnymi klimatickými podmienkami (najmä so suchom). Vývoj poškodenia lesov je však rastúci (s kulmináciou v roku 2014, podiel poškodenia stromov v stupňoch 2-4 predstavoval až 49,1 %), čo je hlavne v dôsledku zhoršovania stavu listnatých drevín. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Medziročne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu lesov (z 38,6 % poškodených stromov v stupni 2-4 v roku 2019 na 40,4 % v roku 2020). |
Stav (2020) | ![]() |
Zdravotný stav lesov Slovenska možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | - | Envirostratégia 2030 explicitne nedefinuje ciele pre tento indikátor, jeho stav však ovplyvňuje udržateľné hospodárenie v lesoch, vrátane ich diverzity. |
Racionálne využívanie horninového prostredia | ||
Ťažba nerastných surovín a jej vplyv na životné prostredie (podrobnejšie hodnotenie od str. 84) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
U väčšiny ťažených surovín objem ťažby nedosiahol stav z roku 2005 (pokles ťažby hnedého uhlia o 61 %, magnezitu o 49 %, rúd o 92 %), čo z hľadiska využívania prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie spojených s ťažbou možno hodnotiť pozitívne. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Došlo k poklesu dobývania surovín na povrchu o 23,5 % i v podzemí o 25,4 %. |
Stav (2020) | ![]() |
Podiel ťažby nerastných surovín na ich zásobách zatiaľ neindikuje problém s ich vyčerpateľnosťou. V súvislosti so znížením objemu ťažby došlo aj k výraznému zníženiu negatívnych vplyvov na životné prostredie. Významne tomu napomáha aj implementácia zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Vývoj ťažby nerastných surovín indikuje predpoklad splnenia cieľa do roku 2030 – minimalizovať dopad ťažby nerastných surovín na životné prostredie. |
Environmentálne záťaže (podrobnejšie hodnotenie od str. 87) | ||
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Počet evidovaných potvrdených environmentálnych záťaží sa zvýšil o 2. |
Stav (2020) | ![]() |
Evidovaných bolo 310 potvrdených environmentálnych záťaží, z toho 154 s vysokou prioritou riešenia. Z nich na 22 lokalitách prebiehala v roku 2020 sanácia. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Cieľ vyvinúť úsilie na odstránenie environmentálnych záťaží s najvyššou prioritou riešenia môže byť splnený, avšak za predpokladu dostatočného objemu finančných zdrojov. |
Zmena klímy a ochrana ovzdušia | ||
Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov | ||
Emisie skleníkových plynov (podrobnejšie hodnotenie od str.90) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Množstvo emisií skleníkových plynov od roku 2005 pokleslo o 20,7 %, čo predstavuje pozitívny trend. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Emisie skleníkových plynov medziročne v porovnaní rokov 2018 a 2019 mierne poklesli o 5,2 % a z krátkodobého hľadiska vykazujú pomerne stabilný vývoj. |
Stav (2019) | ![]() |
SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa emisií skleníkových plynov do ovzdušia. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Cieľ znížiť emisie skleníkových plynov v sektoroch ETS o 43% a v sektoroch mimo ETS do roku 2030 o 20 % v porovnaní s rokom 2005 bude podľa súčasného trendu s podporou implementácie prijatých opatrení pravdepodobne dosiahnutý. |
Priemerná ročná teplota (podrobnejšie hodnotenie od str. 90) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Priemerná ročná teplota sa od roku 2005 výrazne zvýšila, zároveň sa výrazne prejavovali negatívne prejavy zmeny klímy (výrazná premenlivosť počasia, nadpriemerná ročná teplota, extrémne lokálne zrážky). |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Aj medziročne bolo zaznamenané zvýšenie priemernej ročnej teploty. |
Stav (2020) | ![]() |
Rok 2020 bol mimoriadne teplý. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | - | |
Ochrana pred následkami povodní | ||
Ochrana pred následkami povodní (podrobnejšie hodnotenie od str. 98) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami zaznamenali v porovnaní rokov 2005 a 2020 pokles o 52,1 %. Počet osôb zasiahnutých povodňami do roku 2020 predstavaval viac ako 80 tisíc, usmrtených bolo 6 osôb. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Napriek medziročnému nárastu výšky škôd spôsobených povodňami o 6,17 mil. eur, výdavkov súvisiacich s povodňovými zabezpečovacími prácami o 0,99 mil. eur a záchrannými prácami o 0,45 mil. eur, počet obyvateľov postihnutých povodňami poklesol o 12 osôb. |
