Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2021
Zelené hospodárstvo
Smerom k obehovému hospodárstvu
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Produktivita zdrojov v hospodárstve SR v roku 2020 dosiahla hodnotu 1,32 eur/kg. Oproti roku 2005 sa zvýšila o 78,4 %, ale aj napriek tomuto rastu SR výrazne zaostáva za priemernou produktivitou zdrojov v EÚ.
Klesá podiel odpadov zneškodňovaných skládkovaním?
Podiel skládkovania KO medziročne klesol, stále však zostáva na pomerne vysokej úrovni – 40,1 % KO bolo v roku 2021 zneškodnených skládkovaním. V prípade odpadov ako celku (komunálny odpad, ostatný odpad, nebezpečný odpad) bola v roku 2021 miera ich skládkovania 20,3 %, kým v roku 2020 to bolo 23,5 %.
Plní SR ciele vyplývajúce z predpisov EÚ, resp. národné ciele?
Aj v roku 2021 pokračoval nárast miery recyklácie komunálnych odpadov — v roku 2021 dosiahla 50,1 %. Pre nasledujúce roky sú stanovené ciele na zvýšenie prípravy na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu do roku 2025 najmenej na 55 %, do roku 2030 najmenej na 60 % a do roku 2035 najmenej na 65 %. Cieľ zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie na 60 % do roku 2030 je stanovený aj v Envirostratégii 2030. Rovnako v prípade KO ukladaného na skládku bolo medziročne zaznamenané zlepšenie — medziročný pokles skládkovania o 4,4 percentuálneho bodu. Cieľ, ktorým je do roku 2035 znížiť mieru skládkovania komunálneho odpadu na menej ako 10 % je však stále pomerne vzdialený. V prípade národného cieľa stanoveného v Envirostratégii 2030 je však v tejto oblasti stanovený cieľ 25 %. Medziročne bol zaznamenaný nárast miery triedeného zberu komunálnych odpadov (z 34,8 % v roku 2020 na 38,7 % v roku 2021). Ciele do roku 2025 — zvýšiť mieru triedeného zberu komunálneho odpadu na 60 % a miery prípravy na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu na 55 % stanovené v Programe odpadového hospodárstva SR na roky 2021 — 2025 sa zatiaľ nedarí plniť.
V prípade opätovného použitia častí starých vozidiel a recyklácie starých vozidiel dosiahla SR podiel 95,38 % a splnila tak predpísaný limit. Miera opätovného použitia a zhodnocovania starých vozidiel dosiahla v roku 2021 úroveň 97,09 %.
Medziročný pokles o necelé 1 % bol zaznamenaný v produkcii odpadov z obalov. S výnimkou kovov medziročne vzrástla miera recyklácie u všetkých sledovaných materiálov a minimálne stanovené ciele recyklácie pre jednotlivé materiály do roku 2025 sú plnené už v súčasnosti.
V roku 2021 bolo vyzbieraných 953,5 ton použitých prenosných batérií a akumulátorov, čo predstavuje zberový podiel 47,3 %. SR tak splnila limit stanovený príslušnou smernicou ES.
Materiálová náročnosť hospodárstva
Materiálové toky
Domáca ťažba (nerastné suroviny a biomasa) plus dovoz predstavujú priamy materiálový vstup do hospodárstva. Celkové množstvo materiálov priamo použitých v rámci národného hospodárstva sleduje domáca materiálová spotreba, ktorá sa vypočíta ako priamy materiálový vstup mínus vývoz.
Pre SR predstavovala v roku 2020 domáca ťažba 10,4 tony na obyvateľa, pričom priemerná hodnota v rámci EÚ bola 11,8 tony na obyvateľa. Dovoz tovarov predstavoval 7,8 tony na obyvateľa. Priamy materiálový vstup (DMI) bol teda v SR v roku 2020 18,2 tony na obyvateľa (priemerná hodnota v rámci štátov EÚ bola 15,2 tony na obyvateľa). Domáca materiálová spotreba (DMC) predstavovala 11,9 tony na obyvateľa (priemerná hodnota v rámci štátov EÚ bola 13,6 tony na obyvateľa).
