Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2021
Zmena klímy a ochrana ovzdušia
Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je vývoj emisií skleníkových plynov v SR?
Emisie skleníkových plynov poklesli poklesli v dlhodobejšom časovom horizonte (v období 1990– 2020) o takmer 50 %. Medziročne (2019 – 2020) emisie skleníkových plynov zaznamenali pokles o 7 %.
Emisie skleníkových plynov v sektoroch, ktoré sú zahrnuté pod Európskou schémou obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS) poklesli v období 2005 – 2020 o 28 % a medziročne poklesli o 8,7 %.
Emisie skleníkových plynov v sektoroch, ktoré nie sú zahrnuté pod EU ETS poklesli v období 2005 – 2020 o 18,4 % a medziročne poklesli o 6 %.
Aký je pozorovateľný vývoj teplôt na území SR a dopadov zmeny klímy?
Rok 2021 skončil na celom území SR ako teplotne normálny v porovnaní s hodnotami z obdobia 1991-2020 s odchýlkami -0,7 °C až +0,2 °C. Na základe územného priemeru SR (8,8 °C) rok 2021 skončil ako 19. najteplejší aspoň od roku 1931 s odchýlkou +1,0 °C od priemeru z rokov 1961 – 1990, resp. +0,4 °C od 1981 – 2010, resp. -0,1 °C od 1991 – 2020. Najvyššia priemerná ročná teplota vzduchu bola zaznamenaná v Bratislave na letisku 11,4 °C, najnižšia na Lomnickom štíte -2,9 °C. Ostatné 3 najteplejšie roky (z pohľadu ročnej teploty vzduchu) boli v rokoch 2014 (10,2 °C), 2019 (10,1 °C) a 2018 (10,1 °C). Zhodnotenie dopadov zmeny klímy zahŕňajú najmä kapitoly Riešenie sucha a nedostatku vody a Ochrana pred následkami povodní.
Ktorými strategickými a koncepčnými dokumentmi zahrňujúcimi aktivity na predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov disponuje SR?
Vo väzbe na Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy - aktualizácia, bol v roku 2021 schválený Národný akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy, ktorý identifikuje 45 špecifických opatrení a v rámci nich 169 úloh. Prierezovým dokumentom týkajúcim sa všetkých sektorov hospodárstva v oblasti predchádzania zmene klímy je Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 prijatá v roku 2020.
Vývoj emisií skleníkových plynov
Celkové antropogénne emisie skleníkových plynov za rok 2020 dosiahli 37 002 706 ton CO2 ekvivalentov bez započítania záchytov zo sektoru LULUCF a bez započítania nepriamych emisií z priemyselných rozpúšťadiel a poľnohospodárstva. Celkové emisie skleníkových plynov so započítaním záchytov zo sektora Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesníctvo – Land use-Land use change and forestry (LULUCF) klesli na 28 256168 ton CO2 ekvivalentov. V percentuálnom vyjadrení je to pokles o 14 % v porovnaní s rokom 2019 a o skoro 55 % v porovnaní so základným rokom 1990. V roku 2020 sa darilo udržať tzv. decoupling, teda pomalší rast emisií skleníkových plynov v porovnaní s dynamikou rastu HDP. Tento pozitívny vývoj je výsledkom hlavne reštrukturalizácie a prebudovávania priemyslu a energetiky, ako aj zavádzania opatrení zameraných na úsporu a efektívne využívanie energie.