Stav (2020) | ![]() |
Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami boli vyčíslené na 13,86 mil. eur, z toho škody dosiahli hodnotu 6,4 mil. eur, usmrtené neboli žiadne osoby. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Realizáciou protipovodňových opatrení klesajú výdavky na povodňové a záchranné práce ako aj škody spôsobené povodňami. Ďalšie dôsledné uplatňovanie prijatých opatrení dáva predpoklad splnenia cieľov - zabezpečiť ochranu zdravia a života ľudí a ich majetku a životného prostredia. |
Riešenie sucha a nedostatku vody | ||
Využívanie vôd z pohľadu zachovania vodných zdrojov (podrobnejšie hodnotenie od str. 111) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Odbery povrchovej vody poklesli v porovnaní rokov 2005 a 2020 o 54,8 % a podzemnej vody o 10,9 %. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Zaznamenaný bol mierny pokles odberov podzemnej vody o 1,55 %, odbery povrchovej vody poklesli minimálne (o 0,7 %). |
Stav (2020) | ![]() |
Percento celkových odberov z odtoku z územia SR dosiahlo 4,9 % a podiel využívaných podzemných vôd z celkových dokumentovaných využiteľných množstiev podzemných vôd dosiahol 13,4 %. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Efektívne využívanie vodných zdrojov bude závisieť od vývoja množstva odberov povrchových a podzemných a od vývoja množstva disponibilných vodných zdrojov. SR v súčasnosti disponuje relatívne dostatočnými vodnými zdrojmi. Realizáciou opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, zadržiavaním vody v krajine a znižovaním nárokov na vodu zefektívňovaním výrobných procesov, budú vytvorené ďalšie predpoklady, aby bol tento stav zachovaný. |
Sucho v krajine (podrobnejšie hodnotenie od str. 101) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Výsledky monitoringu sucha na základe indexov PDSI (Palmerovho indexu závažnosti sucha) a SPEI (Zrážkový a evapotranspiračný index) poukazujú, že suché podmienky sa vyskytujú čoraz častejšie a trvajú dlhšiu dobu. Extrémne suché podmienky sa vyskytli už aj na severe SR. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Medziročná zmena sa týka len časových a regionálnych rozdielov v prejavoch sucha. V obidvoch posledných sledovaných rokoch boli zaznamenané suché až extrémne suché podmienky v krajine. |
Stav (2020) | ![]() |
Výraznejšie sucho v roku 2020 bolo hlavne v jarných mesiacoch a potom v mesiaci november. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Nakoľko jednou z hlavných príčin nárastu suchých podmienok v krajine je rastúci trend potenciálneho výparu z pôdy spôsobený stúpajúcou teplotou vzduchu, predpokladá sa, že realizácia opatrení zameraných na zvýšenie vodnej retenčnej kapacity pôdy, zníženie vodnej erózie a zadržiavanie vody v krajine prispeje k dosiahnutiu cieľa pre rok 2030 – zmiernenie dôsledkov sucha na krajinu, ktoré však nebude možné celkom eliminovať. . |
Čisté ovzdušie | ||
Emisie znečisťujúcich látok (podrobnejšie hodnotenie od str. 114) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Od roku 2005 do roku 2019 emisie znečisťujúcich látok poklesli. Emisie SO2 poklesli o 81,8 %, NOx o 41,7 %, CO o 50 %, PM10 o 47,3 %, PM2,5 o 50,6 %, NH3 o 3,4 % a NMVOC o 33,5 %. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Medziročne došlo k poklesu emisií väčšiny sledovaných znečisťujúcich látok - emisie SO2 poklesli o 26,1 %, NOx o 9,6 %, CO o 12,6 %, NH3 o 1,9 % a NMVOC o 2,9 %. Výnimkou boli PM10 a PM2,5, ktoré zaznamenali len veľmi mierny nárast - PM10 o 2,8 %, PM2,5 o 2,5 %,. |
Stav (2019) | ![]() |
SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných záväzkov vzťahujúcich sa k emisiám znečisťujúcich látok. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Súčasný trend znižovania emisií znečisťujúcich látok podporený implementáciou prijatých strategických dokumentov indikuje, že SR sa blíži k splneniu stanovených cieľov, resp. u niektorých znečisťujúcich látok ich plní už aj v súčasnosti. |
Kvalita ovzdušia (podrobnejšie hodnotenie od str. 124) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Zaznamenaný bol pozitívny trend vo vývoji kvality ovzdušia aj napriek jeho mierne kolísavému priebehu. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Oproti predchádzajúcemu roku bolo zaznamenané zníženie počtu prekročení limitných a cieľových hodnôt. |