Graf. Množstvo dostupných materiálov a ich využitie (2020)
DMC v SR dosiahla v roku 2020 hodnotu 64 775 tis. t a z najväčšej časti (51,2 %) ju tvorili nekovové nerastné suroviny, nasledovala biomasa s 27,2 %, energetické suroviny (16,7 %) a kovové nerasty (4,9 %). V porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesla o 3,3 % a oproti roku 2005 poklesla o cca 14 %.
Graf. Vývoj domácej materiálovej spotreby podľa skupín materiálov
Produktivita zdrojov
Graf. Vývoj produktivity zdrojov
Graf. Medzinárodné porovnanie produktivity zdrojov (2020)
Obehové materiály
Graf. Vývoj miery využívania obehových materiálov
Ekologické inovácie
Graf. Medzinárodné porovnanie - eko-inovačný index (2021)
Odpady
Vznik a nakladanie s odpadmi
Celkový vznik a nakladanie s odpadmi
| Kategória odpadu | Množstvo |
| Nebezpečný odpad (NO) | 474 |
| Ostatný odpad (O) | 9 470 |
| Komunálny odpad (KO) | 2 767 |
| Spolu | 12 711 |
Najväčším producentom odpadov podľa klasifikácie ekonomických činností SK NACE je priemyselná výroba (hlavne ostatný odpad), ktorá sa na celkovej produkcii odpadov podieľa 32 %, za ňou nasleduje doprava a skladovanie s 14,8 %. Na treťom mieste je dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov s 12 % a na štvrtom mieste je stavebníctvo s 11,4 %. Aj z dlhodobého hľadiska je najväčším producentom odpadov priemyselná výroba a hoci jej podiel postupne klesá, medziročne došlo k nárastu produkcie odpadov v tomto sektore. Druhým najväčším producentom odpadov je z dlhodobého hľadiska stavebníctvo, ktoré má však kolísavý charakter (od 7 % v roku 2006 po 25 % v roku 2013).
V rámci sektora „priemyselná výroba“ vzniklo celkovo 3 179 510 ton odpadov, z čoho bolo 7,3 % nebezpečných odpadov. Najviac odpadov (takmer 34 %) v rámci tohto sektora vzniklo v divízii Výroba a spracovanie kovov, nasledovala divízia Výroba papiera a papierových výrobkov s necelými 16 % a divízia Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov s necelými 11 %.
Medziročne došlo k výraznému nárastu produkcie odpadov v sektore „Doprava a skladovanie“. V roku 2021 tu vzniklo 1 474 159 ton odpadov, z čoho bolo len 2,4 % nebezpečných odpadov. Najviac odpadov (až 96 %) v rámci tohto sektora vzniklo v divízii Skladové a pomocné činnosti v doprave, z čoho absolútnu väčšinu predstavovala trieda Vedľajšie činnosti v pozemnej doprave.
Tretím najväčším producentom odpadov v roku 2021 bol sektor „dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov“. V rámci tohto sektora vzniklo 1 192 577 ton odpadov, z čoho bolo 6,8 % nebezpečných odpadov. Väčšinu odpadov v rámci tohto sektora vyprodukovali dve divízie - Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov, recyklácia materiálov (56,4 %) a Zber, úprava a dodávka vody (39,7 %).
Na štvrtom mieste sa nachádza sektor „Stavebníctvo“, kde v roku 2021 vzniklo 1 138 301 ton odpadov, z čoho len 0,35 % boli nebezpečné odpady. Najviac odpadov (38,7 %) v rámci tohto sektora vzniklo v divízii Inžinierske stavby, nasledovala divízia Výstavba budov (35,1 %) a Špecializované stavebné práce s 26,2 %.