Tabuľka. Agregované antropogénne emisie skleníkových plynov v CO2 ekvivalentoch (tis.ton)
|
|
1990
|
2005
|
2010
|
2015 |
2016
|
2017
|
2018
|
2019
|
2020 | |
|
CO2 (bez LULUCF)
|
61 470,19
|
42 788,86
|
38 403,93 | 34 468,23 |
34 912,88
|
36 112,65
|
36 102,97
|
33 776,19
|
31 094,73 | |
|
CO2 (vrátane LULUCF)
|
51 185,47
|
36 485,33
|
31 698,95 | 27 250,09 |
27 621,94
|
28 927,08
|
29 829,47
|
26 820,32
|
22 285,40 | |
|
CH4 (bez LULUCF)
|
7 300,92
|
4 342,42
|
3 07,62 | 3 518,56 |
3 470,82
|
3 442,93
|
3 340,12
|
3 318,38
|
3 261,56 | |
|
CH4 (vrátane LULUCF)
|
7 311,00
|
4 366,33
|
3 925,83 | 3 541,61 |
3 489,89
|
3 464,12
|
3 361,04
|
3 342,89
|
3 283,70 | |
|
N2O (bez LULUCF)
|
4 288,77
|
3 030,29
|
2 670,59 | 1 913,49 |
2 057,47
|
1 904,94
|
1 918,74
|
1 946,98
|
1 944,73 | |
|
N2O (vrátane LULUCF)
|
4 421,08
|
3 080,11
|
2 706,15 | 1 957,13 |
2 098,65
|
1 947,27
|
1 960,64
|
1 990,65
|
1 985,38 | |
|
HFCs
|
F-plyny
|
NO
|
292,99
|
597,24
|
734,88 |
673,37
|
739,06
|
702,77
|
720,74
|
678,88 |
|
PFCs
|
314,86
|
24,16
|
25,01
|
8,50 |
6,49
|
8,62
|
7,78
|
5,19
|
5 ,61 | |
|
SF6
|
0,06
|
16,38
|
19,62
|
14,31 |
5,82
|
7,08
|
9,39
|
8,86
|
17,20 | |
|
NF3
|
NO
|
NO
|
NO
|
NO |
NO
|
NO
|
NO
|
NO
|
NO | |
|
Total (bez LULUCF)
|
73 374,79
|
50 495,10
|
45 624,02 | 40 657,98 |
41 126,85
|
42 215,29
|
42 081,77 |
39 776,35
|
37 002,71 | |
|
Total (vrátane LULUCF)
|
63 232,47
|
44 265,31
|
38 972,81 | 33 506,53 |
33 896,15
|
35 093,23
|
36 890,91
|
33 605,57
|
28 256,17 | |
NO = Nevyskytuje sa
Graf. Vývoj emisií skleníkových plynov
Emisie skleníkových v roku 2020 dosiahli úplne najnižšiu úroveň od roku 1990. Emisie skleníkových plynov sa znížili najmä v sektoroch energetika a priemyselné procesy a používanie produktov (IPPU), a to v rámci sektorov spadajúcich pod EU ETS aj mimo ETS vo všetkých kategóriách, najmä v priemyselnej výrobe, ťažbe nerastov, chemickom priemysle a kovopriemysle.
Na celkových emisiách skleníkových plynov v roku 2020 sa najviac podieľal sektor energetiky (vrátane dopravy) s podielom 66,5 %. V rámci tohto sektora sa na rozpočte skleníkových plynov významnou mierou podieľa doprava s 19,1 % podielom na celkových emisiách. V roku 2020 sa emisie z dopravy znížili o viac ako 13 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2019.
Druhým významným sektorom v roku 2020 bol sektor IPPU s 22 % podielom na celkových emisiách skleníkových plynov, produkoval najmä technologické emisie zo spracovania nerastných surovín, chemickej výroby a výroby ocele a železa. Znižovanie emisií z technologických procesov je veľmi nákladné a existujú špecifické technické limity, preto sa emisie od referenčného roku nezmenili tak výrazne ako pri iných kategóriách. Ich úroveň ovplyvňuje najmä objem výroby v priemyselných procesoch. Najviac rastúcimi emisiami v sektore IPPU sú emisie HFC a SF6 v dôsledku priemyselného dopytu a používania týchto látok v stavebníctve, izolácii budov, elektrotechnickom a/alebo automobilovom priemysle.
V roku 2020 bol podiel sektora pôdohospodárstva na celkových emisiách skleníkových plynov 7 % a trend emisií je od roku 1999 relatívne stabilný. Najvýraznejšie zníženie emisií z poľnohospodárstva bolo dosiahnuté začiatkom deväťdesiatych rokov v dôsledku zníženia chovu dobytka spolu s obmedzením používania hnojív.
Sektor odpadov sa na celkových emisiách skleníkových plynov v roku 2020 podieľal 4,55 %. Použitím presnejšej metodiky hodnotenia emisií metánu z ukladania tuhých odpadov na skládkach došlo ku kontinuálnemu nárastu emisií o viac ako 100 % oproti základnému roku 1990. Očakáva sa, že podobný trend zostane aj v budúcich rokoch, aj keď nárast by nemal byť taký výrazný ako doteraz. Objem emisií zo skládok odpadov do značnej miery závisí od použitej metodiky hodnotenia skládok odpadov a od rozsahu implementácie energetického zhodnocovania skládkových plynov prevádzkovateľmi skládok.
Podiely jednotlivých sektorov na celkových emisiách skleníkových plynov sa oproti východiskovému roku 1990 výrazne nezmenili. Napriek tomu je badateľný nárast emisií z dopravy v trende od roku 1990 a pokles podielu stacionárnych zdrojov znečistenia v sektore energetiky. Spaľovanie fosílnych palív, ktoré tvoria asi 76 % celkových emisií CO2 v SR (bez LULUCF), predstavujú najvýznamnejší antropogénny zdroj emisií CO2.