Stav (2020) | ![]() |
Stále sú zaznamenávané prekročenia povolených hodnôt vo väzbe na ochranu ľudského zdravia pre PM10 (1), BaP (7) a prízemný ozón a tiež prekročenia povolených hodnôt pre prízemný ozón pre ochranu vegetácie a lesov. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Trend znižovania emisií, implementácia ďalších prijatých opatrení indikujú ďalšie zlepšovanie kvality ovzdušia. Riziko splnenia cieľa, v zmysle ktorého by malo dôjsť k výraznému zlepšeniu kvality ovzdušia bez významných nepriaznivých vplyvov na ľudské zdravie a životné prostredie, je spojené s faktom, že zníženie emisií v zmysle nastavených cieľov nemusí byť dostatočné pre dosiahnutie kvality ovzdušia, ktorá nebude mať uvedené negatívne vplyvy. |
Zelené hospodárstvo | ||
Smerom k obehovému hospodárstvu | ||
Produktivita zdrojov (podrobnejšie hodnotenie od str. 141) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Od roku 2005 došlo k nárastu produktivity zdrojov o 80,3 %. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu produktivity zdrojov o 12,5 %. |
Stav (2019) | ![]() |
Aj napriek zaznamenanému dlhodobejšiemu rastu pretrváva nízka produktivita zdrojov v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. |
Nakladanie s komunálnymi odpadmi (podrobnejšie hodnotenie od str. 144) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Došlo k výraznému poklesu množstva vyprodukovaných komunálnych odpadov ukladaných na skládku (o približne 30 percentuálnych bodov). Miera recyklácie komunálnych odpadov výrazne vzrástla (o približne 40 percentuálnych bodov). V obidvoch prípadoch sa jedná o údaje vrátane drobných stavebných odpadov. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Podiel skládkovaných komunálnych odpadov medziročne klesol o 2,2 percentuálneho bodu. Miera recyklácie komunálnych odpadov vzrástla o 3,4 percentuálneho bodu. |
Stav (2020) | ![]() |
Pretrváva vysoký podiel skládkovania komunálnych odpadov (48,4 %). Recyklácia komunálnych odpadov dosiahla v roku 2020 úroveň 43,7 % (po odpočítaní drobných stavebných odpadov to bolo 42,2 %) a tak sa cieľ recyklácie (50 %) v roku 2020 nepodarilo naplniť. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Cieľom v oblasti komunálneho odpadu je znížiť mieru jeho skládkovania na menej ako 25 % z celkového množstva komunálneho odpadu do roku 2035. Na dosiahnutie cieľa je potrebné urýchliť odklon komunálnych odpadov od ich skládkovania. Ďalším cieľom v tejto oblasti je zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie na 60 % do roku 2030. Na dosiahnutie cieľa je potrebné, aby miera recyklácie komunálnych odpadov aj naďalej rástla. |
Odpady z obalov (podrobnejšie hodnotenie od str. 150) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Miera recyklácie odpadov z obalov od roku 2005 rastie. Kým v roku 2005 bola miera recyklácie pri sledovaných odpadoch z obalov 45,21 %, v roku 2019 to bolo 67,55 %. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Miera recyklácie všetkých odpadov z obalov vzrástla medziročne zo 66,6 % na 67,55 %. |
Stav (2019) | ![]() |
Minimálne stanovené ciele recyklácie do roku 2025 sú u väčšiny odpadov z obalov plnené už v súčasnosti. |
Zelené verejné obstarávanie (GPP) (podrobnejšie hodnotenie od str. 153) | ||
Zmena od roku 2007 | ![]() |
Trend uplatňovania GPP je od roku 2007 kolísavý, z dlhodobejšieho hľadiska s nepriaznivým vývojom napriek nárastu v poslednom hodnotenom roku. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Zaznamenaný bol nárast v prípade podielu počtu zákaziek GPP na celkovom počte (nárast o 14,43 percentuálneho bodu), avšak v prípade podielu zákaziek GPP vo väzbe na hodnotu zákaziek bol rast len minimálny (nárast o 0,53 percentuálneho bodu). |
Stav (2020) | ![]() |
Úroveň GPP je stále nízka, hodnotenie vychádzalo z prieskumu, do ktorého sa zapojila len zhruba pätina dotknutých verejných inštitúcií. V roku 2020 bola dosiahnutá úroveň podielu zákaziek GPP na celkovom počte 14,74 % a podielu zákaziek GPP na celkovej hodnote zákaziek 11,45 %. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Cieľom je, aby do roku 2030 Slovensko zeleným verejným obstarávaním zabezpečovalo aspoň 70 % celkovej hodnoty verejného obstarávania. Na dosiahnutie cieľa je potrebné, aby Slovensko výrazne zvýšilo podiel GPP z celkovej hodnoty verejného obstarávania, inak hrozí, že Slovensko nesplní stanovený cieľ. |
Ekonomická a zároveň ekologická energia | ||