Graf. Vznik odpadov podľa SK NACE (2021)
Dominantnou činnosťou zhodnocovania je s 44,95 % podielom z celkového množstva vzniknutých odpadov materiálové zhodnotenie. Problémom aj naďalej zostáva vysoký podiel skládkovania odpadov — až 20,3 % z celkového množstva vzniknutých odpadov, ako aj pomerne výrazný podiel (26,23 %) odpadov v kategórií "iné nakladanie". Pod „iné nakladanie“, ktorého nárast je pozorovaný od roku 2016, patria v súčasnosti tieto činnosti: zhromažďovanie odpadov (dočasné uloženie odpadov pred ďalším nakladaním s ním), odovzdanie odpadu na využitie v domácnosti, zber, prijatie/odovzdanie obchodníkovi, prijatie/odovzdanie sprostredkovateľovi, dočasné uloženie výkopovej zeminy, dočasné uloženie odpadu v prekládkovej stanici komunálneho odpadu. Negatívom takéhoto nakladania s odpadom je zhoršenie možnosti presnejšieho vyhodnotenia v spôsobe nakladania s odpadmi v danom hodnotenom roku.
Tabuľka: Nakladanie s odpadmi vrátane KO (2021)
| Spôsob nakladania (tony) | Spôsob nakladania (%) | |
| Skládkovanie | 2 580 477 | 20,3 |
| Spálenie bez energetického využitia | 18 239 | 0,14 |
| Iné zneškodnenie | 216 281 | 1,7 |
| Spálenie s energetickým využitím | 647 667 | 5,1 |
| Materiálové zhodnotenie (recyklácia) | 5 712 678 | 44,95 |
| Iné zhodnotenie | 200 938 | 1,58 |
| Iné nakladanie | 3 334 445 | 26,23 |
| Spolu (po zaokrúhlení) | 12 710 723 | 100 |
Nebezpečný odpad
Zdroj: MŽP, SOH
Komunálny odpad
Graf. Vývoj v množstve komunálnych odpadov na obyvateľa
Graf. Vývoj miery recyklácie komunálneho odpadu
Graf. Vývoj miery skládkovania komunálneho odpadu
V súčasnosti platí v SR povinnosť pre obce zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre triedený zber „klasických zložiek“ KO, t. j. papier a lepenka, sklo, plasty, kovy a biologicky rozložiteľné komunálne odpady (BRKO) okrem tých, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne. Triedený zber KO je hodnotený ako nedostatočný. Z dlhodobého sledovania triedeného zberu KO možno pozorovať stúpajúci trend množstva vytriedených zložiek KO, z hľadiska záväzkov SR v oblasti prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu však bude potrebné triedený zber výraznejšie zintenzívniť. Medziročne bol zaznamenaný nárast miery triedeného zberu komunálnych odpadov (z 34,8 % v roku 2020 na 38,7 % v roku 2021). Cieľ pre triedený zber komunálnych odpadov stanovený v Programe odpadového hospodárstva SR na roky 2021 — 2025 (zvýšiť mieru triedeného zberu komunálneho odpadu do roku 2025 na 60 %) sa zatiaľ nedarí naplniť.
Tabuľka: Vytriedený biologicky rozložiteľný komunálny odpad (bez papiera a lepenky) (2021) (t)
| Kód odpadu | Odpad | Množstvo BRKO |
| 20 01 08 | Biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad | 35 917 |
| 20 01 25 | Jedlé oleje a tuky | 1 758 |
| 20 01 38 | Drevo iné ako uvedené v 20 01 37 (20 01 37 - drevo obsahujúce nebezpečné látky) | 43 668 |
| 20 02 01 | Biologicky rozložiteľný odpad | 350 112 |
| 20 03 02 | Odpad z trhovísk | 501 |
Potravinový odpad
Elektroodpady
Graf. Vývoj v zozbieranom množstve elektroodpadov z domácností
V roku 2021 bolo z domácností zozbieraných 49 181 ton elektroodpadov, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 6 000 ton. V prepočte na jedného obyvateľa bolo v roku 2021 z domácností vyzbieraných 9,04 kg elektroodpadov, čo predstavuje medziročný nárast o 1,14 kg. Ciele pre zhodnocovanie a recykláciu elektroodpadov boli splnené pre všetky jednotlivé kategórie elekroodpadov. Z hľadiska celkového zberu elektroodpadu SR splnila cieľ len tesne - na základe množstva elektrických a elektronických zariadení uvedených na trh v rokoch 2020, 2019 a 2018 dosiahla SR 65,01 % podiel zberu elektroodpadu.