Graf. Podiel jednotlivých sektorov na emisiách skleníkových plynov (2020)
Základnými medzinárodnými právnymi nástrojmi v riešení problematiky zmeny klímy sú Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, jeho Kjótsky protokol a Parížska dohoda. Slovensko úspešne ukončilo prvé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu splnením cieľa zníženia emisií skleníkových plynov v roku 2012 o 8 % oproti východiskovému roku 1990. Ďalším cieľom bolo zníženie emisií do roku 2020 o 20 % rovnako oproti roku 1990. SR tento cieľ splnila. Parížska dohoda s cieľom obmedziť rast globálnej teploty stanovila cieľ do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, čo znamená dosiahnutie rovnováhy medzi emisiami skleníkových plynov a ich záchytmi. V roku 2019 sa k uvedeným medzinárodným nástrojom pridala Európska zelená dohoda, ktorá predstavila kroky EÚ a definovala jej postupy na dosiahnutie klimatickej neutrality v roku 2050. Európska komisia ňou prijala súbor návrhov na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to prispôsobením politík v oblasti klímy, energetiky, dopravy a zdaňovania. V roku 2021 bolo prijaté Nariadenie Európskeho parlamentu a rady č. 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality, tzv. európsky právny predpis v oblasti klímy. K najdôležitejším dokumentom v SR, okrem prijatia Envirostratégie 2030, ktorá definuje ciele zníženia emisií skleníkových plynov v SR do roku 2030, patrí aj Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (NUS) schválená v roku 2020 vládou SR. Prísnejšie ciele znižovania emisií skleníkových plynov nestanovila, len potvrdila prísnejšie ciele prijaté v Envirostratégii 2030.
Graf. Vývoj emisií skleníkových plynov v súvislosti s plnením záväzkov
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií skleníkových plynov (CO2 ekvivalent) na obyvateľa v roku 2020
Emisie skleníkových plynov spadajúcich pod Európsku schému obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS)
EU ETS je kľúčovým nástrojom EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov z veľkých zariadení v odvetví energetiky a priemyslu, ako aj v leteckom sektore. EU ETS pokrýva približne 45 % emisií skleníkových plynov v EÚ. V roku 2020 je cieľom, aby emisie z týchto odvetví boli v rámci EÚ o 21 % nižšie ako v roku 2005. Základom EU ETS je smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, ktorá bola novelizovaná smernicou 2009/29/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov. Národný cieľ SR k roku 2030 je znížiť emisie v prevádzkach pod ETS o 43 % v porovnaní s východiskovým rokom 2005. V období rokov 2005 až 2020 sa emisie skleníkových plynov v sektoroch ETS znížili o 28 %.
Graf. Vývoj emisií skleníkových plynov v sektoroch ETS
Emisie sklenikovych plynov mimo schémy EU ETS
Sektory, ktoré sú mimo oblasti smernice EU ETS (budovy, priemysel mimo ETS, doprava, poľnohospodárstvo a odpady) sú v EÚ upravené rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES o spoločnom úsilí (ESD - Effort Sharing Decision), ktoré prerozdeľuje úsilie členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov o -10 % do roku 2020 oproti roku 2005. Pre Slovensko je do roku 2020 nastavený cieľ +13 %, ktorému zodpovedá konkrétne množstvo ročne pridelených emisných kvót (tzv. AEA jednotky). Slovensku sa v roku 2020 podarilo znížiť tieto emisie o 18,4 % oproti roku 2005. Envirostratégia 2030 vo svojich cieľoch stanovila pre SR, že do roku 2030 sa na Slovensku v porovnaní s rokom 2005 znížia emisie skleníkových plynov v sektoroch mimo schémy EU ETS o 20 %.
Graf. Vývoj emisií skleníkových plynov v sektoroch mimo ETS
Projekcie emisií skleníkových plynov
Prognózy (projekcie) emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok sa stanovujú do roku 2050 po 5-ročných intervaloch. Slúžia na určenie predpokladaných trendov vývoja emisnej oblasti pre správne nastavenie politík a opatrení. Dôležitým nástrojom efektívnej environmentálnej politiky v oblasti ochrany globálnej klímy a zabezpečenia kvality ovzdušia je aj správne nastavenie politík a opatrení. Podkladom pre ich nastavenie sú projekcie emisií. Slúžia na hodnotenie vplyvov navrhovaných politík a opatrení na národnú emisnú bilanciu. Projekcie emisií nie sú predpoveď, alebo prognóza toho čo sa stane, ale slúžia ako nástroj na odhad toho, čo by sa malo stať ak budú určité opatrenia aplikované, prípadne čo sa stane ak tieto opatrenia aplikované nebudú.