Energetická efektívnosť vyjadrená vo forme primárnej energetickej spotreby (PES) (podrobnejšie hodnotenie od str. 162) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Od roku 2005 bol zaznamenaný 10,4 % pokles primárnej energetickej spotreby. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Medziročne došlo k minimálnemu nárastu primárnej energetickej spotreby (nárast o 0,14 %). |
Stav (2019) | ![]() |
Je predpoklad splnenia národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti pre rok 2020 v primárnej energetickej spotrebe (neprekročiť úroveň 686 PJ). |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Dosiahnutie cieľa 30,3 % pre energetickú efektívnosť (v podobe 30,32 % zníženia PES) je podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030. |
Energetická efektívnosť vyjadrená vo forme konečnej energetickej spotreby (KES) (podrobnejšie hodnotenie od str. 162) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Došlo k nárastu konečnej energetickej spotreby, ktorá bola v roku 2019 dokonca o 5,0 % vyššia ako v roku 2005. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Pokračoval nárast konečnej energetickej spotreby (nárast o 2,96 %). |
Stav (2019) | ![]() |
Národný indikatívny cieľ energetickej efektívnosti pre rok 2020 v konečnej energetickej spotrebe, kedy by KES nemala prekročiť úroveň 378 PJ, sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Dosiahnutie cieľa 30,3 % pre energetickú efektívnosť (v podobe 30,32 % zníženia KES) je podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030. |
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) (podrobnejšie hodnotenie od str. 164) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Došlo k nárastu podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,4 % v roku 2005 na 16,9 % v roku 2019. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Dosiahnutý bol výrazný medziročný nárast podielu OZE (nárast o 5,0 percentuálnych bodov). |
Stav (2019) | ![]() |
SR splnila svoj záväzok a už v roku 2019 dosiahla záväzný cieľ pre podiel energie z OZE v roku 2020 (14 %). |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Dosiahnutie cieľa 19,2 % zvýšenia podielu OZE bude podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030. Prioritou bude využívanie OZE najmä v doprave a na výrobu tepla a chladu. |
Emisie skleníkových plynov z energetiky (podrobnejšie hodnotenie od str. 165) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
V období od roku 2005 do roku 2019 došlo k poklesu emisií skleníkových plynov o 34,2 %. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
V roku 2019 pokračoval pozitívny trend poklesu emisií skleníkových plynov z energetiky (pokles o 8,3 %). |
Stav (2019) | ![]() |
Emisie skleníkových plynov z energetiky boli v roku 2019 jedny z najnižších od roku 1990. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | ![]() |
Pokles emisií skleníkových plynov z energetiky za predpokladu prijatia a aplikovania cielených politík, opatrení a investícií by mala viesť k poklesu celkových emisií skleníkových plynov v SR a tým prispieť k dosiahnutia EÚ cieľov zníženia emisií skleníkových plynov. |
Ekonomické nástroje pre lepšie životné prostredie | ||
Dane s environmentálnym aspektom (podrobnejšie hodnotenie od str. 184) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Od roku 2005 došlo k nárastu celkového finančného objemu daní s environmntálnym aspektom o 131,8 %. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Medziročne došlo k poklesu celkového finančného objemu daní s environmentálnym aspektom o 2,4 %. |
Stav (2020) | ![]() |
Výška environmentálnych daní v prepočte ako podiel na HDP sa pohybuje zhruba na úrovni priemeru v rámci krajín EÚ. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | - | |
Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia (podrobnejšie hodnotenie od str. 167) | ||
Zmena od roku 2005 | ![]() |
Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia stúpli od roku 2005 do roku 2020 o 38,3 %. |
Posledná medziročná zmena | ![]() |
Medziročne došlo k poklesu nákladov podnikov a obcí na ochranu životného prostredia o 10,7 %. |
Stav (2020) | ![]() |
V roku 2020 si podniky a obce v oblasti nákladov na ochranu životného prostredia neudržali rastúci trend a zaznamenali pokles. |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | - |
Kapitola na stiahnutie: | |
Kapitola komplet: |
![]() |