| Kategória | Zhodnotenie (t) | Miera zhodnotenia (%) | Cieľ (%) | Recyklácia a príprava na opätovné použitie (t) | Z toho príprava na opätovné použitie (t) | Miera recyklácie (%) | Cieľ (%) |
| 1 Zariadenia na tepelnú výmenu | 7 156 | 91,03 | 85 | 7 156 | 0 | 91,02 | 80 |
| 2 Obrazovky, monitory | 4 769 | 94,49 | 80 | 4 719 | 0 | 93,50 | 70 |
| 3 Svetelné zdroje | 355 | 94,63 | - | 355 | 0 | 94,55 | 80 |
| 3a Svetelné zdroje s obsahom ortuti | 241 | 94,28 | - | 240 | 0 | 94,16 | 80 |
| 4 Veľké zariadenia | 21 872 | 93,27 | 85 | 21 798 | 0 | 92,95 | 80 |
| 4c Fotovoltické panely | 30 | 90,57 | 85 | 30 | 0 | 90,57 | 80 |
| 5 Malé zariadenia | 10 767 | 92,02 | 75 | 10 738 | 0 | 91,77 | 55 |
| 6 Malé IT a telekomunikačné zariadenia | 3 464 | 93,31 | 75 | 3 428 | 1 | 92,32 | 55 |
Staré vozidlá
V roku 2021 bolo na území SR spracovaných 40 124 kusov starých vozidiel, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2020 pokles o 24,8 %.
| Opätovné použitie (t) | Celková recyklácia (t) | Celkové zhodnocovanie (t) | Celkové opätovné použitie a recyklácia | Limit pre opätovné použitie častí starých vozidiel a recykláciu starých vozidiel | Celkové opätovné použitie a zhodnocovanie | Limit pre opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel |
| 773,93 | 39 501,46 | 40 221,32 | 95,38 % (40 275,39 t) | 85 % | 97,09 % (40 995,25 t) | 95 % |
| Počet kusov spracovaných starých vozidiel (ks) | 40 124 | |||||
| Celková hmotnosť spracovaných starých vozidiel (t) | 42 225,63 | |||||
Odpadové pneumatiky
V nakladaní s odpadovými pneumatikami prevláda dlhodobo materiálové zhodnocovanie. V roku 2021 dosiahla úroveň ich materiálového zhodnotenia 89,48 %, energeticky ich bolo zhodnotených 4,2 %. Skládkovanie odpadových pneumatík je podľa zákona o odpadoch zakázané. (Pozn.: okrem pneumatík, ktoré sú použité ako konštrukčný materiál pri budovaní skládky, pneumatík z bicyklov a pneumatík s väčším vonkajším priemerom ako 1400 mm). Cieľom pre odpadové pneumatiky stanoveným v POH SR na roky 2021 — 2025 je dosiahnuť do 31.12.2025 mieru recyklácie odpadových pneumatík najmenej vo výške 75 % a mieru energetického zhodnotenia odpadových pneumatík v maximálnej výške 24 % z celkovej hmotnosti pneumatík uvedených na trh. Možnosť iného nakladania s odpadovými pneumatikami je stanovená na maximálne 1 %.