Tabuľka. Projekcie celkových emisií skleníkových plynov (v tis.ton CO2 ekv.) podľa scenárov WEM a WAM
| 2018 | 2020 | 2025 | 2030 | 2035 | 2040 | |
| tis.ton CO2 ekvivalent | ||||||
| WEM (bez LULUCF) | 43 348,35 | 45 677,18 | 44 902,78 | 43 999,85 | 43 322,98 | 41 947,41 |
| WAM (bez LULUCF) | 43 348,35 | 45 260,57 | 42 573,93 | 40 448,20 | 36 516,36 | 33 485,24 |
| WEM (vrátane LULUCF) | 37 654,43 | 40 031,84 | 40 353,89 | 40 534,15 | 41 001,81 | 40 510,30 |
| WAM (vrátane LULUCF) | 37 654,43 | 37 957,41 | 35 892,56 | 34 544,54 | 31 498,12 | 29 019,38 |
Zdroj: SHMÚ
Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy
Adaptácia na zmenu klímyZákladným strategickým dokumentom v tejto oblasti je Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy – aktualizácia (Stratégia adaptácie) schválená uznesením vlády SR č. 478/2018. Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie je zvýšenie odolnosti a zlepšenie pripravenosti SR čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, ustanovenie inštitucionálneho rámca a koordinačného mechanizmu na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach. Stratégia prepája scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných adaptačných opatrení, pričom za kľúčové oblasti a sektory z hľadiska adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa považujú: horninové prostredie a geológia, pôdne prostredie, prírodné prostredie a biodiverzita, vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo, sídelné prostredie, zdravie obyvateľstva, poľnohospodárstvo, lesníctvo, doprava, cestovný ruch, priemysel, energetika a ďalšie oblasti podnikania a oblasť manažovania rizík.
V roku 2021 rada EÚ schválila Stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. Načrtáva sa v nej dlhodobá vízia, na základe ktorej sa má EÚ do roku 2050 stať spoločnosťou, ktorá bude odolná proti zmene klímy a plne adaptovaná na jej nevyhnutné vplyvy. Stratégia vychádza z adaptačnej stratégie z roku 2013 a je jedným z kľúčových opatrení stanovených v Európskej zelenej dohode. Od prijatia prvej stratégie zaviedli všetky členské štáty svoje národné adaptačné stratégie či plány.
V roku 2021 bol schválený Národný akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy (NAP). Jeho štruktúra vychádza z hlavného cieľa, ktorý je založený na implementácii strategických priorít. Pre potreby dosiahnutia cieľa je identifikovaných 5 prierezových opatrení, ktoré sú zamerané na zlepšenie implementačného rámca, podporu vedy a výskumu v oblasti adaptácie na zmenu klímy, vytvorenie efektívneho systému krízového manažmentu a riešenia extrémnych udalostí ako sú povodne a požiare, podporu zelenej infraštruktúry, ako aj na podporu vzdelávania a informovanosti. NAP je postavený na 7 špecifických oblastiach: ochrana, manažment a využívanie vôd, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia. Všetkých 7 oblastí má svoj špecifický cieľ, a z nich každý má definované svoje základné princípy a špecifické opatrenia, ktoré v danom segmente definujú úlohy. Spolu bolo identifikovaných 45 špecifických opatrení a v ich rámci 169 úloh pre obdobie platnosti NAP do roku 2027. Tieto opatrenia a na ne nadväzujúce úlohy vychádzajú z NAS.
Adaptácia miest a obcí na zmenu klímy
Vplyvy zmeny klímy majú hlavne lokálny charakter, ohrozujú konkrétne územia a ovplyvňujú život obyvateľov miest a obcí. Samosprávne orgány miest a obcí majú na presadzovanie svojich adaptačných cieľov a opatrení k dispozícií plánovacie, regulačné, rozhodovacie a finančné nástroje. Jedným z dôležitých predpokladov schopnosti miest a obcí adaptovať sa na zmenu klímy je začleňovanie adaptačných opatrení do strategických dokumentov a implementácia plánov pre adaptáciu na nepriaznivé dopady zmeny klímy, ktoré zabezpečia systematickosť a komplexnosť prijímaných opatrení. Takýto postup zabraňuje ad hoc reakciám na prejavy zmeny klímy a zabezpečuje rozhodovanie na základe priorít. Samostatné stratégie adaptácie a akčné plány na Slovensku už vypracovali viaceré samosprávy a mnohé ďalšie robia kroky k ich zabezpečeniu. Ich prehľad je možné nájsť na webstránke SAŽP (www.sazp.sk).