Obaly a odpady z obalov
Tabuľka: Vznik a nakladanie s odpadmi z obalov (2020)
| Materiál | Množstvo | Recyklácia | Minimálny cieľ recyklácie do roku 2025 | Recyklácia, energetické a iné zhodnocovanie spolu |
| (t) | (%) | (%) | (%) | |
| Sklo | 97 057,01 | 74,41 | 70 | 74,41 |
| Plasty | 128 224 | 56,29 | 50 | 69,12 |
| Papier | 240 175,04 | 82,09 | 75 | 82,21 |
| Kovy | 39 140,76 | 71,13 | 70 - železné kovy, 50 - hliník | 71,13 |
| Drevo | 60 084,11 | 61,44 | 25 | 63,47 |
| Iné | 1 258,24 | 2,55 | - | 2,55 |
| Spolu | 565 939,16 | 70,8 | 74,06 |
Graf. Vývoj vzniku odpadov z obalov
Graf. Vývoj miery recyklácie odpadov z obalov
Plastové tašky
Graf. Vývoj v počte kusov plastových tašiek uvedených na trh
Použité batérie a akumulátory
Graf. Vývoj zberového podielu použitých batérií a akumulátorov
| Druh | 2012 (%) |
2013 (%) |
2014 (%) |
2015 (%) |
2016 (%) |
2017 (%) |
2018 (%) |
2019 (%) |
2020 (%) |
2021 (%) |
Cieľ (%) |
| Olovené | 97 | 93 | 87 | 92 | 90,5 | 90,51 | 91,4 | 91,2 | 91,3 | 90,8 | 90 |
| Ni-Cd | 97 | 83 | 76 | 80 | 80,9 | 78,98 | 77,18 | 77,58 | 75,65 | 75,35 | 75 |
| Ostatné | 97 | 89 | 64 | 61 | 65,3 | 67,38 | 66 | 68,3 | 66,8 | 60,9 | 60 |
Stavebné odpady a odpady z demolácií
Cezhraničná preprava odpadov - dovoz, vývoz a tranzit odpadov
| Druh prepravy | Počet |
| Dovoz | 73 |
| Vývoz | 43 |
| Tranzit/tiché súhlasy | 63 |
| Spolu | 179 |
Tabuľka: Celkové množstvá odpadov povolených na cezhraničný pohyb odpadov na základe povolení vydaných v roku 2021 v členení podľa jednotlivých krajín (t)
| Krajina | Dovoz (t) | Vývoz (t) |
| Belgicko | 23 000 | 2 000 |
| Bulharsko | 1 800 | |
| Česká republika | 2 900 | 6 551 |
| Maďarsko | 9 200 | 1 660 |
| Nemecko | 95 000 | 5 344 |
| Poľsko | 3 000 | |
| Rakúsko | 308 000 | 17 586 |
| Rumunsko | 4 000 | |
| Slovinsko | 43 000 | |
| Srbsko | 1 980 | |
| Švajčiarsko | 25 000 | |
| Taliansko | 143 380 | 500 |
| Ukrajina | 5 000 | |
| Celkom | 652 480 | 46 421 |
Najviac odpadov bolo na územie SR dovezených z Rakúska a Talianska. V prípade Rakúska tvoril až takmer 74 % odpad evidovaný pod katalógovým číslom 19 12 12 (iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického spracovania odpadu iné ako uvedené v 19 12 11) a takmer 13 % odpad evidovaný pod katalógovým číslom 19 12 10 – horľavý odpad (palivo z odpadov). V prípade Talianska predstavoval odpad evidovaný pod katalógovým číslom 19 12 12 približne 40,5 % a približne 37,6 % predstavoval odpad evidovaný pod katalógovým číslom 19 12 10. Z hľadiska nakladania s dovezeným odpadom bolo 72 % zhodnotených spálením s energetickým využitím a zvyšných 28 % bolo materiálovo zhodnotených (recyklovaných).
Z územia SR bolo vyvezených výrazne menej odpadov ako ich bolo dovezených. Najviac odpadov (takmer 38 %) bolo vyvezených do Rakúska, za ktorým nasledovala Česká republika (vyše 14 %). V prípade vývozov do Rakúska tvorili necelých 28,5 % odpady pod katalógovými číslami: 12 03 01 (vodné pracie kvapaliny), 16 10 01 (vodné kvapalné odpady obsahujúce nebezpečné látky), 19 11 03 (vodné kvapalné odpady). 17 % predstavovali odpady pod katalógovým číslom 19 12 02 (železné kovy) a vyše 14 % predstavovali odpady pod katalógovými číslami 05 01 03 (kaly z dna nádrží), 05 01 06 (kaly obsahujúce olej z údržby prevádzok alebo zariadení), 05 01 09 (kaly zo spracovania kvapalného odpadu v mieste jeho vzniku obsahujúce nebezpečné látky). Z vývozov do Českej republiky predstavovali necelých 46 % odpady pod katalógovými číslami 16 06 01 (olovené batérie) a 20 01 33 (batérie a akumulátory uvedené v 16 06 01, 16 06 02, alebo 16 06 03 a netriedené batérie a akumulátory obsahujúce tieto batérie) a vyše 36,5 % odpady pod katalógovými číslami 16 02 11, 16 02 13, 20 01 23 a 20 01 35. Z vyvezených odpadov bolo vyše 74 % materiálovo zhodnotených (recyklovaných) a 17 % bolo zneškodnených skládkovaním. Ostatné spôsoby nakladania predstavovali necelých 9 %.
Environmentálna kriminalita – neoprávnené nakladanie s odpadom
Graf. Zistené a objasnené trestné činy v oblasti neoprávneného nakladania s odpadom
Zelené verejné obstarávanie
a) podmienok účasti,
b) technických požiadaviek pri opise predmetu zákazky,
c) kritérií na vyhodnotenie ponúk a
d) pri osobitných podmienkach na plnenie zmluvy.
Zelené verejné obstarávanie (Green Public Procurement — GPP) predstavuje osobitnú formu verejného obstarávania, v rámci ktorej verejné orgány integrujú environmentálne požiadavky do postupov verejného obstarávania za účelom nadobudnutia tovarov, služieb alebo stavebných prác so zníženým negatívnym vplyvom na životné prostredie v rámci celého životného cyklu.
V podmienkach SR je GPP považované za dobrovoľný nástroj environmentálnej politiky, uplatňovaním ktorého možno dosiahnuť súčasne efektívne využívanie finančných zdrojov, ochranu ŽP, zdravia a tiež podporu obehového hospodárstva. SR sa zaviazala prostredníctvom Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) zabezpečovať zeleným verejným obstarávaním aspoň 70 % z celkovej hodnoty verejného obstarávania a aspoň 70 % z celkového množstva zákaziek vo verejnom obstarávaní. Podľa Envirostratégie 2030 bude zelené verejné obstarávanie povinné pre ústredné orgány štátnej správy, samosprávne kraje a mestá zo začiatku pre vybrané produktové skupiny a postupne sa bude rozširovať tak, aby sa do roku 2030 dosiahol vytýčený cieľ.
Sledovanie pokroku GPP sa vykonáva každoročným monitorovaním, ktorým sa hodnotí úroveň uplatňovania GPP na základe dvoch kvantitatívnych indikátorov, a to:
- Indikátor 1: percentuálny podiel GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na počet zákaziek za kalendárny rok;
- Indikátor 2: percentuálny podiel GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na hodnotu zákaziek (v eurách bez DPH) za kalendárny rok.
Za rok 2021 sa v rámci monitorovania úrovne uplatňovania GPP v SR sledovali celkové počty a hodnoty nadlimitných zákaziek, podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou v členení na tovary, služby a stavebné práce. Oslovených bolo 4 270 verejných inštitúcií (orgány štátnej správy a im podriadené organizácie, samosprávne kraje a nimi zriadené organizácie, mestá a obce), z ktorých sa do dotazníkového prieskumu zapojilo 749 subjektov (17,5 %). V roku 2021 bola v rámci Indikátora 1 dosiahnutá úroveň 5,14 % a indikátora 2 17,7 %.