V rámci NAP je zahrnutý špecifický cieľ v oblasti v oblasti sídelného prostredia, ktorého podtstatou je prispieť k vytvoreniu kvalitného legislatívneho, inštitucionálneho, odborného a finančného prostredia pre systematické a komplexné kroky samospráv v procese adaptácie na zmenu klímy v sídelnom prostredí (v mestách a obciach). Pre zlepšenie adaptácie sídelného prostredia bude potrebné:
- Pripraviť umožňujúce legislatívne prostredie pre dosiahnutie vhodného adaptačného prostredia v sídlach
- Zabezpečiť metodickú a konzultačnú podporu pre samosprávy v oblasti adaptácie sídiel
- Zabezpečiť finančné pokrytie na realizáciu adaptačných opatrení v sídelnom prostredí
Pre naplnenie hlavného cieľa NAP a špecifického cieľa v oblasti sídelného prostredia bude implementovaných 6 špecifických opatrení a 18 nadväzujúcich úloh.
Jedným z nástrojov pre efektívnejšiu koordináciu aktivít samospráv na plnenie cieľov v energetike a v boji proti zmene klímy je Národná platforma Dohovoru primátorov a starostov (ďalej len „Dohovor“). Je významnou iniciatívou európskych samospráv a Európskej komisie zameranej na naplnenie cieľov EÚ v oblasti energetiky a v boji proti zmene klímy. Platforma spája miestnu samosprávu, zástupcov štátnej správy a ďalšie subjekty verejného a podnikateľského sektora. Cieľom platformy je vytvorenie a šírenie spoločnej vízie a presadzovanie spoločných cieľov v oblasti decentralizácie energie a územnej súdržnosti. Účasť na Platforme rozširuje prístup k inovačným finančným schémam a mechanizmom. Platforma umožňuje profitovať z praktických skúseností sieťovej spolupráce a vytvára synergiu medzi cieľmi „Dohovoru“ a prebiehajúcimi procesmi na Slovensku. V SR podpísalo členstvo 39 signatárov "Dohovoru".
Zelená infraštruktúra v procese adaptácie na zmeny klímy
Dodržovanie princípu uplatňovania prírode blízkych riešení pri realizácii nových projektov a pri rekonštrukčných prácach, a to na základe využitia zelenej infraštruktúry, je tiež jedným z cieľov Envirostratégie 2030 v oblasti riešenia dopadov zmeny klímy. Príkladom takýchto projektov môže byť zazeleňovanie striech a verejných priestranstiev, zvýšenie záchytu dažďovej vody, previazanie budovania dopravných projektov s prírodou či rozširovanie mestských parkov a mestskej zelene a podpora biodiverzity v intravilánoch.
V rezorte MŽP SR poskytuje odbornú podporu pri vytváraní lokálnych adaptačných stratégií a akčných plánov na zmenu klímy miest a obcí webstránka SAŽP s názvom Zelená infraštruktúra v procese adaptácie na zmenu klímy, ktorá zároveň reflektuje aj na potrebu vzdelávania v oblasti zmeny klímy pre verejnú a štátnu správu. Webstránka sprístupňuje prehľady adaptačných a mitigačných opatrení, relevantných modelových štúdií a publikácií. V roku 2018 bol spracovaný a zverejnený Katalóg vybraných adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny.
K všeobecným cieľom európskej zelenej infraštruktúry patrízachovanie biodiverzity Európy a zabezpečenie, ako aj obnovenie prírodných ekosystémov na úrovni širšej krajiny tak, aby mohli pokračovať v poskytovaní cenných služieb ľudstvu. Zelená infraštruktúra sa zaradila k novým politikám Európskej únie, čoho dôkazom je aj prijatá Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 Európskou komisiou 20. mája 2020 „Prinavrátenie prírody do našich životov“. Koncepcia zelenej infraštruktúry nadväzuje na Slovensku na koncepciu NECONET (Koncepcia ekologických sietí) a koncepciu územných systémov ekologickej stability (ÚSES), ktoré sledujú jeden z jej cieľov – obnovenie a prepojenie (zabezpečenie konektivity) prírodných (zelených) prvkov v krajine a udržanie, resp. zlepšenie ekologickej stability územia. ÚSES predstavuje jeden z dôležitých podkladov pre tvorbu zelenej infraštruktúry.
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|