Graf. Hodnoty indikátora 2 úrovne uplatňovania GPP v SR v rámci rokov 2018 – 2021 v členení na orgány štátnej správy a im podriadené organizácie a na samosprávne kraje, mestá, obce a nimi zriadené organizácie
Na základe vyhodnotenia uplatňovania GPP sa ambiciózny cieľ stanovený v Envirostratégii 2030 zatiaľ nedarí dosiahnuť.
Úroveň uplatňovania GPP za rok 2021 sa hodnotila najmä v rámci obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác spadajúcich do 20 produktových skupín, pre ktoré Európska komisia vytvorila a pravidelne aktualizuje tzv. environmentálne charakteristiky, ktoré je možné priamo využiť v súťažných podkladoch verejného obstarávania.
Graf: Percentuálne vyjadrenie počtu zelených a nezelených zákaziek v produktových skupinách v rámci subjektov zúčastnených na monitorovaní v roku 2021 v nadväznosti na Indikátor 1
Zdroj: SAŽP
Graf. Percentuálne vyjadrenie hodnoty zelených a nezelených zákaziek v produktových skupinách v rámci subjektov zúčastnených na monitorovaní v roku 2021 v nadväznosti na Indikátor 2
Environmentálne označovanie produktov
V SR bolo od roku 1997 posúdených a ocenených značkou Environmentálne vhodný produkt 269 produktov. Počet produktov so značkou EVP sa medziročne nezmenil — právo používať túto značku malo v roku 2021, tak ako v predchádzajúcom roku, 44 produktov.
| 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | |
| Počet produktov | 148 | 147 | 146 | 117 | 130 | 105 | 105 | 49 | 43 | 43 | 60 | 44 | 44 |
| Držiteľ značky/Názov produktu | |
|
Johan ENVIRO s. r. o. Bratislava
Univerzálne sorpčné materiály z netkanej textílie: E1000, E1000 EKO BG, E348U, E348U EKO, E1500, E1500 EKO BG, E1500S, E1500S EKO BG, EM36, EM36 EKO, GL 150, GL 150 EKO
Hydrofóbne sorpčné materiály z netkanej textílie: E150M, E150M EKO, E150SM, E150SM EKO, E100M, E100M EKO, E810, E810 EKO, E10P, E10P EKO, E348P, E348P EKO, E25, E25 EKO, Spagettex, Spagettex EKO
|
 |
|
CRH (Slovensko), a. s. Rohožník, závod Turňa nad Bodvou (od 01.10.2021 pod názvom Danucem Slovensko, a.s.)
Cementy: CEM I 52,5 R, CEM I 42,5 R, CEM II/A-S 42,5 R, CEM II/A-S 42,5 N, CEM II/B-S 42,5 N, CEM III/A 32,5 R, CEM III/B 32,5 N - LH/SR , CEM III/A 32,5 N, EXTRACEM, MULTICEM+ PLUS, FLEXICEM
|
|
|
Maccaferri Manufacturing Europe s. r. o. Senica
Gabióny, Reno Matrace, Terramesh systém, Green Terramesh, Terramesh Mineral
|
|
| 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | |
| Počet produktov | 1 | 5 | 5 | 3 | 3 | 9 | 9 | 131 | 129 | 8 | 8 | 6 | 5 | 5 |
| Držiteľ značky/ Názov produktu | |
|
SLOVENSKÁ GRAFIA, a. s. Bratislava
Výrobky z potlačeného papiera:
1. Reklamné materiály a spravodajské letáky
2. Periodiká
3. Katalógy
4. Letáky
5. Brožúry
|
|
Schéma Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit
Graf: Počet registrovaných organizácií a ich miest v schéme EMAS
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|